Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/250/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211274
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614211274.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska
5, Bratislava, proti žalovanej: J. X., L. Š. XXX, L. Š., o zaplatenie 5.897,78 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14.10.2016, č.k. 27C/56/2015-72, v spojení s

uznesením zo dňa 23.05.2018, č.k. 27C/56/2015-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 23.05.2018, č.k.
27C/56/2015-92, v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania z r u š u j
e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.10.2016, č.k. 27C/56/2015-72, v spojení s uznesením zo

dňa 23.05.2018, č.k. 27C/56/2015-92, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.607,75 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % zo sumy 4.607,75 eura od 13.08.2014 do zaplatenia, v
lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšku zamietol.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
16.10.2014 domáhal zaplatenia sumy 5.897,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 %

ročne z dlžnej sumy od 13.08.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 21.03.2013
uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume
5.000 eur a tieto sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po á 100,38 eura, vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci. Slovenská sporiteľňa, a.s. evidovala voči žalovanej pohľadávku v sume
6.093,07 eura pozostávajúcu z istiny 5.000 eur, riadneho úroku v sume 897,78 eura, úroku z omeškania

v sume 106,77 eura a ostatného príslušenstva v sume 88,52 eura, ktorú postúpila zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2014 na žalobcu ako postupníka. Žalobca si v konaní uplatňoval úhradu
splátok úveru splatných od 20.08.2014 do 20.04.2023, v celkovej sume 5.897,78 eura (bez sumy 88,52
eura a 106,77 eura), keď splatnosť pohľadávky vyvodzoval od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 12.08.2014.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
úver v sume 5.000 eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po á 100,38 eura, vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Celková suma úveru predstavovala 11.613,43 eura, mala byť splatná
dňa 20.04.2023, pričom RPMN zodpovedalo 21,45 % a ročná úroková sadzba 17,90 %. Keďže podľa
výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaná zaplatila ku dňu postúpenia pohľadávky len sumu 392,25 eura,
pristúpil právny predchodca žalobcu dňa 05.06.2014 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu

04.06.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2014 postúpil právny predchodca žalobcupohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu; predmetnú skutočnosť oznámil
žalovanej dňa 04.07.2014.

4. Z takto vykonaného dokazovania konajúci súd ustálil, že predmetom konania bol záväzok žalovanej
z úverovej zmluvy. Keďže pri jej uzavretí mal právny predchodca žalobcu ako veriteľ postavenie
dodávateľa a žalovaná ako dlžník postavenie spotrebiteľa súd prvej inštancie vyhodnotil túto zmluvu
ako zmluvu spotrebiteľskú, na posúdenie ktorej aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj ustanovenia §

1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Následne konajúci súd podrobil predmetnú zmluvu súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to určenie výšky, počtu a
termínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadneporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťk
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho

splatenia. V zmluve absentoval rozpis konkrétnych dátumov (termínov) splatnosti jednotlivých splátok,
ako i uvedenie poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami. Táto skutočnosť mala za následok, že celý zmluvný vzťah sa v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná na jeho
základe mala povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru vo výške 5.000 eur. Vzhľadom na

to, že žalovaná preukázateľne splatila žalobcovi titulom zmluvy sumu 392,25 eura, súd prvej inštancie
vyhodnotil za dôvodný len nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 4.607,75 eura (5.000 eur - 392,25
eura), na ktorej zaplatenie žalovanú zaviazal. Vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z úveru (1.290,03
eura) konajúci súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

5. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj k povinnosti
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 4.607,75 eura od 13.08.2014 do
zaplatenia vychádzajúc z toho, že žalobca odôvodňoval omeškanie žalovanej dňom nasledujúcim po
dni,vktorompristúpilkvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru.Uzavrel,žehocižalobcovivznikolnárok
na úroky z omeškania od skoršieho dátumu (odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym

predchodcom žalobcu), nemohol prekročiť jeho žalobu, ktorou bol viazaný. Pri určení výšky úroku z
omeškania vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalobca bol úspešný v časti žaloby o zaplatenie sumy
4.607,75eura,čopredstavovalojehoúspechvrozsahu78,13%,pričomvčastižalobyozaplateniesumy
1.290,03 eura bola úspešná žalovaná, čo predstavovalo jej úspech a neúspech žalobcu v rozsahu 21,87
%. Miera celkového úspechu žalobcu tak zodpovedala 56,26 %. Konajúci súd preto priznal žalobcovi
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 56,26 %.

7. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti

stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej bola uvedená výška mesačnej splátky
(100,38 eura), počet splátok (120), termín ich splatnosti (k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc od
20.05.2013do20.04.2023).Vsumesplátkybolpritomobsiahnutýajúrokapoplatkybližšiešpecifikované
v samotnej zmluve. Na uvedenom základe žalobca zastával názor, že žalovaná bola zrozumiteľne
informovaná o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce jej zo

zmluvného vzťahu. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. pritom nevyplývala povinnosť rozpisovať
splátky na istinu, úroky a poplatky, preto túto požiadavku konajúceho súdu vyhodnotil ako neprimerane
prísnu sankciu jeho ako veriteľa. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že súčasťou zmluvy mala byť
amortizačná tabuľka s presným rozpisom aká časť splátky istiny pripadá na istinu, aká na úrok a
aká na poplatky, taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z, považoval za

rozporný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Smernica 2008/48/ES“ alebo „smernica“). V tejto súvislosti žalobca
poukázal i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) zo dňa 09.11.2016,
vo veci C - 42/15, v ktorej tento konštatoval, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvyo úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky; nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude
započítaná na vrátenie istiny. Porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy

síce sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak taká sankcia je primeraná len pri
takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Preto sankcia spočívajúca v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa bude uplatňovať len
v prípadoch, kedy neuvedenie niektorých náležitostí úverovej zmluvy môže mať vplyv na schopnosť
dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca uzavrel, že predmetná

úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a smernicou, a
preto úver nemožno posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie
žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., vyjadreného v dôvodovej správe k tomuto zákonu, bolo prebrať do
právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008. Podľa článku 10 ods.
2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverupreúčelysplateniaavprípadeamortizácie
istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu
dôvodovej správy nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, ktorá nie je

vyjadrená v predmetnom ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. odlišne ako v citovanej smernici.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného účelu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je
odvolací súd toho názoru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie konkrétnej vnútornej skladby tej - ktorej anuitnej splátky úveru. Pokiaľ predmetné ustanovenie

hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho vykladať
eurokonformne tak, že sa tým nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
jednotlivej položke splátky, t.j. k istine, úrokom a iným poplatkom osobitne, ale len súhrnne ku splátke
zahŕňajúcej istinu, úroky a iné poplatky. Nemožno potom od poskytovateľa úveru (dodávateľa) žiadať,
aby v zmluve o úvere uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach

(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), pretože pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ alebo „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“ len spresňuje, čo každá jednotlivá splátka úveru zahrňuje (k tomu aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017). Zároveň, podľa rozsudku SDEÚ
vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti W. X., č. C - 42/15, na ktorý poukázal v odvolaní žalobca,

zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
ani vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa,
a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy.14. V danej veci posúdil súd prvej inštancie úver z úverovej zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu absencie náležitosti zmluvy stanovenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

Vychádzajúc zo znenia samotnej úverovej zmluvy je v nej pritom uvedená výška úveru (5.000 eur),
výška úrokovej sadzby (17,90 % p.a.), výška anuitnej splátky (100,38 eura), periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky (mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci), termín splatnosti prvej anuitnej
splátky (20.05.2013), splatnosť úrokov a poplatkov (mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci),
počet splátok (120), konečná splatnosť úveru (20.04.2023), RPMN (21,45 %), ako aj celková čiastka,

ktorú mala žalovaná zaplatiť (11.613,43 eura). Z bodu 6, článok I. úverovej zmluvy vyplýva, že úroky
z poskytnutého úveru a poplatky za obdobie, ktoré boli špecifikované v článku II. (v sume 2,99
eura mesačne za správu úveru, v sume 3,39 eura mesačne za poistenie úveru a spracovateľský
poplatok v sume 119 eur jednorazovo) sú prvý krát splatné v deň splatnosti prvej anuitnej splátky,
následne v periodicite a termíne anuitnej splátky. Táto skutočnosť vyplýva rovnako z článku II. úverovej
zmluvy, podľa ktorého poplatky uvedené v tabuľke (t.j. mesačný poplatok za správu a poistenie úveru,

jednorazový spracovateľský poplatok) hradí dlžník v pravidelných splátkach v periodicite a termíne
splátok úveru. Je teda nepochybné, že úverová zmluva jasne, určito a zrozumiteľne stanovila výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré zložky patria k obsahovým náležitostiam
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalobca preto opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie otázku obsahových náležitostí úverovej

zmluvy nesprávne posúdil a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že úverovú
zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov; jeho rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti
preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí časti nároku uplatneného

žalobcom (o zaplatenie 1.290,03 eura s prísl.) založil na nesprávnych právnych záveroch, pre ktoré
sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti
uplatneného nároku v tejto zamietajúcej časti nezaoberal, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko
uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 23.05.2018, č.k. 27C/56/2015-92, v zamietajúcej časti
a v súvisiacej časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391
ods. 1 C.s.p. vrátil vec v tejto časti na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie
povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie, ktorým je v zmysle § 391
ods. 2 C.s.p. viazaný. Zohľadní, že predmetný úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov

pre absenciu náležitosti v ustanovení § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vec v zrušenej časti opätovne prejedná, posúdi, či
úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, na
základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje závery o

skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu §
220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

16. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).