Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118395328
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:6118395328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava -
Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: O. D., S.. XX.XX.XXXX, M. Č. XXX, štátny občan Slovenskej
republiky, o zaplatenie sumy 3.249,28 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne podanou na upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica

vednou pod sp. zn. 14Up/1093/2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.924,57 eur, zmluvných
úrokov vo výške 24 % ročne zo sumy 1.924,57 eur od 19.01.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.924,57 eur od 19.01.2018 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Q.
M., L..V.. v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o
úvere číslo 2698298809, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako

„Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo
výške 2.000 eur. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach
s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaný
splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti
„Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient
v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie
úveru vrátane príslušenstva. Pôvodný veriteľ si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v

súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej
žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani
napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Pohľadávka voči žalovanému so
všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012,
uzavretou medzi spoločnosťou Q. M., a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupníkom a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013, uzavretou medzi
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o.

ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca.

2. Upomínací súd dňa 19.02.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.924,57 eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.924,57 eur od 19.01.2018 dozaplatenia alebo aby podal odpor. Zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva,
že voči predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor doručený upomínaciemu súdu dňa
05.03.2019, ktorý odôvodnila tým, že neuznáva istinu a úrok z omeškania vo výške 1924,57 eur, nakoľko

žiadala žalobcu o zaslanie amortizačnej tabuľky od roku 2009. Žalobca jej zaslal list, s ktorým žalovaná
nesúhlasí, nakoľko neobsahuje všetky platby.

3. Upomínací súd preto výzvou zo dňa 12.03.2019 v súlade s § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z.
vyzval žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci

podľa Civilného sporového poriadku. Na túto výzvu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že navrhuje
pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd dňa
03.04.2019 postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

4.Právnyzástupcažalobcakodporuuviedol,žežalovanásadostaladoomeškaniasúhradousplatením
viac ako dvoch splátok, preto právny predchodca žalobcu v súlade s článkom 5 bod 5.2. Obchodných

podmienokvyhlásilpôžičkukudňu03.05.2010zapredčasnesplatnúažalovanábolavyzvanánaúhradu
tejtopohľadávky.Pozosplatneníúveružalovanáuhradilaprávnemupredchodcovižalobcusumu195eur
a po postúpení pohľadávky na žalobcu sumu 265 eur, teda spolu k 26.03.2019 uhradila sumu 881 eur.

5. Následne právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 28.08.2019 poukázal na článok 5

obchodných podmienok ohľadne zosplatnenia pohľadávky, ďalej uviedol, že v danej právnej veci došlo
k postúpeniu pohľadávky a to dňa 18.12.2012 zmluvou o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou
Q. M. L..V.. a spoločnosťou Bossnut Investments Limited. Následne bola uzatvorená dňa 15.01.2013
Zmluva medzi spoločnosťou Bossnut Investments Limited a spoločnosťou Pro Civitas s.r.o. Na základe
Zmluvy o zlúčení došlo dňa 9.8.2017 k zlúčeniu spoločnosti Pro Civitas s.r.o. a spoločnosti Bencont

Collection, pričom spoločnosť Bencont Collection a.s. sa stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti
Pro Civitas s.r.o.,, ktorá zanikla, čím sa spoločnosť Bencont Collection stala novým veriteľom. Zmluvami
o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.924,57 eur spolu s príslušenstvom.

6. Žalobca k žalobe doložil Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2012, Obchodné podmienky pre úver

dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovnárezerva, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2012,
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2013, Rozhodcovský rozsudok sp.zn. IT-C/0511/0056, Všeobecné
obchodné podmienky, Zmluvu o úvere - dostupnápôžička, Výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom
zo dňa 03.05.2010, Výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 23.11.2018.

X. Q. M., L..V.. ako postupca a spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupník uzavreli
dňa 18.12.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2012. Na základe uvedenej zmluvy došlo k
postúpeniu pohľadávky z postupcu - Q. M., L..V.. na postupníka - BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED.

8. Spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca a spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako

postupník uzavreli dňa 15.01.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2013. Na základe uvedenej
zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na postupníka
- PRO CIVITAS s.r.o.

9. Súd z informatívneho výpisu z obchodného registra oprávneného zistil, že ku dňu 09.08.2017 došlo k

dobrovoľnému výmazu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom
právnym nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., čím je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. K postúpeniu pohľadávky došlo v danom prípade v súlade s
§53ods.9Občianskehozákonníkaakoajvsúladesust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách.

10. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu
hospodárnosti konania.

11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pôžička bola uzavretá dňa 02.06.2009. Vyžiadala amortizačnú

tabuľku, avšak žalobca jej zaslali prehľad, ktorý platila. Kontaktoval ju žalobca aj SMS-správou
15.07.2019, kde ju vyzval na vyjadrenie sa k odpusteniu 50 % dlhu. Ak žalobca tvrdí, že na úver 2.000
eur uhradila sumu 881 eur, mala by uhradiť 1119 eur, pričom či má zaplatiť predmetnú sumu ponecháva
súdu. Zároveň vzniesla námietku premlčania.12. Právny predchodca žalobcu a žalovaná ako klient uzavreli dňa 02.06.2009 zmluvu o úvere -
dostupnápôžička, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala splácať v 70 mesačných splátkach po 60,27 eur, počnúc dňom 13.07.2009, pri výške úrokovej
sadzby24%ročne,RPMNbanky28,81%apriemernejRPMNnatrhu17,73%.Celkovávýškanákladov:
1.740,55 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 13.04.2015. Poistenie: komplexný súbor
poistenia.

13. Podľa čl. I bod 1.1, 1.2 a 1.3 Všeobecných obchodných podmienok Tieto Všeobecné obchodné
podmienky (ďalej len „VOP“) upravujú vzťahy vznikajúce medzi Bankou a Klientom v súvislosti s
poskytovaním Bankových obchodov, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s postupom, ktorého cieľom
je uzavretie Zmluvy. Tieto VOP sú v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe odkazu
uvedeného v Zmluve uzatvorenej medzi Bankou a Klientom, jej súčasťou, bez ohľadu na to, či je
Bankový produkt vo VOP upravený. V rozsahu, v akom sa ustanovenia Zmluvy uzatvorenej medzi

Bankou a Klientom líšia od osobitných obchodných podmienok pre produkty (ďalej ako „Obchodné
podmienky“ alebo „OP“), ktorými môžu byť upravené vzťahy medzi Bankou a Klientom, a na ktoré takáto
Zmluvaodkazuje,súrozhodujúceustanoveniatakejtoZmluvy,ObchodnýchpodmienokaVOPvtakomto
stanovenom poradí.

14. Podľa čl. 3 Oznamovanie a doručovanie písomnosti II. časť - Spoločné ustanovenia VOP bod 3.4
pri doručovaní písomností v poštovom styku sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň
a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo zásielka sa vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté
inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

15. Banka je oprávnená kedykoľvek, bez predchádzajúceho upozornenia Klienta, započítať akúkoľvek
svoju pohľadávku voči Klientovi proti akejkoľvek pohľadávke Klienta voči Banke v Bankou určenom
poradí, a to bez ohľadu na to, či je budúca alebo súčasná, podmienená alebo nepodmienená, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka svoju pohľadávku voči Klientovi uplatnila alebo neuplatnila (čl. 7 Započítane

pohľadávok bod 7.1 II. časť - Spoločné ustanovenia VOP).

16. Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom žalobca listom zo dňa 03.05.2010 vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy 2.112,20 eur, nakoľko sa jej úver stal predčasne splatným v celom rozsahu ku dňu
03.05.2010. Túto výzvu si žalovaná neprevzala v odbernej lehote.

17. Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 23.11.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy 7.647,97 eur, inak bude spoločnosť nútená vymáhať predmetnú pohľadávku súdnou cestou.

18. Z prehľadu čerpaného úveru aj splátok ku dňu 30.11.2012 Poštovej banky vyplýva, že spolu na

poskytnutý úver žalovaná vykonala úhrady vo výške 616,27 eur. Za toto obdobie poslednú úhradu
vykonala dňa 18.8.2010.Podrobný prehľad sa nachádza na čl. 5-6 spisu.

19. Z aktuálneho stavu pohľadávky ku dňu 27.07.2018 žalobcu vyplýva, že na poskytnutý úver žalovaná
od 17.7.2013 do 18.1.2018 vykonala úhrady vo výške 265 eur. Podrobný prehľad sa nachádza na čl.

57 spisu.

20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku

alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§
673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.22. V zmysle § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v
čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

25. Z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.26. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

27.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods 4 Občiansky zákonník).

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho

zákonníka).

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

33. Podľa § 10c vyhlášky ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. V zmysle § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľskýchzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W.
(C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa
nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V

sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

40. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

43. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).44. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je

nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

45. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj

nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby

sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

46. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

47. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa
02.06.2009 zmluvu o úvere - dostupnápôžička, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 70 mesačných splátkach po 60,27 eur, počnúc dňom
13.07.2009, pri výške úrokovej sadzby 24 % ročne, RPMN banky 28,81 % a priemernej RPMN na
trhu 17,73 %. Celková výška nákladov: 1.740,55 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň

13.04.2015. Poistenie: komplexný súbor poistenia. Žalovaná tieto skutočnosti nepoprel, avšak zniesla
námietku premlčania a zároveň výšku dlžnej sumy.

48. Súd sa ďalej zaoberal preto obranou žalovanej.

49. Žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1.924,57 eur, pričom k splatnosti
úveru došlo ešte dňa 03.05.2010.

50. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

51. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

52. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

53. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

54. Súd mal za preukázané, že k splatnosti úveru došlo dňa 03.05.2010, nasledujúcim dňom, tj. odo dňa
04.05.2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže
žaloba bola doručená na upomínací súd dňa 04.12.2018, odo dňa 04.05.2010 začala plynúť trojročná

premlčacia, premlčacia doba uplynula dňom 04.05.20163 a preto žalobcom uplatnený nárok je nárokom
uplatneným po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.55. Vzhľadom na uvedené a na námietku premlčania uplatnenú žalovaným dospel súd k záveru, že v
predmetnom spore došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka a preto mu neostávalo nič iné, len žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

56. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

59. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v
spojení s čl. 17 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v konaní úspešný v celom rozsahu a patrila

by jej úplná náhrada rov konania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17,
kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená
analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaná si náhradu trov nežiadala priznať,
taktiež zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.