Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/538/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914217083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7914217083.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: EDYPLUS, s.r.o., so sídlom

Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, právne zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri
s.r.o., Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát a konateľ, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
proti žalovaným: 1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
3/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou
Gazdičovou, AK Gazdičová a Jonáš, M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, v konaní o zaplatenie 2.761,87
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.183,99 Eur spolu s 13,15% úrokom ročne

zo sumy 760,96 Eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 892,95 Eur
od 10.10.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných žalovaných.

II. Súd určuje, že uvedené peňažné plnenie môžu žalovaní vykonať v splátkach vo výške po 25 Eur
mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ až 3/ rade zaplatiť mu
sumu 2.761,87 Eur s 13,15% ročným úrokom zo sumy 2.114,74 Eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s
5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.626,35 Eur od 10.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0552263925 zo dňa

23.06.2005 (ďalej zmluva o úvere) poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným v 1/ a 2/ rade ako
dlžníkom splátkový bezúčelový úver v celkovej výške 1.991,63 Eur (60.000 Sk) s premenlivou výškou
úrokovej sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 12,10% ročne. V priebehu
trvania zmluvného vzťahu sa výška úrokovej sadzby zmenila 4-krát a to od 15.03.2006 stúpla na 12,50%
ročne, od 01.06.2006 stúpla na 12,90% ročne, od 01.08.2006 stúpla na 13,40% ročne a od 02.04.2007
klesla na 13,15% ročne. RPMN bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 6,34%. Žalovaní v 1/ a 2/
rade sa v zmluve o úvere zaviazali žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené s úverom v splátkach po 32,19 Eur mesačne splatných vždy k 10. dňu v mesiaci.
Prvá splátka bola splatná dňa 10.07.2005 a posledná splátka bola splatná dňa 10.06.2014. V čl. III.
bodu 7 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že žalovaní sú povinní v prípade omeškania so
splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej žalobcom zverejnením. Vdohode o ručení zo dňa 23.06.2005 sa žalovaný v 3/ rade neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal,
že na prvú písomnú výzvu žalobcu obsahujúcu jeho vyhlásenie, že žalovaní v 1/ a 2/ rade neuhradili
pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku žalobcovi v lehote určenej žalobcom vo výzve, a

ak táto lehota vo výzve určená nebude, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a
to aj bez doručenia výzvy na plnenie žalovaným v 1/ a 2/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade svoj dlh zo
zmluvy o úvere splácali riadne až do konca mesiaca január 2008. V roku 2008 už uhradili iba dve splátky
a to dňa 19.03.2008 sumu 2.046 Sk a dňa 04.11.2008 sumu 7.133 Sk, ktorými sa snažili dorovnať
svoj omeškaný dlh. Od mája 2011 do apríla 2013 zrealizovali už iba 18 úhrad v celkovej výške 938,50

Eur. Realizované úhrady žalobca v zmysle uzavretej zmluvy o úvere a zákona započítal na najstaršie
nezaplatené splátky a príslušenstvo. Celkovo žalovaní v 1/ a 2/ rade zaplatili 51 úhrad v sumách od
32,09 Eur do 236,77 Eur. Poslednú úhradu zaplatili dňa 19.04.2013 vo výške 52,50 Eur. Z dôvodu
riadne nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru žalovanými, žalobca v súlade
s uzavretou zmluvou o úvere vyhlásil ku dňu 13.11.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a písomným
podaním zo dňa 14.11.2013 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovaným v 1/ až 3/ rade,

súčasne ich vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 2.381,14 Eur zaplatili v lehote do 15
dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zaslané oznámenia boli žalovaným
doručované do vlastných rúk, títo neprevzali a predmetné oznámenia boli poštou vrátené žalobcovi späť.
V zmysle uzavretej zmluvy o úvere a bodu 10.3. VOP, sa tieto oznámenia považujú za doručené 3.
dňom od ich odoslania, t. j. dňom 22.11.2013. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. k 09.10.2014

dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 2.761,87 Eur. Uvedená suma pozostáva z istiny
2.114,74 Eur, úrokov vo výške 511,61 Eur, vyčíslených od 10.02.2013 do 09.10.2014 pri úročení dlžnej
istiny úrokom 13,15% ročne, úrokov z omeškania vo výške 135,52 Eur vyčíslených od 10.05.2013 do
09.10.2014 pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov, úrokom z omeškania 5% ročne. Od uvedeného
vyčíslenia vznikol žalobcovi voči žalovaným ešte právny nárok na zaplatenia úrokov vo výške 13,15%

ročne z istiny 2.114,74 Eur od 10.10.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy2.626,35Eur(istiny+úroky),od10.10.2014dozaplatenia.Žalobcaopakovanevyzývalžalovaných
na zaplatenia dlžnej sumy, naposledy listami zo dňa 23.10.2013 a 11.12.2013.

2. Súd vo veci vydal dňa 09.01.2015 platobný rozkaz, pod č. k. 14Ro/491/2014-65, ktorý sa nepodarilo

doručiť žalovaným v 1/ a 2/ rade do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 15.06.2015 platobný
rozkaz zrušil a uznesením zo dňa 13.07.2015 ustanovil žalovaným v 1/ a 2/ rade opatrovníka pre toto
konanie v zmysle ust. § 29 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z. z. účinného do 30.06.2016. Následne uznesením
zo dňa 13.05.2016 súd uznesenie zo dňa 13.07.2015 zrušil a žalovaným v 1/ a 2/ rade ustanovil nového
opatrovníka v osobe vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Michalovce.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Žalovaný v 3/ rade Andrej Ducke sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu
12.10.2015, kde uviedol, že od mája 2011 do apríla 2013 zrealizoval v prospech žalobcu 18 úhrad
v celkovej výške 938,50 Eur on a nie žalovaní v 1/ a 2/ rade ako to uviedol v žalobe žalobca. Dlh
začal splácať od 12.05.2011 mesačne po 50 Eur podľa jeho finančných možností. Poslednú splátku

zaplatil 19.04.2013. Ďalej uviedol, že od roku 2015 je evidovaný na Úrade práce, soc. veci a rodiny ako
nezamestnaný, je osobou v materiálnej núdzi, poberá dávky v hmotnej núdzi.

5. Podaním doručeným súdu 22.02.2017 žalovaný v 3/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá
mu bola pridelená rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, sp. zn. 13310/2016-KaKE

zo dňa 28.11.2016 uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa jeho prepočtov
uhradil v prospech žalobcu celkovo 2.252,83 Eur. V ďalšom poukázal na ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 až 54 OZ, ako aj čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla
1993. V ďalšom podaní doručenom súdu 20.09.2017 žalovaný v 3/ rade vzniesol námietku premlčania,
keď uviedol, že podľa jeho názoru sú splátky do 20.11.2011 premlčané.

6. Žalobca v podaní zo dňa 23.10.2017 uviedol, že aplikácia ustanovení občianskeho zákonníka na
záväzky uplatnené v tomto konaní neprichádza do úvahy. V čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o
úvere uzavretá v zmysle ust. § 497 ObZ nespadala pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľaOZ. Úverové zmluvy začali spadať pod právnu úpravu občianskoprávnych spotrebiteľských zmlúv až od
01.01.2008. K námietke premlčania uviedol, že aj za predpokladu, že by sa na predmetnú pohľadávku
žalobcu aplikoval OZ, táto nemôže byť považovaná za premlčanú, a to ani v časti. Mimoriadna splatnosť

úveru bola vyhlásená ku dňu 13.11.2013, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 18.11.2014, čiže pred
uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Žalovaní realizovali splátky omeškaného dlhu až do roku 2013,
poslednú dňa 19.04.2013, čo s poukazom na § 407 ods. 3 ObZ a § 35 ods. 3 OZ, možno považovať
za uznanie aj zvyšku záväzku.

7.Zmluvouopostúpenípohľadávokbolapohľadávkavočižalovaným,ktorájepredmetomtohtokonania,
postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 14C/538/2015-152 zo dňa 10.08.2017 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami žalobcu a
žalovaného v 3/ rade a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dlžníci uzatvorili dňa 23.06.2005
zmluvu o splátkovom úvere č. 0552263925 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku.
I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý

úver vo výške 1.991,63 Eur (60.000 Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných
splátkach po 32,19 Eur, a to v 108 mesačných splátkach k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosť úveru bola určená na deň 10.06.2014, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu
zmluvy 12,10% ročne.

10. Dohodou o ručení zo dňa 23.06.2005 uzavretou medzi SLSP, a.s. a žalovaným v 3/ rade, žalovaný
v 3/ rade vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. ObZ uspokojí a) pohľadávku veriteľa z úverovej zmluvy v znení
jej neskorších zmien a dodatkov, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina
vo výške 60.000 Sk. Podľa bodu 3, čl. II., ručiteľ neodvolateľne a bezpodmienečne sa zaväzuje, že na
prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas,

uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená
nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie
dlžníkovi.

11.Podľačl.V.bod2zmluvyžalovaníakodlžnícivyhlásili,žesaoboznámilsoVšeobecnýmiobchodnými

podmienkami, súhlasia s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

12. Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

13. V bode 4. článku V. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

14. V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú

všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s
bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.

15. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným

bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

16. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v
súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných
podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa

jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP,
sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).17. Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky

do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.

18. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v

prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

19. Podľa čl. 7 bod 7.3.1. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania

úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a
dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto

skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

20. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

21. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť
banke okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

22. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

23. Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek

svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom

banky.

24. Právny predchodca žalobcu listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
oznámil žalovaným, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP, Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 13.11.2013 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom

rozsahu. Zároveň vyzval žalovaným k splateniu celej sumy vo výške 2.381,14 Eur do 15 dní od prevzatia
tohto oznámenia. Podľa pripojených fotokópii doručenie žalovaní neprevzali toto oznámenia. Zásielky
boli uložené dňa 21.11.2013.25. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

28.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

35. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

36. Je nepochybné, medzi stranami sporu nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanými ako dlžníkom zo dňa23.06.2005, na základe ktorej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume 1.991,63 Eur, ktorý sa
žalovaní zaviazali splatiť za v zmluve dojednaných podmienok.

37. Žalovaný v 3/ rade vzniesol námietku premlčania, preto bolo povinnosť súdu sa v prvom rade s touto
vyporiadať.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutnéju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

43. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

45. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

46. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

47.Akojezrejmézozmluvyoúvere,konečnásplatnosťboladohodnutána10.06.2014.Začiatokplynutia

premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

48. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní
niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami sú tak splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby,
teda splátky splatné po 20.11.2011, žaloba bola podaná dňa 20.11.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 10. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 10.12.2011. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.183,99 Eur tak,

ako ju vyčíslil aj žalobca v podaní, ktorý predložil súdu na pojednávaní dňa 15.05.2018, a ktorý súd
považoval za dôvodný.

49. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP
upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je

tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku,
keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§
232 ods. 4 CSP ). Napokon aj pre žalobcu

je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok
exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. Súd preto
umožnil žalovaným vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného v 3/ rade, ktorý plní ako ručiteľ,
zaplatiť celý dlh v splátkach mesačne po 25 Eur. Takto určenými splátkami bude istina uhradená približneza štyri roky, čo je podľa súdu primerané osvedčeným príjmom a výdavkom žalovaného a nebude
mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené záujmy žalobcu. Žalovaný v 3/ rade preukázal, že je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi (čl. 207-210).

50. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

51. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov

zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

52. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

53. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

54. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

55. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z úveru vo výške 13,15% ročne zo sumy 760,96 Eur od
10.10.2014 do zaplatenia.
56. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
57. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( jún 2005) činila úrok 10,62%
ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto
výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.
58. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal aj

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 892,95 Eur od 10.10.2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti nárok žalobcu, ktorý súd považoval za premlčaný, zamietol.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.

60. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 2.761,87 Eur a bol úspešný do sumy 1.183,99 Eur, v
ktorej časti súd žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrenípredstavuje 43% a úspech žalovaných 57%. Z uvedeného vyplýva, že v konaní boli úspešnejší žalovaní,
ktorým po odpočítaní ich neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14
% voči žalobcovi.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.