Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204961
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419204961.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov: v 1. rade: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N.
XX/XX v 2. rade: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XX/XX, zastúpení: Q. services, s.r.o., Gajova
4, Bratislava, IČO: 46 283 421 proti žalovaným: v 1.rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, v 2.rade: Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849
703 o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným v 1. rade a v 2. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade sa svojim návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by žalovanému v 1.rade bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby a ktorým by žalovanému v 2.rade bola uložená povinnosť zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, pri oboch žalovaných ohľadom nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, obci Mužla, katastrálne územie Mužla, zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Nové Zámky, a to bytu číslo 2, nachádzajúceho sa na prízemí,
vo vchode číslo XXX, obytnom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra „C“,
parcela číslo XXX/X (právny vzťah k parcele evidovaný na LV číslo 1), podiel priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 6800/56945 (ďalej aj
sporné nehnuteľnosti, a to až do právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci určenia, že zmluvné
záložnéprávoviaznucenadotknutýchnehnuteľnostiachevidovanénapredmetnomLVmalozaniknúťna
základe výkonu dražby prednostného záložného veriteľa, ktorým sú ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov). Obaja žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na skutočnosti
v zmysle ktorých sporné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva dobrovoľnou dražbou M XX/

XXXX uskutočnenou dňa 21.02.2018 ich zástupcom na návrh ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku
bytového domu Mužla so súpisným číslom XXX, vchod číslo XXX v Mužly, zastúpených správcom
na základe zmluvy o výkone správy Stavebné bytové družstvo občanov Lipová 3, Štúrovo, IČO: 18
047 432. Žalobcom malo byť zo strany žalovaného v 2.rade zaslané dňa 24.04.2019 oznámenie o
začatí výkonu záložného práva k sporným nehnuteľnostiam na návrh žalovaného v 1.rade. Oznámenie

malo obsahovať informáciu o možnosti upustenia od pripravovanej dobrovoľnej dražby v prípade
uzatvorenia mimoriadneho splátkového kalendára so záložným veriteľom, avšak malo absentovať z
pohľadu žalobcov podstatné skutočnosti, vrátane výšky pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
Následnedňa07.05.2019malabyťžalobcomzaslanávýzvanaumožnenievykonaniaohliadkysporných
nehnuteľností na účely ohodnotenia znalcom, čo sa malo uskutočniť dňa 04.06.2019 o 09:00 hod..
Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade dávali do popredia, že pohľadávka žalovaného v 1.rade zabezpečená

záložným právom je pohľadávkou voči predchádzajúcim vlastníkom sporných nehnuteľností a to T.
G., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom z príslušného listu vlastníctva mali za to, žezmluvnými stranami zmluvy o záložnom práve zo dňa 18.12.2009, ktorou sa malo zriadiť záložné právo
na sporné nehnuteľnosti boli práve bývalí vlastníci na strane dlžníkov a Slovenská sporiteľňa, a.s. na
strane záložného veriteľa. Žalobcovia vyslovili názor, že veriteľ v zásade má možnosť vymôcť svoj

dlh voči aktuálnym dlžníkom aj formou dobrovoľnej dražby, no v tomto prípade už záložné právo k
sporným nehnuteľnostiam bolo vykonané prednostným záložným veriteľom, žalovaný v 2.rade tak má
mať možnosť vymáhať svoju pohľadávku už len formou návrhu na vykonanie exekúcie na pôvodného
dlžníka. Žalobcovia ďalej dali do popredia ustanovenia § 15 ods. 1,3 zákona číslo 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj bytového zákona), ktorým poukázali na nesúlad

v evidencii Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru so skutočným stavom, pretože v
časti C: Ťarchy listu vlastníctva číslo XXXX, k.ú. Mužla má absentovať zákonné záložné právo v
prospech zákonného záložného veriteľa Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktoré má stále
existovať a ktoré počas existencie predmetu záložného práva nemožno vymazať. V tejto súvislosti bolo
poukázané aj na rozhodovaciu činnosť súdov, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžr/144/2012
zo dňa 25.09.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 11Co/425/2013 zo dňa 13.12.2013, rozsudok

Okresného súdu Košice II. 36C/97/2013 zo dňa 09.09.2014 a ďalších a zároveň v tejto súvislosti bol
žalobcami vyslovený názor, že zápis zákonného záložného práva plní len evidenčnú funkciu a jeho
existencia je nezávislá od jeho zápisu na príslušnom liste vlastníctva. S poukazom na ustanovenie
§ 151 ma ods. 3 OZ žalobcovia v 1.rade a v 2.rade vyjadrili názor, že pri výkone záložného práva
prednostným záložným veriteľom ostatný záložný veritelia majú možnosť uspokojiť svoju pohľadávku

prihlásením do dobrovoľnej dražby, pričom poradie uspokojovania sa riadi poradím zápisu jednotlivých
záložných práv na príslušnom liste vlastníctva, pričom žalovanému v 1.rade alebo jeho právnemu
predchodcovi malo byť riadne doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe M XX/XXXX. Žalovaný v
1.rade sa rozhodol vykonať svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby napriek tomu, že mu dňa
22.01.2018 bolo riadne doručené oznámenie o dražbe M XX/XXXX, po vykonaní ktorej záložný veriteľ

pristúpil k upusteniu od dobrovoľnej dražby XX/XXXX na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,
ktorým bol žalovaný v 1.rade. Z tejto argumentácie mali žalobcovia za to, že záložné právo v prospech
zmluvného záložného veriteľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. vykonaním dobrovoľnej dražby M XX/XXXX
zaniklo, a preto má byť výkon záložného práva žalovaným v 1.rade nezákonný a nemožný. Okrem
toho majú žalobcovia vážne pochybnosti o aktuálnej výške zabezpečenej pohľadávky, prípadne či je

vôbec splnená podmienka hodnoty pohľadávky bez príslušenstva v sume nad 2 000,- eur. Napokon
bolo poukázané na nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá
mala byť určená v rokoch 2017-2018 znaleckými posudkami na sumy 12 600,- eur a 16 900,- eur. Na
základe uvedených skutočností mali žalobcovia za to, že sú dané skutočnosti odôvodňujúce nariadenie
neodkladného opatrenia pre nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaní

v 1.rade a v 2.rade majú aktívne realizovať kroky smerujúce k speňaženiu sporných nehnuteľností
formou dobrovoľnej dražby. Pritom má byť sporné, či začatie výkonu záložného práva v spojení s
úkonmi žalovaných bolo oprávnené a v súlade so zákonom, žalobcovia spochybňujú výšku vymáhanej
pohľadávky, aj skutočnosť, či sú vôbec v postavení dlžníka žalovaného v 1.rade, namietajú na nepomer
medzi výškou zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 1.rade a hodnotou sporných nehnuteľností a v

tejto súvislosti aj postavenie žalovaného v 1.rade ako subjektu oprávneného navrhnúť výkon záložného
práva k sporným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby.

2. Tí istí žalobcovia v 1. rade a v 2. rade sa v konaní Okresného súdu Nové Zámky 10C/35/2019
domáhali voči tým istým žalovaným v 1. rade a v 2. rade a na základe identického návrhu nariadenia

rovnakého neodkladného opatrenia, ako sa domáhajú v konaní Okresného súdu Nové Zámky
10C/62/2019 s jediným rozdielom, ktorým bolo neuvedenie doby trvania neodkladného opatrenia.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/35/2019-93 zo dňa 03.07.2019, právoplatné dňa
30.07.2019, bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

3. Súdu je zo svojej rozhodovacej činnosti všeobecne známe, že na Okresnom súde Nové Zámky
bol dňa 15.10.2019 pod spisovou značkou 9C/63/2019 na základe žaloby začatý spor tých istých
žalobcov v 1. rade a v 2. rade proti tomu istému žalovanému v 1.rade (EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803), kde predmetom konania je určenie, že zmluvné záložné
právo v prospech žalovaného, viaznuce na nehnuteľnosti, evidovanej Okresným úradom Nové Zámky,

katastrálnym úradom, na LV číslo XXXX, okres Nové Zámky, obec Mužla, katastrálne územie Mužla a
to v celosti ako byt číslo 2, na prízemí vo vchode číslo XXX, v bytovom dome so súpisným číslom XXX,
postavenom na parcele číslo XXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV číslo 1), podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve je 6800/56945, zaniklo nazáklade výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa. Vec Okresného súdu Nové Zámky
9C/63/2019 doteraz nie je právoplatne skončená.

4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

5. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata
pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu

zastaví v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230
C.s.p. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného
opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne
prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho
neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť

pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.
Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností
významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane
navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených

skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia
zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť.

6. Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (R 25/2011).

7. V danom prípade súd konanie zastavil z úradnej povinnosti podľa § 161 ods. 1,2 C.s.p. k §
230C.s.p. Súd pritom bral do úvahy, že právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky
10C/35/2019-93 zo dňa 03.07.2019, právoplatné dňa 30.07.2019, bol návrh žalobcov v 1.rade a v
2.rade na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1.rade a v 2.rade zamietnutý. Návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia z konania Okresného súdu Nové Zámky 10C/35/2019 je identický
s návrhom, ktorý je vo veci okresného súdu Nové Zámky 10C/62/2019 s jedinou výnimkou, ktorou je
navrhovaná doba trvania neodkladného opatrenia. Súd tak vychádza z toho, že právoplatné uznesenie
Okresného súdu Nové Zámky 10C/35/2019-93 zo dňa 03.07.2019 predstavuje neodstrániteľný
nedostatok procesných podmienok, a to prekážku veci právoplatne rozsúdenej, pretože od jeho vydania

nedošlo k dodatočnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade sa totiž v konaniach Okresného súdu Nové
Zámky 10C/35/2019 a 10C/62/2019 domáhali nariadenia totožných neodkladných opatrení, len s
výnimkou navrhovanej doby ich trvania a na podklade identických a skutkovo totožných návrhov
na nariadenie neodkladného opatrenia, čo zákon nepripúšťa. Na tomto závere nič menení ani

konštatovanie, že na Okresnom súdu Nové Zámky sa vedie pod spisovou značkou 9C/63/2019 spor
na základe žaloby žalobcov v 1.rade a v 2.rade voči žalovanému v 1.rade o určenie zániku záložného
práva v prospech žalovaného tak, ako je v podrobnostiach uvedené pod bodom 3 odôvodnenia tohto
uznesenia. Existencia tohto sporového konania by mala prípadný význam len z hľadiska navrhovanej
doby neodkladného opatrenia.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256 ods. 1 C.s.p..
Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potom, čo
identický návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a voči tým istým žalovaným v 1. rade a v 2. rade
bol právoplatne zamietnutý v konaní tunajšieho súdu 10C/35/2019 zavinili zastavenie konania, pretože

súd v rámci skúmania procesných podmienok musel z úradnej povinnosti týmto spôsobom postupovať
z dôvodov uvedených vyššie. V konečnom dôsledku však žalovaným v 1. rade a v 2. rade nárok na
náhradu trov konania priznaný nebol, pretože im žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.