Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202069
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816202069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova č. 17, proti žalovanému O. C., narodenému
XX.X.XXXX, trvalý pobyt L. XX/X, XXX XX O., občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému
JUDr. O. K., advokátom, so sídlom kancelárie Z. č. 6, O.,
o zaplatenie 818,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 18C/30/2016-77 zo dňa 22. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
818,01 eur a náklady konania, spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 4,85 eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný dňa 20.7.2011 fyzicky napadol poistencov žalobcu
M., nar. XX.X.XXXX a G. E. E., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F. XXX/X, O. a spôsobil im zranenie

s vyžiadaním lekárskeho ošetrenia, za ktoré žalobca uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
liečebné náklady v celkovej sume 818,01 eur. Zavinenie žalovaného vyplýva z uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Prievidza ČVS: U.-XXXX/PD-PD-XXXX zo dňa 16.4.2015. Menovaní sú poistencami
žalobcu v zmysle § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. V súvislosti so
zranením uhradil žalobca náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V zmysle § 42 ods. 4 písm. a/
zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti žalobca má právo uplatniť voči tretej osobe
nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u

poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

3. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 18C/30/2016-13 zo dňa 4.3.2016 žalovaný
namietal tvrdenie žalobcu, že zavinenie žalovaného vyplýva z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ
ČVS: ORP-2011/PD-PD-2011 zo dňa 16.4.2015 z dôvodu, že je vedené prípravné konanie a nebolo
právoplatne rozhodnuté o tom, či žalovaný zavinil to, čo tvrdí žalobca. Zároveň žalovaný vzniesol
námietku premlčania.

4. Vo vyjadrení k odporu žalobca navrhol prerušenie konania do právoplatného ukončenia trestného
konania, vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi pod sp.zn. ČVS: ORP-2011/
Pd-PD-2011. Uznesením zo dňa 7.9.2016 č.k.18C/30/2016-33 súd prvej inštancie konanie prerušil doprávoplatného skončenia trestného konania, vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi pod sp.
zn. ČVS: ORP-2011/Pd-PD-2011, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2016. Uznesením zo
dňa 15.3.2018 č.k. 18C/30/2016-47, po odpadnutí prekážky, súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní

v spore. Trestné konanie vedené pod sp.zn. ČVS: ORP-2011/Pd-PD-2011, následne na Okresnom
súde Prievidza bolo skončené rozsudkom zo dňa 16.2.2017 č.k. 3T/59/2016-214, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.10.2017.

5. V písomnom podaní zo dňa 4.5.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal

na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/59/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 2To/38/2017, ktorým bol žalovaný uznaný vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví. Vo výroku rozsudku si krajský súd osvojil
konštatovanie, že zranenie poškodeného M. I. X. si vyžiadalo obmedzenie obvyklého spôsobu života do
35 dní a poškodenej G. E. E. v trvaní 35 dní. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok,
ktorý určil obmedzenie obvyklého spôsobu života u oboch poškodených v trvaní 35 dní. Žalobca si

uplatňujevočižalovanémunáhraduzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťoboch,uprvéhopoškodeného
od 21.7.2011 do 5.9.2011 a u druhého poškodeného od 26.7.2011 do 14.2.2012, čo nezodpovedá dobe
narušenia obvyklého spôsobu života podľa znalca, u oboch po 35 dní. Dňa 24.1.2017 žalovaný zaslal
žalobcovi list, v ktorom ho žiadal o prehodnotenie nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť s
tým, že žalovaný je ochotný uhradiť skutočne vynaložené náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť

tak, ako to bolo určené znalcom z odboru zdravotníctva, za prvých 35 dní u každého poškodeného.
Na predmetný list žalobca nereagoval. Žalovaný žiadal súd, aby uložil žalobcovi povinnosť vyčísliť
náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť za 35 dní u každého poškodeného a takúto škodu
je žalovaný aj ochotný uhradiť, vo zvyšku žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

6. Žalobca v stanovisku zo dňa 22.5.2018, že termín obmedzenia obvyklého spôsobu života nie je
totožný s termínom doby liečby. Skutočnosť, že poškodený je obmedzený na obvyklom spôsobe života
postanovenúdobu,vzmysleznaleckéhoposudku35dní,nevylučujepotrebukontrolnýchvyšetreníajpo
uplynutí tejto doby. Za zdravotnú starostlivosť sa nepovažuje len samotný výkon ošetrenia vzniknutého
poškodeniazdravia,aleajdiagnostikaanáslednékontrolnévyšetreniazaúčelomzhodnoteniazlepšenia

resp. vylúčenia zhoršenia zdravotného stavu. Aj pri prípadnej kúpeľnej liečbe, ktorá môže nasledovať v
lehote jedného roka po poškodení zdravia, vzniká v zmysle platných právnych predpisov aj judikatúry
zdravotnýmpoisťovniamnároknanáhraduvynaloženýchliečebnýchnákladov.Tátokúpeľnáliečbabýva
absolvovaná s veľkým časovým odstupom po uplynutí doby obmedzenia obvyklého spôsobu života. Z
uvedeného dôvodu nie je možné stotožňovať dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života s dobou, po

ktorú bola poskytnutá komplexná zdravotná starostlivosť. Návrh žalovaného na skrátenie doby, počas
ktorej majú byť akceptované vynaložené liečebné náklady, je na základe uvedeného nedôvodný.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán a listinami. Zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/59/2016 - 214 zo dňa 16.2.2017 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/38/2017-239 zo dňa 19.10.2017 bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 20.7.2011 žalovaný po slovnom konflikte
s poškodenými Ing. M. Ha X., nar. XX.X.XXXX, a G. E. E., nar. XX.X.XXXX, týchto fyzicky
napadol a spôsobil im zranenia, u T.. M. Ha X. pohmoždenie hlavy v záhlaví, podvrtnutie krčnej chrbtice,

pomliaždenie a podvrtnutie ľavého ramenného zhybu, nadvrtnutie vnútorného zadného stehna, oderky
pravého lakťa, pomliaždenie chrbta, opuch úst a zlomenie zuba, pričom sa jedná o súbor ľahkých
zranení, ktoré si vyžiadali obmedzenie obvyklého spôsobu života do 35 dní, u poškodenej G. E. E.
bol spôsobený otras mozgu I. stupňa, pohmoždenie pravej strany tváre s veľkým podkožným krvným
výronom, pomliaždenie hlavy v záhlaví, jedná sa o súbor ľahkých zranení, ktoré obmedzili obvyklý

spôsob života u poškodenej v trvaní 35 dní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2017.

8. Zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému Ing. M. Ha X., nar. XX.X.XXXX, uhradil žalobca v
celkovej výške 100,44 eur. Táto pozostávala z úkonov : dňa 20.7.2011 lekárska služba prvej pomoci
náklady 11,16 eur, dňa 20.7.2011 spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky náklady 9,02

eur, dňa 22.7.2011 lekárne, výdajne, optiky, distribútori náklady 8,74 eur, dňa 29.7.2011 špecializovaná
ambulantná starostlivosť náklady 3,60 eur, dňa 29.7.2011 spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky
7,30 eur, dňa 1.8.2011 lekárne, výdajne, optiky, distribútori náklady 41,01 eur, dňa 5.8.2011/22.8.2011
špecializovaná ambulantná starostlivosť 7,20 eur, dňa 5.9.2011 lekárne, výdajne, optiky, distribútorináklady 8,57 eur a dňa 5.9.2011 špecializovaná ambulantná starostlivosť náklady 3,84 eur, spolu v
sume 100,44 EUR, náklady konania v sume 3,95 eur.

9. Zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej G. E. E., nar. XX.X.XXXX, uhradil žalobca v celkovej
výške 717,57 eur. Táto pozostávala z úkonov: dňa 20.7.2011 lekárska služba prvej pomoci náklady
14,40 eur, dňa 20.7.2011 spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky náklady 22,19 eur, dňa
20.7.2011až25.7.2011ústavnástarostlivosťnáklady491eur,dňa28.7.2011špecializovanáambulantná
starostlivosť náklady 9,90 eur, dňa 9.8.2011 spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky náklady 116,85

eur, dňa 9.8.2011 špecializovaná ambulantná starostlivosť náklady 22,12 eur, dňa 16.9.2011 lekárne,
výdajne, optiky, distribútori náklady 0,45 eur, dňa 8.12.2011 špecializovaná ambulantná starostlivosť
náklady 14,02 eur, dňa 10.1.2012 špecializovaná ambulantná starostlivosť náklady 12,78 eur, dňa
24.2.2012 lekárne, výdajne, optiky, distribútori náklady 0,90 eur a dňa 14.2.2012 špecializovaná
ambulantná starostlivosť náklady 12,78 eur, spolu v sume 717,57 eur, náklady konania v sume 0,90 eur.

10. Nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť obom poškodeným si žalobca uplatnil v
adhéznom konaní listom zo dňa 14.11.2013, ktorý adresoval Okresnému riaditeľstvu PZ, Obvodnému
oddeleniu PZ Prievidza do konania vedeného pod sp.zn. ČVS: ORP-2011/PD-PD-2011, list
bol tomuto subjektu doručený dňa 19.11.2013. V adhéznom konaní žalobca uplatnil nárok spolu
v sume 819,51 eur. Zároveň sa ako poškodená strana pripojil žalobca k trestnému konaniu v súlade s

§ 46 Trestného poriadku.

11.Listomzodňa9.6.2015vyzvalžalobcažalovanéhonaúhradusumy104,39eur upoškodeného
1/ a sumy 718,47 eur u poškodenej 2/ s lehotou plnenia 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená
žalovanému dňa16.6.2015.

12. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o
zdravotných poisťovniach, § 42 ods. 4 písm. a/, § 3 ods. 2, 3, 4, § 42 ods. 5, 6 zákona č.
577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení účinnom ku dňu začatia sporu a podľa §

415, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že právna úprava zodpovednosti
za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu. Podľa nej každý, kto privodí
vznik škody svojím protiprávnym, a spravidla i zavineným konaním, je povinný spôsobenú škodu
nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiaducim spoločenským
javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Ide o

zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného práva ukladá
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb
a ujme na zdraví fyzických osôb. V § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého
účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je
ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv.

prioritaprevencie),podľakonkrétnychokolnostípočíňaťsinatoľkoobozretne,abysanespôsobilaškoda.
Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej nedodržanie má pri splnení
potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinného subjektu) za následok vznik
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (napr. R16/1980, R 5/1981, R12/1986, R9/1992).

13. Porušením povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka je zároveň porušením právnej povinnosti
podľa§420ods.1Občianskehozákonníka.Ajvtomtoprípademusíbyťprotiprávnekonaniepreukázané
poškodeným rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením
právnejpovinnostiakopríčinouvznikuškody aškodouajejrozsahom,akonásledkomtýchtopríčin.

Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu
a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti
treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba
zistiť, či škoda bola spôsobené v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin

vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností
bola príčinou vzniku škody a či skutočnú škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku
všeobecnej právnej zodpovednosti za škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie.Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

14. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná. V zmysle § 42 ods. 4
písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. má žalobca právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej
zavineným protiprávnym konaním, čo vyplýva z trestného rozsudku, keď žalovaný konal protiprávne.
Dňa 9.6.2015 vyzval žalobca žalovaného na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 818,01

eur a vzniknutých trov konania 4,85 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa
16.6.2015 a žalovanú sumu nezaplatil, čo nebolo v konaní sporné. V prvom rade sa súd prvej inštancie
zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Špecifickou otázkou pri riešení otázky
premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie je ,,spočívanie“
premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Treba posúdiť, či
bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený a či poškodený v adhéznom konaní riadne

pokračoval. Riadne pokračuje v konaní ten, kto svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému
priebehu tak, aby sa toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Je zrejmé, že žalobca v
trestnom konaní daný nárok uplatnil dňa 19.11.2013, takže od tohto dátumu najneskôr do právoplatnosti
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 3T/59/2016 - 214 zo dňa 16.2.2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 2To/38/2017-239 zo dňa 19.10.2017 t.j. do 19.10.2017, premlčacia doba neplynula,

čo je 3 roky, 10 mesiacov a 29 dní. Trojročná premlčacia doba začala plynúť od zaplatenia nákladov na
zdravotnú starostlivosť poškodených, najneskôr od 16.4.2012 a po zohľadnení jej spočívania doby by
uplynula dňa 17.3.2019 ( 3 roky, plus spočívanie 3 roky, 10 mesiacov a 29 dní), námietka premlčania
tak nebola dôvodná.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybné, že žalobca vynaložil náklady na poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči jeho poistencom
vo výške žalovanej istiny 818,01 eur. Pokiaľ sa žalovaný v rámci procesnej obrany domáhal zamietnutia
žaloby v rozsahu presahujúcom 35 dní, ako doby, na ktorú ľahké zranenia u oboch poškodených
preukázateľne obmedzili obvyklý spôsob života oboch poškodených, súd prvej inštancie nepovažoval

túto obranu za právne relevantnú z dôvodu, že žalobca dostatočne preukázal v rozpise nákladov, ktorý
potvrdil aj revízny lekár, rozsah poskytnutej starostlivosti v súvislosti s poškodením zdravia poistencov
protiprávnym konaním žalovaného. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že za zdravotnú
starostlivosť sa nepovažuje len samotný výkon ošetrenia po poškodení zdravia, ale aj diagnostika,
či následné kontrolné vyšetrenia za účelom zhodnotenia zdravotného stavu. Nemožno stotožňovať

dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života s dobou, po ktorú bola poskytovaná poistencom žalobcu
komplexná zdravotná starostlivosť. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že finančný nárok v rozsahu 35 dní
už žalobcovi uhradil. Náklady vo výške 4,85 eur, ktoré žalovaný nerozporoval, predstavovali poštovné
spojené s vymáhaním pohľadávky a podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávky.

16. Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodený od platenia súdneho poplatku.
Súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. O vzniknutej
poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešný
žalobca by mal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Žalobcovi v konaní
žiadne trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

18.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýmpodľaobsahu
odvolania, napadol rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že od začatia konania poukazuje na skutočnosť
potvrdenú aj znalcom MUDr. Richardom Mackom v znaleckom posudku č. 08/2012, že u poškodenej G.
E.trvaladobaliečbyod20.7.2011do15.2.2012,t.j.210dní.Vzhľadomnazraneniaideoveľmineúmerne

dlhú dobu liečby a táto doba sa sumovala s ochoreniami, na ktoré sa poškodená liečila už pred úrazom.
Ide o ochorenie bedrovej chrbtice s vystreľovaním bolesti do DK, na ktorú sa poškodená lieči už od r.
2007. RTG vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 24.4.2012 ukazuje tiež na staré degeneratívne zmeny v
oblastiCchrbtice,ktoréniesúnásledkomincidentu,poškodenásaliečinavysokýkrvnýtlak.Úrazy,ktoréutrpela poškodená pri incidente nemajú bežnú dobu liečenia dlhšiu ako 35 dní. Žalobca nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom, že by žalovaný spôsobil menovanej poškodenie zdravia tak, ako uvádza
súd prvej inštancie a doba, za ktorú žalobca požaduje náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť,

nesúvisí s konaním žalovaného. Žalovaný uznáva iba dobu spôsobenú jeho konaním. Žalobca napriek
výzvam nevyčlenil túto dobu z celkového vyčíslenia. Náklady za dobu liečenia Ing. M. I. X. v celkovej
výške 104,39 eur žalovaný uznáva, k odvolaniu priložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 5.10.2018
o zaplatení sumy 104,04 eur - regres a sumy 1,25 eur - trovy konania, spolu v sume 105,29.

19. Žalobca vyjadrení zo dňa 7.11.2018 k odvolaniu žalovaného poukázal na nesprávnu interpretáciu
pojmov, ktoré uviedol žalovaný. Do vynaložených nákladov, ktoré žalobca uplatňuje, boli zaradené len
náklady, pri ktorých ošetrujúci lekár uviedol úrazovú diagnózu, t.j. primárne otras mozgu, povrchové
poranenie vlasatej časti tela, resp. ošetrenie a vyšetrenie oka, ku ktorému došlo pri útoku žalovaného.
Žalobca sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe a vo vyjadrení k odporu žalovaného. Vo vyjadrení
žalobca potvrdil, že dňa 5.10.2018 žalovaný uhradil časť vynaložených nákladov v sume 104,04 eur a

v sume 1,25 eur.

20. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 11.12.2018. Žalovaný ďalšie vyjadrenie
(odvolacia replika) vo veci nepodal.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

22. Konanie žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 818,01 eur začalo dňa 18.2.2016 doručením žaloby
súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

23. V odvolacom konaní postupoval odvolací súd v súlade s prechodným ustanovením §

470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné
podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a
naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

24. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

25. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súladeso zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení, zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu

zdravotnej starostlivosti žalobe vyhovel.

27. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a

právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má
všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a
zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného,
zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe vyhovel. Pri aplikácii §
387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať
tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej
veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je

potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.
júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale
len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

28. Podstatným tvrdením žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní bolo
tvrdenie, že aj znalec MUDr. Richard Macko v znaleckom posudku č. 08/2012 potvrdil, že u poškodenej

G. E. E. trvala doba liečby od 20.7.2011 do 15.2.2012, t.j. 210 dní, a vzhľadom na zranenia
ide o veľmi neúmerne dlhú dobu liečby a táto doba sa sumovala s ochoreniami, na ktoré sa poškodená
liečila už pred úrazom. Ide o ochorenie bedrovej chrbtice s vystreľovaním bolesti do DK s liečením už od
r. 2007 a RTG vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 24.4.2012 ukazuje tiež na staré degeneratívne zmeny
v oblasti C chrbtice, ktoré nie sú následkom incidentu, poškodená sa lieči na vysoký krvný

tlak. Úrazy, ktoré utrpela poškodená pri incidente nemajú bežnú dobu liečenia dlhšiu ako 35 dní. V tejto
súvislosti žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že by žalovaný
spôsobil menovanej poškodenie zdravia tak, ako uvádza súd prvej inštancie a doba, za ktorú žalobca
požaduje náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, nesúvisí s konaním žalovaného. Žalovaný
uznáva iba dobu spôsobenú jeho konaním.

29.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,
vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že náklady vyložené žalobcom na zdravotnú starostlivosť
oboch poškodených, najmä poškodenej G. E. E., nar. XX.X.XXXX, u ktorej žalovaný namietal dobu

liečenia presahujúcu dobu 35 dní ako dobu, ktorá nesúvisela s poškodením zdravia zavineným konaním
žalovaného pri incidente dňa 20.7.2011, uplatňuje žalobca proti žalovanému dôvodne. Súd prvej
inštancie v odseku 10. druhá a tretia odrážka odôvodnenia uviedol časovú a vecnú špecifikáciu úkonov
poskytnutých na zdravotnú starostlivosť poškodených, ktorých vykonanie mal preukázanú z vyčíslenia
nákladov potvrdených revíznou lekárkou žalobcu MUDr. M. K.. Odvolacie tvrdenie žalovaného smeruje

k ochoreniam poškodenej existujúcim pred úrazom spôsobeným protiprávnym konaním žalovaného.
Pri hodnotení odvolacieho tvrdenia vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že žalovaný v odvolacom
tvrdení neuvádza žiaden súvis s výkonmi poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej, ktoré
zohľadnil súd prvej inštancie pri hodnotení uplatneného nároku v spore, s ochoreniami, ktoré namieta
v odvolaní a neuvádza, ktoré konkrétne preukázané výkony v tejto súvislosti namieta. Na tomto

mieste odvolací súd zdôrazňuje, že potreba vykonania úkonov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
poškodenejbolaodsúhlasenárevíznoulekárkouakoosobounatoodbornespôsobilou.Pretovšeobecné
odvolacie tvrdenia žalovaného vo vzťahu k časovému a vecnému poskytnutiu lekárskych výkonov
v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti neobstoja. Na tejto skutkovej situácii nič nemení aniskutočnosť, že lekárske výkony boli poškodenej poskytované po dobu dlhšiu ako 35 dní. Lekárske
výkony pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sú poskytované individuálne a táto individuálnosť patrí
do kompetencie každého ošetrujúceho lekára. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že ide o veľmi neúmerne

dlhú dobu liečby a táto doba sa sumovala s ochoreniami, na ktoré sa poškodená liečila už pred úrazom,
pričom ide o ochorenie bedrovej chrbtice s vystreľovaním bolesti do DK (od r. 2007) a RTG vyšetrenie
krčnej chrbtice zo dňa 24.4.2012 ukazuje tiež na staré degeneratívne zmeny v oblasti C chrbtice, ktoré
nie sú následkom incidentu a poškodená sa lieči na vysoký krvný tlak, odvolací súd uvádza, že v
znaleckom posudku č. 08/2012 zo dňa 26.6.2012 podanom a vypracovanom znalcom MUDr. Richardom

Machom vo veci prečinu ublíženia na zdraví na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboruvPrievidzi,úradujustičnejakriminálnejpolície,odboromskrátenéhovyšetrovaniazodňa17.5.202
v konaní ČVS: ORP-2011/PD-PD-2011Ta, v časti, ktorá sa týka poškodenej G. E. E., nar. XX.X.XXXX,
znalec okrem iného uvádza priebeh liečenia poškodenej od 20.7.2011 do 11.5.2012 a že dňa 24.4.2012
bolo vykonané neurologické vyšetrenie stavu po otrase mozgu s doporučením RTG chrbtice, ktoré bolo
aj dňa 24.4.2012 vykonané a dňa 11.5.2012 bolo vykonané v súvislosti s bolesťami chrbtice rehabilitačné

vyšetrenie. Náklady uhradené žalobcom na tieto výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti neboli
predmetom uplatnenia v spore. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní na základe odvolacieho
tvrdenia žalovaného žiaden skutkový dôvod na odklon od názorov a záverov, ktoré vyslovil súd prvej
inštancie v odseku 16. odôvodnenia rozsudku a na tieto opätovne odkazuje s dôrazom na názor, že
nemožno stotožňovať dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života s dobou, po ktorú bola poistencom

žalobcu poskytovaná komplexná zdravotná starostlivosť. Žalobca pri plnení zákonnej povinnosti podľa
§ 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach poskytnutej poistencom
- poškodeným, ktorých postavenie poistencov vyplýva z § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. o
zdravotnom poistení, za súhlasu revízneho lekára zdravotnej poisťovne, uhradil zdravotnú starostlivosť
zazdravotnévýkonysúvisiacesúrazmizapríčinenýmiprotiprávnymkonanímžalovaného.Odvolacísúd,

rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o
rozsahu zdravotnej starostlivosti v spojení s § 415 v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
uplatnenie jeho nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť proti žalovanému dôvodné čo
do základu aj čo do výšky.

30. Po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu, z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní a dávajú
dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na

základe správne zisteného skutkového stavu.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj

u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Z
dôvodu, že žalobcovi nevznikli žiadne trovy, súd prvej inštancie náhrady týchto trov žalobcovi nepriznal.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
konštatuje, že v odvolacom konaní žalobcovi žiadne trovy nevznikli a z tohto dôvodu odvolací súd
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacie konania nepriznal. Pri rozhodovaní o
nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil odvolací súd čl. 4 ods. 2 základných
princípov CSP a na rozhodnutie aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu. O nároku na náhradu trov

konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní a podľa obsahu
spisu je zrejmé, že úspešnej strane sporu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o

priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov
konania, za situácie, keď žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Danou problematikou sa zaoberalo aj
občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. 15 zo dňa 9.10.2018 aprijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).