Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202970
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816202970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpená advokátkou JUDr. Martina Fabiánová, so sídlom
Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, proti žalovanému Y., T. so sídlom Y. XX, XXX XX P., S.: XX XXX
XXX, o zaplatenie 381,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 10C/99/2016-44 zo dňa 28. augusta 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 415 zákona, § 250k ods. 1, § 250l ods. 2, § 151 ods. 1, § 246 ods.

1 č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, § 2 písm. u), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 230, § 139, §
140 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 290, § 296, § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila úverové zmluvy č. XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX a tiež Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. dňa XX.XX.XXXX. Na základe
nej podal žalovaný dňa 05.12.2012 na T. katastra L. nad B. návrh na vklad záložného práva, avšak tento

bolrozhodnutímsprávnehoorgánuzamietnutý.Protitomutorozhodnutiupodaldňa04.03.2013žalovaný
odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sp/11/2013, kde
rozsudkom zo dňa 29.05.2013 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne a nepriznal
žalobkyni náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní Krajského súdu
v Prešove bola zúčastnenou osobou D. L.; osobne prítomná jej splnomocnená právna zástupkyňa J..
R. Z., ktorá uviedla, že jej klientka nikdy žiadnu plnú moc spoločnosti Y. ani pánovi R. nepodpísala. Z
vyčíslenia trov advokátky zo dňa 29.05.2013 k sp. zn. XSp/XX/XXXX adresovanom Krajskému súdu

v Prešove si JUDr. Martina Fabiánová ako právna zástupkyňa uplatnila náhradu trov konania v sume
381,10 Eur. O trovách konania rozhodol súd v predmetnom konaní následne tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov konania. O odvolaní spoločnosti Y., s.r.o. vo danej veci rozhodoval
Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžr/134/2013. Po späťvzatí odvolania odvolateľomNajvyššísúdSRvtejtovecirozhodoluznesenímtak,žekonaniezastavilanavrhovateľazaviazalzaplatiť
zúčastnenej D. L. na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 130,16 Eur z titulu
právneho zastúpenia.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nakoľko ide vo veci o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou
uzavretoumedzižalobkyňouažalovaným-Zmluvaozriadenízáložnéhopráva,ideospotrebiteľskýspor.
Žalobkyňa si vo veci uplatnila nárok na náhradu škody ekvivalentný v sume trov právneho zastúpenia,
ktoré jej mali vzniknúť v správnom konaní Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Sp/11/2013. V doručenom

rozsudku bola žalobkyňa riadne poučená o práve na podanie odvolania voči nemu. Dokonca v záhlaví
rozsudku je ako jej splnomocnený zástupca uvedený Y. - O. N. Y. R. - predseda združenia. Žalobkyňa
mala právo uviesť veci ohľadom jej právneho zastúpenia a trov právneho zastúpenia, ktoré v tomto
konaní vynaložila odvolaním sa voči tomuto rozsudku, resp. výroku o trovách tohto rozsudku. Nevedno,
prečo tak neurobila. Urobila tak až v konaní Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/134/2013, ktoré na
základe odvolania žalovaného voči uvedenému rozsudku Krajského súdu v Prešove, kde si trovy riadne

uplatnila a uznesením NS SR zo dňa 28.01.214 uvedenej spisovej značky jej boli riadne priznané.
Preto nakoľko už raz o trovách právneho zastúpenia žalobkyne bolo v tomto konaní Krajského súdu
v Prešove právoplatne rozhodnuté, je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, na základe čoho by
bez absencie ďalších dôvodov tvrdených žalobkyňou v žalobe existoval dôvod na zastavenie konania.
Žalobkyňa však právne zdôvodnila uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ktoré jej mali vzniknúť

v spomínanom konaní Krajského súdu v Prešove. V danej veci ale absentujú základné predpoklady
vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Trovy
právneho zastúpenia zaplatené advokátke v súdnom konaní nemožno stotožniť so spôsobením škody.
Žalobkyňa v predmetnej veci neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že jej škoda v uplatnenej
výške mala vzniknúť, pretože v konaní nepredložila ani nenavrhla dôkaz, ktorý by preukazoval, že

za právne zastupovanie v tomto súdnom konaní svojej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia
zaplatila. Urobila tak až v prílohe podania doručeného súdu dňa 03.09.2018, kde doložila príjmový
doklad o úhrade uvedenej sumy, avšak urobila tak až po verejnom vyhlásení rozsudku, teda lehotu v
zmysle § 296 C.s.p. nestihla a dôkaz nepredložila včas. Ďalej uviedol, že súd je viazaný dôvodmi a
rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými v žalobe, ktoré majú odôvodňovať uplatnený nárok. Žalobkyňa

zdôvodnila uplatnený nárok titulom náhrady škody, čomu súd z vyššie uvedených dôvodov a z dôvodu
viazanosti zdôvodnením nároku nemohol vyhovieť. Žalobkyňa rozšírila zdôvodnenie nároku aj o § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa až v podaní doručenom súdu dňa 03.09.2018, t.j. po vyhlásení
rozsudku. Súd tak v zmysle citovaného § 217 ods. 1 C.s.p. v čase vyhlásenia rozsudku nemohol na
toto rozšírenie dôvodov uplatneného nároku prihliadať. Podstatná zmena a doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za podstatnú zmenu žaloby, o ktorej súd rozhoduje na návrh,
avšak podanie žalobkyne takýto návrh na pripustenie zmeny žaloby neobsahoval.

5.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanýbolvkonaníplneúspešný,pretobymalnároknanáhradu
trov konania. Vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 si síce nárok na trovy konania uplatnil, ale nijako

nevyčíslil.Zospisuvšakvyplýva,žemuvtomtokonanížiadnetrovynevznikli,pretomuichsúdnepriznal.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. a) - h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Mala za to, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a

že súd v kontexte ústavnej právnej zásady iura novit curia mal na žalobkyňou konštatovaný skutkový
stav aplikovať ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj napriek právnemu
odôvodneniu žaloby žalobcom. Mala za to, že naboli naplnené podmienky a predpoklady za ktorých
sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy ust. § 297 písm. b) C.s.p. Na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym procesným postupom (porušenie práva
na spravodlivý proces), teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní iba formálne citovala v zákone uvedené odvolacie
dôvody bez toho, aby identifikovala v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého

odvolacieho dôvodu.

12. Z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namieta nesprávny procesný postup (porušenie práva
na spravodlivý proces) a nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. b), h) C.s.p.).

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,

možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade má odvolací súd za to, že ani táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

15. V civilnom sporovom konaní súdy poskytujú ochranu skúkromnoprávnym vzťahom, pričom civilné
sporové konanie je okrem iných zásad uvedených v čl. 1 až čl. 18 C.s.p. ovládané zásadou dispozičnou,
tzn. že konanie možno začať len na základe podanej žaloby. Podanou žalobou vymedzuje žalobca
predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o: (i) konkrétny právny vzťah, (ii) konkrétny nárok z tohto
právneho vzťahu a (iii) výšku a rozsah plnenia, ktoré žiada priznať. Súdy sú takto určeným predmetom

sporového konania viazané a nemôžu sa od neho odchýliť. Súdy tak v rámci súkromnoprávnych
vzťahoch neposkytujú ochranu takému právnemu vzťahu, nároku z právneho vzťahu alebo plneniu,
ktoré žalobca podanou žalobou nežiadal. V prípade, ak by sa mali súdy zaoberať vzťahmi, nárokmi aplneniami inými ako boli uvedené v žalobe, mohli by tak uskutočniť, ale len na základe návrhu žalobcu
na zmenu žaloby, avšak len za zákonom uvedených podmienok.

16.Žalobkyňasavpodanomodvolanínamietala,žesúdmalnaňoukonštatovanýskutkovýstavvzmysle
zásady iura novit curia aplikovať ust. 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak
s uvedeným názorom a tvrdením žalobkyne sa nie je možné stotožniť. Ako bolo už vyššie uvedené, v
prípade sporového konania je súd viazaný žalobou, čiže v uvedenom prípade bol súd viazaný tým, že si
žalobkyňa uplatnila podanou žalobou nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie

postupoval správne, keď posúdil, či sú kumulatívne splnené predpoklady na náhradu škody v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a keďže tieto naplnené neboli, žalobu správne zamietol.
Tvrdenie žalobkyne, že súd mal sám posúdiť jej nárok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
neobstojí, pretože ak sa domáhala zaplatenia žalobou uvedenej sumy z iného titulu ako z titulu náhrady
škody,malapodaťnasúdnávrhnazmenužalobyapopripustenízmenyžalobybysúdmoholrozhodovať
o nároku na zaplatenie požadovanej sumy z takéhoto nároku. Žalobkyňa aj napriek tomu, že v konaní

bola zastúpená advokátkou už pri samotnom podaní žaloby, takýto postup nezvolila, čo malo potom za
následok zamietnutie žaloby.

17. Odvolací súd sa taktiež prikláňa aj k odôvodneniu súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej uviedol,
že vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že o trovách

konania bolo v konaní 2Sp/11/2013 Krajského súdu v Prešove rozhodnuté, pričom už v čase rozhodnutia
mala žalobkyňa možnosť domáhať sa nápravy rozhodnutia v časti nepriznania trov účastníkom konania,
o čom bola aj v rámci poučená aj v závere daného rozsudku Krajského súdu v Prešove, teda o možnosti
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobkyňa však v danom čase žiadne odvolanie voči
uvedenému výroku nepodala. Namiesto toho sa až po uplynutí cca troch rokov obrátila na civilné súdy

s nárokom na zaplatenie trov právneho zastúpenia, a to z titulu náhrady škody. Uvedenému konaniu
žalobkyne však nemožno poskytnúť právnu ochranu, ako bolo už konštatované vyššie.

18. K druhej námietke žalobkyne, že v predmetnom prípade neboli naplnené podmienky a predpoklady
§ 297 písm. b) C.s.p., odvolací súd uvádza, že § 297 C.s.p. určuje podmienky, ktoré, ak sú splnené

kumulatívne, môže súd rozhodnúť vec aj bez nariadenia pojednávania. Týmito podmienkami sú: (i) ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, (ii) skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, (iii)
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

19. Civilný sporový poriadok nestanovuje, čo je potrebné rozumieť pod jednoduchým právnym

posúdením, teda ide o čisto subjektívny pojem. Posudzovanie, či ten ktorý spor spadá do tejto definície je
na konajúcom súde. Z uvedeného dôvodu preto strana, resp. strany svojimi rozdielnymi alebo zložito sa
javiacimi písomnými vyjadreniami nemôžu do takéhoto posúdenia vniesť prvok, ktorý by súd presvedčil
o tom, že v danom prípade nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia.

20. Nespornosť skutkových tvrdení strán je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného
dokazovania a zistenia skutkového stavu. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie
vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre
nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a
ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia

možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167
ods. 2 C.s.p. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym
spôsobom nespochybnil.

22. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko

mal za to, že sú splnené všetky podmienky upravené v ust. § 297 písm. b) C.s.p..

21. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko aj podľa jeho názoru ide
o otázku jednoduchého právneho posúdenia, pričom súd prvej inštancie mohol rozhodnúť len na základe
skutkových tvrdení sporových strán, ktoré boli podporené dovtedy predloženými dôkazmi, pričom

žalovaný sa síce v predmetnej veci vyjadril, ale jeho vyjadrenie v konečnom dôsledku neodporovalo a
nespochybňovalo skutkové tvrdenia žalobkyne. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že boli
splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V

odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).