Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215932
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8313215932.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: M. I., G.. XX.X.XXXX, XX

XXX R. - Č., zast. správcom JUDr. Ladislavom Barátom, Školská 1395/3, 949 01 Nitra - Staré Mesto,
proti žalovanému: PJ BIKE, spoločnosť s rušením obmedzeným v likvidácii, IČO: 36 193 135, Mierová
94, 066 01 Humenné, zast. likvidátorom T.. Z. M., C.. G. XXX/XX, XXX XX M., práv. zast. Mgr. Mariánom
Lipom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné o vydanie vecí t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu dňa 25.10.2013, ktorou sa domáhal vydania vecí.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.9.2011 bola uzavretá nájomná zmluva, ktorú uzavrela
spoločnosť LV - KOVOMONT, s.r.o., na jednej strane a živnostníkom - žalovaným M. I. - I., na
druhej strane, v zmysle ktorej žalobca poskytol nájomcovi do užívania náradie, stroje a zariadenia u
vedené v prílohe k nájomnej zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.10.2011 do

31.12.2013. Následne sa doplnil zoznam náradí, strojov a zariadení o zapožičaní značkových hodín a
hydraulického listu na obdobie od 1.1.2013 do 30.6.2013. Nájomca podnikal v prenajatých priestoroch
u žalovaného. Žalobca sa domnieval, že medzi nájomcom a žalovaným existovala písomná nájomná
zmluva na užívanie nebytových priestorov, k tejto zmluve sa však nedostal, nakoľko ide o zmluvný
vzťah výlučne medzi nájomcom a žalovaným. Žalobca sa z komunikácie s nájomcom dozvedel o tom,
že žalovaný zrušil nájomnú zmluvu na nebytové priestory ku dátumu 18.2.2013. Žalobca o zrušení
nájomnej zmluvy na nebytové priestory informoval nájomca a to v súvislosti so žiadosťou o ukončenie

nájomnej zmluvy a to 20.2.2013, pričom nájomca požiadal žalobca o prevzatie prenajatých strojov. Dňa
21.2.2013 žalobca osobne za podpory žeriavu a kamiónov navštívil žalovaného v prevádzke, kde sa
nachádzali veci. Žalobca žiadal o vydanie vecí a navštívil aj príslušné oddelenie policajného zboru kvôli
spísaniu trestného oznámenia dňa 21.2.2013 a dňa 21.2.2013 sa dostavil na adresu žalovaného za
účelom prevzatia vecí, ktoré poskytol do užívania nájomcovi avšak konateľka pani W. zakázala veci
vydať. Navrhovateľ so žalovaným nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu a preto nedĺži žalovanému žiadne
finančné prostriedky. Žalovaný neoprávnene zadržiava veci patriace vlastníkovi, čiže žalobcovi ktoré si

nemohol prevziať, čím mu vznikla škoda vo výške 71 845 Eur. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie
ORPZ o začatí trestného stíhania na základe trestného oznámenia žalovaného zo dňa 21.2.2013 v
zmysle ktorého začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného užívania cudzej veci.
Žalobcovi bola doručená predžalobná výzva na náhradu škody zo dňa 26.2.2013 vo výške 9 456 Eur,ktorú spôsobil nečinnosťou. Podľa tvrdenia žalovaného, po skončení nájomnej zmluvy na prenájom
nebytových priestorov zo dňa 30.5.2012 medzi žalovaným a nájomcom mu bol znemožnený následný
prenájom priestorov, čím mu mala údajne vzniknúť škoda vo výške 9 456 Eur. Dátum skončenia platnosti

nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov, čo žalovaný uvádzal vo svojej výzve sa nezhoduje
s dátumom, ktorý bol oznámený žalobcovi nájomcom. Žalobca sa viackrát snažil svoje veci odsťahovať
z priestorov žalovaného, avšak bezvýsledne, o čom bola spísaná aj zápisnica na Policajnom útvare,
ktorá dokazuje snahu o vypratanie priestorov zo strany žalobcu. Dňa 10.4.2013 bol žalovanému zaslaný
list v zmysle ktorého žalobca zdôraznil, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným a preto

mu nedlží žiadne finančné prostriedky. O skončení nájomnej zmluvy ho nikto neinformoval ani písomne
ani telefonicky. Žalovaný vyžaduje náhradu údajne vzniknutej škody bez právneho dôvodu, nakoľko
medzi žalovaným a žalobcom neexistoval žiaden zmluvný vzťah. Žalovaný reagoval na oznámenie
žalobcu zo dňa 10.4.2013 tak, že žalobca údajne ani po niekoľkých telefonátoch neprejavil záujem o
veci, čím mu vznikla škoda 9 456 Eur, no žalobca sa však snažil prevziať svoje veci, no bezvýsledne.
Dňa 21.8.2013 bola žalobcovi zaslaná výzva, aby vypratal svoje veci z priestorov žalovaného, nakoľko

žalovanému údajne bránili v prenájme priestorov. Žalobca navrhol deň odovzdania vecí dňa 17.9.2013,
čo sa neuskutočnilo. Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 9.9.2013 v zmysle ktorých malo prebehnúť
odovzdanie vecí, no žalovaný to neumožnil. Žalobca sa viackrát dostavil do priestorov žalovaného za
účelom prevzatia svojich vecí, avšak bezvýsledne.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v podaní zo dňa 27.12.2012 uviedol, že nájomná zmluva
bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o. Nakoľko spoločnosť LV -
KOVOMONT, s.r.o. neplnila záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy, neplatila nájomné, žalovaný jej
dal dňa 31.5.2012 výpoveď z nájmu. Následne dňa 30.11.2012 došlo opätovne k nájomnej zmluve, no
spoločnosť si opäť neplnila povinnosť platiť nájomné a dňa 18.2.2013 dal žalovaný spoločnosti opäť

výpoveď z nájmu. Následne podal žalovaný návrh na exekúciu majetku spoločnosti LV - KOVOMONT,
s.r.o. Potom nebolo možné vo výkone exekúcie pokračovať, lebo stroje, ktoré používal neboli vo
vlastníctve spoločnosti LV - KOVOMONT, s.r.o. Žalovaný nemohol prenajať priestory ďalej, lebo boli
stroje žalobcu v jeho priestoroch a ani po niekoľkých výzvach nedošlo k ich prevzatiu žalobcom ani
spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o. Policajt povedal žalovanému, ak ani na výzvy nebude žalobca

reagovať, nech dá žalovaný stroje pred halu. Uskladňovaním strojov vznikala žalovanému škoda.
Žalovaný nemá stroje, ani nevie, kto si ich vzal.

4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, a to nájomnou zmluvou, zoznamom strojov,
zrušením nájomnej zmluvy, zápisnicou o trestnom oznámení, upovedomením o začatí trestného

stíhania, predžalobnou výzvou žalovaného, oznámením žalobcu, listami a výzvami žalovaného,
pojednávaniami, vyjadreniami strán sporu, faktúrami a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 25.8.2011 bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o. nájomná
zmluva nebytových priestorov.

6. Dňa 19.9.2011 bola uzavretá medzi žalobcom a LV - KOVOMONT, s.r.o., nájomná zmluva náradia,
podľa ktorej žalobca poskytol náradie spoločnosti LV - KOVOMONT, s.r.o., pričom spoločnosť mala platiť
nájomné žalobcovi a užívať riadne veci.

7. Dňa 30.11.2012 bola uzavretá nájomná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou LV - KOVOMONT,
s.r.o.,podľaktorejžalovanýposkytolspoločnostiLV-KOVOMONT,s.r.o.užívanienebytovýchpriestorov.

8. Dňa 18.2.2013 došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou LV - KOVOMONT,
s.r.o.

9. Dňa 20.2.2013 požiadala spoločnosť LV - KOVOMONT, s.r.o. žalobcu o prevzatie prenajatých strojov.

10. Dňa 21.2.2013 sa žalobca dostavil do nebytových priestorov spolu s konateľom spoločnosti LV -
KOVOMONT,s.r.o.,nozástupkyňažalovanéhodalapokyn,abyhnuteľnévecinebolivydané,lebochcela

byť osobne prítomná. Ak by si veci žalobca prevzal, žalovaný by mohol nerušene priestory prenajímať
a tento spor by nevznikol (čo vyplýva z podania žalobcu zo dňa 3.10.2018 č.l. 295). Žalovaný spôsobil
žalobcovi aj škodu na veciach tým, že vyložil veci pred výrobnú halu. Škodu vyčíslil na sumu 60 145 Eur.11. Dňa 26.2.2013 vyzval žalovaný žalovaného na náhradu škody z dôvodu nevypratania strojov z
priestorov žalovaného.

12. Dňa 21.3.2013 sa dostavil žalobca na OOPZ Humenné a podal trestné oznámenie z dôvodu
nevydania vecí.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Na základe vyššie uvedeného má žalobca zato, že mu neboli vydané jeho veci, ktoré boli v
priestoroch žalovaného a žalovaný má zato, že poskytol žalobcovi vydanie vecí, no bezvýsledne.

15. Žalobca na vydanie veci (reivindikačná žaloba) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva
dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Podmienka aktívnej legitimácie bola splnená, nakoľko je

žalobca vlastníkom vecí. Pasívnu legitimáciu má ten, ktorá má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci
ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť.

16. Na pojednávaní dňa 5.5.2017 svedok T.. J. C.Á. uviedla, že pripravovala nájomné zmluvy pre
spoločnosťLV-KOVOMONT,s.r.o.Dozvedelasaotom,ževpriestorochžalovanéhosanachádzajúveci

žalobcusadozvedela,keďspoločnosťLV-KOVOMONT,s.r.o.neplatilnájomné.Keďprišieldopriestorov
exekútor, tak tam tie stroje boli. Po vypovedaní nájomnej zmluvy spoločnosti LV - KOVOMONT, s.r.o.
ho žalovaný vyzýval na vypratanie priestorov. Asi v apríli - v máji už videla stroje z hál vonku na rampu.
Pani W. ako zástupkyňa žalovaného si vyžadovala, aby bola prítomní pri preberaní strojov žalobcom,
no ona bola vtedy v zahraničí, preto mu stroje nevydali.

17. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 zástupca spoločnosti LV - KOVOMONT, s.r.o. uviedol, že hľadal
priestory na podnikanie a uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným a od žalobcu si prenajal stroje.
Zástupkyňa žalovaného mu dala výpoveď z nájmu a on hneď o tom informoval žalobcu, aby si prišiel po
stroje, pretože už nemá priestory na podnikanie. Keď tam prišiel vo februári so žalobcom a po zavolaní

polície videl, že na strojoch sa pracuje- pracoval na ňom zamestnanec spoločnosti LV - KOVOMONT,
s.r.o. Syn zástupkyne žalovaného povedal, že stroje vydá, keď príde jeho matka. V deň, keď dostal
výpoveď zmluvy sa už do haly nedostal a stroje boli vonku.

18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom

dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho

hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.

zn. 2 Cdo 205/2009).

19. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

20. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu z čoho vyplýva, že sporovými
stranami pri takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa
vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok
vecnej legitimácie.

21. V danej veci má súd zato, že právny vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy medzi žalovaným a
spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o. dňa 25.8.2011 a nájomnou zmluvou vznikol právny vzťah medzi
žalovaným a spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o. dňa 19.9.2011. Napriek tomu, že žalovaný mal v
držbe stroje žalobcu. Primárne vznikol vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LV - KOVOMONT, s.r.o.Súd má zato, že žalobca mal požiadať o vydanie vecí toho s kým uzavrel zmluvu a to spoločnosť LV -
KOVOMONT, s.r.o. a nie tretiu osobu - žalovaného. Žalovaný nezadržiaval veci neoprávnene. Zadržiaval
veci na základe platnej nájomnej zmluvy. Momentálne však žalovaný nemá v držbe stroje, ktoré sú

predmetom sporu (čo vyplýva z č.l. 35). Žalovaný nie je pasívne legitimovaný k takto podanej žalobe,
preto neostávalo súdu nič iné, len žalobu žalobcu zamietnuť.

22. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V danom prípade mala úspech vo veci strana žalovaná, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.