Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315209119
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5315209119.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloletú: X. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky N. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č.
XXXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom v S. Y. XXXX,

a otca C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, L. XXX XX, Spolková republika Nemecko, zastúpený
Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, obaja štátni
príslušníci SR, v konaní o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci
č.k. 10P/53/2015-138 zo dňa 29. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa rozhodol
takto :
Súd zvyšuje výživné naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn.
16P/140/2011-44 zo dňa 14.12.2011, ktoré je povinný platiť otec na maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX, zo
sumy 200,- € na sumu 230,- € mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec maloletej s účinnosťou od 01.09.

2013 povinný platiť k rukám matky maloletej s nezmenenou splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.
Nedoplatok z titulu výživného za obdobie od 01. 09. 2015 do vyhlásenia tohto rozsudku vrátane
splatného výživného do 31. 03. 2016 spolu v sume 210,- € na maloletú X. je otec maloletej povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej najneskôr v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vodôvodnenírozsudkuokresnýsúdpoukazomnaust.§62,§75,§76,§78Zákonaorodineavykonané
dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav :
Matka maloletých je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 400,-€ ďalší jej príjem sú prídavky
na deti a výživné.
Otec maloletých je t.č. zamestnaný, jeho príjem je vo výške 2.236,60€
Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia

o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného
predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu
tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov
účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v
čase vyhlásenie rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu), na základe objektívnych
i subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov, tzn. Tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj

na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov. I keď
Zákonorodinetaktovýslovnevust.§78ods.1zmenupomerovakohmotnoprávnypredpokladzákonompripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej
strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek
zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak

musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu
charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.
Pri takomto komplexnom posúdení pomerov účastníkov, nielen ako súhrnu a súčtov príjmov, ale i
osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle i s prihliadnutím na vývoj životných nákladov
súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného rozsudkom Okresného súdu

Čadca, sp. zn. 16P/140/2011 zo dňa 14.12.2011 a v porovnaní s rozhodným skutkovým stavom
o pomeroch účastníkov, z ktorého súd vychádzal v citovanom poslednom rozhodnutí o výživnom,
podstatná zmena pomerov na strane maloletej X., ktorá by odôvodňovala zmenu tohto posledného
rozhodnutia o výživnom nastala.
Otec maloletej, ktorá je na neho odkázaná svojou výživou, je zamestnaný s príjmom 2.236,60 € (podľa
vlastného vyjadrenia na pojednávaní súdu), v súvislosti so životom v zahraničí má zvýšené výdavky na

bývanie a stravu, okrem maloletej X. a mal. C. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k maloletému O..
Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania (§132 OSP) a porovnávajúc
pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa ako povinných, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky
o maloletú X., v tomto veku dieťaťa stále do značnej miery nahradzujúcej plnenie vyživovacej povinnosti
k maloletej vo finančnej forme (§62 ods. 4 Zákona o rodine) a pomery oprávnenej maloletej X. v čase

predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi súčasnými, ako ich zistil v tomto konaní, existujúcimi v
rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku, dospel k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým
bol naposledy upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej X., jednoznačne došlo k takej
kvalifikovanej zmene pomerov , ktorá odôvodňuje zvýšenie predtým určeného výživného na maloletú
dcéru účastníkov.

K podstatnej zmene pomerov popri zákonom predpokladanom čiastočnom všeobecnom zvýšení
životných nákladov v relatívne krátkom období necelých dvoch rokov od posledného právoplatného
rozhodnutia súdu o výživnom zo dňa 19.11.2013, právoplatný dňa 7.8.2014, ktorým súd zamietol
navrhované zvýšenie výživného na mal. X., do vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci došlo v prvom rade
na strane maloletej X. J., ktorý oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu v súčasnosti už absolvuje

II. stupeň základnej školy - ktorej začiatok všeobecne súdna prax akceptuje ako dôležitú okolnosť a
jeden z medzníkov spravidla opodstatňujúcich úpravu výšky výživného. Zvýšené výdavky z tohto titulu
takisto z dôvodu zdravotného stavu maloletej (ktorej oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu bola
diagnostikovaná histamínová intolerancia), matka špecifikovala a preukázala predložením cit. listinných
dôkazov i prostredníctvom vykonaného šetrenia súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom.

Na strane matky maloletej s výnimkou zmienených čiastočného všeobecného rastu životných nákladov
došlo k zmene pomerov a štruktúry jej príjmov, a to tak, že matka je zamestnaná, so stálym príjmom
vo výške cca 400,-€ (oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdy, kedy bola na rodičovskej dovolenke).
Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, uhrádza náklady
spojená s obstaraním, vlastníctvom a užívaním nehnuteľnosti. Tak ako matka maloletej X. má i

ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým C. a N., otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému O. J.. Pokiaľ má otec vyšší príjem ako pri poslednom rozhodovaní súdu, toto jeho zvýšenie
je relativizované vyššími výdavkami spojenými s jeho životom v zahraničí, najmä na bývanie, stravu,
škôlku a pod.
Preto súd s prihliadnutím na takto zistené zmeny pomerov, odôvodňujúce zmenu predchádzajúceho

právoplatného rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej X., návrhu matky
ako čiastočne dôvodnému z časti vyhovel a za podmienok ust. § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona rodine v
spojení s ust. § 163 ods. 1, ods. 2 OSP rozhodol o zvýšení výživného na maloletého s účinnosťou od
1.9.2015,ktorýmdňom,nástupomnaII.stupeňzákladnejškolyazdôvoduzhoršeniazdravotnéhostavu,
k takejto zmene pomerov u maloletej došlo. Súd v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých návrhmi

účastníkov nie je viazaný, mohol tak preto v tomto smere a v medziach ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
z dôvodu procesnej právnej úpravy podmienok konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti výrok
tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o návrhu matky maloletej X. v časti návrhu o zvýšenie výživného,
ktorému (pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného na maloletú) vyhovel len čiastočne, nemusí
obsahovať vetu o výslovnom zamietnutí návrhu matky v zostávajúcej časti.

Podľa názoru súdu takto určené výživné na maloletú X. vo výške 220,-€ mesačne, zodpovedá
požiadavke zabezpečenia opodstatnených potrieb maloletej vzhľadom na jej vek, školskú dochádzku,
mimoškolské aktivity a jej zdravotný stav, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako
povinných. Ak sú súčasné pomery oboch rodičov maloletých detí a ich objektívne schopnosti a možnostivo vzťahu k plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti značne rozdielne, takto stanovená výška výživného
na maloleté dieťa túto okolnosť podľa názoru súdu v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávajúcej veci
dostatočne zohľadňuje. Ako už súd skôr uviedol, výživné ma maloleté deti ako zákonom jednoznačné

adresné plnenie pritom nemôže slúžiť súčasne na kompenzáciu prípadnej rozdielnej životnej úrovne
oboch rodičov maloletých detí.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na maloletú X., najmä z
dôvoduzhoršenéhozdravotnéhostavumaloletej,vozvyškunávrhmatkyakonedôvodnýzamietol,majúc
za to, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca je nevyhnutným príspevkom potrebným

zo strany otca maloletej X. na zabezpečenie jej riadnej výživy. Preto súd zvýšil výživné na mal. X. na
sumu 220,-€ mesačne. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho
zákonnej vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na rozhodnutie o čiastočnom zvýšení výživného na mal. X. so spätnou účinnosťou od
01.09.2015 súd samostatným výrokom uložil otcovi maloletej povinnosť dodatočného zaplatenie v čase
vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci už zročného zameškaného výživného z titulu jeho zvýšenia,

vyčísleného ako rozdielu medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným podľa tohto rozsudku, za
čas od 01.09. 2015 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane výživného do 31.03.2016, v dodatočnej
súdom určenej primeranej lehote.
Podľa ust. § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd poukazuje
na citované ust. § 26 Zákona o rodine umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave

pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, to znamená najmä v časti určenia výživného,
v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku I a II zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), h)
O.s.p. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na
maloleté dieťa s čím nesúhlasí z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa väčšinu svojich výdavkov v konaní
nepreukázal. Vykonanie ňou navrhnutých dôkazov súd uznesením zamietol, pričom toto uznesenie
náležite neodôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Uviedla, že v prípade, ak sa súd

rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd v rozhodnutí uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a
ktoré nevykonal, a prečo ich nevykonal, rovnako musí uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
týchto dôkazov.
Súd vychádzal pri určovaní výživného z príjmu otca maloletého dieťaťa, hodnotil výdavky otca

maloletého dieťaťa, pričom otec maloletého dieťaťa poukazoval aj na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.Súdsamalzaoberaťotázkounevyhnutnostivynakladaniatýchtovýdavkov.Mázato,žesúdsa
nedostatočne venoval otcovým výdavkom a neskúmal, ktorý z nich je alebo nie je nevyhnutné vynaložiť.
Nedostatočne zisťoval majetkové pomery povinného otca.
Zo strany súdu boli nedostatočne zisťované potreby maloletého dieťaťa. S poukazom aj na dcérinu

diagnózu, histamínovú intoleranciu.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu bola zvýšená len o 30,- Eur, čo je podľa jej názoru
nedostatočné.
Potvrdila skutočnosť, že v jej prípade došlo k zvýšeniu príjmu od posledného určovania vyživovacej
povinnosti, ale tak isto došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca maloletého dieťaťa.

3. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomné vyjadrenie
otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
matke maloletého dieťaťa postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Dôvody, pre ktoré súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania súd uviedol v konečnom rozhodnutí
vo veci samej. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe akých dôkazov a úvah súd v danej veci
rozhodol, ktoré považoval pre rozhodnutie za postačujúce, a ktoré nepovažoval za potrebné vykonať.
K jeho príjmu boli doklady predložené potvrdeniami od jeho zamestnávateľa. Pri zamietnutí návrhu navykonanie dokazovania sa nevyhotovuje osobitné písomné rozhodnutie a voči nemu nemožno podať
žiadny opravný prostriedok, preto údajný nedostatok jeho odôvodnenia nemôže byť odňatím možnosti
konať pred súdom a tento odvolací dôvod nie je v danom prípade namieste. Navyše v danom prípade

sa jedná o nesporové konanie, v ktorom súd vykonáva dôkazy a zisťuje skutkový stav bez ohľadu na
návrhy účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, a to v podstatných
otázkach pre meritórne rozhodnutie a nemožno hovoriť o nepreskúmateľnom rozhodnutí.
Mázato,žematkamaloletéhodieťaťažijenarovnakejalebomožnoajvyššejživotnejúrovniakoonsám.
Poukázal opätovne na svoje majetkové a rodinné pomery. Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti

s priateľom, ktorý tiež pracuje v Nemecku a predpokladá, že prispieva na spoločnú domácnosť. Má za
to, že v predmetnom konaní vôbec nejde o potreby detí, ale o zámer matky opakovane a sústavne mu
znepríjemňovať život. Domnieva sa, že keby išlo o dobro detí, tak im nebráni v kontakte s ním.
K vyjadreniam ohľadom stravy na maloleté dieťa poukázal na to, že matka v návrhu na začatie konania
uviedla, že dcéra môže jesť len čerstvé potraviny. V odvolaní zmenila svoje tvrdenie, že nemôže jesť
takmer žiadne potraviny, ktoré nie sú čerstvé. 100% zvýšenie nákladov na stravu považuje za nereálne.

Pokiaľ ide o zvýšenie jeho príjmu tak uviedol, že jeho zvýšený príjem predstavuje navýšenie o 200,-
Eur mesačne, čo v spojení s novou vyživovacou povinnosťou predstavuje pokles jeho životnej úrovne
a nie zvýšenie.
Matka maloletého dieťaťa v podanom odvolaní uvádza rozporuplné skutočnosti, skreslené a nepravdivé
údaje, a to tak ohľadommaloletých detí, jeho majetkových pomerov, jeho príjme a vlastných majetkových

pomerov a osobného života.

4. K vyjadreniu otca maloletých detí k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvého stupňa podala matka
maloletých detí písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Naďalej zastávala
názor, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočný stav veci a náležite neodôvodnil svoje

rozhodnutie - uznesenie, ktorým zamietol vykonanie ňou navrhnutých dôkazov. Nezohľadnil zvýšenie
výdavkov na stravu maloletého dieťaťa, ktoré potvrdila lekárka. Opätovne zdôraznila svoje majetkové a
osobné pomery, potreby maloletého dieťaťa ako aj majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.

5. Otec maloletého dieťaťa k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej

zástupkynesaopätovnevyjadrilkskutočnostiamtýkajúcimsamajetkovýchpomerovúčastníkovkonania
a potrieb maloletého dieťaťa. Trval na tom, že momentálne určené výživné vo výške 230,- Eur považuje
za viac ako postačujúce, ktoré pokrýva všetky potreby maloletého dieťaťa a je v súlade s jeho
možnosťami a schopnosťami ako povinného rodiča.

6. Matka maloletého dieťaťa vo svojom stanovisku zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a na
svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvého stupňa a k
vyjadreniam sa písomne nevyjadril.

8. V dôsledku podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací v predmetnej veci rozhodol rozsudkom
sp.zn. 5CoP/71/2016 zo dňa 31. januára 2017, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil.

9.ProtirozsudkuKrajskéhosúduvŽilinepodaladovolanienaNajvyššísúdSRmatkamaloletéhodieťaťa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

10. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 63/2018 zo dňa 26. septembra 2018 bol rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. januára 2017 sp.zn. 5CoP/71/2016 zrušený a vec vrátená Krajskému
súdu v Žiline na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd poukázal na to, že sa

odvolací súd dopustil procesnej vady, ktorá spočívala v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uviedol, že
náležitéodôvodnenie,prečosasúdprvejinštancie,akoajodvolacísúdrozhodolnevykonaťdokazovanie
navrhnuté matkou, malo so zreteľom na princíp rovnosti zbraní, v danom prípade kľúčový význam.
Pokiaľ sa súdy otázkou tak zásadného významu nezaoberali a odvolací súd bez vysvetlenia svojich
právnych úvah týkajúcich sa návrhu matky na vykonanie dokazovania (čo v danom prípade znamenalo

bez adekvátnej odpovede na podstatnú odvolaciu námietku) prijal záver o vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie, ide o prípad relevantný z hľadiska druhej právnej vety zjednocujúceho stanoviská
Najvyššieho súdu SR R 2/2016. Procesná nesprávnosť takej intenzity zakladá prípustnosť dovolaniapodľa § 420 písm. f) CSP a zároveň odôvodňuje záver o opodstatnenosti podaného dovolania (§ 431
ods. 1 CSP).

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), opätovne preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391

ods. 1 CSP.

12. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že okresný
súd v predmetnej veci rozhodol predčasne, bez úplného zistenia skutkového stavu. Odvolanie matky
maloletého dieťaťa považuje odvolací súd s poukazom aj na intencie Najvyššieho súdu SR za dôvodné.

15. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatuje nasledovné: „Náležité odôvodnenie,
prečo sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať dokazovanie navrhnuté matkou, malo so zreteľom na
princíp rovnosti zbraní v danom prípade kľúčový význam. Súd prvej inštancie napriek tomu, že matka
žiadala vykonať dokazovanie predložením výplatných pások otca najmenej za posledné tri mesiace,
leasingovejzmluvynamotorovévozidlozn.BNW,nákladovnaúdržbumotorovéhovozidlaanákladovna

stravu otca, navrhované dokazovanie bez bližšieho odôvodnenia nevykonal“. V ďalšom konštatoval, že
súdy sa otázkou tak zásadného významu nezaoberali a odvolací súd bez vysvetlenia svojich právnych
úvah týkajúcich sa návrhu matky na vykonanie dokazovania prijal záver o vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznal opodstatnenosť argumentácii uvedených
odvolateľkou v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, a preto napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu

ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, prádlo,
obuv, cestovné), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove detí (vzdelávanie, príprava na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady spojené so zdravotným stavom
a eventuálne k tvorbe úspor pre budúce uspokojenie týchto potrieb). Ich miera je rôzna, podľa
okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej

vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, nadania a spôsobu prípravy na budúce povolanie, i
celkové uplatnenie v spoločenskom živote, eventuálne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
pod. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú schopností a možností rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa,
ktoré nie sú úplne bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Toto chápanie je v súlade so

zásadou primeranosti životnej úrovne dieťaťa, životnej úrovni rodičov.
Veľmi dôležité je posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. U
povinného rodiča rozhodujú reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery poskytovať výživné. Súd
teda hodnotí jeho zdravotný stav, náklady s tým spojené, jeho majetkové pomery a taktiež jeho podiel na
starostlivostiomaloletého.Potenciálnezárobkovépomeryrodičovniesúvšakdanélenichsubjektívnymi

okolnosťami, t.j. stránkami fyzickými a duševnými, ale pôjde najmä o vlohy, predpoklady, vedomosti,
skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj niektorými okolnosťami objektívneho charakteru (menovite
výberom pracovných príležitostí v určitom mieste). Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o
výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujúobidvaja rodičia podľa svojich schopností a pomerov svojich zárobkových možností. Je totiž povinnosťou
obidvoch rodičov venovať všetku snahu k tomu, aby výživa ich nezaopatrených detí bola zaistená čo
najlepším spôsobom s využitím všetkých ich možností a schopností.

Súd je povinný prihliadnuť k celkovej majetkovej situácii rodičov, k spôsobu ich bývania, k vlastníctvu
nehnuteľnosti, k spôsobu ich života a životnému štýlu. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a
možností rodičov je potrebné aj zistenie okruhu osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť
podľa Zákona o rodine. Je potrebné, aby boli zistené nielen príjmy rodičov dieťaťa, ale aj príjmy ich
terajších manželov, aby mohlo byť zhodnotené, do akej miery je ich hospodárska situácia ovplyvnená

spoločným spolužitím, vzhľadom k spoločnému majetku manželov.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť výživné zo strany matky uhradené tým, že matka
poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť. Obsah a rozsah osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa nie je stály. Mení sa predovšetkým s vekom maloletého dieťaťa a so zmenami, ktorými prechádza,
napr. zdravotný stav, povahové vlastnosti, sklony a záujmy, spôsob prípravy na budúce povolanie a
pod. Rodičia maloletých detí umiestnených v kolektívnom zariadení vykonávajú spravidla osobne len

prevažnú časť starostlivosti o dieťa, nie všetky úlohy starostlivosti o dieťa.
Pri zisťovaní schopností a možností osoby povinnej plniť výživné, ak ide o osobu, ktorá má bydlisko v
cudzine, nestačí, ak sa súdy uspokojujú len so zisťovaním výšky príjmu takejto osoby bez toho, aby jej
výsluchom ako účastníka konania prípadne ďalším dokazovaním boli podrobne objasnené tie okolnosti,
ktoré dokresľujú potrebné životné náklady tejto osoby (plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti, náklady na

bývanie, stravovanie, kultúrne potreby a pod., ktoré sú určujúce pre životnú úroveň človeka v prostredí
a v spoločenských a hospodárskych pomeroch, v ktorých žije).

18. Úlohou okresného súdu bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania
za účelom zistenia ich osobných, majetkových, zárobkových pomerov, zistenia ďalších vyživovacích

povinností rodičov maloletých detí s poukazom na vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu a
vo veci opätovne rozhodnúť.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)