Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Prvostupňové nenapadnuté Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Jóbová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0Er/1533/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4201896121
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4201896121.3

Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v
Bratislave, pobočka Komárno, Malá Jarková č. 18, 945 01 Komárno, IČO: 17 333 954, proti povinnému:
AGROPA, s.r.o., so sídlom Komenského č. 1214/3, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 529 842, o
vymoženie 3.541,16 Eur (106.681,- Sk) a trov exekúcie, v Komárne dňa 3.10.2018 sudkyňou JUDr.
Erikou Jóbovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Beaty Boncsekovej, Exekútorský úrad v Komárne
so sídlom Ul. biskupa Királya č. 12, P.O.BOX č. 109, pod sp. zn. 0Er/1533/2001 (EX 431/2001) vyhlasuje
za neprípustnú a zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 4.7.2001 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3.541,16 Eur (106.681,- Sk) a trov exekúcie. Exekučné
konanie sa začalo dňa 4.7.2001.

2. Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.9.2001 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5401*013761 pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, Exekútorský
úrad v Komárne so sídlom Dunajské nábrežie č. 12 (č.l. 11 spisu).

3. Ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa je súdny exekútor JUDr.
Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Ul. biskupa Királya č. 12, P.O.BOX č.
109.

4. Dňa 7.11.2017 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Zároveň súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov
exekúcie uplatňuje, a žiada aby k náhrade trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený (č.l. 38 spisu).

5. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa
§ 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

14. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

15. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 14937/T zo dňa
3.10.2018 vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne dňa 9.10.2015 aj ex offo vymazaný
z Obchodného registra (č.l. 42 spisu).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

17. Súd poznamenáva, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
teda pre nemajetnosť povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 4.7.2001. Z uvedeného dôvodu a
s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné
exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002.
Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002
neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd je toho názoru, že exekúciu
nemožno zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade
trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie
podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy,
len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy
exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené
až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.

19. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad
dňa 4.7.2001, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu
vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie
nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.

20. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v
prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba
vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

21. V dôsledku toho, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 9.10.2015, súd exekúciu
zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať nemajetnosť
povinného. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemá zmysel uložiť
povinnosť náhrady trov konania nemajetnému subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

22. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať
za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej
predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných
ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie
preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia
podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie.

23. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí
to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van
der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Komárno.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je v súlade s § 470 ods. 1 CSP predpisom
lex generalis aj k Exekučnému poriadku účinnému do 31.8.2005, v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.