Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210807
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811210807.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Z. Č., nar. XX.

XX. XXXX, bytom H. XXX, I., právne zast. JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom, Ružová 5, Rožňava
proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky, Bratislava so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO:
31364501, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4 678,48 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4Cpr/2/2011-218 zo dňa 13. 04. 2011 v spojení s rozsudkom KS Košice
č.k. 11Co/188/2011-230 zo dňa 05. 10. 2011 súd určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi listom zo
dňa 29. 01. 2008 a doručovaná mu 31. 01. 2008 je neplatná a žalobu v časti nároku na náhradu škody
voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Podaním zo dňa 14. 02. 2012 žalobca spresnil návrh na náhradu mzdy v zmysle predchádzajúcich

podaní tak, že navrhol, aby konajúci súd zaviazal žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy podľa § 79
ods. 1, § 142 ods. 3 Zákonníka práce od 01. 05. 2005 do 20. 01. 2012, t. j. 44 mesiacov a 19 dní, čo pri
jeho priemernom mesačnom zárobku 472,98 Eur predstavuje 21 101,-Eur. Za obdobie od 28. 11. 2011,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 11Co/188/2011 zo dňa 05. 10. 2011 do
20. 01. 2012 keby došlo k platnému skončeniu pracovného pomer účastníkmi konania, prislúcha mu
náhrada mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, lebo žalovaný napriek právoplatnému súdnemu
rozhodnutiu neumožnil mu pokračovať v práci.

Na pojednávaní dňa 01. 03. 2012 zást. žalovaného uviedla, že s navrhovanou sumou nemôže súhlasiť.
Ak by žalobca požadoval na vyplatenie nižšiu sumu, jeho nárok by prerokovala vo vedení žalovaného.
Žiadala, aby súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne správu o tom, či žalobca bol poberateľom dôchodku
za požadované obdobie a v akej výške, či bol PNS, potvrdenie o tom, či a od kedy - do kedy bol
zamestnaný, kde bol zamestnaný. Na tieto skutočnosti nech je vypočutý aj žalobca. Čo sa týka nároku
žalobcu na zaplatenie troch mesiacov, ktoré požaduje, táto mzda za tri mesiace mu bola vyplatená, keď

vo výplate za apríl 2008 mu bolo vyplatené odstupné za tri mesiace, čo predstavuje sumu 1 336,69
Eur. Ako dôkaz žalovaný súdu predložil mzdový list žalobcu za rok 2008, kde je táto položka uvedená.
Nesúhlasí s výpočtom priemerného zárobku žalobcu, ktorý žalobca uvádza, že je 472,98 Eur, podľa
výpočtov žalovaného, keď sa vychádza zo zárobku žalobcu za prvý štvrťrok 2008 je priemerný zárobokžalobcu 445,56 Eur. Ak súd zistí, že bola splnená hmotnoprávna podmienka pre priznanie náhrady mzdy
žalobcovi, žiada, aby súd podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdy prevyšujúcu 12 mesiacov
nepriznal, príp. náhradu mzdy primerane znížil podľa výsledkov dokazovania.

Právny zást. žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že okrem sumy 21 101,-Eur žalobca žiada, aby mu
súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 01. 03. 2009 do zaplatenia.

Žalobca vypovedal, že mu bol ešte v roku 2008 priznaný invalidný dôchodok, invalidita bola uznaná

vo výške 55 %. Pracoval od septembra 2008 a doteraz pracuje v Technických službách Rožňava, ul.
Štítnická ako vrátnik, informátor s príjmom okolo 320,-Eur mesačne. Bol, pokiaľ si pamätá, PN v roku
2008 potom, čo dostal výpoveď. Bol mu priznaný invalidný dôchodok pôvodne vo výške 8 000,-Sk, t. j.
265,55 Eur, bol odvtedy zvyšovaný. Po prepustení z práce bol asi tri mesiace evidovaný na úrade práce
ako nezamestnaný.

Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 17. 04. 2012 uviedol, že z predložených dôkazov vyplýva, že
žalobca poberal invalidný dôchodok od 04. 07. 2008 vo výške 339,30 Eur, ktorý poberá doteraz. Zároveň
od 28. 08. 2008 bol zamestnaný v Technických službách mesta Rožňava, kde pracuje doposiaľ a kde
poberalnáhradumzdy,ktorásapohybovalavovýškemesačneod323,-Eurdo743,93Eur.Menovanýbol
poberateľom dávok nemocenského poistenia od 12. 05. 2008 do 03. 07. 2008 a od 01. 03. 2010 do 31.

03.2010.Súdupredložilmzdovýlistžalobcuzarok2008.Akovyplývazpredloženéhodôkazu,priemerný
hodinový zárobok pre pracovnoprávne účely bol 82,30 Sk (2,7319 Eur). Priemerný mesačný zárobok pre
pracovnoprávne účely je násobkom 2,7319 x 163,1, t. j. 445,57 Eur. Pri odstupnom, ktoré bolo vyplatené
so mzdou za mesiac apríl 2008 bol braný hodinový PPÚ = 2,7319 Eur. Žalobca žiada priznať náhradu
mzdy od 01. 05. 2008 do januára 2012 vo výške 21 101,-Eur. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby mu súd

priznal náhradu mzdy v takej výške a za obdobie, za ktoré mzdu žiada. Nesúhlasí s uzavretím dohody
na takúto sumu a inú výšku náhrady žalobca nenavrhol. Čo sa týka priznania úrokov z omeškania vo
výške 8 % ročne od 01. 03. 2009 do zaplatenia, tieto žiada zamietnuť a vznáša námietku premlčania.
V období, za ktoré žaloba požaduje náhradu mzdy, bol tento poberateľom invalidného dôchodku od
04. 07. 2008 a zároveň poberal náhradu mzdy od iného zamestnávateľa od augusta 2008. Súhrn jeho

príjmov, t. j. invalidného dôchodku a náhrady mzdy od iného zamestnávateľa vysoko prevyšuje jeho
príjem z pracovného pomeru u žalovaného. Podľa čl. 2 Zákonníka práce (z. č. 311/2011 Z.z.) výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Priznanie
náhrady mzdy, ktorá by prevyšovala 12 mesiacov by bolo podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi.
Úlohou žalobcu je preukázať splnenie podmienky náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a

od ktorého dátumu je táto splnená. Naďalej žiada, aby súd náhradu mzdy, ktorá presahuje 12 mesiacov
žalobcovi nepriznal, pripadne znížil. Ďalej poukázal na to, že náhrada mzdy za 3 mesiace vo výške 40
269,-Sk(1336,69Eur)bolažalobcovivyplatenásomzdouzamesiacapríl2008,pretootútosumužiadal,
aby súd znížil obdobie 12 mesiacov. Zároveň poukazuje na to, že žalobca nemá nárok na náhradu mzdy
počas práceneschopnosti ako je hore uvedené, nakoľko v tomto období nebol schopný vykonávať prácu.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23. 05. 2012 uviedol, že podaním zo dňa 23. 09. 2010 si uplatnil
nároky na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce od 01. 05. 2008 až do doby, kým mu
žalovaný umožní výkon práce. Na základe výzvy súdu zo dňa 04. 10. 2008 svojim podaním zo dňa 14.
10. 2008 súdu oznámil, že jeho priemerný mesačný zárobok za I. štvrťrok 2008 bol 472,98 Eur (14 249,-

Sk) mesačne, 21,74 Eur (655,-Sk) denne. Podľa podania žalovaného v tejto veci zo dňa 17. 04. 2012
bol jeho mesačný zárobok u žalovaného pre pracovnoprávne účely pred výpoveďou (neplatnou) zo dňa
28. 01. 2008 445,57 Eur (jeho pozn. denne 20,50 Eur). V súvislosti so skončením jeho pracovného
pomeru u žalovaného 20. 01. 2012 žalovaný mu pre vyplatenie odstupného určil priemerný mesačný
zárobok (pred skončením pracovného pomeru) v sume 585,40 Eur (jeho pozn. 26,93 Eur), čo potvrdzuje

mzdovýlistza január2012,ktorýprikladáakolistinnýdôkaz.PodľaprípisuSociálnejpoisťovne,pobočka
Rožňava zo dňa 20. 03. 2012, založeného v súdnom spise bol práceneschopný od 12. 05. 2008 do 03.
07. 2008 a od 01. 03. 2010 do 31. 03. 2010. Vyššie špecifikované doby jeho pracovnej neschopnosti
vylučuje v rozsahu svojich nárokov na náhradu mzdy. Náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce v súvislosti s neplatnou výpoveďou z pracovného pomeru z 28. 01. 2008 uplatňuje za obdobie

od 01. 05. 2008 do 11. 05. 2008, od 04. 07. 2008 do 28. 02. 2010, od 01. 04. 2010 do 27. 11. 2011. Za
obdobie od 28. 11. 2011 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 11Co/188/2011
zo dňa 05. 10. 2011) do 20. 01. 2012 kedy skončil jeho pracovný pomeru u žalovaného uplatňuje nárok
na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, lebo žalovaný napriek právoplatnému súdnemurozhodnutiu neumožnil mu pokračovať v práci. Pri porovnaní jeho priemerného mesačného zárobku v
roku 2008 (podľa výpočtov žalovaného v sume 445,57 Eur a jeho priemerného mesačného zárobku v
roku 2012 v sume 585,40 Eur vychádza index rastu jeho zárobkov v období od I. Q. 2008 do IV. Q 2011

na 31,00 % za obdobie od 01. 05. 2008 do 31. 01. 2012, t. j. za 44 mesiacov (16 štvrťrokov) je rast mzdy
na jeden štvrťrok 1,94 %.Výhrady žalovaného, týkajúce sa jeho invalidného dôchodku a pracovného
pomeru u Technických služieb Rožňava nemajú na opodstatnenosť jeho nárokov na náhradu mzdy voči
žalovanémužiadenprávnyvýznam.Slovenskésúdyvrozhodovacejpraxionáhrademzdyprineplatnom
skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa na existenciu pracovného pomeru

zamestnanca(žalobcu)uinéhozamestnávateľaneprihliadajú.KorešpondujetoajsoZákonníkompráce,
podľa ktorého v súčasnosti nie je z časového hľadiska obmedzená možnosť výkonu práce u viacerých
zamestnávateľov. Obrana žalovaného v tomto smere v zmysle jeho podania z 17. 04. 2012 je účelová
a zavádzajúca. Úrok vo výške 8 % p.a. od 01. 03. 2009 uplatnil 01. 03. 2012 opodstatnene a tento nie
je premlčaný. Naopak, premlčaný je nárok žalovaného na vrátenie odstupného v sume 1 336,69 Eur v
mesiaci apríl 2008, ak vôbec by mal žalovaný na vrátenie odstupného právny nárok. Vznáša na tento

nárok žalovaného 1 336,69 Eur (vrátenie odstupného) námietku premlčania. Navrhuje, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy v sume 21 613,98 Eur s 8 % p.a. úrokmi z omeškania podľa
jednotlivých zročných nárokov na náhradu mzdy od 01. 03. 2009 do zaplatenia.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že priemer pre pracovnoprávne účely (PPÚ) za I.

štvrťrok 2008 bol vypočítaný v súlade s § 134 ods. 1 a 2 ZP. Podľa podkladov bol priemerný hodinový
zárobok pre pracovnoprávne účely (§ 134 ZP) 82,30 Sk = 2,7319 Eur. Priemerný mesačný zárobok
pre pracovnoprávne účely je násobkom 2,7319 x 163,1, t. j. 445,57 Eur. Pri odstupnom, ktoré bolo
vyplatené so mzdou za mesiac april 2008 bol braný hodinový PÚ = 2,7319. Na základe tohto výpočtu
bolo zamestnancovi vyplatené odstupné v prepočte 1 336,69 Eur. Tarifná mzda menovaného bola do

31. 03. 2008 vo výške 12 910,-Sk a od 01. 04. 2008 vo výške 14 010,-Sk = 465,-Eur. Priemerná
mesačná prémia u žalobcu bola v roku 2007 vo výške 1 000,-Sk = 33,-Eur. Priemerná mesačná prémia
za prvé štyri mesiace r. 2008 bola vo výške 229,-Sk = 7,60 Eur. Zamestnávateľ od 01. 04. 2008
zvýšil tarifnú mzdu, ale zároveň znížil pohyblivú zložku mzdy. Z tohto dôvodu by zamestnanec nemal
zvýšený PPÚ od II. štvrťroku 2008, ako uvádza vo vyjadrení. V roku 2012 bol zamestnancovi vypočítaný

pravdepodobný PPÚ na IV. Štvrťrok 2011 v súlade s § 134 ods. 10 ZP. V mesiaci december 2011
bola výnimočne vyplatená ZC odmena, ktorú v rokoch 2008-2010 zamestnávateľ nevyplácal a táto
bola ZC započítaná do pravdepodobného PPÚ. Tvrdenie, že by sa index rastu zárobkov žalobcu od
01. 05. 2008 do 31. 12. 2011 zvýšil na 31 % je nesprávne. Čo sa týka nároku žalobcu, aby mu bola
priznaná náhrada mzdy po právoplatnosti rozsudku, t. j. za obdobie od 28. 11. 2011 do 19. 01. 2012 vo

výške 1 006,62 Eur, tak tento nárok navrhuje nepriznať. Nezakladá sa na pravde to, že mu žalovaný
napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu neumožnil pokračovať v práci. Žalobca bol v tom čase
zamestnancom Technických služieb mesta Rožňava a do práce u ŽSR sa neprihlásil. Žalobcu listom
zo dňa 29. 12. 2011 vyzvali k nástupu do práce, dostavil sa až dňa 20. 01. 2012. Úlohou žalobcu je
preukázať splnenie podmienky náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a od ktorého dátumu

je táto splnená. To znamená, že musí preukázať, či a kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho aj naďalej zamestnávali, resp. ktorý právny úkon nahrádza toto oznámenie. Uvedené musí byť
predmetom dokazovania v tomto konaní. Navrhuje, aby predložil originály týchto oznámení a originál
doručenky. Čo sa týka výšky náhrady mzdy, doplňuje svoje vyjadrenie takto: V mesiacoch január až
apríl 2008 mal žalobca mesačnú výšku prémie 7,60 Eur. Prémie sú nezaručenou zložkou mzdy a u

menovaného dochádzalo k zníženiu tejto nezaručenej ale motivačnej zložky mzdy oproti roku 2007. V
roku 2008 došlo od 01. 04. k zvýšeniu tarifnej mzdy o 1 100,-Sk, ale zároveň k zníženiu nezaručených
zložiek mzdy - prémií, aby bola dodržaná priemerná mzda za ŽSR pre rok 2008. Prémie sú motivačnou
zložkou mzdy a poskytujú sa zamestnancom pri samostatnom výkone práce. Mzdový nárast v rokoch
2009 až 2011 nebol v rámci kolektívneho vyjednávania vôbec dohodnutý, takže v tomto období si

zamestnanec nemôže zvyšovať výšku mzdy každý štvrťrok o 1,94 %. Pravdepodobný zárobok na IV.
Štvrťrok 2011 bol menovanému vypočítaný aj so započítaním mimoriadnej prémie vyplácanej Oblastným
riaditeľstvom Košice vo výške 110,-Eur, ktorá bola vyplatená z dôvodu dodržania priemernej mzdy na
tejto vnútornej organizačnej jednotke a zároveň so započítaním mimoriadnej prémie a mimoriadnej
odmeny v sume 148,35 Eur z fondu generálneho riaditeľa. V súlade so zákonom boli obidve tieto prémie

zahrnuté do jeho pravdepodobného zárobku. Inak boli vyplácané len zamestnancom v evidenčnom
stave, u ktorých nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zdôrazňuje, že išlo o mimoriadne prémie
vyplácané OR Košice a úrovne Generálneho riaditeľstva za účelom dodržania priemernej mzdy za rok
2011. Išlo o mimoriadne sumy, ktoré ovplyvnili len štvrťročný (pravdepodobný) mesačný zárobok, nienáhradu mzdy za celé posudzované obdobie od skončenia pracovného pomeru. Žalobcom požadované
nároky nezodpovedajú mzdovým nárokom, ktoré by dosiahol, ak by nedošlo k skončeniu pracovného
pomeru. Žalobca bol vyzvaný do práce dňa 30. 12. 2011. Menovanému bola dňa 05. 01. 2012 nariadená

lekárska prehliadka, ktorú absolvoval dňa 19. 01. 2012 s tým, že nebol spôsobilý vykonávať doterajší
dohodnutý druh práce - traťového robotníka. Vzhľadom na túto skutočnosť a z dôvodu organizačnej
zmeny realizovanej s účinnosťou od 1. júla 2011, nakoľko zamestnávateľ nedisponoval iným vhodným
voľným pracovným miestom, bol s menovaným opätovne skončený pracovný pomer dňom 20. 01. 2012
z organizačných dôvodov, nakoľko pracovné miesto menovaného bolo zrušené.

Podľa § 79 ods. 1 ZP (v znení účinnom v rozhodovanom období - znenie do 31. 12. 2008) ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ

je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca žiadal priznať náhradu mzdy za 44 mesiacov od 01. 05. 2008 do 20. 01. 2012, t. j. 21 101,-Eur.
Súd zistil, že žalobca od 01. 05. 2008 do 27. 08. 2008 bol vedený ako nezamestnaný.

Od 28. 08. 2008 sa zamestnal u zamestnávateľa Technické služby Rožňava s príjmom približne 400,-Eur

mesačnevčistom.Od04.07.2008jepoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške339,30Eurmesačne.

Súd nepriznal náhradu mzdy prevyšujúcu 12 mesiacov, teda priznal náhradu mzdy od 01. 05. 2008 do
30. 04. 2009, t. j. za 12 mesiacov, po odpočítaní 1,5 mesiaca PN v roku 2008, t. j. 4 678,48 Eur.

Podľa § 134 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce, stav k 31. 12. 2008)

1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom
sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.

4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Zo mzdového listu žalobcu za rok 2008 súd zistil, že priemerný hodinový zárobok pre pracovnoprávne
účely žalobcu za I. štvrťrok 2008 bol 82,30 Sk, t. j. 2,7319 Eur, priemerný mesačný zárobok pre
pracovnoprávne účely je násobkom 2,7319 x 163,1 t. j. 445,57 Eur. Súd na žiadosť zamestnávateľanepriznal nárok na náhradu mzdy žalobcovi nad 12 mesiacov, pričom z tejto náhrady odpočítal 1,5
mesiaca PNS, keď žalobca nebol schopný vykonávať prácu, t. j. 445,57 x 10,5 mesiaca = 4 678,48 Eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Podľa čl. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce, stav k 31. 12. 2008) pracovnoprávne vzťahy
podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo

spoluzamestnancov.

Súd má zato, že priznanie náhrady mzdy nad čas prevyšujúci 12 mesiacov by bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Súhrn príjmov žalobcu za posudzované obdobie od jeho zamestnávateľa a invalidného
dôchodku prevyšuje príjem z pracovného pomeru od žalovaného.

Podľa § 142 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce, stav k 31. 12. 2008)

1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok
spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými
pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode

preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú
uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe naďalej zamestnávateľ, je
jednostranným právnym úkonom zamestnanca adresovaným zamestnávateľovi, ktorý na svoju platnosť
nevyžaduje písomnú formu. Prejav vôle zamestnanca môže byť urobený konaním alebo opomenutím,
môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
zamestnanec prejaviť. Požiadavka zamestnanca, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nie je

splnená, ak zamestnanec podal na súde len žalobu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával nahrádza
taká žaloba, v ktorej pracovník uplatnil nielen neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj
požiadavku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 ZP (teraz § 79 ods. 1 ZP).

Žalobca v žalobe podanej dňa 04. 06. 2008 na súd nežiadal priznať náhradu mzdy z neplatne
skončeného pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy uplatnil na súde podaním doručeným súdu
04. 10. 2010 (na čl. 160 spisu 6C/76/2008).

Súd zamietol nárok žalobcu na priznanie náhrady mzdy podľa § 142 ods. 3 ZP od 28. 11. 2011 do 20. 01.

2012. Nepreukázalo sa v konaní, že žalovaný napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu neumožnil
mu pokračovať v práci. Žalobca bol v tom čase zamestnancom Technických služieb Rožňava a do práce
k žalovanému sa neprihlásil. Listom zo dňa 29. 12. 2011 žalovaný vyzval žalobcu k nástupu do práce,
dostavil sa až 20. 01. 2012.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto
právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Povinnosťzamestnávateľazaplatiťnáhradumzdyžalobcovizneplatneskončenéhopracovnéhopomeru
vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby,

určenej na plnenie, dochádza k omeškaniu dlžníka.

Súd zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 01. 03. 2009 do 27. 10.
2010 aj z dôvodu, že nárok bol na súde uplatnený až dňa 04. 10. 2010, žalovanému doručený dňa 27.
10. 2010.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.