Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Csp/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233415
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117233415.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: W. S.,
N..XX.XX.XXXX, A. R.Á. XXX/XX, XXX XX K. N. V., Š. Y. B., zastúpený splnomocneným zástupcom:
Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 51 472 236, proti
žalovanému: W. E. B., B..T..Y.., B. B. W. XX, A., J.: XX XXX XXX, zastúpený právnym zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:

35 792 752, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vydanie bezdôvodného obohatenia a
ochranu práv spotrebiteľa a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.824,41 EUR, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 241,50 EUR, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 05.12.2017 sa žalobca domáhal vydania

súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.824,41 EUR titulom bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy
konania. Zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého by bol žalovaný povinný
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, uzavretej medzi
žalobcomažalovanýmdoprávoplatnéhoskončeniavecisamejoneplatnosťdohodyozrážkachzomzdy
a zamestnávateľovi žalobcu uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe

žiadosti o vykonávanie zrážok a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, a to
až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalobcom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX dňa 12.09.2014 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej mu žalovaný
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- EUR. Skutočne však dostal na účet od žalovaného len

sumu 1.350,- EUR, teda sumu o 150,- EUR menej ako avizovaný úver. Súčasťou zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalovaný
požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy od roku 2014. Prvá splátka vo výške81,99 EUR bola strhnutá v novembri 2014. Mal za to, že tak existuje naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdil, že bol nútený podať žalobu. Mal za to, že
deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie

tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Ďalej namietal, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., ako aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Úver tak z dôvodu absencie
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že
nič nebránilo žalovanému, aby priamo v zmluve uvádzal zákonom vyžadované údaje. Uviedol, že

oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru nie je súčasť zmluvy, pretože toto oznámenie je
jednostranne podpísaný dokument. Bol názoru, že obligatórne náležitosti musia byť uvedené priamo
v zmluve. Zdôraznil, že nepostačuje požadované údaje zmluvy obsiahnuť len v listine označenej ako
oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zmluvnú pokutu pri omeškaní vo výške 0,04 % ako každodenný
úrok z omeškania označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal, že súčasťou zmluvy je aj
dohoda o poskytnutí služieb, a to odklad troch splátok pri neschopnosti splácania. Odplata za službu je

vovýške1.451,52EUR,ktorúžalobcamesačnesplácavovýške81,99EUR.Zdôraznil,žepomateriálnej
stránke mu na základe tejto dohody nebolo nič dodané. Ďalej zdôraznil, že suma 1.451,52 EUR je
neprimerane vysoká k výške úveru ako aj, že suma za doplnkovú službu nie je započítaná v RPMN. Ďalej
namietal, že v spotrebiteľskej zmluve chýba aj údaj o celkovej sume úveru. Uviedol, že dňa 25.11.2017
sa ako spotrebiteľ dozvedel od splnomocneného zástupcu že predmetná zmluva je vadná. Poukázal, že

celkovo zaplatil žalovanému sumu 3.024,41 EUR plus 150,- EUR = 3.174,41 EUR a skutočne mu bola zo
strany žalovaného vyplatená suma 1.350,- EUR. Bezdôvodné obohatenie tak tvorí sumu 1.824,41 EUR.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-56 zo dňa 30.01.2018 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným až do
právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň zamestnávateľovi žalobcu bola uložená povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe žiadosti o vykonávanie zrážok a Dohody
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2018 a vykonateľnosť

05.02.2018.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 12.04.2018, k podanej
žalobe uviedol, že žaloba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je s poukazom na §
137 písm. c) a písm. d) CSP neprípustná. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnom

liste, pričom žalobca mal možnosť si túto pre jej uzavretím prečítať, oboznámiť sa s ňou a rozhodnúť sa o
jejuzavretí.Uzavretiedohodybolodobrovoľnéanebolopodmienkouuzavretiazmluvyospotrebiteľskom
úvere. Mal možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody. Bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky
určené zákonom č. 250/20047 Z.z.. Konštatoval, že dohoda je zákonným spôsobom zabezpečenia

pohľadávky. Ďalej uviedol, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou
súčasťou úverových produktov a nie je možné ho považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie
je uzavretá individuálne. Žalobca mal vedomosť o dohode o zrážkach zo mzdy. Upozornil na priemernú
obozretnosť a vnímavosť spotrebiteľa. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
veciach nie je ani v rozpore s právom Európskej únie. Bol názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, a to aj dobu trvania zmluvy, či termín konečnej
splatnosti. Uviedol, že zmluvu tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy, ako
prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou bolo aj oznámenie veriteľa o schválení
revolvingového úveru. Zmluvné dojednania tak nepredstavujú samostatný dokument, ale technickú
súčasť zmluvy. Ďalej mal za to, že zákon nevyžaduje, aby jednotlivé časti tvoriace listinu o právnom

úkone boli samostatne podpisované. Uviedol, že aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o
právnom úkone tvorená viacerými listami, potom na to aby tvorili jednu listinu musia byť tieto spojené tak
aby tvorili technickú jednotu. A len listina ako celok má byť podpísaná. Bol názoru, že zmluva obsahuje
tak deň splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti. Poukázal na rozhodnutie EÚ
vo veci E. - XX/XX. Rovnako mal za to, že zmluva obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)

zákona. Zmluva nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere
konštatoval, že z judikatúry súdneho dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho
účinku smernice. Členský štát tak nemôže na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní
nepriameho účinku nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku. Rovnako bol názoru, žezmluva o úvere obsahuje aj správnu výšku RPMN. K dohode o poskytnutí služieb uviedol, že došlo k
uzatvoreniu samostatnej dohody. Žalobca nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce
platiť odplatu. Zdôraznil, že dohoda jednoznačne vymedzuje, čo je protiplnením na jej uzatvorenie.

Dohoda obsahovala aj možnosť výpovede. Túto možnosť žalobca nevyužil. Tiež mal za to, že zmluva
o úvere obsahuje aj celkové náklady podľa § 2 písm. i) zákona. Dohoda o poskytnutí služieb nebola
podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o úvere, preto sa odplata podľa dohody na základe § 2
písm. g) nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtu RPMN. Dohoda nebola podmienkou na
poskytnutie úveru. Dohodnuté služby boli doplnkové a dobrovoľné. Dohoda bola osobitne podpisovaná.

Mal za to, že dohoda je individuálnym dojednaním. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca sa v replike zo dňa 31.05.2018, doručenej súdu dňa 01.06.2018 pridržiaval žaloby.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 30.09.2018 doručené súdu vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.09.2018,
v ktorom poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti,

a to: termín konečnej splatnosti úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov,
údaj o celkovej čiastke úveru a správny údaj o hodnote RPMN. Poukázal na rozsudok KS v Prešove
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a tiež na rozsudok Súdneho dvora vo veci č. E.-XX/XX zo dňa 09.11.2016.
Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou,

výškamesačnejsplátky,RPMNbankyv%,taktiežpriemernúRPMNnatrhu,celkovúvýškuúveru,dátum
1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,
výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver

potvrdzuje napríklad aj rozsudok KS v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Smernica
XXXX/XX/ES je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa prenecháva na vnútroštátne orgány. Smernica
je teda adresovaná členským štátom, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do
svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie

smerníc: nepriama aplikácia smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá bez ohľadu na
priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal
vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad) a priama
aplikácia,ktorávychádzazpriamehoúčinkusmerniceanazákladektorejfyzickejaleboprávnickejosobe
resp. členskému štátu vyplývajú priamo zo smernice konkrétne práva resp. povinnosti. Vnútroštátne

orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t.j. výklad v
súlade so smernicou). Nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje aj na vnútroštátnu
judikatúru. Nepriamy účinok smerní spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo
vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby sa dosiahol výsledok v zmysle článku 249 Zmluvy o ES.
Súdny dvor túto povinnosť rozširuje aj na všetky orgány štátu vrátane súdov. Žalovaný má za to, že

výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné a možné vykladať v súlade
so smernicou XXXX/XX/ES tak, ako rozhodol Súdny dvor EÚ v rozsudku č. E.-XX/XX. Skutočnosť, že
SR nesprávne transponovala smernicu 2008/48/ES do svojho vnútroštátneho poriadku a postupovala
úplne v rozpore s článkom 22 bod. 1 smernice XXXX/XX/ES preukazuje rozsudok Súdneho dvora
Z. E.-XX/XX zo dňa 09.11.2016. V prípade vzniku kolízie medzi právnymi normami EÚ a právnymi

normami niektorého členského štátu platí prednosť práva EÚ. Žalovaný namietal, že by v zmluve o úvere
absentoval akýkoľvek povinný údaj.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.11.2018. Súd vec prejednal za splnenia
podmienokpodľa§180CSP,vneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu,ktorívyslovilisúhlas

s pojednávaním bez ich účasti.

8. Splnomocnený zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a replike. Pred
súdom splnomocnený zástupca neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia nad rámec žaloby a repliky.

9. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam:10. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 schválená výška úveru je 1.500,- EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov,
výškamesačnejsplátky47,43EUR,výškacelkovejplatbynaúhradu81,99EUR,poplatokzaposkytnutie

úveru 150,- EUR, dátum splatnosti poslednej splátky 14.03.2018, RPMN 26,06 %, priemerná hodnota
RPMN 44,06 %, celková čiastka 2.142,06 EUR, ročná úroková sadzba 18,08 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Oznámenie je podpísané iba žalovaným.

11. Podľa splátkového kalendára zo dňa 12.09.2014 žalobca mal žalovanému zaplatiť 42 mesačných

splátok vo výške 81,99 EUR počnúc 14.10.2014 a končiac 14.03.2018. Splátkový kalendár podpisy strán
sporu neobsahuje.

12. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretím dohody žalobcovi
ako dlžníkovi vznikla povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške, a to až do
úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Žalobca

ako dlžník nemal oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo
ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Na základe tejto dohody zamestnávateľ žalobcu ako dlžníka
je povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 81,99 EUR,
pričomvprípadeževktoromkoľvekmesiacinebudezrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške,alebo
bude vykonaná v menšej výške bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška

mesačnej zrážky zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú
sumu,atonajvyššiuprípustnúsumuvzmyslevšeobecnýchzáväznýchprávnychpredpisovupravujúcich
rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia, a to do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

13. Podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.10.2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa

žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy (č.l. 38 spisu). Podľa rozpisu zrážok zamestnávateľ žalobcu
zráža žalobcovi zo mzdy zrážky v prospech žalovaného od 11/2014 (č.l. 40 spisu).

14. Podľa dohody o poskytovaní služieb zo dňa 12.09.2014 dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k predmetnej zmluve. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a

povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využiť služby, rovnako tak právo zrušiť
alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť
uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter podmienky alebo
predpokladunauzavretiezmluvnéhovzťahu.Jednotlivéslužbysúposkytovanézákazníkoviautomaticky
alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie. Na základe dohody sa poskytujú

uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody zákazník je oprávnený
požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a ich cena sa riadi platným sadzobníkom
poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník
sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so

splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Celková výška splátky
úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z
informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti splátok, informácie pred splatnosťou splátky,
informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta,

prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného
stretnutia s viazaným finančným agentom.

15. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX stranami sporu podpísanej dňa 12.09.2014 vyplýva,
že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi

spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.500,- EUR. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal
splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 81,99 EUR. Celková čiastka úveru predstavovala 2.142,06
EUR. Ročná úroková sadzba bola vo výške 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05
%, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN 26,06 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo
výške 150,- EUR.

16. V danej veci bolo nesporné, že žalobca žalovanému poskytol na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX úver vo výške 1.500,- EUR, avšak celkovo žalobcovi poskytol čiastku len vo výške
1.350,- EUR, keď sumu 150,- EUR si žalobca hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu zaposkytnutie úveru. Rovnako bolo medzi stranami nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu
č. XXXXXXXXXX celkovo sumu 3.024,41 EUR plus poplatok vo výške 150,- EUR.

17. V prvom rade sa okresný súd zaoberal ne/platnosťou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, tak
ako sa žalobca žalobou domáhal.

18. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli
dňa 12.09.2014 popri zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere dohodu o zrážkach zo mzdy č.

XXXXXXXXXX, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver vo výške 1.500,- EUR. Rovnako za nesporné
považoval okresný súd, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy, pričom zamestnávateľ žalobcu žiadosti žalovaného vyhovel a žalobcovi začal vykonávať zrážky
zo mzdy. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu v tomto smere vo vzťahu k dohode o zrážkach zo
mzdy bolo najmä individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, prijateľnosť charakteru dohody
o zrážkach zo mzdy a existencia naliehavého právneho záujmu.

19. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Primárne sa tak okresný súd, v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy
a dospel k záveru, že tento je v spornej veci daný. Okresný súd má za to, že ak žalovaný preukázateľne
uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, má žalobca naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže v dôsledku takéhoto zásahu do majetkovej

sféry žalobcu sa žalovaný môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Bez určenia neplatnosti
dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté (§ 137 CSP).

21. Následne sa okresný súd zaoberal otázkou neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a
to v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

28. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak ďalej nie je ustanovené
inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať,
alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v

súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto
zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s
výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy
a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak jeto primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona
alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie
sú dotknuté.

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

30. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu

vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným spolu so zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014. Nakoľko žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu,
prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v zmysle
zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
zamietnesúdžalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobamápreventívnycharakter
a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením
vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam.
Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia

by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané,
že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia
by boli ohrozené jeho práva a jeho právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní
zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného
splatenia žalovaným vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy

má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobcu, keďže má vplyv na uspokojovanie základných
životných potrieb žalobcu a jeho rodiny. Žalobca, ako spotrebiteľ, uzavrel predmetnú dohodu, aby dostal
úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred žalovaným ako dodávateľom
pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi (žalobcovi) v nadväznosti
na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu týchto dohôd nevyplýva osobitná možnosť žalobcu

ako spotrebiteľa v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným
odstúpením od dohody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcu nikto na existenciu dohody o
zrážkach zo mzdy v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere neupozornil. Žalovaný ako dodávateľ
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili
neindividuálnedojednanietejtodohody(vzmysleust.§53ods.3Občianskehozákonníka).Lensamotné

znenie dohody o zrážkach zo mzdy a jej jednotlivých článkov k prijatiu záveru o individuálnom uzavretí
dohody nestačí. Okresný súd mal tak za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so
žalobcom individuálne dohodnutá a dojednanie dohody o zrážke zo mzdy považoval za neplatné.
Naviac okresný súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah

nemohol žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť,pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade
sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú
by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok

v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom

procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať
súd ohľad (rozsudok E.-XXX/XX Simmenthal). Okresný súd preskúmaním predmetnej dohody ďalej
dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky,
ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. V dohode je obsiahnuté, že touto
dohodou je dohodnuté vykonávanie zrážok do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne

aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Takéto dojednanie považuje okresný súd za neurčité a
nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je aj zmluvné dojednanie článku
V. dohody týkajúcej sa výšky splátok, podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka nasledujúci mesiac zvýšená nad
dohodnutú sumu. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň

obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a teda aj obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ
v spojení s § 551 OZ. Žalovaný zároveň v prejednávanej veci nepreukázal, že by žalobcovi poskytol aj
inú alternatívu zabezpečenia záväzkov. Na základe vyššie uvedených skutočností, má okresný súd za
to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom.

33. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, zo žaloby a z
doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 znejúcej na sumu 1.500,- EUR.

34. Okresný súd v tomto smere najskôr ex offo skúmal samotnú zmluvu o úvere. Žalobca zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je

vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah
spotrebiteľský.

35. Okresný súd danú vec v tejto časti, prejudiciálneho preskúmania zmluvy o úvere, právne posúdil

podľa príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou
a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov.

36. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona jedočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

40. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa§2písm.g)al)zákonacelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúverom

všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere,

42. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

43. Podľa§11ods.1zákona, poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

44. Keďže v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona

č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

45. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd zistil, že v tejto absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského
úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t.j. konečná splatnosť úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré

stanovovalo splatnosť úveru počtom 42 mesačných splátok, nemožno podľa názoru súdu považovať
za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Podľanázorusúdu,spotrebiteľmusípridanejformespotrebiteľskéhoúveruužna
prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti
jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom. Takýto údaj však stranami sporu zmluvy

uzavretá zmluva neobsahovala.

46. Naviacvzmluveoúvereabsentujeajuvedeniekonkrétnychtermínovsplátokistiny,takakovyžaduje
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona.

47. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona sa v
zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Okresný súd považuje za potrebné tiež uviesť, že poskytnutý úver bol nazvaný ako revolvingový
úver, ktorý sa čerpá priebežne. V skutočnosti bol však žalobcovi poskytnutý úver jednorázovo

bezhotovostným prevodom, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bol uvedený dátum
splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, čo pri revolvingovom úvere nemožno vopred pri podpise
zmluvy určiť.49. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým by boli dojednané
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani zmluvné

podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto tvrdenie žalobcu ohľadne obsahu podstatných
náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch v podobe VOP, oznámenia o schválení úveru, či
splátkovomkalendári,považovalsúdzaprávnebezvýznamné.Obchodnépodmienkymajúslúžiťktomu,
abynebolonutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednaniatechnickéhoalebovysvetľujúcehocharakteru;
nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti.

Rovnako má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc
z právneho záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ani
existencia oznámenia o schválení úveru, či existencia splátkového kalendára. Okresný súd zastáva
názor, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, primárne vzhľadom aj na ochranu spotrebiteľa, je žiaduce a
súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti ustanoviť priamo do zmluvy a nie do iných listinných
dokumentovbezohľadunaichformu,činázov.Naviaczvykonanéhodokazovaniavdanejvecijezrejmé,

že oznámenie o schválení úveru, je podpísané iba žalovaným.

50. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy

pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami.

53. Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku

vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

54. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

55. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú

zakázané.

57. Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k

produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.58. Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa
tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného
prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od

kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé
opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo
neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého

opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

59. Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám
alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať
uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej
predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou

odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo

osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté.

60. Z hľadiska posúdenia predmetu konania, a to vydanie bezdôvodného obohatenia bolo nutné zo
stranysúduzaoberaťsaajdohodouoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXXzodňa12.09.2014.Okresný

súd v prípade tejto dohody dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti, a to v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami. Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1.451,52
EUR považoval vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 1.500.- EUR (bez poplatku 1.350,- EUR) za
neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá oprávňovala žalovaného na takúto neprimerané vysokú odplatu
okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred

pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako
spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým, že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd
neposkytol,resp.žalobcaplatilzaslužby,ktorévbudúcnostianinemuselvyužiť,resp.včaseposkytnutia
úverov a uzavretia predmetných dohôd nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije.
Dohodu o poskytnutí služieb je potrebné považovať za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú

praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o poskytovaní služby bola ako samostatná listina, ešte neznamená,
že ide o individuálne dojednanie. Okresný súd má tiež v súlade s § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z.
za to, že v prípade poskytovaných služieb, sa jedná o služby, ktoré bol žalovaný v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti povinný poskytovať žalobcovi aj bez uzavretia takejto dohody. Okresný súd má za
to, že predmetné služby predstavujú len bežnú súčinnosť žalovaného ako poskytovateľa úveru. Okresný

súd tak dospel k záveru, že predmetom danej dohody boli len zdanlivo poskytované služby, na ktorých
poskytnutí žalobca ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny záujem, keď z takto poskytovaných služieb
žalobcovi neplynula žiadna významná výhoda, napríklad oproti spotrebiteľom, ktorí dohodu tohto typu
neuzavreli. Napokon v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou
dohodou skutočne aj využil. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty

v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno považovať za nekalú
obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ nebolo v
konaní preukázané, že žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp. nebolo
preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457 OZ.
Naviac okresný súd upriamuje zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody, podľa ktorého žalobca mal právo

zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je dotknutá
povinnosť uhradiť odplatu, ktorý okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný súd
pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý
predmetnou dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky, či nebankové subjekty poskytujú
a ktoré by mala pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 150.-

EUR. Nejednalo sa o nejaké špecifické, či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované
zo strany žalovaného.61. Na tomto mieste okresný súd dodáva, že má za to, že odplata za poskytnuté služby mala byť
jednoznačnezahrnutádocelkovýchnákladovúveruvsúlades§2písm.g)al)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej

RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa
vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil zmluvu o
úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov, a
tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b)
zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a nesprávnej výšky

RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bez poplatkov.

62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

65. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

66. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením.

67. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného

bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov úveru 1.350,- EUR.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného

obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

69. Následne pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nesporného tvrdenia
medzi stranami sporu, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil
žalobcovi celkovo sumu 1.350,- EUR a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 3.024,41 EUR plus

poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil žalobca
žalovanému sumu 1.824,41 EUR. Táto suma 1.824,41 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez
právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

70. Súd tak považoval žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú,
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.824,41 EUR.

71. V závere okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou

sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
tento bol v konaní plne úspešný.

75. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a

doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu. Žalobca ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta
prvácitovanéhozákona,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
V predmetnej veci žalobca bol v konaní úspešný a súd nezistil dôvody na oslobodenie od súdneho
poplatku u žalovaného, a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok z návrhu na začatie

konania o určenie neplatnosti dohody vo výške 99,50 EUR, 6% zo sumy 1.824,41 EUR, t.j. 109,- EUR a
z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR a to v súlade s položkou 1, písm. a/,
b/, c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.