Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202160
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4414202160.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: J.. G. I.,

rod. E., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom T.T. XXXX/XX, T., štátna príslušnosť Y. republika,
právne zast.: F. & R., s.r.o., so sídlom F. XXXX/XX, D. streda, Z.: XX XXX XXX, proti žalovaným v rade:
1. P. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom M.R. T. XXXX/X, X., štátna príslušnosť
Y. republika, 2. M. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č:XXXXXX/XXXX, bytom M.R. T. XXXX/X, X., štátna
príslušnosť Y. republika, obaja právne zast.: G. kancelária J.. H. T., s.r.o., so sídlom W. XX, Q. M., Z.:
XX XXX XXX, o určenie priebehu hranice pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že h r a n i c a medzi parcelou registra ,,C“ č. 465/12 - ostatná plocha o výmere 600 m2,

nachádzajúcou sa v kat. úz. Komjatice, obec Komjatice, okres Nové Zámky, vedenou Okresným úradom
Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. 4690, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne Mgr. Aleny Uhríkovej,
nar. 09.06.1983 a parcelami registra ,,C“ č. 469/4 - orná pôda o výmere 538 m2 a registra ,,C“ č. 470/4 -
orná pôda o výmere 16 m2, nachádzajúcimi sa v kat. úz. Komjatice, obec Komjatice, okres Nové Zámky,
vedenými Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. 113, ktorých spoluvlastníkmi sú
žalovaní Erik Andi, nar. 02.06.1977 a Žaneta Andiová, nar. 10.12.1979, každý v podiele 1/2 k celkua
to aj s poukazom na výsledok katastrálnej inšpekcie, ako to vyplýva z Protokolu o kontrole č. 12/2007-

AK zo dňa 22.11.2007 má p r i e b e h po b o d o ch podľa vytyčovacieho náčrtu č. 5C/28/2014 (ZPMZ
2195), ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou
č. 6/2018 zo dňa 31.7.2018, t.j. po nasledovných bodoch :
1130-38 - lomový bod nebolo možné vytýčiť - označiť na mieste samom, nakoľko sa nachádza
pod garážou žalovaných, bod bol prevzatý z mapy SPM - súbor prevzatých meraní a určený bol
v geometrickom pláne č. 243-244-171-84 (ZPMZ 1130) - príloha č. 9, zapísanom do evidencie
nehnuteľností pod číslom zmeny 151/1988.
2195-100 - lomový bod bol vytýčený - označený na mieste samom farebnou značkou na garáži, bod bol

vypočítaný ako priesečník vlastníckej hranice určenej v geometrickom pláne č. 243-244-171-84 (ZPMZ
1130) - príloha č. 9 zapísanom do evidencie nehnuteľností pod číslom zmeny 151/1988 a zameranou
garážou na mieste samom pri tomto znaleckom posudku.
1130-50 - lomový bod bol vytýčený - označený na mieste samom dreveným kolíkom, bod bol prevzatý
z mapy SPM - súbor prevzatých meraní a určený bol v geometrickom pláne č. 243-244-171-84 (ZPMZ
1130) - príloha č. 9 zapísanom do evidencie nehnuteľností pod číslom zmeny 151/1988.
2195-101-lomovýbodbolvytýčený-označenýnamiestesamomdrevenýmkolíkom,bodbolvypočítaný

ako priesečník vlastníckej hranice určenej v geometrickom pláne č. 243-244-171-84 (ZPMZ 1130) -
príloha č. 9, zapísanom do evidencie nehnuteľností pod číslom zmeny č. 151/1988 a zameraným
skutočným oplotením na mieste samom pri tomto znaleckom posudku.

II. Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou č. 6/2018 zo dňa 31.7.2018 tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku.III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v rozsahu
100 %.

IV. Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala určenie priebehu vlastníckej hranice
medzi parcelou registra ,,C“ č. 465/12 - ostatná plocha o výmere 600 m2, nachádzajúcou sa v kat.
úz. Komjatice, obec Komjatice, okres Nové Zámky, vedených Okresným úradom Nové Zámky, odbor
katastrálny na LV č. 4690, ktorá je v jej vlastníctve a parcelami registra ,,C“ č. 469/4 - orná pôda

o výmere 538 m2 a registra ,,C“ č. 470/4 - orná pôda o výmere 16 m2, nachádzajúcimi sa v kat. úz.
Komjatice, obec Komjatice, okres Nové Zámky, vedených Okresným úradom Nové Zámky, odbor
katastrálny na LV č. 113, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve po 1/2 k celku žalovaných v rade 1
a 2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2004 zakúpila nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v obci Komjatice, kat. územie Komjatice, vedenú Okresným úradom Nové Zámky,

katastrálny odbor na LV č. 4690, pozemok parc. registra „C“ číslo 465/12 ostatné plochy o výmere
600 m2 v celosti. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod číslom V 5682/04. Žalovaní v rade 1 a 2 sú
spoluvlastníci, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci
Komjatice, kat. územie Komjatice, vedených u Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na
LV č. 113, pozemok parc. registra „C“ číslo 469/4 orná pôda o výmere 538 m 2, pozemok parc. registra

„C“ číslo 470/4 orná pôda o výmere 16 m2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej
zmluvy zavkladovanej pod číslom V 1924/04. Na základe zistenia posunutia hranice parcely registra „C“
číslo 465/12 ostatné plochy o výmere 600 m2, otec žalobkyne, Ing. Pavol Gálik, podal dňa 5.10.2007
na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR podnet na prešetrenie vytýčenia pozemkov geodetom Ing.
Michalom Dudom geometrickým plánom č. 85/2002, nakoľko pozemok parcela registra „C“ číslo 465/12

mal zmenenú hranicu. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom zo dňa 6.12.2007 oznámil Ing.
PavloviGálikovi,žegeometrickýplán č.85/2002bol vyhotovenýsnesprávnymprávnymstavomzistenia
existencie posunu právneho stavu evidovaného v operáte na základe GP č. 243-244-171-84. Z dôvodu,
že medzi parcelou registra „C“ číslo 465/12, ktorú má žalobkyňa vo svojom výlučnom vlastníctve a
parcelami registra „C“ číslo 469/4 a 470/4 je nesprávne určená hranica, požiadala žalobkyňa geodetku

Ing. Martu Hesounovú, geodetická kancelária Hurbanovo, Slobody 12, o prešetrenie danej problematiky
a vyhotovenie geometrického plánu. Ing. Marta Hesounová pri vyhotovovaní geometrického plánu na
oddelenie parcely zistila, že bola nesprávne vytýčená hranica medzi parcelou registra ,,C“ číslo 465/12
a parcelami registra „C“ číslo 469/4 a 470/4, nachádzajúcimi sa v kat. území obce Komjatice. Preto
následne listom zo dňa 19.4.2013 požiadala, v tom čase Správu katastra Nové Zámky, o prešetrenie

a následnú opravu chyby v katastrálnom operáte. Vo svojej žiadosti Ing. Hesounová uviedla, že
hranica medzi parcelami registra „C“ číslo 465/12 - 465/11 a 465/11- 465/10, ktoré boli označené za
nehodnoverné sú správne a naopak hranica medzi pozemkami parc. registra „C“ číslo 465/12 a 469/4 a
470/4 bola nesprávne určená ( v teréne je táto hranica vyznačená plotom ). Pri ďalšom šetrení zistila, že
v geometrických plánoch č. 85/2002 (ZPMZ 1317) a 54/2008 (ZPMY 1609) na rozdelenie nehnuteľností

a určenie vlastníctva parc. registra „C“ číslo 465/13 je nesúlad medzi grafickou časťou a výkazom výmer.
Podľa výkazu výmer zbytková časť parc. registra „C“ číslo 465/25 má výmeru 216 m2, ale v grafickej
časti podľa pomerných mier uvedenej parcely je výmera zbytkovej parcely 388 m2 a takisto výmera
parc. registra „C“ číslo 465/14 je vo výkaze výmer 172 m2, ale podľa grafickej časti je to 400 m2. Z
uvedeného vyplýva, že hranica medzi parcelami registra „C“ č. 465/13 a 465/14 a 465/25, je posunutá o

5,78 m ( lomové vody č. 17,21 a 19 hranica boli nesprávne určené ) a z toho vyplýva, že bola posunutá
aj hranica medzi parc. registra „C“ číslo 465/12 a 469/4 a 470/4. Ing. Hesounová pre kontrolu vypočítala
spoločnú výmeru parciel č. 465/12, 470/4, 469/4, 465/13, 465/34, 465/35, 465/14 a 465/25 evidovanú
v súbore popisných informácií KN, ktorá je 2978 m2. Spoločná výmera uvedených parciel vypočítaná
zo súradníc lomových bodov v JTSK je 2961 m2. Ing. Hesounová žiadala v tom čase Správu katastra

Nové Zámky o prešetrenie a následné vykonanie opravy v operáte KN nasledovne: opraviť hranicu
v súbore geodetických informácií medzi parcelami registra „C“ č. 465/34, 465/13 a parc. registra „C“
číslo 465/13, 465/14, 465/25 a zároveň zrušiť poznámku o nehodnovernosti údajov katastra týkajúcej sa
parc. registra „C“ číslo 465/10, 465/11 a 465/12. Správou katastra Nové Zámky bolo listom geodetke
pani Ing. Hesounovej zo dňa 31.7.2013 oznámené , že nie je možné konaním o oprave zmeniť, resp.

opraviť priebeh hraníc dotknutých parciel tak, ako navrhuje Ing. Hesounová a doporučujú vec riešiťcestou príslušného súdu, prípadne cestou dohody vlastníkov dotknutých pozemkov o zmene priebehu
hraníc. Žalobkyňa ďalej uviedla, že prostredníctvo právnej zástupkyne následne oslovila žalovaných
v 1. a 2. rade za účelom mimosúdneho doriešenia veci. Na list jej právnej zástupkyne odpovedali

žalovaní v 1. a 2. rade v tom zmysle, že si nie sú vedomí toho, že by práve oni zasiahli do jej
pozemku a ubrali jej nejakú výmeru. Nie sú proti tomu, aby sa predmetná záležitosť riešila a navždy sa
vyjasnilo, kto má pravdu, ale sami nenavrhli, akým spôsobom by chceli vec riešiť, pritom neuznávali
merania Ing. Hesounovej a tvrdili, že meranie geodeta Ing. Duda je správne. Žalobkyňa dospela k
záveru, že nie je možné vec doriešiť mimosúdne a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a

2. rade neakceptovali merania jej geodetky. Pritom i Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vo
svojom liste konštatoval, že geometrický plán č. 85/2002 bol vyhotovený s nesprávnym právnym stavom
zistenia existencie posunu právneho stavu evidovaného v operáte na základe GP č. 243-244-171-84
( parcelácia stavebných pozemkov a záhrad). Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na
určení hranice pozemkov, pre účely zabezpečenia ochrany pred porušovaním jej vlastníckeho práva
v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Poukázala na potrebu zaznačenia hranice pozemkov do

katastra nehnuteľností a jej vytýčenia v teréne, pretože medzi ňou a žalovanými v 1. a 2. rade dochádza
k nezrovnalostiam ohľadom hraníc ich pozemkov, je posunuté oplotenie pozemkov a žalovaní v 1.
a 2. rade dokonca na jej pozemku toho času realizujú vedľajšiu stavbu - garáž. Výmera pozemku,
ktorú žalobkyňa môže teraz reálne užívať nezodpovedá výmere 600 m2, ku ktorej má vlastníctvo.
Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaní v 1. a 2. rade síce v liste zo dňa 28.10.2013 uvádzajú, že

nie sú proti tomu, aby sa predmetná záležitosť riešila, ale nenavrhujú akým spôsobom to chcú riešiť
a nesúhlasia s meraním Ing. Hesounovej a naopak tvrdia, že ich geodet ich ubezpečil, že jeho
meranie je správne. Posunutie hranice pozemkov nedoriešil ani Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR na základe podnetu žalobkyne a ani Správa katastra Nové Zámky. To, že žalovaní v 1. a 2. rade
navrhli, aby sa právna zástupkyňa žalobkyne prišla pozrieť na tvár miesta a spýtala sa susedov, ako

nastalo posunutie hranice, situáciu podľa žalobkyne nevyrieši a vec musí byť riešená znalcom z odboru
geodézie. Z toho dôvodu mala žalobkyňa zato, že vec sa musí riešiť iba súdnou cestou.
2. K žalobe žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v rade 1 a 2. Uviedli, že v novembri v roku
2003 odkúpením nadobudli stavebný pozemok zameraný geometrickým plánom geodeta Ing. Michala
Duda, označený ako parcela číslo 465/13-záhrada o výmere 1436 m2. Po nadobudnutí uvedeného

pozemku mali záujem o začatie výstavby rodinného domu a preto začiatkom roka 2004 požiadali o
vydanie stavebného povolenia. Starosta obce požadoval od nich, aby zakúpili aj vedľajší pozemok,
ktorý patril pánovi Chovancovi, pretože inak im nebude môcť vydané stavebné povolenie. Pozemok
susediaci s ich pozemkami kúpila žalobkyňa. Následne žalovaní pristúpili k výstavbe rodinného domu
na ich pozemkoch. Žalovaní uviedli, že pozemok parc.č. 465/13 zakúpili až po geometrickom zameraní

a vytýčení hraníc pozemku, pričom tento geometrický plán bol schválený Správou katastra Nové Zámky,
čo malo zaručovať jeho správnosť a nepochybnosť. Druhý pozemok parc. číslo 469/4, 570/4 nadobudli
žalovaní od pána Chovanca iba podľa údajov uvedených v liste vlastníctva. Žalovaní poukazovali na
to, že problém ohľadne hraníc pozemkov, riešil aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý
dospel k záveru, že chyba bola urobená už pri prvotnej parcelácii pozemkov v danej lokalite, a že všetky

parcely sú posunuté o 0,5 metra. Vzhľadom na uvedené mali žalovaní za to, že nemajú podiel na
poškodení na výmere pozemku žalobkyne, ale že sú to vlastníci pozemkov z jednej aj z druhej strany,
ktorí sa vďaka nesprávne urobenej parcelácii pozemkov posúvali, každý minimálne o 0,5 metra. Ďalej
žalovaní poukázali na to, že žalobkyňa pri svojich tvrdeniach vychádzala z geometrického plánu, ktorý
jej vyhotovila geodetka Ing. Hesounová a tvrdí, že len tento je správny. V priebehu rokov však bolo

vyhotovených viacero geometrických plánov, pretože sa jednalo o novú zástavbu. A každý z týchto
plánov bol schvaľovaný príslušným orgánom a to Správou katastra Nové Zámky. Geometrický plán
Ing. Hesounovej takto popiera správnosť viacerých geometrických zameraní a dokonca je v rozpore
aj so stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 6.12.2007, v ktorom sa uvádza,
že všetky nezrovnalosti týkajúce sa nesprávneho vytýčenia hraníc pozemkov sa odvíjajú od nesprávne

vytýčenej parcelácie z roku 1984. Žalovaní spochybnili tvrdenie žalobkyne, že by mali stavbou garáže
zasahovaťdojejvlastníctva. Uviedli,žestavburealizujúvdobrejviere,žestavajúnasvojomaženikomu
nezasahujú do jeho pozemkov. Žalovaní poukázali na to, že čo sa týka posunu výmery hraníc , tak v
tomtoprípadeideokomplexnejšíproblémamalbysariešiťvsúčinnostisostatnýmidotknutýmiosobami.
Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení spochybnili geometrický plán vypracovaný Ing. Hesounovou.

3. Účastníci konania v priebehu konania zotrvávali na svojich vyjadreniach. Súd vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu. Okrem výsluchu účastníkov a navrhnutých
svedkov, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené do spisu a na určeniepriebehu hranice nariadil znalecké dokazovanie. Podstata sporu účastníkov konania spočívala v tom,
kadiaľ vedie vlastnícka hranica pozemkov nachádzajúcich sa v obci Komjatice a to parcely registra „C“
číslo 465/12 ostatné plochy o výmere 600 m2, ktorá parcela je vo vlastníctve žalobkyne a je zapísaná

na LV číslo 4690 a parcelami registra „C“ č. 469/4 orná pôda o výmere 538 m2, číslo 470/4 orná pôda
o výmere 16m2, ktoré parcely sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných/ žalovaní vlastnia po 1/2
z celku na predmetných parcelách/ a sú zapísané na liste vlastníctva číslo 113. Žalovaní tvrdili, že
hranica medzi pozemkami vedie tade, ako im jej priebeh zameral ich geodet, naopak žalobkyňa tvrdila,
že hranica jej pozemku je posunutá, resp. vedie na úplne inom mieste a to na mieste na ktorom žalovaní

už realizujú výstavbu garáže, čím zasahujú do je vlastníctva. Sporná hranica je v teréne vyznačená
plotom. Žalobkyňa teda tvrdila, že žalovaní v rade 1 a 2 zasahujú do jej vlastníckeho práva a dôvodom
tohto zásahu je to, že bola nesprávne zameraná vlastnícka hranica medzi dotknutými parcelami. Ako
bolo uvedené, pred začatím tohto súdneho konania sa žalobkyňa snažila vec riešiť aj prostredníctvom
príslušného katastrálneho úradu v správnom konaní avšak bezúspešne.

4. Z genézy vlastníckych vzťahov, zabezpečenej z príslušného katastrálneho úradu súd zistil, že na
vyššie uvedenom LV č. 4690 je evidovaná parcela registra CKN číslo 465/12-ostatné plochy s výmerou
600 m2 vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1 a že na LV číslo 113 sú evidované parcely registra
CKN číslo 469/4-orná pôda s výmerou 538 m2 a číslo 470/4-orná pôda s výmerou 16m2 v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných v rade 1 a 2 v podiele po 1/2 k celku. Parcela č. 465/12 bola vytvorená

geometrickým plánom č. 243-244-171-84 a to z častí pôvodných parciel 469/4,470/4 z LV č. 113 a
číslo 469/3 a 470/2 z LV č. 114. Pôvodné parcely boli odkúpené od pôvodných vlastníkov a táto
novovytvorenáparcelač.465/12bolvroku1988zapísanádoLVč.1dovlastníctva vtedajšiehoČs.štátu-
MNV Komjatice ako parcela č. 465/12 s výmerou 600 m2. Následne bola táto parcela v roku 2005
odpredaná kúpnou zmluvou žalobkyni a bola zapísaná do LV č. 4690. Parcely číslo 469/4 a číslo 470/4

spolu vo výmere 554 m2, evidované na LV číslo 113 nadobudli žalovaní v rade 1 a 2 do ich podielového
spoluvlastníctva, každý z nich 1/2 z celku, od Jozefa Chovanca, predchádzajúceho výlučného vlastníka
týchto nehnuteľností a to na základe darovacej zmluvy z roku 2004.Uvedené parcely neboli štátom
vykúpené a darca - Jozef Chovanec ich nadobudol dedením / Osvedčenie o dedičstve D 809/96/.

5. Je teda zrejmé, že žalobkyňa je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka parcely CKN č. 465/12
o výmere 600 m2 a žalovaní v rade 1 a 2 sú vedení ako podieloví spoluvlastníci / po 1/12 z celku/
parciel CKN číslo 469/4 a číslo 470/4 spolu vo výmere 554 m2. Toto sporné nie je. Tento právny stav
žiadna zo strán relevantných spôsobom nespochybnila. Sporné je však to, kadiaľ má v skutočnosti viesť
vlastnícka hranica medzi vyššie uvedeným pozemkom patriacim žalobkyni a pozemkami vo vlastníctve

žalovaných. Ako bolo uvedené, žalobkyňa, ktorá by mala vlastniť parcelu o výmere 600 m2 po jej
zameraní v teréne zistila, že má menšiu výmeru. Tvrdila, že vlastnícka hranica jej pozemku susediaceho
s pozemkami vo vlastníctve žalovaných sa nachádza na mieste, ktoré užívajú žalovaní, dokonca na jej
pozemku realizujú výstavbu garáže. Žalovaní v rade 1 a 2 tvrdenie žalobkyne spochybnili, popierali ,
že by zasahovali do jej vlastníctva a mali zato, že stavajú na svojom. Tento spor sa snažia žalobkyňa

riešiť najskôr v správnom konaní, cestou príslušnej správy katastra, avšak bezúspešne, strany sporu
boli odkázané na doriešenie sporu ohľadne priebehu hraníc súdnou cestou, alebo dohodou.

6. Z výsluchom svedkyne, geodetky Ing. Marty Hesounovej vyplynulo, že táto zistila, že žalovaní
výstavbou zasahujú do vlastníctva žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že žalovaní v rade 1 a 2 postavili plot,

síce ako to mali vymerané, ale podľa nej to vymeranie bolo nesprávne. Aj z výsluchu ďalšej svedkyne
-Ing. Tatiany Hrušovskej, zamestnankyne katastrálneho úradu vyplynulo, že došlo k posunu hranice
pozemkov v teréne oproti evidovanému stavu. Svedkyňa uviedla, že žalovaní síce užívajú správnu
výmeru pozemku, ale podľa nej na zlom mieste, resp. v nesprávnej polohe a sčasti týmto užívaním
zasahujú do pozemku žalobkyne. Naopak svedok Ing. Duda mal zato, že nedostatky ním vypracovaného

GOplánuodstránil.Súdnaurčeniepriebehuhranicepozemkovnariadilznaleckédokazovanie.Znalkyňa
Ing. Yveta Strhanová v znaleckom posudku č. 6/2018 zo dňa 31.7.2018 určila a vytýčila priebeh
spornej vlastníckej hranice.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že k vyriešeniu sporu medzi stranami, t.j. k vyriešeniu otázky sporného

priebehu hraníc pozemkov, napriek žiadosti dotknutých osôb, v správnom konaní nedošlo a tiež
vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu existencie tohto problému došlo k porušeniu vlastníckeho práva
žalobkyne a to jej práva ako vlastníka veci- nehnuteľnosti, vec v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka
v celom rozsahu držať , užívať a nakladať s ňou, tak potom žalobkyňa mala právo v zmysle § 126Občianskeho zákonníka na ochranu proti tým, ktorí do jej vlastníctva zasahujú. T.j. proti žalovaným,
ktorí z dôvodu pôvodne nesprávne zameranej hranice pozemkov, ktorá je v teréne vytvorená plotom,
užívali časť pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa ako vlastník nehnuteľnosti, ktorej právo

túto nehnuteľnosť užívať bolo nepochybne porušené, nakoľko z výsledkov znaleckého dokazovania
vykonaného znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou mal súd za preukázané, že hranica pozemkov vo
vlastníctve žalovaných v rade 1 a 2 a žalobkyne prebieha na inom mieste, ako bola zameraná pre
žalovaných a týmto znaleckým dokazovaním súd zistil, že hranica pozemku prebieha pod stavbou,
ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Je teda nepochybné, že žalovaní napriek tomu, že to až do

vypracovania znaleckého posudku spochybňovali, skutočne svojim konaním zasahujú do vlastníckeho
práva žalobkyne. Aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.6.2010 sp.zn. 1Rkc2/2009
súd dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorej vlastnícke právo bolo porušené zo strany žalovaných, má ako
vlastník právo domáhať sa na súde svojho vlastníckeho práva a z okruhu určujúcich návrhov na ochranu
vlastníckeho práva nemožno v tomto prípade vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými
pozemkami, pretože ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv. Určenie hranice

pozemkov súdom zabezpečí objasnenie, ktorá časť zo spornej plochy , ktorému vlastníkovi susediacich
pozemkov patrí. Z obsahu spisu tohto sporového konania jednoznačne vyplýva, že tu ide o spor o
ochranu vlastníckeho práva. Takmer počas celého konania žalovaní v rade 1 a 2 ako vlastníci susedných
pozemkov, t.j. pozemkov susediacich s pozemkami žalobkyne, neakceptovali skutočný stav priebehu
hranice, mali za to, že výstavbu garáže realizujú na svojom vlastnom pozemku, t.j. spochybňovali

tvrdenie žalobkyne, že hranica pozemkov sa nachádza na inom mieste, nie tam, kde je vybudovaný plot.

8. Až potom, ako bolo vykonané znalecké dokazovanie, potom, ako bol vo veci vypracovaný znalecký
posudok číslo 6/2018 súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou , žalovaní v rade 1 a 2
uviedli, že akceptujú jeho výsledky, že akceptujú znalkyňou zameraný priebeh hranice. Žalovaní v rade

1 a 2 potvrdili, že je tu už predbežná dohoda medzi stranami sporu o tom, že potom ako bude vo veci
rozhodnuté rozsudkom, žalobkyňa prevedie žalovaným tú časť pozemku , ktorá je pod ich garážou a cca
1 meter za garážou a že žalovaní zase prevedú časť pozemku , ktorá patrí im do vlastníctva žalobkyne.
Žalovaní viac tvrdenia žalobkyne ohľadom dôvodnosti podanej žaloby nespochybňovali a s návrhom
žalobkyne vo veci samej sa stotožnili. Žalovaní však odmietli hradiť trovy konania a to z dôvodu, že už

v roku 2016, t.j. ešte predtým, ako bol vypracovaný tento znalecký posudok, žalovaní navrhli žalobkyni
mimosúdne vyriešenie sporu a to v podstate takým spôsobom, akým sa zrejme nakoniec aj dohodnú.

9. V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom žalobkyňa prostredníctvom procesného návrhu
na pripustenie zmeny petitu žaloby požidala o zmenu petitu žaloby tak, aby tento korešpondoval

so zisteniami znalkyne ohľadne konkrétneho priebehu hranice pozemkov. O tomto návrhu rozhodol
súd procesným uznesením, ktorým pripustil zmenu petitu na ostatnom pojednávaní. Keďže boli na
pojednávaní prítomní právni zástupcovia oboch strán sporu , nebolo potrebné uznesenie vypracovať v
písomnej forme ( § 142 odsek 2 C.s.p.).

10. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou bola
podaná dôvodne. Súd má za to, že na určení priebehu hranice medzi pozemkami bol naliehavý právny
záujem / § 137 C.s.p./ , nakoľko táto hranica, respektíve jej priebeh, bol medzi stranami sporný a
táto spornosť spôsobila to, že žalovaní ktorí boli presvedčení o správnosti iného priebehu hranice, z
uvedeného dôvodu zasahovali do vlastníckeho práva žalobkyne a to najmä výstavbou garáže, na časti

parcely, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v rozsudku a určil
priebeh spornej hranice. Znalecký posudok tvorí súčasť rozsudku.

11.Čosatýkanárokovnanáhradutrovkonania, vtomtokonaní vzniklitrovyvkonaníúspešnejžalobkyni
a aj štátu. Trovy štátu predstavujú najmä trovy súvisiace so znaleckým dokazovaním. V konaní bola

plne úspešná žalobkyňa, preto má v zmysle § 255 odsek 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu voči v konaní neúspešným žalovaným v rade 1 a 2. Žalovaní v rade 1 a 2 sa síce bránia
povinnosti tieto trovy žalobkyni nahradiť, uvádzajú že daný stav nespôsobili a že už v roku 2016 navrhli
mimosúdne riešenie veci , na ktorom sa zrejme po rozhodnutí vo veci samej , ktorým bude jednoznačne
určené kadiaľ hranica pozemkov vedie, následne aj dohodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,

že v zmysle § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Je nesporné, že žalobkyňa je plne úspešná v tomto konaní, pretože jej žalobe bolo vyhovené.
Vychádzajúc zo všeobecného pravidla, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, pri
vyriešení otázky nároku na náhradu trov konania je kľúčové zistenie, či a ktorý z účastníkov bol v konanív akom rozsahu úspešní. Toto je v zmysle § 255 C.s.p. jediné kritérium, na základe ktorého je vo veci
samej o nároku na náhradu trov konania potrebné rozhodnúť. Tvrdenie strany sporu , že po začatí
konania prejavila záujem sa dohodnúť mimosúdne je už v tomto štádiu bezpredmetné, pretože po

začatí konania disponuje konaním a aj žalobou žalobca a je na ňom , či po začatí konania pristúpi k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu, alebo nie. V danej veci konanie na základe žaloby žalobkyne začalo,
toto pokračovalo a konanie bolo ukončené rozhodnutím - rozsudkom z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
bola plne úspešná vo veci samej. K mimosúdnemu vyriešeniu sporu v priebehu konania teda nedošlo
a preto sú žalovaní v rade 1 a 2 povinní nahradiť žalobkyni a aj štátu trovy , ktoré v súvislosti s týmto

konaním vznikli. V tomto rozhodnutí súd najskôr rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na
náhradu trov konania úspešnej strany sporu a štátu a následne, po právoplatnosti tohto rozhodnutia
bude rozhodnuté aj o ich výške a to rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka ( § 262 odsek 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.