Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžr/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200451
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5016200451.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: 1/ G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M., J. č. XXXX/XX, 2/ J., rod. O., nar. XX.XX.XXXX., bytom M., W., navrhovateľky v rade 1/ 2/ právne
zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr. Rojko s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica,
proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina,
za účasti účastníkov konania: 1/ Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná č. 8215/1, Žilina, 2/

Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Žilina, so sídlom Sad SNP č. 667/10, Žilina, 3/ J., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateliek 1/ 2/ proti rozhodnutiu
Okresného úradu Žilina č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-076 zo dňa 09.02.2016, konajúc o odvolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/37/2016-22 zo dňa 26.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/37/2016-22 zo dňa 26.
augusta 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozsudkom č. k. 22Sp/37/2016-22 zo dňa 26.8.2016 krajský súd v Žiline (ďalej aj len „krajský
súd“) z dôvodu v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil v konaní podľa tretej hlavy piatej
časti OSP napadnuté rozhodnutie odporcu č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-076 zo dňa 09.02.2016.
Týmto rozhodnutím vydaným v konaní na základe zákona č. 229/1991 Zb. odporca rozhodol, že

navrhovateľke J. - právnej nástupkyni A., zomrelého XX.XX.XXXX, ktorá bola oprávnenou osobou
podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pôde“),
pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou vyvlastneného pozemku - komasovanej p.č. 5055 v kat. úz. Žilina
vyvlastnený rozhodnutím č. výst.: 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967, pri ktorej bola splnená podmienka
uvedená v § 6 ods. 1 písm. p) Zákona o pôde, t. j. pozemok bol prevzatý bez právneho dôvodu a išlo
o pôdu, ktorá spadá pod rozsah pôsobnosti Zákona o pôde, z dôvodu existencie zákonných prekážok

uvedených v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde nemohol tento pozemok vydať do vlastníctva. Preto
majú právni nástupcovia po J. ktorá počas konania XX.XX.XXXX zomrela a právna nástupkyňa po R.,
ktorý počas konania zomrel XX.XX.XXXX, právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o pôde v
nasledovných podieloch: G., rod. O. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej parcely č. 5055
v kat. úz. Žilina roľa o výmere 599 m2, J., rod. O. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej
p. č. 5055 v kat. úz. Žilina roľa o výmere 599 m2, obidve ako dcéry pôvodnej vlastníčky podľa 21D

724/2004-33. Ďalej J., rod. H. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej p. č. 5055 v kat. úz.
Žilina roľa o výmere 599 m2 ako manželka syna pôvodnej vlastníčky na základe 21D 724/2004-33, 7D
158/2012. Podľa súčasného stavu ide o CKN p. č. 5059/2, 5059/58, 4955/26 a 5059/57 v kat. úz. Žilina
evidované na LV č. 111 pre vlastníka Žilinskú univerzitu v Žiline.

Rozhodnutie odporcu bolo založené na tom, že vyvlastňovacím rozhodnutím z 03.07.1967 došlo v

súvislosti s výstavbou areálu Vysokej školy dopravnej v Žiline pod položkou 7 k vyvlastneniu vložky
č. 976, 85 radové č. 1, miestne č. 2061, 2062 rovnajúca sa katastrálnej p. č. 5055 a 5056 roľa Veľkédiely vo výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2. Bola vyvlastnená celá roľa a celá lúka o výmere
7763 m2. Ako spoluvlastníci boli označení K., R., G., J.. O náhrade bolo rozhodnuté rozhodnutím zo
dňa 09.02.1968 v prospech vyššie uvedených spoluvlastníkov. Vyvlastňujúci orgán zrejme vychádzal pri

označení pôvodných vlastníkov pozemkov z údajov v PK vložkách č. 976 a 85, aj keď už reálne platil
komasačný stav a ako vlastníci mali byť uvedení vlastníci z komasačného hárku č. 0390 a to vdovec
A., vdova G., rod. J., R., K., J., H. vo A., resp. ich právni nástupcovia. Keďže A. zomrelý XX.XX.XXXX
a ani jeho právna nástupkyňa manželka J., ktorá dedila na základe D 1140/63 poľnohospodársky
podnik neboli zaradení medzi spoluvlastníkov vyvlastňovaných pozemkov a nebolo voči nim vedené ani

vyvlastňovacie konanie, možno skonštatovať, že došlo k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
v zmysle § 6 ods. 1 písm. p) Zákona o pôde. Pri určení výšky podielu pre navrhovateľov vychádzal
správny orgán z toho, že v komasačnom hárku č. 0390 boli uvedení šiesti vyššie uvedení spoluvlastníci
bez uvedenia konkrétnych podielov pripadajúcich na nich a preto s poukazom na § 137 Občianskeho
zákonníka vychádzal správny orgán z toho, že ich podiely sú rovnaké. Z toho vychádza pre A. podiel
1/6. Po smrti A. došlo k rozdeleniu jeho majetku v prospech zákonných dedičov, avšak na základe

dedičskej dohody dedila poľnohospodársky podnik, ktorý pozostával z domu a 5 hektárov a 20 árov
poľnohospodárskej pôdy v úžitku JRD manželka J., rod. W. s tým, že pozemková kniha nie je v súlade
so skutočným stavom. Keďže J. dedila poľnohospodársky podnik, vychádzal správny orgán z toho, že
v podstate dedila celý podiel A. z komasačného hárku č. 0390, aj keď to v dedičstve nebolo konkrétne
uvedené. Pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou pozemkov teda bola J. v podiele 1/6. Keďže táto

zomrela v priebehu správneho konania bez zanechania závetu, zákonnými dedičmi sa stali jej tri deti G.,
R. a J. V dedičstve nebol reštitučný nárok prejednaný a preto správny orgán vychádzal z toho, že podiely
pripadajúce na nich sú rovnaké, teda 1/18 k celku. R. zomrel v priebehu správneho konania a podľa
osvedčenia o dedičstve 7D 158/2012 nadobudla právo k reštitučnému nároku jeho manželka J., rod.
H.. Nakoľko časť komasovanej parcely č. 5055, ku ktorej sa priznáva právo na náhradu, je súčasťou C-

KN p. č. 5059/2, 5059/58 a 5059/27 a 4955/26, všetko zastavané plochy, nemožno vydať do vlastníctva
vlastníkov tieto pozemky pre zákonnú prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde a preto
bolo rozhodnuté o náhrade. Jedná sa o pozemky ktoré boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané,
čo možno preukázať okrem iného aj fotodokumentáciou z roku 2012.

V zákonnej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľky G. a J.. Uviedli, že
rozhodnutie nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, pretože uvádza nárok oprávnených osôb
v podiele 1/18 u každej. V skutočnosti pôvodná výmera p. č. 5055 predstavovala 5024 m2 a ich
právny predchodca bol v komasačných výpisoch evidovaný ako spoluvlastník v podiele 1/2, resp.
vyvlastňovacie rozhodnutia prípadne vyvlastňovacie náhrady podľa vtedy platných predpisov, boli ich

právnemu predchodcovi A. uhrádzané v rozsahu 1/2 a to aj v prípade, ak na komasačnom hárku
neboli podiely vyznačené. Preto je potrebné vychádzať zo všetkej dokumentácie, ktorá práve pri týchto
vyvlastňovacích konaniach preukazuje nimi uvádzaný podiel. Poukázali ďalej na § 4a ods. 2 Zákona o
pôde, § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona a § 21 cit. zákona. Tieto ustanovenia sa dotýkajú aj prípadného
zvyšku výmery, preto napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne.

II.
Krajskýsúdvodôvodnenírozsudkuuviedol,žepokiaľzákladnánámietkaodvolatelieksmerovalaktomu,
že z vykonaného dokazovania mal byť zistený iný (vyšší) podiel A. na odňatej katastrálnej parcele č.
5055 kat. úz. Žilina, konkrétne podiel 1 krajský súd sa nestotožnil so záverom odporcu, že J., ktorá dedila

poľnohospodársky podnik po A., ako jeho právnej nástupkyni prináležala z tejto katastrálnej parcely len
1/6. Poukázal na rozhodnutie vyvlastnení č. vyst.: 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967 ktorým došlo k
vyvlastneniu vložky č. 976 a 85 miestnych čísel 2061 a 2062 ktoré sa rovnajú katastrálnym parcelám č.
5055 a 5056 roľa Veľké diely vo výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2 a to vo vlastníctve K., rod.
O., R., G.H., rod. J. a J. v nevyznačených podieloch, ďalej obsah pozemnoknižných vložiek č. 85 a 976

kat. úz. Žilina z ktorých vyplýva, že vlastník A. vlastnil tam uvedené parcely v 2/4, R. v 1/4 a manželka R.
G., rod. J. v 1/4.Podľa identifikácie zo dňa 01.10.2002 katastrálne parcely č. 5055 a 5056 boli zapísané
v komasačnom hárku 0390. Účastníkmi zmluvy o kúpe a deľbe zo dňa 30.09.1955 boli okrem iného
A., G. rod. J., K., J. a R. a títo v prílohe č. 2 k tejto zmluve prehlásili, že pri komasačnom pokračovaní
boli nehnuteľnosti v kat. úz. Žilina ležiace v časti, kde sa prevádzala komasácia, vykrojené v nových

komasačných parcelách, okrem iného aj p.č. 5055 a 5056 vedené v hárku č. 0390 a ako majitelia sú na
ňom uvedení vdovec A., vdova G., rod. J., R.., K.., J. a H. vo A. bez označenia vlastníckych podielov. A.,
G., K., J. a R. zároveň prehlásili, že skutočnými majiteľmi uvedených parciel 4326 a 4327 sú A. v polovici
a R. a K. tiež v polovici. Ďalej prítomní prehlásili, že H. vo A. nie je spoluvlastníkom týchto parciel a resp.týchto nehnuteľností, z ktorých boli tieto parcely pri komasácii vykrojené a tento bol nedopatrením pojatý
pri komasácii ako spoluvlastník, pričom má podiel len v nehnuteľnostiach zapísaných v zápisnici č. 1607
roľa Podháj a v zápisnici č. 1282 Svinské pažite - Hliny.

Podľa názoru krajského súdu tieto jednotlivé listinné dôkazy nepriamo preukazujú, že vlastníkom vyššie
uvedených komasovaných parciel 5055 a 5056 bol A. v podiele 1/2. Tento vystupoval ako vlastník
1/2 komasovaných parciel 4327 a 4326 v zmluve o kúpe a deľbe z roku 1955 a z prehlásenia k tejto
zmluve, ktoré sa týka H. vo A., je zrejmé, že H. vo A. nebol vlastníkom komasovaných parciel 5055 a

5056, pretože mal byť vlastníkom len nehnuteľností zapísaných v zápisniciach č. 1607 a 1282. Pritom
komasované parcely 5055 a 5056 boli vykrojené z pozemnoknižných parciel uvedených vo vložkách
976 a 85 ako radové č. 2061 a 2062. H. vo A. teda nebol spoluvlastníkom parcely 5055, ktorá je
predmetom tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa samotný A. cítil vlastníkom iných komasovaných parciel (č.
4327 a 4326) zapísaných v komasačnom hárku 0390 v jednej polovici, ďalej ak z pozemkovej knihy z
pozemnoknižných vložiek č. 976 a 85 (týkajúcich sa pozemnoknižných parciel, z ktorých boli vykrojené

komasované parcela č. 5055 a 5056) vyplýva, že tam bol vedený ako spoluvlastník v 1/2 pred ich
komasáciou a zároveň ak z prehlásenia bývalých spoluvlastníkov komasovaných parciel vedených v
komasačnom hárku č. 0390 vyplýva, že H. vo A. nebol spoluvlastníkom komasovaných parciel 5055 a
5056, potom tieto indície možno vyhodnotiť tak, že A. bol podielovým spoluvlastníkom komasovaných
parciel 5055 a 5056 v 1/2, a nie v 1/6, ako to ustálil správny orgán. Aj keď v komasačnom hárku 0390

nie je uvedený konkrétny podiel A., z vyššie uvedených dôkazov sa javí, že bol vlastníkom v 1/2.

Ďalej sa krajský súd stotožnil s vyhodnotením odporcu, že oprávnenou osobou po A. je jeho manželka
J. keďže k odňatiu bez právneho dôvodu došlo až po smrti tohto pôvodného vlastníka v súvislosti s
vyvlastnením v roku 1967, ktorého J. ako nová spoluvlastníčka týchto nehnuteľností nebola účastníčkou.

J. ako spoluvlastníčke odňatých parciel však bol odňatý podľa názoru krajského súdu podiel 1, nie podiel
1/6 o ktorom rozhodoval odporca, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 1
písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Námietku, že pôvodná výmera p.č. 5055 predstavovala 5024 m2 krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú

vzhľadom na identifikácie zo dňa 01.10.2002 aj z roku 2015, podľa ktorej je jej výmera 5324 m2.
K námietke neaplikovania § 21 Zákona o pôde na prípadný zvyšok výmery odňatých parciel krajský
súd uviedol, že oprávnená osoba J. si uplatnila nárok ako pôvodná vlastníčka ohľadom nehnuteľností
pôvodne patriacich jej manželovi A. v zákonom stanovenej lehote podľa § 13 ods. 1 veta prvá Zákona o
pôde. J. ani jej právni nástupcovia G., J. a R. si v zákonom stanovenej lehote neuplatnili reštitučný nárok

po pôvodných vlastníkoch zvyšného spoluvlastníckeho podielu komasovaných parciel 5055 a 5056,
preto sa nemôžu sa uchádzať o právo na vydanie či náhradu za odňatie spoluvlastníckeho podielu po
iných pôvodných vlastníkoch, keďže reštitučný nárok po nich si v zmysle § 21 v spojení s § 13 ods. 1
Zákona o pôde neuplatnili.

III.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odporca a namietal nesprávnosť posúdenia veci a
vyhodnotenia nepriamych dôkazov krajským súdom. K záveru o podielovom spoluvlastníctve A. u
komasovanýchparcielč.5056a5055poukázalnaskutočnosť,žezobsahuvyvlastňovaciehorozhodntia
č. Výst.: 3507/1996-344 zo dňa 3.7.1967 nevyplýva žiaden podiel A., z pozemkoknižných vložiek č. 85 a

976 síce vyplýva, že pôvodne A. vlastnil tam uvedené parcely v 2/4, avšak dňa 5.12.1946 bol vykonaný
zápis vlastníckeho práva k jeho podielu na manželov S. a M., čiže A. vlastnil predmetný podiel iba tri
dni a od 5.12.1946 nevlastnil žiadny podiel k predmetným nehnuteľnostiam. Pri úvahe, že komasované
parcelyč.5055a5056bolivykomasovanélenzpkn.parciel2061a2062zvložiekč.976a85vpodieloch
pre označených vlastníkov, tak A. tam nemal mať žiaden podiel. Čo sa týka zmluvy o kúpe a deľbe zo

dňa 14.10.1955 zapísanej pod Čd 155/1956 z opísaných okolností je možné vyvodiť iba to, že A. sa
cítil byť vlastníkom komasovaných parciel č. 4326 a 4327 v 1, to však nemôže mať žiaden dosah na
komasované parcely č. 5055 a 5056 ani na podiely H. k ostatným parcelám evidovaným v komasačnom
hárku č. 0390. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že komasačnom hárku
č. 0390 v ktorom bola evidovaná aj parcela č. 5055 boli uvedení šiesti spoluvlastníci vrátane A., preto

v zmysle § 137 Občianskeho zákonníka vychádzal z toho, že ich podiely boli rovnaké. Poukázal na
priebehavýsledkyvšeobecnejkomasácievykonanejvkatastrálnomúzemíŽilinavvrokoch1946-1948,
skutočnosť, že na základe následného rozhodnutia krajského súdu v Trenčíne o autentifikácii komasácie
zo dňa 30.11.1948 sa v siedmich komasovaných obvodoch používa ako platný operát stav komasačný(nadobudnutie vlastníctva a držby na základ súdneho rozsudku a exekučného odovzdania pozemkov).
Nakoľko komasované obvody I - VII nepokrývajú celú katastrálne územie Žilina, na ostatnom území
platí stav zapísaný v pozemkovej knihe. Pre vlastníkov vdovec A., vdova G. R., K., J. , H. vo A. boli

vykomasované parcely do komasačného hárku č. 0390, pričom staré vlastnícke vzťahy evidované v pkn.
vložkách stratili platnosť a bolo potrebné predovšetkým vychádzať z údajov uvedených v komasačnom
hárku.

V doplňujúcom podaní zo dňa 6.10.2016 odporca poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu

Žilina č. 7C114/2002 - 278 zo dňa 19.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
6Co/222/2009 - 319 zo dňa 16.12.2009 obsiahnutý v administratívnom spise. Týmto rozsudkom vo veci
vlastníckeho sporu ohľadom vlastníctva k parcelám vyvlastňovaným vyvlastňovacím rozhodnutím č.
Výst.: 3507/1966-334 z 13.7.1967 z vložky 976 a 85 m.č. 2061 a 2062 ktoré sa rovnajú katastrálnym
parcelám č. 5055 a 5056, roľa Veľké diely vo výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2 a to vo
vlastníctve K., rod. O., R., G. rod. J. a J. v nevyznačených podieloch, ku ktorým si prevažnú časť previedli

dovlastníctvaG.,K.,R.aJ.nazákladeosvedčeniavydanízroku1998.Zdôraznil,ževtýchtorozsudkoch
sa jednoznačne uvádza, že spoluvlastníkmi komasovaných parciel č. 5055 a 5056 v k. ú Žilina v čase ich
vyvlastnenia boli aj A. v 1/6, rovnako sú tam uvedené údaje ohľadne komasácie vykonanej v k. ú Žilina
a ďalšie súvislosti ohľadne prevodu podielov pkn. parciel č. 2061 a 2062 z A. na manželov F. a následné
zoštátnenie. Pripojil listy vlastníctva č. 9413 a 9391 pre k. ú. Žilina, a prílohu k E - KN parcelám č. 4758,

4759, 4523/1, 4530/2, 4530/3, 4538 ku ktorým boli na základe ROEP zapísanej v roku 2011 zo zbytkov
pôvodne komasovaných parciel č. 4758, 4759, 4523, 4530, 4538 evidovaných v komasačnom hárku č.
0390 zapísané vlastníctvo v podiely 1/6 v prospech komasačných vlastníkov vrátane A. a H. (vo A.). Na
základe prehlásenia k inému právnemu úkonu (zmluve o kúpe a deľbe) ohľadne parciel 4326 a 4327
nemožno dospieť k záveru, že H. nebol vlastníkom iných parciel z komasačného hárku č. 0390 naviac

za stavu, keď on nebol účastníkom žiadneho komasačného konania a aj jeho pôvodné pkn. parcely boli
komasované do komasačného hárku č. 0390.

IV.
Navrhovateľky G. a J. vo vyjadrení k odvolaniu a doplňujúcemu podaniu zo dňa 6.10.2016 zotrvávali na

správnosti rozsudku v zmysle dôvodov svojho odvolania podaného proti rozhodnutiu odporcu, namietali
nemožnosť zohľadniť obsah doplňujúceho podania zo dňa 6.10.2016, nakoľko sa jedná o rozšírenie
odvolania po uplynutí odvolacej lehoty, zároveň namietal záver žalovaného aj krajského súdu v otázke
právneho posúdenia aplikácie § 21 zák. č. 229/1991 Zb. z dôvodu, že tento výslovne uvádza, že ak
je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

Ustanovenie § 13 pojednáva iba o lehote pre uplatnenie nároku, avšak § 21 upravuje právny stav, ak
nárok uplatnia iba niektoré z oprávnených osôb a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý iné oprávnené osoby
takýto nárok neuplatnili.

V.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení
s § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné .

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporcu vydaného v konaní o reštitučnom nároku

uplatnenom podľa zák. č. 229/1991 Zb. priznanom oprávneným osobám J., G. a J. ako právnym
nástupkyniam pôvodného vlastníka A.. V tomto konaní bol riešený reštitučný nárok na základe uznania
spoluvlastníckeho podielu pôvodného vlastníka ku komasovanej katastrálnej parcele č. 5055, roľa o
výmere 599 m2 v k. ú. Žilina, pričom ako bolo vyššie uvedené, odporca určil spoluvlastnícky podielprávneho predchodcu k nehnuteľnosti na 1/6, z čoho vyplynul právny nárok každej z troch právnych
nástupkýň na podiel 1/18 k celku.

Dôvodom podania odvolania dvomi oprávnenými osobami, G. a J. bolo spochybnenie správnosti určenia
podielu A. k celku, ktorý podľa ich právneho názoru predstavoval 1, pričom odporcovi vytýkali v tejto
súvislosti nerešpektovanie ust. § 4a a § 21 zák. č. 229/1991Zb. ako aj nesprávne určenie výmery parcely
č. 5055, ktorej pôvodná výmera bola 5024 m2.

Krajský súd v Žiline s odôvodnením oboznámeným v úvode tohto rozhodnutia akceptoval názor
odvolateliek o preukázaní podielu A. v rozsahu 1, neakceptoval námietku nesprávneho určenia výmery
reštituovanej nehnuteľnosti.

VI.
Konanie a rozhodovanie súdu o odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu je konaním

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa tretej hlavy piatej časti OSP a nie je pokračovaním
administratívneho konania.

Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejprávnej
veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú

pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis.

Podľa § 250q ods. 3 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a dôvodov

podaného odvolania v nadväznosti na obsah napadnutého rozhodnutia.

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je
predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je

predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné

dôvody, na základe ktorých je založené.

S argumentáciou účastníkov sa súd musí vysporiadať, a to v rámci právneho posúdenia, ak
ide o argumenty právneho charakteru. Opomenutie vysporiadania sa s relevantnými argumentmi
(námietkami) účastníka konania sa v rozhodovacej praxi stabilne považuje za vadu odôvodnenia

spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť. Je nakoniec súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 a
nasl. Ústavy SR, aby bolo rozhodnutie riadne odôvodnené a aby sa teda súd v rámci odôvodnenia
vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii,
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivéa presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné
a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky

odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v znení účinnom ku dňu 09.02.2016 (ďalej aj len zák. č. 229/1991 Zb.),
okremvlastníkamajúprávoužívaťpôduinéosobylennazákladezmluvyuzavretejsvlastníkomalebona

základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej
osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav, 2a) na základe zmluvy
s touto osobou.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú
trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;

to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,

jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

Podľa § 4a zák. č. 229/1991 Zb.

(1) Pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo
vlastnícke alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc
najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť

na objasnenie veci.

(2) Ak osoba uvedená v odseku 1 nemôže jednoznačne preukázať svoj nárok výpisom z úradnej
evidencie, zapíše ju okresný úrad ako domnelého vlastníka.

(3) Na základe žiadosti domnelého vlastníka pozemkový úrad svojím rozhodnutím môže uznať
vlastníctvo k pozemkom, porastom a inému majetku tejto osobe, ak domnelý vlastník:

a) predloží rozhodnutie o dedičstve alebo zmluvu, ktorou dokladá vlastnícke práva, doklad o zmluve
alebo doklad o inom právnom úkone o nadobudnutí vlastníctva touto osobou alebo jej právnym

predchodcom, ak nedošlo k právne účinnému prevodu len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy,

b) preukáže, že v skutočnosti došlo k deľbe užívania nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi alebo k
výmene pozemkov, a k prevodu nedošlo len preto, že nebol zachovaný predpísaný úradný postup,

c) preukáže, že sám, alebo jeho právny predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok v držbe
a doklad o vlastníctve nemôže predložiť, pretože buď nebolo realizované zápisové konanie, alebo že
došlo k strate alebo poškodeniu alebo zničeniu katastrálnych alebo pozemkových operátov.Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zák. č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992.

Podľa § 21 zák. č. 229/1991 Zb. ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len
niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

VII.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a pripojeného administratívneho spisu

skonštatoval, že rozsudok krajského súdu nespĺňa vyššieuvedené požiadavky na ústavne konformné
odôvodnenie vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd vyslovil zásadný právny záver vo vzťahu k
skutočnostiam preukazujúcim odlišnú výšku spoluvlastníckeho podielu pôvodného vlastníka bez toho,
aby odôvodnil neakceptovateľnosť záverov odporcu v tejto otázke, pričom svoje rozhodnutie (bez
bližšieho vysvetlenia) oprel o vyhodnotenie iba časti relevantných skutočností a dôkazov obsiahnutých
v administratívnom spise. Za skutočnosti, ktoré krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a svoj

postup neodôvodnil treba v súlade s podaným odvolaním považovať skutočnosť, že podľa rozhodnutia
o vyvlastnení č. Výst.: 3507/1966-334 z 3.7.1967 nebol A. uvedený ako spoluvlastník, nebol zohľadnený
zápis v pozemkoknižných vložkách č. 85 a 976 zo dňa 5.12.1946 o prevode vlastníckeho práva A. na
manželov S. a M., krajský súd sa nevysporiadal sa s otázkou z akého dôvodu zápis v súvislosti so
zmluvou o kúpe a deľbe zo dňa 14.10.1955, podľa ktorého sa A. cítil byť vlastníkom komasovaných

parciel 4326 a 4327 považoval krajský súd bez ohľadu na vyššieuvedené za dostatočný podklad
pre záver o výške podielov A. ku komasovaným parcelám č. 5055 a 5056, krajský súd nevyhodnotil
s ohľadom na historické súvislosti dôvodnosť „vynechania“ spoluvlastníka H. vo A. a predovšetkým
nijakým spôsobom nereflektoval výsledky všeobecnej komasácie v katastrálnom území Žilina obvody I
- VII, kde na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne došlo k nadobudnutiu vlastníctva v rozsahu

autentifikovaného komasačného stavu.

Čo sa týka námietky neaplikovania § 21 zákona o pôde, krajský súd považoval za rozhodujúce, že
J. (právna nástupníčka A.) ani jej právni nástupcovia si neuplatnili reštitučný nárok po pôvodných
vlastníkoch zvyšného spoluvlastníckeho podielu komasovaných parciel 5055 a 5056. Vzhľadom na

námietku navrhovateliek, že postupom v zmysle použitého striktného výkladu § 21 dochádza ku kráteniu
nároku oprávnených osôb, je úlohou súdu nielen skonštatovať že považuje za dôvodný doslovný výklad
zákona, ale aj odôvodniť že použitý výklad je primeraný a ústavne konformný, pričom kľúčové je podľa
názoruodvolaciehosúduobjasneniepojmu„vec“vrámcizákonompoužitéhospojenia„právonavydanie
veci“.

Za závažné pochybenie však považuje odvolací súd aj skutočnosť, že krajský súd sa nevysporiadal
s existenciou a závermi vecne súvisiaceho rozsudku Okresného súdu Žilina 7C/14/2002-278 zo dňa
19.2.2009 v spojení s odvolacím rozsudkom, ktoré boli obsiahnuté v predloženom administratívnom
spise. Námietka navrhovateliek uvedená vo vyjadrení k odvolaniu, že na túto skutočnosť nemožno

prihliadať, nakoľko bola oznámená po uplynutí lehoty na doplnenie odvolacích dôvodov je irelevantná,
leboadministratívnyspisbolpodkladomprerozhodovaniekrajskéhosúduodjehopredloženiasprávnym
orgánom.

Pokiaľ sa v posudzovanej veci krajský súd vecne nevysporiadal s argumentáciou odporcu uvedenou

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne,
čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným
postupom bolo porušené právo odporcu na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada
spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný

súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).

VIII.
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250l ods. 2 veta
druhá OSP, v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil naďalšie konanie nakoľko nedostatočným odôvodnením spôsobil taký stav, že je ho možné vyhodnotiť ako
odňatie možnosti konať pred súdom.

V novom konaní vo veci krajský súd opätovne vec prejedná pričom sa dôsledne vysporiada s
právnou argumentáciou oboch strán, tak ako vyplýva z podaní a rozhodnutí vydaných v priebehu
administratívneho konania ako aj z podaní v priebehu súdneho konania, komplexne zohľadní obsah
pripojeného administratívneho spisu a zároveň sa vysporiada aj s námietkou navrhovateliek v súvislosti
s aplikáciou § 21 zák. č. 229/1991 Zb.

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.