Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221162
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111221162.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: MAXIMA FINANCE s. r. o., so
sídlom v Košiciach, Moyzesova 22, IČO : 36589055, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom
v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovanej: V. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 16 178,39 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 10. 2018, č. k.
29C/174/2011-409 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, že žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 470 ods. 1, § 257 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej náhrada trov

prvoinštnančného i odvolacieho konania by patrila úspešnému žalobcovi, ale vzhľadom na ťaživé
majetkové a sociálne pomery žalovanej (nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok
vyššej hodnoty, výška dosahovaného príjmu, z ktorého jej po uhradení nevyhnutných mesačných
výdavkov na bývanie ostáva minimálna suma na úhradu ďalších životných nákladov, ako aj jej
súčasný nepriaznivý zdravotný stav) sú dané na strane žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov odvolacieho i prvoinštančného konania žalobcu. Podľa predloženého tlačiva

predokladovaniepomerovstránsporu,spoločnosťžalobcumávedenýbankovýúčetsozostatkom38,07
eura, zároveň má peňažné pohľadávky voči tretím osobám vo výške 53 849,39 eura, vlastné imanie 9
473 eura, ako aj záväzky voči spriazneným osobám v celkovej výške 41 018,98 eura.

4. Žalovaná dôvodnosť postupu podľa § 257 CSP odôvodnila aj okolnosťami vedúcimi k uplatnenému
nároku a postojom strán sporu v konaní. Spor vo veci samej sa týka obdobia, kedy žalovaná žila v

manželstva s Y. B., s ktorým nezvládli systém poskytovania spotrebiteľských úverov. Dlžníkmi sa nestali
v dôsledku ľahkovážnosti, ale v dôsledku ľudskosti, kedy bývalý manžel žalovanej ručil priateľovi za dlh.
Keďže priateľ dlh nezaplatil, žalovaná spolu s bývalým manželom sa dostali do úverového kolotoča s
celkovým počtom úverov 56. Prišli o dom, byt, samostatnú záhradku, pritom len na úrokoch a poplatkoch
zaplatili nebankovým subjektom cca 1,6 mil. Sk. Po rozvode manželstva bývalý manžel prevzal na seba
ešte existujúce dlžoby vo výške 12 000 eur, žalovaná má dlžoby vo výške 2 300 eur a v dôsledku

prežitých stresov je v súčasnosti onkologickou pacientkou. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu,
keď žalovaná len ťažko zvláda súčasné plnenie z poskytnutých úverov, vzhľadom na jej sociálne pomerya vážne zdravotné problémy, súd mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu
ust. § 257 CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že aplikácia
ust. § 257 CSP je v zmysle rozhodovacej praxe súdov možná iba v prípade celkom výnimočných a
súd je povinný prihliadať nielen na majetkové pomery neúspešného účastníka, ale aj na majetkové
pomery úspešného účastníka, ako aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k podaniu žaloby a
na ich postoj a na úkony v súdnom konaní. Postoj žalovanej v uvedenom konaní bol nepochopiteľný

a účelový. Napriek tomu, že sama nespochybňovala žalovaný dlh (s výnimkou jednej platby, ktorú
údajne uhradila žalobcovi), viedla súdne konanie a požadovala zamietnutie celého žalobného návrhu. V
priebehu konania bolo viacero pojednávaní iniciovaných iba a len nedôvodnými námietkami a návrhmi
žalovanej. Žalovaná úmyselne klamala, predložila súdu nesprávny prepis nelegálneho rozhovoru s
konateľom žalobcu s cieľom uviesť súd do omylu. Žalobca teda nemal inú možnosť ako vymôcť
dlžnú sumu a musel svoje právo uplatňovať na súde (žalovaná dobrovoľne uhradiť dlh omietla), čo

si vyžadovalo jednak uhradenie súdneho poplatku a vynaloženie úhrad za právne služby. Predmetom
konania pritom bolo iba uhradenie požičanej istiny bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov. Naviac
žalovaná podala voči žalobcovi žalobu o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 eur podľa
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd jej priznal náhradu 5 000 eur, ktoré jej aj boli v celej sume
vyplatené a súčasne jej boli uhradené aj trovy konania. Uvedená suma v princípe postačuje na úhradu

takmer celej náhrady trov tohto konania. Zdôraznil, že aj jeho majetková situácia je nelichotivá (konateľ
žalobcu tragicky zahynul a spoločnosť zdedili jeho mal. deti), a preto prípadné nepriznanie náhrady trov
konania by sa negatívne dotklo finančnej situácie žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú na plnú náhradu trov konania, minimálne na úhradu súdneho
poplatku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 CSP., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

8. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. V teórii aj v praxi sa
zaužívalo hovoriť o zásade zodpovednosti za výsledok alebo o zásade úspechu ako základnom princípe
určujúcom, ktorá zo strán v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.

11. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených

všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby
v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak

v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. K dôvodom hodnýmosobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde
je tento dôvod daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa
týka sociálnych aspektov.

12. Pri rozhodovaní o trovách konania sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V danom prípade je nepochybné, že vo veci samej sa viedlo konanie o zaplatenie 16 178,39
eura s prísl. titulom zmluvy o pôžičke. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 12. 06. 2013,
č. k. 29C/174/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 02. 2014, č.
k. 10Co/88/2013-294 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 710,56 eura s prísl. a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca bol v uvedenom konaní v prevažnej miere úspešný, a

teda patrila by mu náhrada trov konania. Súd prvej inštancie správne ustálil a poukázal na veľmi
ťaživú sociálnu, finančnú a zdravotnú situáciu na strane žalovanej. Táto spolu s bývalým manželom,
Y. B., nezvládli systém poskytovania spotrebiteľských úverov, čím sa dostali do úverového kolotoča.
V dôsledku ručiteľského záväzku zobrali 56 pôžičiek, pričom len na úrokoch a poplatkoch zaplatili
nebankovým subjektom 1,6 mil. Sk. Ťažká finančná situácia žalovanej mala za následok rozpad jej

manželstva a v dôsledku prežitých stresov sa u nej prejavili závažné zdravotné problémy. Po rozvode
manželstva bývalý manžel na seba prevzal dlžobu vo výške 12 000 eur, žalovaná spláca dlh vo výške
2 300 eur mesačne, pričom enormným úsilím a pracovným nasadením sa žalovanej spolu s bývalým
manželom podarilo skoro všetky úvery vyrovnať a získať späť nehnuteľnosti, o ktoré prišli; napriek
tomu žalovaná naďalej nezaplatené úvery spláca. Na strane žalobcu ako právnickej osoby poskytujúcej

pôžičky sú príjmové pomery oveľa lepšie ako na strane žalovanej, keď žalobca má peňažné pohľadávky
voči tretím osobám v celkovej výške 53 849,39 eura, vlastní imanie vo výške 9 473 eur, ako aj záväzky
voči spriazneným osobám v celkovej výške 41 018,98 eura. Zaplatenie náhrady trov konania žalovanou
žalobcovi by bolo pre žalovanú likvidačné, lebo akúkoľvek ďalšiu finančnú stratu by v danej situácií
žalovaná znášala ťažko aj vzhľadom na jej zdravotné (onkologické) problémy, dosahovaný mesačný

príjem (528 eur), ako aj na skutočnosť, že žalovaná sa stará o svojich rodičoch (otec žalovanej trpí
ťažkou formou Parkinsonovej choroby).

14. Vzhľadom na ťaživú finančnú a zdravotnú situáciu žalovanej, správne postupoval súd prvej inštancie,
ak pri aplikácii ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sociálnych aspektov

obidvoch strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa správne prihliadol na
majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery a vzhľadom na nepriaznivé majetkové pomery
žalovanej, výšku dosahovaného mesačného príjmu zo zamestnania (528 eur mesačne), z ktorého jej
po uhradení nevyhnutných mesačných výdavkov na bývanie (234,54 eura) ostáva minimálna suma
na úhradu ďalších životných potrieb, ako aj na súčasný nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a jej

otca, dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
prvoinštančného i odvolacieho konania žalobcu.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpostupompodľa§387CSPuznesenieakovecnesprávne
potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom, že jej žiadne
nepreukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).