Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213104
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216213104.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o.,

Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: E.
P., nar. XX.XX.XXXX, X., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 4.932,45 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur ako aj v časti vyčísleného zmluvného úroku, v časti
19 % úroku ročne od 4.1.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 83,50 % náhradu trov celého konania do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2016 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca uplatnila
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.932,45 eur, na zaplatenie zmluvného úroku
vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 407,70 eur ako aj zmluvného úroku
vo výške 19% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.932,45 eur od 4.1.2014 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.932,45 eur od 21.7.2016 do
zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok pôvodný žalobca odôvodnil

tým, že 27.6.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 5323885513, súčasťou ktorej sú Všeobecné
obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Na základe zmluvy pôvodný
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver, úroky poplatky
a iné peňažné plnenia sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť v určenej lehote, podľa zmluvných
dokumentov. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného vyhlásil dňa 3.1.2014 úver za predčasne
splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatenú
istinu vo výške 4.932,45 eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 407,70 eur a bankové poplatky vo výške

28,98 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 5.369,13 eur, z ktorej
žalovaný časť po vyhlásení predčasnej splatnosti zaplatil dňa 20.7.2016.

Za dôkaz žalobca označil zmluvu, OP SÚ, VOP, oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a
upozornenie z 27.6.2013 ako aj doklad, že oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
bolo v dispozičnej sfére žalovaného.

2.Vporadíprvýmrozsudkomz13.6.2017súdkonanievčastivyčíslenéhoúrokuvovýške45eurzastavil,
keď žalobca zobral v uvedenej časti žalobu späť. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.854,55 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.854,55 eur od 21.7.2016 do
zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur splatných vždy do 25. dňa každéhomesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tretím výrokom
súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, v

časti 19 % úroku ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Štvrtým výrokom súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25,02 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.1 Uvedený rozsudok súd odôvodnil tým, že žalobca v žalobe nárok nešpecifikoval, v rozpore s § 132

ods. 2 CSP žalobca odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe.

3.2 Súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2,
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

3.3 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa

27.6.2013 uzavretá zmluva o úvere dostupná pôžička č. 5323885513, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými
splátkami po 121,85 eur, splatnými v 16. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. splátky
bol 16.7.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na 16.6.2019, pri úrokovej sadzbe vo výške 19%,
pri RPMN 20,74% a priemernej RPMN vo výške 19,47%, pri celkovej výške nákladov 3.326,80 eur.

Prípisom zo 16.12.2013 žalobca upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušuje úverovú
zmluvu, keď pohľadávka banky po lehote splatnosti predstavuje sumu vo výške 583,15 eur. Súčasne
žalovaného upozornil na oprávnenia vyhlásenia úveru predčasne splatným.

Podaním z 3.1.2014 žalobca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5323885513 za predčasne
splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 4.932,45 eur, úrok vo
výške 407,70 eur, poplatky za upomienky vo výške 28,98 eur, úhrnom vo výške 5.369,13 eur. Súčasne
vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej pohľadávky do 10 dní od doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 15
vyplýva, že uvedená výzva bola žalovanému doručená 9.1.2014.

Zo špecifikácie úhrad žalovaného predloženej žalobcom až po prvom pojednávaní vo veci vyplýva, že
žalovaný realizoval úhradu splátky v dohodnutej výške 121,85 eur len pri úhrade prvej splátky, splatnej
16.7.2013. V mesiaci august 2013 nerealizoval žiadnu úhradu a od 10.9.2013 do 30.12.2013 vrátane
uhradil úhrnom sumu vo výške 62,36 eur. Teda do konca roku 2013 žalovaný úhrnom uhradil sumu

vo výške 184,21 eur. V roku 2014 žalovaný realizoval úhrady v úhrnnej výške 100 eur, v roku 2015 v
úhrnnej výške 230 eur, v roku 2016 vo výške 135 eur a v roku 2017 úhrnom uhradil sumu vo výške
20 eur do 21.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný úhrnom uhradil sumu vo výške 669,21 eur,
pričom do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 3.1.2014 bolo splatných 6 splátok po 121,85 eur.
Preto žalovaný mal uhradiť do 3.1.2014, resp. do 16.12.2013, kedy prebehla splatnosť ostatnej splátky

splatnej pred vyhlásením predčasnej splatnosti, úhrnom sumu vo výške 731,10 eur.

Žalobca v žalobe nešpecifikoval aká suma z tej ktorej mesačnej splátky vo výške 121,85 eur splatnej do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pripadla na splátku istiny a aká suma pripadla na splátku úroku,
rovnako ako v žalobe nešpecifikoval výšku istiny úveru zahrnutú v predčasne zosplatnených splátkach.

Je však vylúčené, aby dlh žalovaného bol v čase podania žaloby 5.8.2016 v rovnakej výške aká bola
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, najmä keď žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru 3.1.2014 realizoval úhrady nielen vo výške 45 eur, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť
titulom zúčtovania uvedenej úhrady na zmluvný úrok vyčíslený do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru, ale žalovaný od predčasného zosplatnenia úveru dňa 3.1.2014 do podania žaloby vo veci dňa
5.8.2016 uhradil úhrnom sumu 440 eur. Rovnako je vylúčené, aby dlh na zmluvnom úroku za obdobie do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol v čase podania žaloby 5.8.2016 v rovnakej výške 407,70 eur,
resp. vo výške 362,70 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v dôsledku ďalších úhradách žalovaného),
najmäkeďžalobca,vrozpores§566ods.2OZ,započítalzčiastočnýchúhradžalovanéhorealizovaných

do 21.3.2017 vrátane sumu 542,98 eur na úrok, sumu 67.55 eur na istinu a sumu 58,68 eur na poplatky,
pričom žalovaný mal do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zaplatiť (titulom splátok istiny a úroku)
úhrnom sumu 731,10 eur. Rozdiel medzi všetkými úhradami žalovaného vo výške 669,21 eur a sumousplátok splatných do 3.1.2014 vo výške 731,10 eur (6 x 121,85) potom predstavuje sumu vo výške 61,89
eur titulom dlhu žalovaného na mesačných splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti.

3.4. Súd započítanie časti úhrad žalovaného žalobcom aj na poplatky v úhrnnej výške 58,68 eur
považoval za nedôvodné, najmä keď v úverovej zmluve strán sporu z 27.6.2013 nie sú uvedené žiadne
poplatky, a tak žalobca s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014
nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá
navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy podľa jej textu nie sú ani

VOP žalobcu, ani OP SÚ, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu
tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu ).

3.5 Súd s poukazom na dôkaz žalobcu z čl. 18 spisu - plán splátok - mal za to, že dňa 3.1.2014 bola,
popri už istine úveru zahrnutej v dlžných splátkach istiny a úroku splatných do 3.1.2014, predčasne

zosplatnená istina vo výške 4.792,66 eur. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny a úroku
(4.932,45 + 362,70 po čiastočnom späťvzatí žaloby) považoval súd za dôvodný len do úhrnnej výšky
4.854,55 eur (61,89 + 4.792,66), a to titulom dlžných splátok istiny a úroku splatných do 3.1.2014 vo
výške 61,89 eur (v čase rozhodovania súdu) a titulom predčasne zosplatnenej istiny úveru vo výške
4.792,66 eur. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur, vrátane prevyšujúcej časti vyčísleného

úroku, zamietol ako nedôvodnú.

3.6 Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 19% ročne, podľa názoru súdu zostal
nepreukázaným nárok žalobcu na 19% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho
po predčasnom zosplatnení úveru, teda od 4.1.2014 až do jej zaplatenia. Uvedeným úrokom sa úročí len

istinačerpanéhoúveru,atolendosplatnostiúveru,vdanomprípadedovyhláseniapredčasnejsplatnosti
úveru dňa 3.1.2014, pričom dlžný úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, bol žalobcovi prisúdený v
prísudku sumy 4.854,55 eur. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru
splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne

zosplatnenej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka
sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe,
že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do 3.1.2014 (deň, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni

žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne
žalovaného 19% úroku z úveru od 4.1.2014 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju, pričom
súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie

Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka
nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

3.7 Z dlžnej sumy prísudku vo výške 4.854,55 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty
splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 3.1.2014 (od 20.1.2014) aj nárok na žalobcom požadovaný 5%

úrok z omeškania ročne až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 21.7.2016
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.7.2016 bola 0%. Súd aj v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 z 13.6.2017, uzavretej medzi Poštovou bankou,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného žalobcovi
aj pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupníka uznesením z 3.10.2017 rozhodol o pripustení
zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o.
ako nový žalobca.

5. Na základe odvolania žalobcu proti zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania Krajský
súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/37/2018-104 z 27.6.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutejzamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.1 Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu ... Pokiaľ súd prvej inštancie zaujal vo
veci právny názor, že žalobca nemá nárok na v žalobe uplatnené zmluvné úroky vo výške 362,70 eur a
19 % p. a. zo sumy 4.932,45 eur od 04.01.20014 do zaplatenia a že v časti uplatneného nároku žalobcu
na zaplatenie istiny úveru nad sumu 4.854,55 eur s prísl. je žaloba nedôvodná, odvolací súd dospel k
záveru o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti. ...

Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je nepreskúmateľné, pretože nie je
zrejmé, z a akých myšlienkových úvah vychádzal, keď prijal záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
v žalobe uplatneného (celého) zmluvného úroku a že v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie

uplatnenej istiny úveru nad sumu 4.854,55 eur (t.j. v sume 77,90 eur) je žaloba nedôvodná. Odvolací súd
v tomto smere poukazuje na obsah spisu, listinné dôkazy predložené žalobcom, najmä obsah zmluvy o
úvere a to čl. 2. zmluvy (č.l.4 spisu), obchodné podmienky pre úver a to čl. 5.6. obchodných podmienok
pre úver (č.l.5 až 10 spisu) a špecifikáciu uplatneného právneho nároku žalobcom (č.l.17 až 19, č.l.46 až
48 spisu). Tento svoj vyššie uvedený záver súd prvej inštancie dostatočne právne nedoargumentoval.

Vdanejprávnejvecisúdprvejinštanciebezprocesnejobranyžalovanéhosámriešildanosťuplatneného
právneho nároku žalobcu na požadovaný zmluvný úrok (celý v žalobe uplatnený), ako aj časť
nepriznanej istiny úveru vo výške 77,90 eur, keď predtým dospel k záveru, že predmetnú zmluva bola
platne a riadne uzatvorená. Súd prvej inštancie svoj právny záver o tom, že uplatnený právny nárok

žalobcu - požadovaný úrok vo výške 19 % ročne z istiny po zosplatnení úveru žalobcovi nepatrí,
odôvodnilspoukazomnaakceptovanienázoruNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyÚstavnýmsúdom
SR vo veci sp. zn. IV ÚS 476/2012, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
podR59/98,narozhodnutiaodvolaciehosúduvNitreavPrešovevobdobnýchveciach,pričomsúdprvej
inštancie sám právnu argumentáciu k uvedenému právnemu záveru nepodal. Z uvedeného mal odvolací

súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom tohto právneho záveru súdu prvej inštancie
stranám sporu náležité dané nebolo, čo robí jeho rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným. Súd
prvej inštancie sa tiež nevysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia v časti zamietnutia požadovaného
zmluvného úroku do predčasného zosplatnenia úveru s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to
s čl.2 zmluvy o úvere (a jej neoddeliteľných súčastí), ako aj obchodnými podmienkami pre úver, najmä s

čl.5.6. obchodných podmienok z pohľadu nepriznanej zamietajúcej časti uplatneného právneho nároku
žalobcu, s prihliadnutím na špecifikáciu uplatneného právneho nároku žalobcom (č.l.17 až 19, č.l.46 až
48 spisu).

Arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mala za následok , že

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 písm. b) CSP
a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu
vec opätovne preskúma, oboznámi sa s obsahom zmluvy a Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Obchodnými podmienkami vrátane dojednaní o dôsledkoch vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,

posúdi správnosť a dôvodnosť žalobcom uplatnených nárokov, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami
odvolateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho

súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní
súd prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

6. Súd opätovne vo veci pojednával dňa 24.9.2019 v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že realizoval úhrady aj po vyhlásení v poradí prvého rozsudku, avšak
dôkazy o platbách nepredložil.7. V danom prípade veriteľ žalovaného listom zo 16.12.2013 upozornil žalovaného na nedoplatok vo
výške 583,15 eur, s ktorým bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace, a ktorý pozostával z omeškanej
splátky 547,49 eur, poplatkov vo výške 30,81 eur a poistného vo výške 4,85 eur. Veriteľ súčasne

upozornil žalovaného na právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

Veriteľ žalovaného podaním z 3.1.2014 vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5323885513 za
predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 4.932,45 eur,
úrok vo výške 407,70 eur, poplatky za upomienky vo výške 28,98 eur, úhrnom vo výške 5.369,13 eur.

Súčasne vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy.

7. 1 Z aktuálneho stavu úveru na čl. 17, 18 mal súd za preukázané, že žalovaný na splátky splatné
od 16.7.2013 do 30.12.2013 vrátane uhradil sumu vo výške 184,21 eur, pričom do konca roku 2013
bolo splatných 6 splátok po 121,85 eur v úhrnnej výške 731,10 eur. Žalovaný ďalšiu platbu realizoval
až 22.1.2014, teda po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že dlh

žalovaného na splátkach (istiny a úroku) splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 3.1.2014
bol vo výške 546,89 eur (aj keď veriteľ žalovaného v podaní zo 16.12.2013 tvrdil, že výška omeškaných
splátok je 547,49 eur) . Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 3.1.20014, žalovaný čiastkovými
úhradami realizovanými od 22.1.2014 do 21.3.2017 vrátane, ako to vyplýva z čl. 46, 47 súdneho spisu,
uhradil sumu vo výške 485 eur. Po započítaní uvedených čiastkových úhrad žalovaného realizovaných

po vyhlásení predčasnej splatnosti v celkovej výške 485 eur na istinu dlžných splátok splatných do
3.1.2014 v úhrnnej výške 546,89 eur, dlh žalovaného na dlžných splátkach istiny úveru s úrokom,
splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru klesol na sumu 61,89 eur (546,89 eur - 485 eur) a
spolu s predčasne zosplatnenou istinou úveru vo výške 4.792,66 eur, ktorej výška vyplýva z čl. 18, dlh
žalovaného na dlžnej istine úveru predstavuje po zohľadnení preukázaných úhrad žalovaného, sumu

dlžnej istiny vo výške 4.854,55 eur (61,89 + 4.792,66), o ktorej už súd právoplatne rozhodol v poradí
prvým rozsudkom vo veci.

7.2 Aj keď žalobca v rozpore s § 132 ods. 2 CSP neuviedol v žalobe koľko z dlžných splátok splatných
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru malo pripadnúť na istinu zahrnutú v dlžných splátkach a

koľko na úrok zahrnutý v uvedených splátkach, jednoduchým matematickým výpočtom je to možné
vypočítať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, keď zo sumy uplatneného nároku pripadá suma
vo výške 4.932,45 eur na dlžnú istinu, z ktorej suma vo výške 4.792,66 eur predstavuje predčasne
zosplatnenú istinu úveru. Potom v dlžných splátkach by mala by zahrnutá istina vo výške 139,79 eur,
ktorá spolu s nárokom v časti vyčísleného úroku v pôvodnej výške 407,70 eur predstavuje úhrnom sumu

vo výške 547,49 eur, ktorú sumu aj veriteľ žalovaného označil vo svojom podaní zo 16.12.2013 ako
dlžnúsplátku.Úhradyžalovanéhopovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveruvovýške485eurpostačilina
splnenie celého dlhu žalovaného na úroku vyčíslenom do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (485
- 407,70) a zostatok vo výške 77,30 znížil dlh žalovaného na dlžnej istine zahrnutej v dlžných splátkach
na sumu 62,49 eur (139,79 - 77,30), aj keď z predložených listinných dôkazov mal súd preukázanú

výšku dlhu žalovaného na dlžnej istine zahrnutej v dlžných splátkach len vo výške 61,89 eur, ako to
súd špecifikoval v predchádzajúcom odseku, ktorá spolu s predčasne zosplatnenou istinou vo výške
4.792,66 eur predstavuje, po zohľadnení preukázaných úhrad žalovaného, sumu vo výške 4.854,55
eur (61,89 + 4.792,66).

7.3Súdopätovneuvádza,žejezarážajúce,ženapriekúhradámžalovanéhopopredčasnomzosplatnení
úveru, realizovaným od 22.1.2014 do 21.3.2017 vrátane, v celkovej výške 485 eur, žalobca naďalej tvrdil
aj v podaní doručenom súdu 9.6.2017, že dlh žalovaného na istine a úroku je stále v rovnakej výške,
ako bol pred vyše tromi rokmi vyčíslený k 3.1.2014, až na sumu 45 eur, ktorú z úhrad žalovaného vo
výške 485 eur, uhradených po zosplatnení úveru, veriteľ žalovaného mal započítať na vyčíslený úrok

a len v tejto časti zobral žalobu späť. Nie je zrejmé, prečo sa zostávajúca suma úhrad žalovaného vo
výške 440 eur (485 - 45) nepremietla zo strany žalobcu vo výške uplatnenej pohľadávky a žalobca do
rozhodnutia súdu zobral žalobu späť len v časti 45 eur.

8. Súd opätovne uvádza, že pokiaľ sa v úverovej zmluve žalovaného nespomínajú žiadne poplatky

a ani podmienky, za ktorých by veriteľovi žalovaného vznikol na ne nárok, s poukazom na § 9 ods.
9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.6.2014 veriteľovi žalovaného nevznikol nárok na
poplatky, na ktoré nedôvodne zúčtovával čiastkové platby žalovaného, aj v rozpore s § 566 ods.
2 OZ. Úverová zmluva žalovaného podľa textu nemá žiadne neoddeliteľné súčasti, preto súčasťouúverovej zmluvy nie sú ani Všeobecné obchodné podmienky, ani Obchodné podmienky pre úver -
dostupnápôžička, dostupnápôžička-šikovnárezerva, či Sadzobník poplatkov, ktorými by sa s poukazom
na bod 2 čl. 2 predmetnej úverovej zmluvy mali riadiť právne vzťahy neupravené ZoÚ. Žalobca

netvrdil a nepreukázal, že by Všeobecné obchodné podmienky, či Obchodné podmienky pre úver -
dostupnápôžička, dostupnápôžička-šikovnárezerva, či Sadzobník poplatkov boli pred uzavretím zmluvy
odovzdané žalovanému spotrebiteľovi, aby sa mohol s nimi oboznámiť.

V súvislosti s touto podmienkou súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C- 42/15, ktorý

v bodoch 29 - 34 odôvodnenia konštatuje, že 29 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné
pripomenúť, že podľa článku 10 ods.1 prvého pododseku smernice 2008/48 sa zmluvy o úvere vypracujú
písomne alebo na inom trvalom nosiči. 30 Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že
zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente.
31 Ako vyplýva z článku 10 ods.2 smernice 2008/48 v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice,
požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom

trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. 32 Táto požiadavka prispieva k dosiahnutiu cieľa
sledovaného smernicou 2008/48, ktorý spočíva v úplnej harmonizácii v niekoľkých kľúčových oblastiach
spotrebiteľských úverov, ktorá sa považuje za potrebnú na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Únii
zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa uľahčil vznik riadne fungujúceho

vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (pozri v tomto zmysle rozsudok z21.apríla 2016, Radlinger
a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 61). 33 Hoci vzhľadom na tento cieľ nemusia byť
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 smernice 2008/48 nevyhnutne obsiahnuté v jedinom
dokumente, je pritom potrebné poznamenať, že vzhľadom na odsek 1 tohto článku musia byť všetky
náležitosti, ktoré vymenúva tento odsek 2, vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči

a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. 34 Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10
ods.2 smernice 2008/48 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna
advokátka v bode 52 svojich návrhov, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a
presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne
odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi

právami a povinnosťami.

Aj keby uvedené listiny tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pre daný spor by to bolo bez významu. Tieto
by neovplyvnili výšku pohľadávky žalobcu, najmä keď žalobca súdu ani nepredložil Sadzobník poplatkov
spomínaný v bode 2 čl. 2 predmetnej úverovej zmluvy.

9. V ustanovení § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je upravený začiatok doby, od ktorej je
dlžník povinný platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dojednanej výške. V ustanovení
§ 503 Obchodného zákonníka je zákonom upravená splatnosť úrokov z poskytnutých (použitých)
peňažných prostriedkov.

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

10. Pokiaľ veriteľ žalovaného postupom podľa § 565 OZ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 3.1.2014,
podľa názoru súdu s poukazom na § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka
zostal nepreukázaným nárok žalobcu nielen na už žalovaným uhradený úrok vyčíslený do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (407,70 eur, resp. po čiastočnom zastavení konania vo výške 362,70 eur),
ale ani na 19% úrok ročne zo sumy 4.932,45 eur od 4.1.2014 do zaplatenia v súvislosti so zmluvou č.

5323885513. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom
po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo
stranyveriteľapodľa§565Občianskehozákonníkadochádzakzmeneobsahuzáväzkuspotrebiteľaako
dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do termínu konečnej splatnosti. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru čerpané peňažné prostriedky už dlžník nemá právo užívať po dobu pôvodne v úverovej

zmluve dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí dlžník vrátiť veriteľovi
predčasne s úrokmi, ktoré sa jej týkajú, keďže splatnosť zvyšku čerpaných úverových prostriedkov
a úroku, ktorý sa tohto zvyšku týka, nastala s poukazom na § 503 ods. 1 prvá a posledná veta
Obchodnéhozákonníkakudňuvyhláseniapredčasnejsplatnostiúverupodľa§565OZ,vdanomprípadek 3.1.2014. Potom veriteľovi, s poukazom na § 503 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka patria,
spolu s dlžnou úverovou istinou dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na
základe úverovej zmluvy vyčíslené veriteľom ku dňu ich predčasnej splatnosti, teda vo výške vyčíslenej

k 3.1.2014, kedy nastala ich splatnosť. Súd o tejto časti nároku žalobcu už právoplatne rozhodol, keď
uplatnený nárok žalobcu na vyčíslenú dlžnú úverovú istinu a na dlžný úrok žalobcom vyčíslený ku
dňu predčasnej splatnosti (k 3.1.2014), po zohľadnení platieb žalovaného realizovaných po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, považoval za dôvodný do výšky 4.854,55 eur a žalobcovi ho priznal vo
vyhovujúcom výroku v poradí prvého rozsudku vo veci. Za omeškanie dlžníka s úhradou predčasne

splatného úveru spolu s (predčasne) splatným úrokom veriteľovi vzniká (len) nárok na úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľanázorusúdu,právnuúpravuz§503ods.1prváaposlednávetaObchodnéhozákonníkanemožno
vykladať tak, že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných
úverových prostriedkov podľa § 565 OZ, ktoré má za následok aj splatnosť úroku, nárok na (ďalší)

úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment splatnosti úrokov z dlžnej
sumy čerpaných úverových prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom
(predčasne) vrátiť čerpané peňažné prostriedky a nie s momentom reálneho zaplatenia čerpaných
peňažných prostriedkov, s výnimkou predpokladanou v § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

11. Názor konajúceho súdu o (ne)dôvodnosti nároku žalobcu na ďalší úrok z úveru po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/355/2017 - 85 z 11.4.2018, č.k. 6Co/179/2017 - 71 z 13.12.2017, č.k.
25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, sp. zn. 9Co/255/2017 z 15.3.2018,
sp. zn. 5Co/112/2018 z 27.3.2019, sp. zn. 5Co/68/2018 z 30.1.2019, sp. zn. 25Co/94/2018 z 20.3.2019,

uznesenie sp. zn. 9Co/147/2018 zo 14.2.2019, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co
30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14
z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti
úveru.

Názor konajúceho súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ,
Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2015 str. 2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z

omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade
by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo

požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti
pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa
ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal
mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického

vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale
aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do
omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas
omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

12. Z dlžnej sumy prisúdenej istiny vo výške 4.854,55 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty
splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 3.1.2014 (od 20.1.2014) aj nárok na žalobcom požadovaný
5% úrok z omeškania ročne až do zaplatenia, o ktorom už súd právoplatne rozhodol v poradí prvým
rozsudkom vo veci. Keďže žalobca nepreukázal, že by dlh žalovaného na istine prevyšoval sumu vo
výške 4.854,55 eur, súd opätovne zamietol žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania ako

nedôvodnú.13. S poukazom na uvedené súd opäť zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur ako aj
v časti vyčísleného zmluvného úroku, v časti 19 % úroku ročne od 4.1.2014 do zaplatenia ako aj v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania.

14. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (91,75%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti
vyčísleného úroku, ale aj v časti 19 % úroku, či úroku z omeškania je úspechom žalovaného (8,25%),
ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP súd o
náhrade trov celého (aj odvolacieho) konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne

úspešnejšiemu žalobcovi priznal 83,50% náhradu trov konania, keď v súlade s § 256 ods. 1 CSP súd
zohľadnil skutočnosť, že čiastkovou úhradou po začatí konania žalovaný zavinil čiastočné zastavenie
konania.

15. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.