Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217236
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116217236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v sporovej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., IČO: 35 886 013, Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, zastúpeného AK Herceg, s.r.o., Košická 56,
821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: I. W., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XX, XXX XX O.,
zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 787,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 20Csp/54/2016-136 z 2.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia aplikujúc ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 48
ods. 1, 2 a § 457, všetko Občianskeho zákonníka, s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1 až 3, §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uzavrel, že žalobca pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje

tým, že žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval, dostal sa
do omeškania so splácaním a listom zo dňa 15.2.2013 uplatnil právny predchodca právo vypovedať
zmluvy. Podľa bodu VIII č. 2 písm. b) Úverovej Zmluvy je banka oprávnená vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť zmluvy. V danom prípade však z listu zo dňa 15.2.2013 nepochybne vyplýva,
že právny predchodca žalobcu využil druhú možnosť a od zmluvy o kontokorentnom úvere odstúpil,
a nie ako tvrdil žalobca, že zmluvu vypovedal. V zmysle § 48 ods. 2 OZ sa zmluva pri odstúpení ruší
ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Právny predchodca žalobcu si teda mal byť

vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Keďže toto odstúpenie
od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila,
pričom v súlade s ust. § 457 OZ ak bola zmluva zrušená, je každá zo strán povinná vrátiť druhému
všetko,čopodľanejdostala.Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvy
navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 OZ,
ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred úpravou

v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1), súd poukázal na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek
tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovopôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015. K námietke žalobcu, že § 48 ods. 2 OZ umožňuje účastníkom
zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, súd uviedol, že pri spotrebiteľskom

vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená § 54 OZ. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín
než od začiatku, vzhľadom na následky tohto právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné

postavenie žalovaného zhoršuje. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky
odstúpeniaodlišne,takétodojednaniejeneplatnévzmysle§39OZprejehorozpors§54OZ.Občiansky
zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. V prejednávanej veci ide o
premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto bolo potrebné na premlčanie
aplikovať § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba

začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 15.2.2013 odstúpil od zmluvy o povolenom prečerpaní a
teda v uvedený deň mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a

aká konkrétna je výška bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa
16.2.2013,keďžetýmtodňombolnaplnenýsubjektívnyprvokrozhodujúciprezačatiejejplynutia.Zmena
v osobe žalobcu nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalobu podal žalobca na súd dňa 16.2.2016,
t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa
16.2.2015. Súd preto prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto žalobu žalobcu

bez ďalšieho zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.

4.Protitomutorozsudkupodalžalobcavčasodvolaniezdôvodovpodľa§365ods.1písm.d),f)ah)CSP.

5. Namietal, že v čase, keď právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., odstúpila od
zmluvy (rok 2013), na predmetný vzťah sa vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov. Konkrétne ide o § 506 Obchodného zákonníka upravujúce možnosť odstúpenia
od zmluvy v spojením s § 387 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie, podľa ktorého

na daný vzťah (aj na odstúpenie od zmluvy), sa vzťahovala 4-ročná premlčacia doba. Zároveň žalobca
uviedol, že odstúpenie od zmluvy, posudzované podľa Obchodného zákonníka, má iné účinky, ako
odstúpenie od zmluvy posudzované podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na § 392 Obchodného
zákonníka.Ďalejodvolateľpoukázalnato,žepoužitímustanoveníobezdôvodnomobohatení,konkrétne
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvoinštančný súd nesprávne právne vec posúdil, keď zároveň

dal do pozornosti, že predmetná pohľadávka nespĺňala ani len náležitosti bezdôvodného obohatenia
vymenované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Následne poukazujúc na § 2 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, všetko zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na to, že dňa 1.3.1995 udelila

Národná banka Slovenska bankové povolenie spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., s ktorou žalovaný
uzatvoril dňa 29.7.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej SLSP poskytla žalovanému
úver do výšky 663,88 eur, čo bolo v súlade so VOP a Sadzobníkom SLSP, a zároveň žalovaný
v rámci právneho vzťahu so SLSP svojim podpisom potvrdil, že sa s nimi oboznámil a s nimi
súhlasil. Dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 15.2.2013 bol žalovaný povinný uhradiť celú

pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy. SLSP dokumentom s názvom Odstúpenie od zmluvy z 15.2.2013
zastavila žalovanému poskytovanie ďalšieho povoleného prečerpania a vyhlásila mimoriadnu splatnosť
poskytnutého povoleného prečerpania, čo vyplýva zo samotného znenia Odstúpenia od zmluvy z
15.2.2013. Odstúpením od zmluvy SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť, teda žalovanému vznikla
povinnosť uhradiť do 7 dní SLSP dlžnú sumu. Týmto dokumentom bola vyhlásená splatnosť úveru, resp.

týmto dokumentom zanikol úverový vzťah medzi SLSP a žalovaným, ale nezanikli všetky právne vzťahy
medzi SLSP a žalovaným. V danom prípade nejde o prípad bezdôvodného obohatenia žalobcu, a z
tohto dôvodu nie je možné použiť § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní, týkajúce sa bezdôvodného
obohatenia.7.Danýprávnyvzťahniejemožnéposudzovaťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatenísaplikáciou
dvojročnej premlčacej lehoty. V čase odstúpenia od zmluvy sa na daný inštitút vzťahovali ustanovenia

Obchodného zákonníka, ktorý má od právnej úpravy Občianskeho zákonníka rozličné právne účinky. Na
daný právny vzťah je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu upravenú v Občianskom zákonníku.

8. Poukazujúc na uvedené žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov, vrátane

trov odvolacieho konania, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu
bol založený Zmluvou o kontokorentnom úvere z 29.7.2002, ktorý je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský
úver podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21.4.2015 sp. zn. 3 MCdo/14/2014. Podľa žalovaného na predmetný úverový vzťah sa majú prednostne
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa
podľa právneho názoru NS SR vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Preto ku
dňu podania žaloby bol nárok žalobcu premlčaný v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka.

10. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu trovy odvolacieho konania.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

13. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu

o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre žalovaného na menu SKK.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 29.7.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXX/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88 eur
(20.000,- Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,85% ročne, úrok z omeškania 26,40
% ročne a úrok z prečerpania 26,40 % ročne. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky
úverového rámca/mesačne. Konečná splatnosť bola dohodnutá k 29.7.2003. Podľa č. 1. Záverečných
ustanovení sa trvanie zmluvy predlžuje o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr
v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem
o predlženie doby trvania zmluvy, max. však do dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka. Právny predchodca

žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.8.2002 Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol
žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzatvorili dňa 1.3.2005 zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty.

14. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.2.2013 odstúpil od Zmluvy o sporožírovom účte
a Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č.
XXXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, a zároveň týmto Banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania.

15.Dňa27.3.2014bolamedziSlovenskousporiteľňoua.s.akopostupcomažalobcomakopostupníkom,
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia bola okrem iného aj
pohľadávka voči žalovanému.16. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že vzťah medzi stranami sporu, je vzťahom obchodnoprávnym,
preto sa naň budú primerane vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

17. Odvolací súd uvádza, že otázka právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových
vzťahov“, resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných
dodávateľom so spotrebiteľom, bola v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však
konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v
prejednávnej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie

tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru
alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, alebo zmluvy uzatvorenej mimo
prevádzkovýchpriestorovpredávajúcehoaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýmsúčinnosťou
od 1.5.2014 došlo (okrem iného) i k zmene, resp. doplneniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
tretiu vetu, ktorá znie: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prenosne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.

Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene, nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21.4.2015 sp. zn. 3 MCdo/12/2014 vyslovil právny názor, že toto
ustanovenie sa od svojej účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. S týmto
právnym záverom Najvyššieho súdu SR sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

18. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou, a že žalovaný
nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný veriteľ
je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa
povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej, nezmenila.

19. S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z., sa od 1.4.2004
posilnila právna ochrana aj na vzťahy spred účinnosti, teda aj na predmetnú právnu vec.

20.Poukazujúcnaust.§54ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhozmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, ako aj na ust.

§ 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto
zákona, ak nie sú dané do súladu s týmito ustanoveniami, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, niet žiadneho dôvodu pochybovať, aby na predmetnú právnu vec
spotrebiteľskej povahy, nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka.

Odvolacísúdpovažujespotrebiteľskézmluvyvzhľadomnavzťahmedzipodnikateľomanepodnikateľom
a so zreteľom na nepodnikateľský účel predmetnej zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.

21. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný, adresovaný právny úkon, pri ktorom sa žiadne
osobitné náležitosti nevyžadujú (aplikujú sa všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch), ktorý sa

stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej strane, ktorej je určené).
Ustanovenia Občianskeho zákonníka neukladajú povinnosť odstupujúcej zmluvnej strany uviesť dôvod
odstúpenia. Aby nastúpili účinky zamýšľané s odstúpením od zmluvy, je nutné aplikovať § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pre odstúpenie od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (ex tunc), ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Doručenie odstúpenia od zmluvy
druhej zmluvnej strane má teda za následok, že zmluva sa ruší so spätnou účinnosťou, t.j. zrušuje sa
od počiatku, a to bez toho, aby zmluvná strana, ktorej je odstúpenie od zmluvy adresované, dala k
tomuto právnemu úkonu súhlas. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie,
že na odstúpenie od zmluvy a na posúdenie následkov tohto právneho úkonu, je potrebné aplikovať §

48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom právnym následkom je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť
druhému všetko, čo od neho dostal (§ 457 OZ), a teda žalovanému vznikla povinnosť vrátiť (vydať)
plnenie žalobcovi na základe zmluvy, od ktorej bolo odstúpené z titulu bezdôvodného obohatenia.

22. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá

tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná
vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ide o vzťahy medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.23. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom a Občianskom zákonníku. Ust. § 349 ods. 1 v spojení s § 351 ods. 1 Obchodného

zákonníka umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu, trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ust. § 506 Obchodného zákonníka
umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s
úrokmi. Na rozdiel od uvedeného, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v § 48 ods. 2, v zásade

spája aj zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom
zákonníku je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia, a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný
vzdať nemohol. Aj keď § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť
sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne
obmedzená v § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín, než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné postavenie žalovaného zhoršuje.

24. Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež
z ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na
§ 48 Občianskeho zákonníka.

25. Obdobná situácia existuje aj pri právnej úprave premlčania. Obchodný zákonník pri právach

vzniknutýchodstúpenímodzmluvy,určujev§3974-ročnúpremlčaciudobu.Narozdielodtejtoúpravy,je
pri nároku na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy stanovená
v Občianskom zákonníku 2-ročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1) a 3-ročná subjektívna
premlčacia doba (§ 107 ods. 2). Táto výhodnejšia právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku
je dôvodom, prečo sa jej žalovaný vzdať nemôže.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015, vydaným vo veci 8 MCdo/13/2014,
ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora, skonštatoval, že aj bez
vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka Generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného, a nie Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že ak

by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, musel by súd prvej inštancie vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., pričom
by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Malo by sa tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 veta
tretiaObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia, nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych
predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých
mimoriadnym dovolaním, by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý Generálny prokurátor
navrhujezrušiť.VychádzajúcztohtorozsudkuNajvyššiehosúduSR,ajust.§48Občianskehozákonníka
upravujúce odstúpenie od zmluvy, sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

27. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá tvrdenie žalobcu, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy zo

dňa 15.2.2013 predstavuje z hľadiska jeho obsahu úkon, ktorým právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť už vyčerpaného povoleného prečerpania. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
a odstúpenie od zmluvy, sú 2 rozdielne právne inštitúty, čo právnemu predchodcovi žalobcu ako
banke dlhodobo pôsobiacej na trhu poskytovania úverov, muselo byť známe, najmä ak samotný
právny predchodca žalobcu vo svojich Všeobecných obchodných podmienkach pri porušení akejkoľvek

zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, rozlišoval medzi vyhlásením
mimoriadnejsplatnostiúveru,vypovedanímzmluvyoúvereaodstúpenímodzmluvy.Právnypredchodca
žalobcu v tomto písomnom podaní zo dňa 15.2.2013, označenom ako Odstúpenie od zmluvy (č. l. 33spisu), bez akýchkoľvek pochybností odstúpil od Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy, na základe
ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXX/XXXX.

28. Odvolací súd pripomína judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení, tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale, C. Mostaza Claro, C-76/10 Pohotovosť a iné). Niet
dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a
prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval

uplatnenie práva na súde.

29. Ako už bolo konštatované, zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú ustanovenia
zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a úrok z omeškania. Účinným odstúpením od zmluvy
nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny

predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil podaním z 15.2.2013 a v tento deň právny predchodca
žalobcu mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká je výška
bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 16.2.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej
plynutia. Žalobu podal žalobca na súd dňa 16.2.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže

dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 16.2.2015. Súd prvej inštancie správne prihliadol na
námietku premlčania a žalobu žalobcu zamietol.

30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

31. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný ako plne úspešný účastník odvolacieho konania, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).