Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209313
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: P.Í. K., O.. XX. XX. XXXX, V. X. E., Š. XXX/XXX,
zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie
1.632,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 15Csp/232/2017-104 zo dňa 16. 02. 2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

M e n í rozsudok vo výroku č. II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 194,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 194,08 eur
od 30. 11. 2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku III. o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na
plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.437,88 EUR od 30.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,12 %. O výške náhrady trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 28.
05. 2014, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu mal žalovanej poskytnúť pôžičku v sume 1.500
eur, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 36-ich mesačných splátkach vo výške 62,12 eur, teda
celkovo sumu 2.236,32 eur. Dospel k záveru, že v zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená

pod písm. l/ § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.3. Rovnako prvoinštančný súd uzavrel, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej splatnosti
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z.), nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom

05/2017, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru.
Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných
splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe
tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je
potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy.

4. Pretože právny predchodca žalobcu neuviedol v zmluve o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2014
všetky podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd považoval predmetný
spotrebiteľskýúverzabezúročnýabezpoplatkovvsúladesust.§11ods.1písm.b/zák.č.129/2010Z.z.

5. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka skutkovo a právne uzavrel, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou je riadne platne
uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou a nezistil, aby mala nedostatky (§ 37 ods. 1, § 39 a § 39a OZ)
(nespĺňa kritériá úžery, keďže bol dohodnutý úrok vo výške 32 % ročne), pričom nedostatky napádané
žalovanou sú nedostatkami, ktoré sankcionuje zákonodarca lex specialis ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takto uzatvorených spotrebiteľských

úverov.Žalovanánepreukázala,žebyzmluvuuzatváralavtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienok.
Žalovaná si zmluvu prečítala, táto bola uzatvorená slobodne, vážne, po vzájomnom prerokovaní.

6. Zistenú námietku premlčania žalovanou nepovažoval za dôvodnú, nakoľko odo dňa splatnosti
pohľadávky žalobcu (pohľadávka splatná 29. 11 .2014) neuplynula všeobecná trojročná lehota v súlade

s ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže žaloba bola podaná na súde 21. 09. 2017.

7. Pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500 eur a žalovaná z
tejto sumy vrátila žalobcovi len sumu 62,12 eur, súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1.437,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

1.437,88eurod 30.11.2014dozaplatenia,keďževýškazákladnejúrokovejsadzbyeurópskejcentrálnej
banky bola k 30. 11. 2014 0,05 %.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. vychádzajúc z pomerného úspechu
žalobcu v rozsahu 76,12 % (úspech žalobcu 88,06 % - úspech žalovanej 11,94 %).

9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.

10. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd v

súlade s ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že, že zaviaže
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 194,98 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy
194,98 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná
žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru

o bezúročnosti úveru.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku je podľa odvolateľa v rozpore s čl. 10 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva,
ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym

názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané.12.PodľarozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa9.11.2016vprávnejveciC-42115,HomeCreditSlovakia,
a.s, cla Klára Bíróová by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica
2008/48IES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu

určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky.

13. Žalobca tiež namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentuje
termín konečnej splatnosti úveru. Odvolateľ má za to, že splnenie zákonnej požiadavky k termínu

konečnej splatnosti bolo v posudzovanom prípade „máj 2017“ dostatočne určité a zrozumiteľné, plne
v súlade s platnými právnymi predpismi. Odkázal na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z:z., ktorou sa
ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne citujúc
jej prílohy v časti vysvetliviek 2C, z ktorých vyplýva: ,,Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch
splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza
sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum,

alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský
úver poskytovaný".

14. Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok
úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.

dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva
bola uzavretá dňa 28. 5. 2014, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20. 6. 2014, konečná
splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 36 mesačných splátok by tak
za riadneho plnenia nastala dňa 20. 5. 2017. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa
žalobcu preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok, a to v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a

6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal podľa odvolateľa možnosť
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia
povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 5/2017
bezakýchkoľvekpochybnostíajprávnenevzdelanémupriemernémuspotrebiteľoviposkytujerelevantnú
informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do mája 2017. V spojení s dojednaním splatnosti splátok

k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek
zložitých matematických operácií.

15. Citujúc rozhodnutie Súdneho dvora C-42/2015 poukázal žalobca na to, že Súdny dvor EÚ vylúčil
oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje

rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t.j na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov,
podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice
2008/481 ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015 možno
podľa odvolateľa vyvodit' záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byt'

sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca žalobcu neporušil
žiadne povinnosti, preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako
odplaty poskytnutého úveru. Navrhol zmeniť rozsudok aj vo výroku III a priznať žalobcovi trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, zo žaloby aj z odvolania a náhrady trov právneho
zastúpenia v plnej výške.

16. Žalovaná podaným odvolaním napadla rozsudok v jeho prvom vyhovujúcom výroku a súvisiaci výrok
o trovách konania. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal

správne s obranou žalovanej, keďže už aj pri vznesení námietky premlčania žalovaná poukázala na to,
že právny úkon uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je absolútne neplatným
právnym úkonom, a preto sa žalobca môže voči žalovanej domáhať nanajvýš vydania bezdôvodného
obohatenia. V takomto prípade je premlčacia doba dvojročná a nie trojročná. Z uvedeného dôvodu trvá
žalovaná na tom, že žalobou uplatnená pohľadávka je premlčaná, v dôsledku čoho mal súd žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej právo na náhradu všetkých trov konania.

17. V odvolaní zároveň uviedla, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s názorom prezentovaným súdom
prvej inštancie, že nárok žalobcu premlčaný nie je, žiadala, aby jej súd umožnil vzhľadom na jej sociálnusituáciu splatiť predmetný záväzok v 30 eurových mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou
rozsudku, keďže je nezamestnaná, sociálne odkázaná, o čom svedčí samotný fakt, že bola nútená
zabezpečiť si financovanie prostredníctvom nevýhodného úveru, ktorý je predmetom tohto konania.

Uviedla, že svoju sociálnu situáciu vydokladuje v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov, keďže prípadné plnenie predmetného záväzku v lehote 3 dní od právoplatnosti by
bolopreňulikvidačné.Zároveňuviedla,žežiadaopriznanieprávanaoslobodenieodsúdnychpoplatkov
postupom podľa § 254 ods. 1 C.s.p. Zároveň navrhla, aby postupom podľa § 257 CSP súd nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania, ani v tom prípade, ak by žalobca bol v konaní úspešnejší ako

žalovaná.

18. Preto navrhla rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanej právo na náhradu všetkých trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu premlčania, alternatívne
ho navrhuje zmeniť tak, že umožní žalovanej splatenie záväzku v 30 eurových mesačných splátkach a
žiadnej zo strán sporu neprizná právo na náhradu trov konania, prípadne navrhla rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu uviedla, že otázka výkladu v čl. 10 ods. 1, 2, čl. 10
ods. 2 písm. h) a i) a čl. 23 Smernice 2008/48 nemá dopad na vecnú správnosť zamietajúceho výroku
rozsudku. Spôsob aplikácie cit. ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., konajúcim súdom je možné podľa

žalovanej považovať za jednotnú a zaužívanú súdnu prax na Slovensku.

20. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

21. Prvoinštančný súd vyzval žalovanú, aby v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych

poplatkov predložila tlačivo pre dokladovanie pomerov a doklady o pomeroch, a to potvrdenie o
mesačných príjmoch všetkých členov domácnosti, o mesačných nákladoch, doklady o existencii úverov,
prípadne ich splácania prostredníctvom exekúcie a zároveň uviedla, či má zriadený jeden alebo viac
účtov alebo vkladných knižiek v peňažných ústavoch, ak áno, v ktorých a aký je na nich aktuálny
zostatok. Žalovaná na výzvu súdu, ani na opakovanú výzvu nereagovala.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie
žalobcu i žalovanej ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu

podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) CSP a žalovanej podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

23. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok vo všetkých výrokoch, odvolanie žalovanej proti
výroku pod č. I. a odvolanie žalobcu proti výroku č. II. a súvisiaci výrok o náhrade trov konania III. z
dôvodu odvolania oboch strán sporu.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 10. 2017 o 09.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.
09. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

25. Odvolací súd uzatvára, že prvoinštančný súd správne posúdil plynutie premlčacej lehoty, keďže
žalovaná pri vznesení námietky premlčania vychádzala z nesprávneho právneho názoru, že úverová
zmluva je neplatná ako celok a nárok žalobcu je potrebné posudzovať ako plnenie z bezdôvodného
obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote,

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že zmluva medzi žalobcom a
žalovanou je platne uzatvorenou zmluvou aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bez
nedostatkov v ust. § 37 ods. 1 a § 39, resp. § 39a OZ. Správne posúdil aj primeranosť výšky odplaty,
za ktorých bol úver poskytnutý a jeho súlade s dobrými mravmi.

27. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.437,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.437,88 eur od 30. 11. 2014
do zaplatenia potvrdil vrátane lehoty na plnenie, ktorú súd určil v súlade s ust. § 232 ods. 2 CSP.28. Aj keď podľa § 232 ods. 3 CSP súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu a
žalobkyňa sa v odvolaní alternatívne domáhala plnenia v 30 eurových mesačných splátkach, odvolací
súd poukazuje na to, že žalovaná ani po dvojnásobnej výzve súdu nepreukázala svoju zlú sociálnu,

rodinnú, finančnú a majetkovú situáciu. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
v prvom výroku vrátane výroku o splatnosti priznanej pohľadávky v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

29. Odvolací súd však dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávne uzavrel, že úver poskytnutý

právnym predchodcom žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie
náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z.

30. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, poukazuje odvolací súd na dôvody uznesenia Najvyššieho
súdu z 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza
pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru

zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy
jeho eurokonformným výkladom.

31. Navyše jazykový doslovný výklad právnej normy § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z v znení

účinnom v rozhodnom období odporuje systematickému výkladu právnej normy ust. § 9 zákona.
Odvolací súd poukazuje na § 9 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého má spotrebiteľ právo
požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zákonodarca
sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke
by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa

vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola
súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať
amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade § 9 ods. 2 písm. l), aký
zaujal súd prvej inštancie.

32. Rovnako je nesprávny názor súdu prvej inštancie, pokiaľ považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru. Určenie doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termínu jeho konečnej splatnosti nie je splnené len uvedením konkrétneho
dátumu. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve ako máj 2017, bez

akýchkoľvek pochybností spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že v prípade jeho
čerpania ho bude musieť splácať do mája 2017. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v
mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, keďže úverová zmluva
bola uzavretá dňa 28. 05. 2014, splatnosť prvej úverovej splátky nastala 20. 06. 2014 a konečná
splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 36 mesačných splátok by za

riadneho plnenia nastala 20. 05. 2017.

33. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej
časti II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 194,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 194,08 eur od 30.

11. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

34. V dôsledku zmeny rozsudku odvolací súd v súlade s ust. § 396 CSP rozhodol o trovách celého
konania vrátane náhrady trov konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal
žalobcovinárokibanapomernúnáhradutrovkonania,nerozhodolsprávne,keďžežalobcabolúspešnou

stranou v spore v plnom rozsahu.

35. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na plnúnáhradu trov konania. O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

36.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).