Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203961
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617203961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej , v právnej veci žalobcu: R. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., E. C./XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO:42 256 593, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35

792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o zaplatenie 1.750,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 9Csp/79/2017-124 zo dňa 29. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/79/2017-124 zo dňa 29. 03. 2019 p o
t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.750,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
počnúc od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I. rozsudku).
Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (výrok II.), pričom

vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa dňa 15.03.2017 podala na tamojšom súde žalobu o zaplatenie 1.750,00 Eur
s príslušenstvom, na základe ktorej súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz dňa 23.03.2017, č.k.
9Csp/79/2017-18. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz
zrušený a vec bola súdom prvej inštancie prejednaná. Ďalej súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
9Csp/79/2017-60zodňa28.07.2017tak,žeuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni1.750,00Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne počnúc od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku podaného odvolania žalovaného vo veci rozhodoval Krajský
súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, ktorý uznesením rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací
súdu usmernil súd prvej inštancie, aby v ďalšom konaní posúdil, či medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
alebo nedošlo k uzavretiu zmluvy. V prípade, ak vyhodnotí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, tento záver

právne odôvodní vrátane vysporiadania sa s následkami s tým spojenými, ako aj s otázkou premlčania
nároku žalobkyne. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na
deň 29. 03. 2019 a vec prejednal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval,že medzi žalobkyňou a žalovaným nie je sporné, že spor medzi stranami je spotrebiteľským, ktorý súvisí
so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru ako fyzická osoba, ktorá nekonala
pri uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňu

tak súd považoval jednoznačne za spotrebiteľku, ktorá požiadala o poskytnutie úveru. Bezdôvodné
obohatenie, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha, je síce samostatným inštitútom, avšak, aby súd
mohol posúdiť dôvodnosť žaloby žalobkyne musel podrobiť kontrole, či žalovaný, ktorý podnikal v oblasti
poskytovania úverov postupoval v súlade s právnymi predpismi. Je zrejmé, že Všeobecné obchodné
podmienky boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd

poukázal na ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluva uzavretá okamihom,
keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. V predmetnej veci požadovala žalobkyňa
o poskytnutie úveru. Žalovaný akceptoval poskytnutie úveru, avšak oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi obsahuje dodatky, ktoré sa týkajú podstatných náležitostí spotrebiteľského úveru tak,
ako ich predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 12.11.2013.
V Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru (úverový limit)

vo výške 1.500,00 Eur. Splatnosť úveru bola určená na 42. splátok. Mesačná splátka vrátane úrokov
bola vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžníčka zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru): 3.375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver predstavovala, 70,01%, ročná úroková
sadzba úveru bola 70,01%. Priemerná RPMN za úver: 46,06% a poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84
Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 63,32 % a ročná úroková sadzba

revolvingu 76,21 %. V oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo vyhotovené dňa 12.11.2013
sú doplnené ďalšie údaje: dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky
úveru, periodicita splácania splátky v priebehu periódy splácania, RPMN úveru 69,72%, priemerná
hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere: 46,06%, schválená výška
revolvingu 902,92 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 Eur, RPMN po

vykonanírevolvingupredpokladanávýška60,49%.Súdprvejinštancietakpovažovaloznámenieveriteľa
o schválení úveru za nový návrh zmluvy o úvere, ktorý žalobkyňa v písomnej forme neakceptovala,
pričom táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná, a preto súd konštatuje, že k vzniku zmluvy v
písomnej forme, ktorá by mala všetky náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 1, § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu 12.11.2013 nedošlo. Nebol dodržaný postup predpokladaný

ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nedodržal postup pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 43a až 44 Občianskeho zákonníka, keď v oznámení veriteľa o schválení
úveru doplnil niektoré podstatné náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá musí
mať. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je doplnený dátum splatnosti prvej splátky úveru,
dátum splatnosti poslednej splátky úveru, takže nový návrh zmluvy je doplnený o náležitosť, ktorá

vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f). Zmenená je v novom návrhu zmluvy RPMN, čo je podstatná
náležitosťzmluvyoúvere podľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z..Súdzdôraznil,žeposkytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov najmä z toho dôvodu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, zmluva bola uzavretá len ústnou formou, a
pretože žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur, finančné prostriedky

zaplatené nad tento rámec je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie. Z prehľadu platieb na
č.l. 56 bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom v splátkach sumu 3.375,54 Eur,
pričom v skutočnosti boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur. Žalovaný
tak získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 2.091,29 Eur. Nakoľko žalobkyňa sa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.751,-Eur, súd uložil povinnosť žalovanému

zaplatiť žalobkyni sumu 1.750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, počnúc dňom 26.
10. 2016 do zaplatenia.

2.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuauviedol,ženakoľko
mala žalobkyňa v spore plný úspech, súd jej priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že na to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať
obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k
vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto

fakultatívnych dojednaní má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie
nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Súd prvej inštancie bez opory v akomkoľvek dôkaze označil
oznámenie o schválení úveru za návrh na uzavretie zmluvy. Pritom z obsahu uvedeného dokumentu
vyplýva a je zrejmé len to, že ide o rekapituláciu údajov vyplývajúcich z uzavretej zmluvy. Zákon č.129/2010 Z.z. v § 9 neupravuje, že ide o náležitosti, ktoré si strany medzi sebou dojednávajú. Nevyplýva
to ani z uvedeného ustanovenia, a naopak, z povahy jednotlivých náležitostí vyplýva, že sa uvádzajú
v zmluve nie ako výsledok zmluvného konsenzu (napríklad označenie kontrolného orgánu, RPMN,

priemernejRPMNapod.).Toznamená,žeakmedziuvedenýmináležitosťamijetaká,ktorájevýsledkom
dohody strán, potom ide o dôsledok vyplývajúci z iného právneho predpisu. V prípade úverovej zmluvy
je to ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje definíciu úverovej zmluvy. Podporne
poukázal žalovaný na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29. 06. 2016 k
otázke údaju ohľadom RPMN. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo k uzavretiu zmluvy

v písomnej forme bez toho, aby posúdil, čo zákonná úprava pre vznik úverovej zmluvy vyžaduje, potom
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neuzavretí zmluvy a vo veci nesprávne rozhodol. Zároveň
žalovaný namietal, že rozsudok je nepreskúmateľným v časti výroku o úroku z omeškania, pričom
v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by mal súd preukázané omeškanie od
26.10.2016. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu a tiež

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 25. 04. 2019.

5. Dňa 16. 05. 2019 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k odvolaniu

žalovaného. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne
odôvodnený. Podľa názoru žalobkyne nie je možné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť na základe
odvolania podaného žalovaným. Úvahy žalovaného sú zjavne nesprávne a súdnou praxou dávno
prekonané. Zmluva o úvere má svoju všeobecnú úpravu v Obchodnom zákonníku, avšak v danom
prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorého špeciálna úprava je obsiahnutá v zákone č.

129/2010 Z. z.. Z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona potom celkom jednoznačne vyplýva, aké sú základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Medzi tieto náležitosti potom patrí aj termín splatnosti splátok
a termín konečnej splatnosti úveru. Tieto náležitosti v žiadnom prípade nie sú fakultatívne, inak by s nimi
zákonnespájalsankciepreveriteľa(napr.bezúročnosťúveru).Vďalšompoukázalažalobkyňanaznenie
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 a uviedla, že vo veci bolo nesporné,

že dňa 12.11.2013 žalovaný doplnil do zmluvy údaje v časti 6 a v uvedený deň vyhotovil aj listinu
„Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX“,
pričomvtejtolistinesúobsiahnuténovéúdaje,ktoréprivypisovanížiadostioposkytnutierevolvingového
úveru žalovaný neuvádzal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu, na ktorý súd aplikoval príslušné ustanovenia právnym predpisov. Závery súdu prvej

inštancie podporuje aj súdna prax. Z týchto dôvodov preto nie je rozsudku súdu prvej inštancie čo
vytknúť. Žalovaný v podanom odvolaní len opakuje svoje argumenty, na ktoré nielen v tomto konaní,
ale aj v mnohých ďalších, dostáva stále rovnakú odpoveď. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak
bola v danom prípade uzatvorená konkludentne, pričom takýto spôsob uzatvorenia zmluvy je podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. neprípustný a spája s ním sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Zásadným dôvodom pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nesprávna RPMN, pričom
nesprávnosť spočíva v a) skutočnosti, že RPMN je vyjadrená nižším údajom ako samotný úrok, pričom
úrok tvorí jednu zo zložiek RPMN, teda celkovej odplaty, b) nesprávnom výpočte RPMN, pretože
žalovaný poskytoval žalobcovi úver v krátenej výške. Medzi stranami taktiež nebola platne dojednaná
úroková sadzba, pretože úrok vo výške 70% odporuje dobrým mravom. Ide o približne 6-násobné

prevýšenie oproti priemerným úrokovým mieram bánk. S poukazom na uvedené dôvody žalobkyňa
navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. Vyjadrenie žalobkyne bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené na vyjadrenie dňa 20. 05.
2019. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

7. V dôsledku podaného odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného
súdu napadnutý odvolaní žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.9. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, pokiaľ skúmal dôvodnosť a zákonnosť uplatneného
nároku žalobkyne správne právne posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľský a následne správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok v kontexte

obligatórnych zákonných požiadaviek obsahových náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z
osobitnej úpravy spotrebiteľských úverov. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. vyžaduje
pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere obligatórne písomnú formu (§ 9 ods. 1, veta prvá Zákona
o spotrebiteľských úveroch). Samotný kontraktačný proces uzatvárania zmluvy ako výsledku spravidla
dvojstranného konsenzu zmluvných strán upravuje Občiansky zákonník vo svojich všeobecných

ustanoveniach.

10. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo aj „OZ“, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

11. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Podľa ust. § 43c ods. 1 a 2, vety prvej, OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

13. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť.

14. Mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

15. Podľa ust. § 9 ods. 1, veta prvá, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Predmetom odvolania, ktoré podal žalovaný, je spochybnenie záveru súdu, podľa ktorého platne
k uzavretiu zamýšľanej zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo, a to z
dôvodu nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrhu zmluvy od oferenta - akceptácia návrhu
zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov), pričom súd prvej inštancie zmenené a doplnené údaje v bode 6.,

resp. v oznámení o schválení revolvingového úveru, oproti bodu 5., konkrétne v údaji o predpokladanej
RPMN a RPMN za úver, považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý podliehal schváleniu a
akceptácii žalobkyne, ako úverovej dlžníčky. Odvolací súd reagujúc na konkrétne odvolacie argumenty
žalovaného, uvádza k veci nasledovné:

17. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie bez opory v akomkoľvek
dôkaze, označuje oznámenie o schválení úveru za návrh na uzavretie zmluvy, pričom z obsahu
uvedeného dokumentu vyplýva a je zrejmé, že ide len o rekapituláciu údajov vyplývajúcich z uzavretej
zmluvy, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa samotnou listinou (oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX) zaoberal z dôvodu

preskúmania správnosti a úplnosti kontraktačného procesu uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru), keď žalobkyni ako spotrebiteľke bol pri žiadaní o úver poskytnutý
žalovaným predtlačený formulár, do ktorého žalobkyňa ako žiadateľka o úver vpisovala údaje v časti 5.,
a to dňa 11. 11. 2013. Návrh zmluvy následne osobitne posudzoval žalovaný, ako veriteľ z úveru, ktorý
až nasledujúci deň - 12. 11. 2013 reagoval na návrh žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy, jednak

vyplnením údajov obsiahnutých v článku 6., ktorého obsah sa však v podstatných náležitostiach zmluvy
odlišoval od samotného návrhu na uzavretie zmluvy učineného žalobkyňou, ako žiadateľkou o úver.
V nadväznosti na žalobkyňou predloženú žiadosť dňa 11. 11. 2013 učinil žalovaný i ďalší jednostranný
úkon smerom k žalobkyni, a to práve uvedeným oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý
sa však rovnako, ako údaje uvádzané žalovaným ako veriteľom v bode 6., odlišoval od návrhu na

uzavretie zmluvy predloženého žalobkyňou. Súd prvej inštancie sa teda správne zaoberal obsahom
bodu 6. v samotnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko práve uvedené boli reakciou žalovaného, ako
úverového veriteľa, na návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere.Pokiaľ súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že návrh na uzavretie zmluvy obsiahnutý v článku 5.
zmluvy sa odlišuje od článku 6. a navyše v jednostranne vyhotovenom návrhu veriteľa o schválení úveru
sú doplnené ešte ďalšie náležitosti obsahujúce a upravujúce povinnosti dlžníka, ako dátum prvej splátky,

splatnosť splátok a ich periodicita, je nutné konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku
platne uzatvorenej úverovej zmluvy v písomnej forme je vecne správny.

18. I pokiaľ ide o náležitosť úverovej zmluvy RPMN, tento údaj je považovaný za obligatórnu náležitosť
každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle § 9 ods. 2 pís. j/ zák. č. 129/2010. V prejednávanej

veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa vyplnením časti 5. formulára úverovej zmluvy
žalobcovi navrhla, aby s ňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom z ust. § 37 ods. 1
a § 43a ods. 1 OZ je zrejmé, že predpokladom platného uzatvorenia zmluvy je dostatočne jasný, určitý,
vážnyazrozumiteľnýnávrhjednejzmluvnejstrany(oferenta)aúčinnékonkrétneavčasnéprijatienávrhu
druhou stranou, ktorej je tento návrh určený, a to bez výhrad, zmien, či doplnkov v zásadných údajoch.
Zmluva, ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny dôvod v zmysle ust. § 44 v spojení s ust. § 37

ods. 1 a § 43 ods. 1, vety prvej OZ, je platne uzatvorená až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s
obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej požiadavky
zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo všetkých jej obligatórne požadovaných
zákonných náležitostiach, nemožno prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a
doplnkov v zásadných údajoch akceptoval, a to vyplnením časti 6. zmluvy v údajoch o schválenom

revolvingovom úvere. Údaje sa rozchádzajú v už konštatovaných častiach, pričom pokiaľ žalobca zmenil
údaj o RPMN, ide o zmenu pôvodného návrhu žalovaného, ako žiadateľa o úver v zásadnej časti. Údaj
o RPMN je nielen obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zák.
č. 129/2010 Z. z.), ale je pre spotrebiteľa údajom rozhodujúcim, ktorý musí byť uvedený zrozumiteľne
a pravdivo aj pre priemerného spotrebiteľa a povinne musí byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, nakoľko na základe uvedeného má spotrebiteľ možnosť zvážiť všetky podmienky čerpania a
splácania úveru a rozhodnúť sa, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie, pričom práve na základe
uvedeného údaju posudzuje i výhodnosť, či nevýhodnosť úveru.

19. Navyše, odvolací súd nad rámec odôvodnenia uvedeného súdom prvej inštancie uvádza, že

celkom novou náležitosťou a údajom pôvodne v časti 5. (t. j. návrhu na uzavretie úverovej zmluvy) sa
nenachádzajúcou, je aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania v predmetnej veci, konkrétne
veriteľom určený vo výške 8,5% ročne. V prejednávanej veci tak až žalovaný, ako veriteľ z úveru, po
vyplnení časti 5. a podpísaní celej žiadosti žiadateľom o úver, t. j. žalobkyňou, doplnil až nasledujúci
deň po podpise návrhu zmluvy žalobkyňou nový údaj, s ktorým sa žalobkyňa v čase vyplnenia žiadosti

o úver nemohla oboznámiť, a to vo výške, ktorú žalobkyňa v čase vypĺňania žiadosti ( zmluvy), nemohla
poznať a nemohla teda túto výšku ani nijako ovplyvniť. Žalovaný tak bez vedomia a súhlasu žalobkyne
ako dlžníka z úverovej zmluvy, doplnil náležitosti zmluvy o úvere až v časti 6. formulára, pričom tieto
jednostranne žalobkyni ako úverovej dlžníčke len oznámil listinou - Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré vzhľadom na uvedené je však

potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý mala opätovne v rámci kontraktačného
mechanizmu schváliť druhá zmluvná strana (v písomnej forme).

20. Zmluva je v súlade s ust. § 44 ods. 1 OZ uzavretá až okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť a včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie

súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 44 ods. 2 OZ). Pokiaľ tak v čase vypĺňania časti
5. formulára žalobkyňa ako žiadateľka úveru nemala k dispozícii všetky obligatórne požadované údaje
o úvere tak, ako ich v písomnej podobe a v čase uzatvárania a podpisovania konkrétnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadovala zákonná úprava, nemožno mať za to, že zmluva o úvere bola riadne
v písomnej forme tak, ako to vyžaduje osobitný právny predpis - zák. č. 129/2010 Z.z. . Právnym

následkom nedostatku riadne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme je vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré súd prvej inštancie posúdil v súlade so žalobným
návrhom na sumu 1.750,-Eur, ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalobkyni
žalovaným a vrátenými finančnými prostriedkami žalobkyňou žalovanému. Tento záver, pokiaľ ide o
výšku bezdôvodného obohatenia, žalovaný v podanom odvolaní nenamietal.

21. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky obsiahnutej v odvolaní žalovaného o tom, že rozsudok súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľným v časti výroku o úroku z omeškania, pričom v konaní nebol vykonaný
žiadny dôkaz, na základe ktorého by mal súd preukázané omeškanie od 26. 10. 2016, odvolací súd sas uvedenou odvolacou námietkou vysporiadal v zmysle ust. § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku
a odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto časti doplnil s poukazom na vykonané dokazovanie súdom
prvej inštancie v prejednávanej veci v predchádzajúcom priebehu konania. Z odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku na str. 5. ods. 20 vyplýva, ktoré dôkazy súd v prejednávanej veci vykonal, pričom
medzi uvedenými je tiež uvedená predsporová výzva žalobkyne zo dňa 13. 05. 2016 a vyjadrenie
žalovaného k nej zo dňa 20. 10. 2016, ktoré sa nachádzajú na čl. 10, 11, 12, súdneho spisu a s
ktorými boli sporové strany v konaní oboznámené. Práve z uvedených a vykonaných dôkazov vyplýva,
že žalobkyňa doručila žalovanému výzvu zo dňa 13. 05. 2016 na plnenie/vydanie bezdôvodného

obohateniavzniknutéhoplnenímúrokovapoplatkovzozmluvyospotrebiteľskomúver,naktorúžalovaný
odpovedal dňom 26. 10. 2016, keď uviedol, že výzvu žalobkyne považuje za nedôvodné a plnenie
požadované žalobkyňou, tejto neposkytol. Súd prvej inštancie tak správne určil moment omeškania
od časového momentu reakcie žalovaného na výzvu na vydanie, resp. zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 1.750,-Eur. Uvedené odôvodnenie vyplýva tiež z pôvodne vydaného rozsudku súdu
prvej inštancie v prejednávanej veci, rovnako ukladajúceho povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni

1.750,-Eur, ktoré však bolo v dôsledku podaného odvolania uznesením krajského súdu zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru i v časti ukladajúcej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 26. 10. 2016, pričom na
prijatie takéhoto rozhodnutia bolo vo veci vykonané i dokazovanie oboznámením s predsúdnou výzvou
žalobkyne a reakciou žalovaného na takúto predsúdnu výzvu, preto odvolací súd sa s uvedenou

námietkou vysporiadal sám postupom podľa § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku. S poukazom
na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvej inštancie potvrdil v meritórnej časti ako
vecne správne, ktorému priznanému nároku logicky na strane druhej zodpovedá povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. Odvolací súd preskúmal i správnosť výroku o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý
a keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkový úspech žalobkyne v predmetnom konaní,
správnym je i výrok II. rozsudku o trovách konania, ktorým žalobkyni súd prvej inštancie priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% postupom podľa § 255 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, žalovaný nebol
úspešný ani sčasti, a preto žalobkyni, právne zastúpenej v predmetnej právnej veci vznikol s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaní i trovy konania reálne vznikli (trovy právneho zastúpenia), odvolací súd

rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni, resp. zaplatiť žalobkyni, náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).