Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010405.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Mgr. Jany Kasanickej a Ing. Milana Beťka na hlavnom pojednávaní dňa 22. októbra 2018
v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
T. T. N. G. R. H., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom W. I. XX, okres I. T., prechodne bytom L. X,
I. T., nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1./

dňa 25. 4. 2016 v presne nezistenom čase v Liptovskom Mikuláši vykonal H. R. na žiadosť T. T. výber
finančnej hotovosti zo svojho účtu vo P. banke pobočke Liptovský Mikuláš č. účtu U. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX vo výške 1.000,- Eur, pričom tieto peniaze odovzdal H. R. do rúk T. T. na presne nezistenom
mieste v Liptovskom Mikuláši, pričom T. T. využil zlý psychický stav poškodeného
H. R. a túto peňažnú sumu si vyžiadal za účelom vymoženia pohľadávok H. R. a iné vymyslené účely,
pričom ich nemal v úmysle nikdy poškodenému vrátiť,

v bode 2./

dňa 3. 5. 2016 v presne nezistenom čase v Liptovskom Mikuláši vykonal H. R. na žiadosť T. T. výber

finančnej hotovosti zo svojho účtu vo P. banke pobočke Liptovský Mikuláš č. účtu U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vo výške 1.000,- Eur, pričom tieto peniaze odovzdal H. R. do rúk T. T. na presne nezistenom
mieste v Liptovskom Mikuláši, pričom T. T. využil zlý psychický stav poškodeného H. R. a túto peňažnú
sumu si vyžiadal za účelom vymoženia pohľadávok H. R. a iné vymyslené účely, pričom ich nemal v
úmysle nikdy poškodenému vrátiť,

v bode 3./

dňa 16. 5. 2016 v presne nezistenom čase v Liptovskom Mikuláši vykonal H. R. na žiadosť T. T. výber
finančnej hotovosti zo svojho účtu vo P. banke pobočke Liptovský Mikuláš č. účtu U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vo výške 6.400,- Eur, pričom tieto peniaze odovzdal H. R. do rúk T. T. na presne nezistenom
mieste v Liptovskom Mikuláši, pričom T. T. využil zlý psychický stav poškodeného H. R. a túto peňažnú
sumu si vyžiadal za účelom vymoženia pohľadávok H. R. a iné vymyslené účely, pričom ich nemal v
úmysle nikdy poškodenému vrátiť,

v bode 4./dňa 20. 5. 2016 v presne nezistenom čase v Liptovskom Mikuláši vykonal H. R. na žiadosť T. T. výber
finančnej hotovosti zo svojho účtu vo P. banke pobočke Liptovský Mikuláš č. účtu U. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX vo výške 1.000,- Eur, pričom tieto peniaze odovzdal H. R. do rúk T. T. na presne nezistenom
mieste v Liptovskom Mikuláši, pričom T. T. využil zlý psychický stav poškodeného H. R. a túto peňažnú
sumu si vyžiadal za účelom vymoženia pohľadávok H. R. a iné vymyslené účely, pričom ich nemal v
úmysle nikdy poškodenému vrátiť,

v bode 5./

dňa 23. 6. 2016 v presne nezistenom čase v Liptovskom Mikuláši vykonal H. R. na žiadosť T. T. výber
finančnej hotovosti zo svojho účtu vo P. banke pobočke Liptovský Mikuláš č. účtu U. XXXX XXXX XXXX
XXXXXXXXvovýške1.000,-Eur,pričomtietopeniaze,odovzdalH.R.dorúkT.T.napresnenezistenom
mieste v Liptovskom Mikuláši, pričom T. T. využil zlý psychický stav poškodeného H. R. a túto peňažnú

sumu si vyžiadal za účelom vymoženia pohľadávok H. R. a iné vymyslené účely, pričom ich nemal v
úmysle nikdy poškodenému vrátiť, pričom tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že H. R. je psychiatrický pacient a trpí paranoidnou schizofréniou, pričom v súhrne mu vyššie
popísaným konaním spôsobil škodu vo výške 10.400,- Eur,

t e d a

v bodoch 1./ až 5./

pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (využitím
tiesne),

č í m s p á c h a l

v bodoch 1./ až 5./

pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
g/ Trestného zákona).

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

T.. H.. H. R., nar. XX. XX. XXXX v Ž., trvale bytom L. XXX/X, I. T., škodu vo výške 10.350,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 18. 10. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na T. T. pre skutky kvalifikované ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. g/ Trestného zákona uvedené vo

výroku tohto rozsudku.Obžalovaný T. T. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne odpovedal kladne na otázky podľa §

333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. g/ Trestného zákona),
- či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
g/ Trestného zákona).

Prokurátor a prítomný poškodený T.. H.. H. R. zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného T. T. o
tom, že je vinný. Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a
uznal ho vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm.

c/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. g/ Trestného zákona. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste a o náhrade škody.

K osobe obžalovaného T. T. mal súd z odpisu registra trestov preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 7-

krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť rôzneho, najmä majetkového charakteru
(porušovanie domovej slobody, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, krádež, podvod), pričom pri
prvých štyroch záznamoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v jednom prípade sa osvedčil a v
dvochprípadochmuboluloženýsúhrnnýtrest.Vpiatichprípadochbolodsúdenýnatrestodňatiaslobody
s podmienečným odkladom, v dvoch prípadoch vykonal nepodmienečný trest. Naposledy bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/61/2014 zo dňa 31. 3. 2017, právoplatný dňa
31. 3. 2017 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 2 mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 4 roky a 6
mesiacov do 30. 9. 2021, ktorým súd zároveň zrušil trest uložený trestným rozkazom Špecializovaného
trestného súdu Pezinok sp. zn. PK 1T 5/2013 zo dňa 10. 4. 2013, právoplatný dňa 24. 4. 2013, ktorým

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky. Priestupkovo bol naposledy postihnutý v roku 2014 za priestupok proti majetku
blokovou pokutou vo výške 20,- Eur. Obžalovaný je stíhaný na slobode a aktuálne sa proti nemu nevedie
žiadne iné trestné stíhanie. Zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska vyplýva, že je ženatý a na
prihlásenom trvalom pobyte sa už dlhšiu dobu nezdržiava. Jeho konanie nebolo prejednávané komisiou

verejného poriadku.

Vykonaným dokazovaním - prečítaním odpisu registra trestov, pripojených spisov a na vec vzťahujúcich
sa rozhodnutí - trestného rozkazu Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK 1T 5/2013 zo

dňa 10. 4. 2013, právoplatný dňa 24. 4. 2013 a rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
1T/61/2014 zo dňa 31. 3. 2017, právoplatný dňa 31. 3. 2017 mal súd nepochybne preukázané, že trestnú
činnosť a pokračovací skutok, pre ktorý bola na T. T. v tomto konaní podaná obžaloba začal páchať
dňa 25. 4. 2016, t. j. posledný deň trvania skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom
Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK 1T 5/2013 (trvala do 25. 4. 2016), a svoju trestnú

činnosť ukončil dňa 23. 6. 2016, čím došlo k dokonaniu pokračovacieho skutku. Tento skutok síce
spáchal skôr, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre iný jeho trestný čin, t. j. rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/61/2014 zo dňa 31. 3. 2017, avšak v tejto trestnej veci bol už dňa
23. 12. 2014 vydaný trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému T. T. doručený dňa 12. 1. 2015. Súd pri
posudzovaní otázky, či za skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba je potrebné uložiť súhrnný trest alebo

trest samostatný, vychádzal okrem iného zo stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
Tpj 31/2018 zo dňa 3. 10. 2018 vydaného za účelom zjednotenia výkladu a aplikácie ustanovenia § 42
ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k ustanoveniam § 353 ods. 8, § 355 ods. 10 Trestného poriadku, z
ktorého vyplýva, že časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnourecidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého
odsudzujúceho rozsudku za niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa, taký účinok má
podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie trestného rozkazu obvinenému (v tomto prípade

dňa 12. 1. 2015) pri pokračovacom trestnom čine, ak konanie páchateľa pri niektorom z čiastkových
útokov tohto činu časovo prekročí moment uvedený v predchádzajúcej vete, pokračovací trestný čin je
spáchaný ako trestnoprávna recidíva. Na tento účinok nemá vplyv, ak je rozsudok súdu prvého stupňa
zrušený súdom vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku alebo ak dôjde k zrušeniu
trestného rozkazu zo zákona na základe podaného odporu (§ 355 ods. 10 Trestného poriadku), pokiaľ

v ďalšom priebehu trestného konania dôjde k právoplatnému odsúdeniu za dotknutý trestný čin. V
nadväznosti na uvedené doručenie trestného rozkazu zo dňa 12. 1. 2015 predstavovalo tú právnu
skutočnosť, v dôsledku ktorej, ak obžalovaný spáchal čiastkové útoky zločinu podvodu, pre ktorý je
stíhaný v tomto trestnom konaní, po dni doručenia trestného rozkazu v inej veci, ktorá neskôr skončila
jeho právoplatným odsúdením, tento pokračovací trestný čin je spáchaný ako trestnoprávna recidíva.
Z uvedených dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného

zákona, ale trest samostatný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal a úprimne ho oľutoval. Zároveň prihliadol na to, že obžalovaný bol už opakovane za trestný čin

odsúdený,čovzmysle§37písm.m/Trestnéhozákonavyhodnotilakopriťažujúcuokolnosť.Obžalovaný
sapokračovacímkonanímdopustilzločinupodvodu,zaktorýpodľa§221ods.3Trestnéhozákonazákon
ukladá trest odňatia slobody vo výmere na 3 roky až 10 rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bolo možné trest ukladať v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.

Je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu so zákonom,
najmä v trestnoprávnej rovine pre trestnú činnosť rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a
výmery trestu prihliadal nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť
nápravy obžalovaného do budúcnosti a deklarovaný postoj obžalovaného k doposiaľ páchanej trestnej

činnosti, ku ktorej sa v plnom rozsahu priznal a zároveň ju úprimne ľutuje. Je potrebné si uvedomiť,
že obžalovaný je recidivistom, ktorý pácha trestnú činnosť opakovane, pričom s páchaním tohto
skutku začal v posledný deň skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Z odpisu
registra trestov je evidentné, že od aktuálne stíhanej trestnej činnosti obžalovaného T. T. neodradili
ani predchádzajúce odsúdenia na tresty s podmienečným odkladom a v tom čase nepreukázal, že by

boli pre jeho nápravu a odradenie od páchania trestnej činnosti postačujúcim druhom trestu. Práve
naopak, obžalovaný plánovite začal s páchaním ďalšej majetkovej trestnej činnosti. Vzhľadom na túto
skutočnosť, ako aj spôsob spáchania trestného činu súd vyhodnotil, že uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody je na nápravu páchateľa trestom nevyhnutným. Druh uloženého trestu a jeho
výmera musí poskytovať záruku nielen generálnej prevencie v spoločnosti, ale aj individuálnej prevencie

a obžalovanému musí zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Najmä však musí viesť k uvedomeniu
si obžalovaného, že následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny trestný postih a vytvorenie
podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti po výkone tohto trestu, preukázal nielen
celej spoločnosti, ale aj sebe a svojim najbližším, že je schopný viesť riadny život. Súd ako primeraný
vyhodnotil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky vzhľadom na postoj

obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal, túto oľutoval a zároveň vyjadril vôľu
nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, preto nie je potrebné ukladať trest prísnejší. Pokiaľ ide o
spôsob výkonu trestu odňatia slobody, boli splnené podmienky pre zaradenie obžalovaného do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože z odpisu registra trestov mal súd preukázané,že obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, z ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 13. 8. 2014, t. j. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu, pre ktorý sa mu aktuálne trest odňatia slobody ukladá (trest uložený za prečin krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona).

V súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného vznikol poškodenému nárok na náhradu škody v
podobe peňažnej ujmy, ktorú si uplatnil pôvodne vo výške 10.400,- Eur. Poškodený na základe žiadostí
obžalovaného vyberal finančnú hotovosť zo svojho účtu vo P. banke, pobočka Liptovský Mikuláš, č.

ú. U. XXXX XXXXXXXX XXXXXXXX, z ktorých postupne v rozhodnom období vykonal výbery súm
vo výške 1.000,- Eur, 1.000,- Eur, 6.400,- Eur, 1.000,- Eur, 1.000,- Eur ako vyplýva z prečítaných
mesačných výpisov z predmetného účtu. Zhodnými tvrdeniami obžalovaného a poškodeného na
hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný od spáchania skutku uhradil poškodenému
škodu vo výške 50,- Eur. Náhrada škody bola poškodeným uplatnená riadne a včas, táto mu vznikla v
súvislosti so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol dostatočne preukázaný,

preto súd priznal nárok na náhradu škody v sume, ktorá ostala neuhradená, t. j. 10.350,- Eur, a
ktorú obžalovaný ani nenamietal, preto súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto

porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 22. októbra 2018