Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžk/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200238
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200238.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: S. nar.: XX.XX.XXXX, bytom A., proti
odporcovi: Obec Kosihovce, Kosihovce 251, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 69/2015
zo dňa 19. októbra 2015, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 29Sp/6/2016-75 zo dňa 07. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sp/6/2016-75

zo dňa 07. júna 2016 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“) odmietol odvolanie navrhovateľky podané proti rozhodnutiu odporcu č. 69/2015 zo
dňa 19. októbra 2015, ktorým odporca podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil konanie o návrhu - žiadosti
navrhovateľky a jej manžela S. z dôvodu, že napriek výzve neodstránili nedostatky svojho podania a
boli o možnosti zastavenia konania poučení.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľka v podanom odvolaní proti

rozhodnutiu odporcu uviedla množstvo skutočností týkajúcich sa vlastníctva rôzneho nehnuteľného
majetku a dedičských konaní a v jeho závere požadovala vykonať dodatočné dedičské konanie. Z jej
odvolania však nebolo zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov mali byť postupom a vyššie uvedeným
rozhodnutím odporcu porušené práva navrhovateľky, a tiež nebolo zrejmé, čoho sa v konaní pred
krajským súdom navrhovateľka domáha, teda ako má o ňou podanom odvolaní rozhodnúť.

Uznesením č. k. 29Sp/6/2016-8 zo dňa 14. apríla 2016 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád
odvolania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, ktoré spočívajú v tom, že navrhovateľka neuviedla
konkrétne dôvody, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a
neuviedla, aký konečný návrh robí. Krajský súd navrhovateľku poučil, že tieto vady odvolania môže
odstrániť tak, že uvedie, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu
a tiež uvedie konečný návrh, ako chce, aby súd rozhodol. Navrhovateľka bola zároveň v uvedenom

uznesení poučená o následkoch neodstránenia uvedených vád odvolania v stanovenej lehote.

Navrhovateľka doplnila svoje odvolanie proti rozhodnutiu odporcu podaním zo dňa 11. mája 2016.
Po oboznámení sa s obsahom tohto podania krajský súd uzavrel, že navrhovateľka vady odvolania
na základe uznesenia súdu č. k. 29Sp/6/2016-8 zo dňa 14. apríla 2016 neodstránila. Z odvolania
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu podľa názoru krajského súdu nie je zrejmé, v čom vidí

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Navrhovateľka neuviedla konečný
návrh, ako má súd rozhodnúť.Na základe uvedeného krajský súd ustálil, že navrhovateľka v lehote stanovenej uznesením č. k.
29Sp/6/2016-8 zo dňa 14. apríla 2016, t. j. do 12. mája 2016, vady odvolania, ktoré bránia vecnému

vybaveniu návrhu, neodstránila. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustanovenie § 250p OSP
a dôvodil, že zákon súdu neumožňuje navrhovateľku opätovne vyzvať na odstránenie vád podania,
preto bol krajský súd opravný prostriedok - odvolanie navrhovateľky povinný odmietnuť z dôvodu,
že navrhovateľka neodstránila vady odvolania, ktorých odstránenie súd nariadil uznesením č. k.
29Sp/6/2016-8 zo dňa 14. apríla 2016 a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu (odvolania).

O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), pretože odvolanie bolo odmietnuté a súd nezistil splnenie
podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP.

II.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že krajský
súd neakceptoval ňou uvedené dôvody nezákonnosti rozhodnutia odporcu. Ona svoje odvolanie proti
rozhodnutiu odporcu doplnila tak, ako najlepšie vedela. V tejto súvislosti spomenula zamietnutie jej
žiadosti o právnu pomoc Centrom právnej pomoci v Banskej Bystrici. Žiadala, aby krajský súd riadne
prešetril celý skutkový stav, ktorý navrhovateľka v odvolaní opísala a ktorý sa týka majetkových

pomerov k rôznym nehnuteľnostiam a dedičských konaní s nimi súvisiacich. V podstatnej časti odvolania
navrhovateľka opisovala konanie rôznych osôb, rôzne dedičské konania týkajúce sa rôznych poručiteľov
a nehnuteľností a žiadala, aby súd chyby v dedičských konaniach napravil vykonaním dodatočných
dedičských konaní.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky súhlasil s napadnutým uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.

III.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný

nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 3 zák. č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 4 zák. č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno

sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je
týmto orgánom súd.

Podľa § 5 zák. č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného
stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol

obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), konanie sa začína na
návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 19 ods. 2 podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu

o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania
podľaosobitnéhopredpisuoelektronickejpodobevýkonuverejnejmoci.Osobitnéprávnepredpisymôžu
ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán

pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti

zastavenia konania poučený.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250m ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak
sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok
odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

IV.
V prejednávanom prípade bolo úlohou krajského súdu na základe opravného prostriedku navrhovateľky
postupom podľa tretej hlavy piatej časti OSP preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorýmbolo zastavené konanie o žiadosti navrhovateľky a jej manžela Jána Záchenského pre neodstránenie
nedostatkov ich podania.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že odporcovi bolo dňa
06.08.2015 doručené podanie navrhovateľky a jej manžela S. označené ako žiadosť „o predbežné
opatrenie na dom súpisné číslo XXX na P.č. XXX súpisné číslo XXX na P.č. XXXX plus komora XX
súpisné číslo XXX na P.č. XXXX“ a žiadosť „aby Obecný úrad Kosihovce na dom súpisné číslo XXX
Katastrálne územie Kosihovce podal návrh na štátne notárstvo vo veci dedičstva po S. a N.“. K tomuto

podaniu boli priložené viaceré kópie rôznych listín, ako napr. rozhodnutie Štátneho notárstva vo Veľkom
Krtíši zo dňa 18. mája 1984, povolenie Rady miestneho národného výboru v Kosihovciach zo dňa 18.
októbra 1959, potvrdenie Okresného oddelenia ministerstva vnútra Zvolen zo dňa 07. januára 1961 a
iné. Obsahom uvedeného podania navrhovateľky a jej manžela bol opis skutkového stavu týkajúceho
sa rôznych dedičských konaní po viacerých poručiteľoch a súvisiacich majetkových pomerov.

Na základe podania tohto návrhu, začalo 06.08.2015 dňa správne konanie vo veci podania (žiadosti)
navrhovateľky a jej manžela, o čom bola navrhovateľka upovedomená listom odporcu zo dňa
26.08.2015.
V priebehu správneho konania navrhovateľka (jej manžel S. „odstúpil zo sporu zo zdravotných dôvodov“)
opakovane doručovala odporcovi ďalšie podania spolu s rôznymi prílohami a podobných obsahom.

Odporca listom - výzvou zo dňa 29. septembra 2015 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní odstránila
vady podania, pričom poukázal na to, že z jej podania (žiadosti) nie je zrejmé, akého postupu sa v rámci
kompetenciíodporcudomáha,keďžejejžiadosťniejezrozumiteľnáaúplná.Zároveňbolanavrhovateľka
upozornená na to, že v prípade neodstránenia vád jej podania (žiadosti) v určenej lehote, odporca
konanie zastaví. Rozhodnutím z 29. septembra 2015 č. 69/2015 odporca vzhľadom na výzvu zaslanú

navrhovateľke zároveň konanie o žiadosti navrhovateľky prerušil.

Na výzvu odporcu odpovedala navrhovateľka podaním doručeným odporcovi dňa 13.10.2015, v ktorom
opisovala „zneužitie právomoci katastrálneho úradu Kosihovce“. Uvedené doplnenie podania (žiadosti)
navrhovateľky odporca vyhodnotil ako nespôsobilé na odstránenie vád podania, a preto napadnutým

rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2015 č. 69/2015 konanie vo veci podania (žiadosti) navrhovateľky
o predbežné opatrenie zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia odporca poukázal na to, že nie je
príslušný na rozhodnutie vo veci navrhovateľkou tvrdených skutočností, nie je katastrálnym orgánom a
nemá právomoc prejednávať dedičstvá.

Na opravný prostriedok (odvolanie) navrhovateľky rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým
odvolanie navrhovateľky odmietol.

V.
Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu a odvolacími dôvodmi

najvyšší súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali
vecnú správnosť výroku uznesenia krajského súdu. Najvyšší súd nezistil ani procesné vady, ktoré by
samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo z opravného prostriedku (odvolania) navrhovateľky podaného

proti rozhodnutiu odporcu zrejmé, v čom vidí nesprávnosť jeho postupu a nezákonnosť rozhodnutia,
resp. v akom rozsahu bola navrhovateľka rozhodnutím odporcu dotknutá na svojich právach.
Navrhovateľka si musí byť vedomá toho, že v súlade s čl. 2 obec ako správny orgán vykonávajúci
kompetencie v oblasti územnej samosprávy a v zákonom vymedzených oblastiach preneseného výkonu
štátnej správy môže viesť iba tie konania, na ktoré ju oprávňuje zákon.

Postup krajského súdu, pri ktorom navrhovateľku vyzval na odstránenie vád opravného prostriedku
(uznesenie č. k. 29Sp/6/2016-8 zo dňa 14. apríla 2016) považuje najvyšší súd kontexte uvedeného za
správny. V uvedenom uznesení krajský súd jasne opísal nedostatky opravného prostriedku (odvolania)
navrhovateľky a zároveň jasne opísal, akým spôsobom má navrhovateľka predmetné nedostatky

odstrániť. Doplnenie opravného prostriedku (odvolania) navrhovateľky zo dňa 11. mája 2016 krajský
súd správne vyhodnotil ako nespôsobujúce odstránenie vád odvolania navrhovateľky. Z obsahu tohto
doplnenia totiž vyplýva celý rad skutkových okolností týkajúcich sa rôznych dedičských konaní a konania
rôznych osôb bez toho, aby z neho bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľka vo vzťahu ku kompetenciia rozhodnutiu odporcu domáha. Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľka postupovala rovnakým
spôsobom (opisovaním množstva skutkových okolností jej prípadu) aj vo vzťahu k dôvodom odvolania
proti uzneseniu krajského súdu. Preto odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu krajského súdu nie je

možné považovať za dôvodné.

VI.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia
krajského súdu, ktorý postupom podľa § 250p OSP správne odmietol odvolanie navrhovateľky, keď

vyhodnotil doplnenie jej odvolania tak, že tá neodstránila vady, ktorých odstránenie krajský súd nariadil
a ktoré bránili vecnému vybaveniu odvolania podaného proti rozhodnutiu odporcu. Podľa názoru
najvyššieho súdu krajský súd nerozhodol svojvoľne a nezákonne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je
logické,jasnéazrozumiteľnéakeďženajvyššísúdnezistilvtomtorozhodnutížiadenrozporsozákonom,
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a
žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.