Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203380
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118203380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: W. J., L.. XX.X.XXXX, P. J.

E. T., O. XX, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Čerepánom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, proti
žalovaným v 1. rade: C. Č. T. - D. Ť., S. P. XX, T., v 2. rade: W.. C. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., J. XX,
a v 3. rade: C. V., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., J. XX, o zaplatenie 500 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným v 2. a v 3. rade z a m i e t a.

II. Žalovaným v 2. a v 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.3.2018 domáhal voči žalovaným solidárneho zaplatenia sumy
500 EUR titulom náhrady škody.

2. Nárok v žalobe skutkovo odôvodnil tým, že žalobca sa ako predajca poľnohospodárskych prebytkov
dňa21.3.2016dostavilnapredajnémiestožalovanéhov1.rade,kdemienilponúkaťnapredajbahniatka,
avšakzistil,žedomasizabudolstravu,kliešteastužkypotrebnénasprávnenaaranžovaniepredávaných
produktov, preto pomocou kladky a reťaze zabezpečil predajné miesto a išiel po zabudnuté veci. Keď

sa vrátil, pri jeho predajnom mieste uvidel žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade, oboch ako
zamestnancov žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade držal v rukách kliešte a reťaz bola
rozstrihnutá, tovar poškodený a porozhadzovaný po celom predajnom mieste. Potom, čo sa žalovaného
v 2. rade spýtal, akým právom mu poškodil predávaný tovar, žalovaný mu odpovedal, že to tak
nariadil starosta mestskej časti JUDr. Cyril Betuš. Konaním žalovaných v 2. a 3. rade došlo k zničeniu
ponúkaného tovaru a k znemožneniu jeho ďalšieho predaja, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 240
EUR. Následne dňa 24.3.2016 žalobca na predajnom mieste žalovaného v 1. rade ponúkal na predaj

tovar - bahniatka, chren, korbáče, ktoré sám plietol, pričom v tento deň sa žalovaný v 2. rade opätovne na
predajné miesto dostavil, začal žalobcu obťažovať a zdržiavať ho pri predaji a keďže na výzvu žalobcu
nech neprovokuje a ide preč, žalovaný v 2. rade odmietol odísť, medzi nimi došlo ku hádke, ku ktorej
boli privolaní príslušníci Mestskej polície a neskôr aj príslušníci PZ SR. Po tomto incidente sa žalobca
na predajné miesto vrátil až o 16:30 hod., ale toto už bolo zatvorené. Konaním žalovaného v 2. rade
bolo tak žalobcovi zabránené v predaji výrobkov v čase od 11.00 do 17.00 hod. čím mu bola spôsobená
ďalšia škoda vo výške 190 EUR. V dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 konaním žalovaného v 2. rade bola

žalobcovi spôsobená škoda vo výške 430 EUR na ušlom zisku za predaj ponúkaného tovaru a ďalšia
škoda vo výške 70 EUR, ktorá mu vznikla v súvislosti s prepravou tovaru na predaj a cenou jeho práce.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť.4. Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade žiadali žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že obaja ako
kolegovia a súčasne zamestnanci mestskej časti ( žalovaného v 1. rade ) pri otváraní predajného miesta

dňa 21.3.2016 zistili, že na predajnom mieste boli na viacerých stoloch rozložené bahniatka a vstupné
dvere boli uzamknuté reťazou. Nakoľko išlo o majetok mestskej časti, o ktorý sa majú starať, otvorili
predajné miesto a bahniatka uložili na jeden stôl, pričom k ich poškodeniu nedošlo. Keďže bahniatka
nemali žiadne identifikačné údaje a ani nikde neboli označené, ku ktorému stolu patria resp. komu
patria, nemohli zistiť, komu tento tovar patrí a ani kto predajné miesto uzatvoril. Predajné stoly museli

vypratať a preložiť bahniatka na jeden stôl tak, aby stoly boli voľné v prípade, žeby prišli predávať na
predajné miesto iní záujemcovia. Hneď po preložení sa žalobca dostavil na predajné miesto a celý deň
bahniatka predával. Pokiaľ žalobca mal bahniatka poškodené, mal privolať hliadku polície alebo zistené
poškodenie zdokumentovať na mieste. Žalobca tak neurobil, keďže k žiadnemu poškodeniu nedošlo.
Dňa 24.3.2016 žalovaný v 2. a 3. rade ako kolegovia zabezpečovali upratovanie obchodnej pasáže na
Budapeštianskej ulici, pričom asi okolo trištvrte na jedenásť žalobca slovne a fyzicky napadol pri výkone

pracovných povinností žalovaného v 2. rade ako zamestnanca mestskej časti, vulgárne a hlučne mu
nadával a vytlačil ho z predajného miesta s tým, že tam nemá čo robiť, na základe čoho bola privolaná
hliadka PZ SR a súčasne hliadka Mestskej polície a žalobca bol predvedený na Obvodné oddelenie
Policajného zboru, keďže bol veľmi agresívny. Aj v tento deň žalobca naďalej predával svoj tovar a
náhradu škody začal požadovať až vtedy, keď mu bola uložená pokuta Okresným úradom Košice I, čo

považoval žalovaný v 2. rade za pomstu za jeho trestné oznámenie na žalobcu.

5. V konaní boli na návrhy strán sporu vypočutí žalobca, žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade,
boli konštatované sporné a nesporné skutkové okolnosti a súd tiež vyjadril svoje predbežné právne
posúdenie nároku vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade.

6.Podľaust.§420ods.1Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

7. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

8. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom titulom

náhrady škody za nesporného skutkového tvrdenia, podľa ktorého sa žalobca v dňoch 21.3.2016 a
24.3.2016 dostavil na predajné miesto žalovaného v 1. rade, kde mienil predávať tovar, v ktorých dňoch
stretolnapredajnommiestežalovanýchv2.av3.radeakozamestnancovžalovanéhov1.rade.Žalobca
pritom tvrdí, že v týchto dňoch konaním žalovaných v 2. a v 3. rade mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje
predmetnou žalobou.

9. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby za
spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Môže ísť pritom tak
o porušenie zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti, ale tiež o porušenie mimozáväzkovej povinnosti.
Spôsobením škody vznikne medzi škodcom a poškodeným záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého má

škodca povinnosť škodu nahradiť a poškodenému vznikne pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi.

10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou s tým, že v prípade
objektívnej zodpovednosti (ust. § 420 ods. 1 OZ) sa zavinenie predpokladá. Platí pritom, že všetky

tieto predpoklady musia byť splnené; nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov znamená, že
poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.

11. Ako subjekty zodpovednosti za škodu prichádzajú do úvahy a/ fyzické osoby, b/ právnické osoby, c/
štát, či jednotky územnej samosprávy ( obec a vyšší územný celok). Zodpovednosť právnickej osoby

( žalovaný v 1. rade spadá pod tento subjekt ) sa posudzuje ako zavinené konanie jeho štatutárnych
orgánov, zákonných zástupcov, pracovníkov alebo členov. Za protiprávne spôsobenú škodu zodpovedá
právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby a ku škodedošlo v rámci plnenia jej úloh. Na základe toho samotní zamestnanci právnickej osoby nezodpovedajú
za škody priamo poškodenému, ale zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi.
12. V predmetnom konaní nebolo sporným, že pokiaľ si žalobca uplatnil predmetnú náhradu škody

v súvislosti s konaním žalovaných v 2. a 3. rade, pokiaľ ide o deň 21.3.2016 a deň 24.3.2016, o
vzniku prípadnej škody ( tvrdenej žalobcom ) by sme mohli uvažovať výlučne v súvislosti s činnosťou
žalovanéhov2.ažalovanejv3.radevrámciplneniaichpracovnýchpovinnostíusvojhozamestnávateľa
- žalovaného v 1. rade, pre ktorý prípad je vylúčená priama zodpovednosť žalovaných v 2. a v 3. rade v
súlade s ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide teda o prípad, kedy žalovaní v 2. a 3.

rade nie sú v spore pasívne legitimovaný, teda nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, vo vzťahu ku
ktorej je predmetnou žalobou aj voči nim uplatnený nárok na náhradu škody. Pretože žalobca napriek
súdom vyjadrenému predbežnému posúdeniu uplatneného nároku voči žalovaným v 2. a v 3. rade v
podobe nedostatku ich pasívnej legitimácie, naďalej trval na žalobe aj vo vzťahu k nim, súdu nezostávalo
nič iné, než žalobu voči žalovanému v 2. rade a voči žalovanej v 3. rade ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým,

že hoci žalovaní v 2. a v 3. rade by ako úspešné strany v spore mali právo na náhradu trov konania,
súčasne možno konštatovať, že v konaní im nevznikli žiadne preukázateľné trovy, preto im súd náhradu
trov konania nepriznal.
14. Výrok o vylúčení žaloby v jej prevyšujúcej časti na samostatné konanie ( t.j. vo vzťahu k žalovanému
1.rade ) sa opiera o ustanovenie § 166 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti I. a II. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Proti tomuto rozsudku v časti III. výroku odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.