Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206697
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114206697.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa:
O.. E.. U. C., O.., predseda správnej rady Ústav pamäti národa, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX
Bratislava so sídlom v Bratislave proti odporcovi: Ústav pamäti národa, Miletičova 19, 821 08 Bratislava,
IČO: 37 977 997 o určenie neplatnosti stanov, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Ústavu pamäti národa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd u p r a v u j e prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom

Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia,
vrátil navrhovateľovi O.. E.. U. C., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX K. sumu vo výške 92,80
eur titulom časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2014 domáhal, aby súd určil neplatnosť článku 1
ods. 6, článku 2 ods. 1 a 3, článku 4, článku 5 a článku 29 ods. 2 Stanov Ústavu pamäti národa zo

dňa 23.03.2007 (ďalej len Stanovy) z dôvodu ich rozporu so zákonom č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení
dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa
a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), nakoľko ich ďalšie uplatňovanie ohrozuje
činnosťafungovanieÚstavupamätinárodaamánegatívnedôsledkynaprávnepostavenieštatutárneho
orgánu. Navrhovateľ uviedol, že Stanovy odporcu môžu v zmysle zákonného zmocnenia upravovať
výlučne a len podrobnosti o vzniku činnosti, postavení a vzťahoch organizačných zložiek odporcu,

za ktoré je potrebné považovať jednotlivé oddelenia, sekcie a referáty odporcu, a nie samotné orgány
odporcu, ktorými sú v zmysle zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa štatutárny orgán, správna rada,
výbory a dozorná rada odporcu. Označené články Stanov majú podľa vyjadrenia navrhovateľa z dôvodu
ich nezákonnosti negatívny dopad na právne postavenie navrhovateľa ako predsedu správnej rady a
štatutárneho orgánu odporcu, ako aj na právne postavenie a istotu v právnych vzťahoch iných osôb,
ktoré môžu byť rozhodnutiami a činnosťou odporcu dotknuté, a preto ich ďalšie uplatňovanie ohrozuje

činnosti a fungovanie odporcu. Navrhovateľ má zato, že má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti označených článkov stanov, nakoľko sa nachádza v situácii, kedy je pre zabezpečenie
chodu odporcu, ako aj riadneho a zodpovedného výkonu jeho funkcie nutné odstrániť spornosť Stanov,
a tým odstrániť i stav zjavnej neistoty v právnych vzťahoch vyplývajúcich z postavenia navrhovateľa ako
štatutárneho orgánu odporcu, nakoľko tento zodpovedá za chod odporcu ako verejnoprávnej inštitúcie.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že je štatutárnym orgánom odporcu, vykonáva funkciu

predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa. Odporca je v zmysle § 7 zákona č. 553/2002 Z.z. o
pamäti národa, verejnoprávna ustanovizeň, ktorej zákon priznáva postavenie právnickej osoby.Podľa § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti
bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých

zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o pamäti národa),
Ústav pamäti národa (ďalej aj "ústav" alebo ,,ÚPN") je verejnoprávna ustanovizeň. Ústav je právnická
osoba. Sídlo ústavu je Bratislava.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o pamäti národa, orgány ústavu sú: a) správna rada, b) výbor, c) dozorná rada.

Podľa § 10 ods. 4 zákona o pamäti národa, štatutárnym orgánom ústavu je predseda správnej rady.

Podľa § 12 ods.1 zákona o pamäti národa, správna rada má deviatich členov. Predsedu a štyroch členov
na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej
republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada volí jedného podpredsedu.

V prejednávanej veci je zrejmé, že odporca je právnickou osobou, verejnoprávnou ustanovizňou so
sídlom v Bratislave, zriadenou zákonom č. 553/2002 Z.z. , ktorej sú v zmysle tohto zákona zverené
špecifické úlohy štátu (§ 8 ods. 1), ako aj oprávnenie vydávať správne rozhodnutia a udeľovať pokuty
za priestupky (§ 8 ods. 2). Zákon ustanovil i orgány odporcu, ktorými sú správna rada, výbor a dozorná

rada (§ 10 ods. 1) a týmto orgánom zveril kompetencie a právomoci, demonštratívnym spôsobom
vymedzené v príslušných ustanoveniach zákona, pričom súčasne ponechal úpravu podrobností o vzniku
a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahoch medzi nimi Stanovám odporcu, ktoré
schvaľuje a mení správna rada odporcu (§ 12 ods. 4 zákona č. 553/2002 Z.z.). Dozor nad tým, či činnosť
odporcu, jeho správnej rady a výboru, je alebo nie je v súlade so zákonom č. 553/2002 Z.z., inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom ústavu posudzuje dozorná rada odporcu, ako
najvyšší kontrolný orgán odporcu (§ 14 ods. 1,2). Navrhovateľ, ako predseda správnej rady a zároveň
štatutárny orgán odporcu, žiadal určiť neplatnosť označených článkov Stanov odporcu.

Navrhovateľ sa návrhom na určenie neplatnosti dotknutých Stanov odporcu domáha realizácie takej

právomoci súdu, ktorá je v zmysle zákona č. 553/2002 Z.z. zverená dozornej rade odporcu ako
najvyššieho kontrolného orgánu odporcu. Tá je následne, v prípade zistenia nedostatkov, povinná
upozorniť na ne správnu radu, vládu a Národnú radu Slovenskej republiky. Je zrejmé, že zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 553/2002 Z.z. nevyplýva, že by predsedovi správnej rady odporcu bolo zverené
oprávnenie umožňujúce mu napadnúť neplatnosťou tie ustanovenia Stanov odporcu, ktoré považuje

za nezákonné, a to žalobou o určenie ich neplatnosti. Vzhľadom na to, že odporca je verejnoprávnou
ustanovizňou, subjektom verejného práva a úlohy mu zverené zákonom vykonáva vo verejnom záujme,
má súd za to, že do jeho činnosti, ktorá spočíva i v prijatí a zmene Stanov, nie je súd v občianskom
súdnom konaní oprávnený v žiadnom prípade zasahovať, a nie je teda oprávnený ani vyhlásiť
vybrané články Stanov odporcu za neplatné. Navrhovateľom požadované určenie teda nemá oporu a

hmotnoprávny základ v ustanoveniach zákona (tak ako je tomu napríklad v prípade postupu podľa § 15
ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov).

Navrhovateľ sa tak v rámci návrhu na určenie neplatnosti niektorých ustanovení Stanov odporcu ,
domáha vydania takého rozhodnutia súdu, na ktoré súd nie je v občianskom súdnom konaní oprávnený.

Súd totiž nemôže, bez výslovnej právnej úpravy (článok 2, ods. 2 Ústavy SR) zasahovať do vnútorných
záležitostí odporcu. Tým je daný zákonný rozsah súdnej ingerencie do aktov odporcu vydaných jeho
orgánmi, ktoré sú záväzné smerom do vnútra odporcu, pričom je výlučnou kompetenciou odporcu
zabezpečiť aj ich súlad so zákonom
č. 553/2002 Z.z. a inými všeobecne záväznými právnym predpismi, ako aj ich dodržiavanie, resp.

sankcionovanie ich nedodržiavania. Pokiaľ teda príslušný orgán odporcu (správna rada) prijal v rámci
svojej právomoci rozhodnutie (schválil Stanovy odporcu ako základný organizačný predpis odporcu),
ktoré je i prípadne v rozpore so zákonom alebo tento obchádza, je tu daná kontrolná právomoc
príslušného kontrolného orgánu odporcu (dozornej rady) sa týmto zaoberať, čím je vylúčený súčasný
zásah súdnej moci do činnosti odporcu v podobe zabezpečenia súladnosti vnútorného predpisu s

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj ich preskúmanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd dospel k záveru, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
má verejnoprávny charakter, nakoľko odporca ako verejnoprávna inštitúcia bol zriadený zákonom opamäti národa, teda má postavenie samosprávnej organizácie, ktorá disponuje vlastnou organizačnou
štruktúrou(§7),jedôsledkomnormotvornejčinnostiNárodnejradySlovenskejrepublikypodľapredpisov
verejného práva. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol na základe zmluvy v zmysle

súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce), vzťah medzi nimi
vznikol po splnení podmienok zo strany kandidáta na výkon funkcie predsedu správnej rady ÚPN a to
na základe zvolenia Národnou radou Slovenskej republiky (§ 12). Zákon o pamäti národa umožňuje
odporcovi vo vzťahu k navrhovateľovi ukladať povinnosti (§ 8). Zákon o pamäti národa patrí systematicky
do oblasti správneho práva, pre ktoré je charakteristické to, že vzťahy medzi účastníkmi sa zakladajú na

nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy nadriadeným subjektom, na rozdiel od súkromného
práva, v ktorom vzťahy medzi subjektmi sú založené na princípe rovnosti a nezávislosti. Odporca ako
orgán verejnej správy nevystupuje vo vzťahu k navrhovateľovi ako zmluvný partner, ale ako správny
orgán, ktorému zákon umožnil vo vzťahu ku všetkým jej členom na základe stanov ukladať určité
povinnosti (§ 9).

S poukazom na uvedené skutočnosti, a to na existencia verejnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, súd zisťoval existenciu právomoci konať a rozhodovať v tejto veci.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej

samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak

to ustanovuje zákon.

Vzhľadom k tomu, že spor medzi navrhovateľom a odporcom nie je sporom, vyplývajúcim z
občianskoprávneho, pracovného, rodinného, obchodného a hospodárskeho vzťahu (§ 7 ods. 1 O.s.p.),
súdvychádzajúczust.§7ods.3O.s.p.zisťoval,čizákonopamätinárodavýslovneodkazujeúčastníkov,

aby v prípade vzniku sporu z členstva v orgánoch ÚPN, riešili svoje spory v občianskom súdnom konaní.

Po preskúmaní zákona o pamäti národa súd dospel k záveru, že tento neobsahuje ustanovenie o
možnosti dotknutého subjektu riešiť svoj spor prostredníctvom občianskeho súdneho konania v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 O.s.p.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd
nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie
inému orgánu verejnej moci.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 8 O.s.p., ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy,

ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa do pôsobnosti správnej rady patrí najmä:
a) vymenúvať a riadiť výbor a dozerať na jeho činnosť,b) schvaľovať mzdový poriadok ústavu,
c) vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,
d) schvaľovať stanovy ústavu a ich zmeny,

e) schvaľovať rokovací poriadok správnej rady a výboru,
f) prerokúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,
g) prerokovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci rok,
h) vyhradiť si právo rozhodovať o veciach, ktoré sú inak v kompetencii výboru podľa tohto zákona a
štatútu.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa dozorná rada je najvyšším kontrolným
orgánom ústavu; má troch členov. Dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná
rada Slovenskej republiky a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej
republiky. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej
rady je šesťročné.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa dozorná rada dozerá na činnosť a
hospodárenie ústavu, jeho správnej rady a výboru, či je v súlade s týmto zákonom, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi a štatútom ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení
nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu. Podľa povahy veci dozorná rada

upozorňuje správnu radu, vládu a Národnú radu Slovenskej republiky na zistené nedostatky.

Súd mal za preukázané, že odporca je právnickou osobou, verejnoprávnou ustanovizňou zriadenou
zákonom č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa (§ 7), ktorej sú v zmysle tohto zákona zverené špecifikované
úlohy štátu (§ 8 ods. 1). Zákon stanovil aj orgány odporcu, ktorými súd správna rada, výbor a dozorná

rada (§ 10 ods. 1), a týmto orgánom zveril kompetencie a právomoci, demonštratívnym spôsobom
vymedzené v príslušných ustanoveniach zákona. Dozor nad tým, či činnosť odporcu, jeho správnej rady
a výboru je alebo nie je v súlade s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
štatútom ústavu vykonáva dozorná rada ako najvyšší kontrolný orgán ústavu (§ 14 ods. 1, 2).

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenie neplatnosti niektorých bodov stanov, a
teda sa domáhal takej realizácie právomoci súdu, ktorá je v zmysle zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti
národa zverená dozornej rade odporcu, ako jeho najvyššieho kontrolného orgánu. Tá je následne v
prípade zistenia nedostatkov povinná upozorniť na ne správnu radu, vládu a Národnú radu Slovenskej
republiky. Dozorná rada odporcu listom zo dňa 05.12.2011 upozornila správnu radu odporcu na nesúlad

jej činnosti pri schvaľovaní obsahu stanov odporcu v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky.
Správna rada schvaľuje stanovy odporcu a ich zmeny (§ 12 ods. 4 písm. d)).

V zmysle vyššie uvedených skutočností ako aj na základe ustanovenia, z ktorého vyplýva, že správna
rada je oprávnená schvaľovať zmeny stanov a v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil s tým, že

po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec následne postúpená Ústavu pamäti národa.
V prípade, ak navrhovateľ nebude spokojný s obsahom rozhodnutia UPN o zmene stanov, má právo
napadnúť rozhodnutie správneho orgánu príslušnými opravnými prostriedkami.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznalnáhradutrovkonania,ktorébolozastavenéažiadenzúčastníkovnezavinil,žekonaniemuselo
byť zastavené a v tomto prípade nešlo ani o prípad späťvzatia návrhu, ktorý by bol podaný dôvodne.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien
a doplnkov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania

sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa
návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Navrhovateľ za návrh na
začatie konania uhradil súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti navrhovateľom
zaplateného súdneho poplatku a upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods.6zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,abynavrhovateľovivrátilsumuvovýške92,80eur (99,50
eur - 6,75 eur = 92,80 eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205
ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).