Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204144
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218204144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika,
zapísanéhovObchodnomregistrispoločnostíParíž,číslozápisu:542097902,konajúcaprostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO
47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému:
O. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/X, A. I., o 3.230,76 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.867,60 € s vyčísleným
úrokom v sume 363,16 € a 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.230,76 € od 03.10.2015

do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 27,4 %-ného ročného úroku zo sumy 2.840 € od 03.10.2015
do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 19.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
uvedenej vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že v dňoch 26.03.2019 a

29.03.2015 jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých bol
žalovanému poskytnutý úver v sume 1.593,60 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými
splátkami po 89,88 €, a úver v sume 1.246,40 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 36 mesačnými
splátkami po 52,85 €. Vzhľadom na to, že žalovaný splátky ani len nezačal splácať, dostal sa do
omeškania, a preto pôvodný veriteľ úvery 02.10.2015 „zosplatnil“. Žalovaný ani následne z úverov nič
neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 30.06.2019 postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie, na ktorom dňa 19.09.2019 v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP vykonal dokazovanie,

vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 14 až 19), prehľad splátok (č. l. 20), prehľad predpísaných
platieb a úhrad (č. l. 21), potvrdenie (č. l. 22), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.

XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 23), obálka s doručenkou (č. l. 24 a 25), zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 26 až 31), prehľad splátok (č. l. 32), prehľad predpísaných platieb a úhrad (č.
l. 33), potvrdenie (č. l. 34), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
(č. l. 35), obálka s doručenkou (č. l. 36 a 37), výpis z obchodného registra s prekladom (č. l. 41 až 54) a na
základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami,

ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských
úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmlúv
nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. l.
14 až 19 a č. l. 26 až 31).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom
úvere“ (ďalej len „zmluva 1“, č. l. 14 až 19), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito
parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:

„Výška úveru: 1 593,60 EUR
Výška mesačnej splátky: 89,88 EUR
Počet mesačných splátok: 24
Výška úrokovej sadzby: 27,40 % p. a. - fixná
RPMN: 31,11 %

Priemerná RPMN: 18,34 %
Celková čiastka k zaplateniu: 2 087,52 EUR
…
Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne
Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci

Poplatok za poistenie: 3,33 %
Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol Úver Dlžníkovi
poskytnutý
Konečná splatnosť Úveru: 15.03.2017“.

7. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom
úvere“ (ďalej len „zmluva 2“, č. l. 26 až 31), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito
parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:

„Výška úveru: 1 246,40 EUR

Výška mesačnej splátky: 52,85 EUR
Počet mesačných splátok: 36
Výška úrokovej sadzby: 27,40 % p. a. - fixná
RPMN: 31,11 %
Priemerná RPMN: 34,42 %

Celková čiastka k zaplateniu: 1 841,40 EUR
…
Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne
Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci
Poplatok za poistenie: 3,33 %

Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol Úver Dlžníkovi
poskytnutý
Konečná splatnosť Úveru: 15.03.2018.“

8. V Časti 2 článku 2 oboch zmlúv s názvom „Trvanie [zmluvy]“ sa strany dohodli o. i. na tomto:

„2.2 [Zmluva]… účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru Dlžníkovi. …9. V Časti 3 článku 3 oboch zmlúv s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli
o. i aj na tomto:

„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený:
… c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru…
…
3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená
istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve]

…“

10. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému v súvislosti so zmluvou 1 sumu 1.593,60 € dňa 26.03.2015
(potvrdenie o financovaní, č. l. 22) a v súvislosti so zmluvou 2 sumu 1.246,40 € dňa 30.03.2015
(potvrdenie o financovaní, č. l. 34).

11. Žalovaný svoj dlh ani sčasti nesplnil (prehľad predpísaných platieb a úhrad k zmluve 1, č. l. 21;
potvrdenie k zmluve 1, č. l. 22; prehľad predpísaných platieb a úhrad k zmluve 2, č. l. 33; potvrdenie
k zmluve 2, č. l. 34).

12. Listami z 11.10.2015 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úverov zo zmluvy 1 a 2 k

02.10.2015. Zásielky s listami boli na druhý deň žalovanému odoslané na adresu jeho trvalého pobytu
(obálka s doručenkou k zmluve 1, č. l. 24 a 25; obálka s doručenkou k zmluve 2, č. l. 36 a 37).

13.Pôvodnýveriteľsacezhraničnezlúčilsožalobcomazobchodnéhoregistrabolvymazaný22.08.2016
(výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa, č. l. 41 až 54).

B. Právne posúdenie

14. Podpísaním zmluvy 1 a zmluvy 2 došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným k uzatvoreniu
zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľské úvery v sume a za

podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže obe zmluvy nadobudla účinnosť v zmysle časti
2 článku 2 ods. 2.2 zmlúv až poskytnutím spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, v dôsledku čoho
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá
definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá je reálnym
kontraktom. Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral pôvodný veriteľ zmluvy v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie
údajov v zmluvách, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri
uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto
sapovažujezaspotrebiteľa(§52ods.4OZ).Keďžepredmetnézmluvyboliuzavretámedzidodávateľom
a spotrebiteľom, vzťah z nich vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň

sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu
plnenia tak zmluvy, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňajú aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

15.Súdnajprvvyhodnocovalzmluvyzhľadiskaichplatnostia kritériístanovenýchzákonomč.129/2010.
Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, stanovoval obsahové náležitosti
zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzované zmluvy boli uzatvorené pripojením
podpisov strán na ich písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším
súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ

z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluvy boli platne uzavreté
a obsahovali podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje pre formu takúto spotrebiteľského úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok
SúdnehodvoraEÚz05.09.2019,voveciC-331/18(Pohotovosť),ktorýzáveryvyššiecitovanejjudikatúry
len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku

vo veci C-42/15, teda aj na zmluvy prejednávané v tejto veci.

16. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnuté dve pôžičky v súlade s §
657 OZ v sumách 1.593,60 € a 1.246,40 €. V zmysle časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmlúv bol potom povinnýpôžičkuvrátiť24a36mesačnýmisplátkamipo89,88€ a52,85€splatnými15.deňpríslušnéhomesiaca,
teda mal vrátiť peniaze v zmysle § 657 OZ. Zároveň mal žalovaný platiť poplatku za poistenie, ktoré bolo
dohodnuté v časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmlúv. Keďže splátky vôbec neplatil, dostal sa do omeškania (§

517 ods. 1 OZ). Žalobca si napokon uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ v časti 3 článku 3
ods. 3.1 a 3.4 zmlúv a pôžičky „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie
dlhu z oboch zmlúv naraz.

17. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 OBZ stal právnym nástupcom

pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, tak má nárok na vrátenie nesplatenej istiny
pôžičiek a poplatku za poistenie.

18. V súvislosti so zmluvou 1 si žalobca správne uplatnil ako istinu sumu 1.593,60 €, úrok (do
„zosplatnenia“) v sume 200,43 € a poplatok za poistenie v sume 17,40 € a v súvislosti so zmluvou 2 si
správne uplatnil ako istinu sumu 1.246,40 €, úrok (do „zosplatnenia“) v sume 162,73 € a poplatok za

poistenie v sume 10,20 €. Jeho nárok je teda odôvodnený v sume 2.867,60, ktorú tvorí istina vrátane
poplatkov za poistenie (1.593,60 + 17,40 + 1.246,40 + 10,20) a v sume 363,16 €, ktorú tvorí vyčíslený
úrok (200,43 + 162,73).

19. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný svoj dlh vôbec

neplnil, keďže nezaplatil ani prvú splátku. Pôvodný veriteľ preto pôžičky v súlade s časťou 3 článkom 3
ods. 3.1 a 3.4 zmlúv a § 565 OZ „zosplatnil“ k 02.10.2015. Od prvého dňa omeškania dlžníka mu tak
vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorý žiadal priznať vo sadzbe 5,05 % ročne od 03.10.2015. Keďže takto vyčíslený úrok z omeškania
neprekračoval rámec uvedených predpisov, žaloba je aj v tejto časti opodstatnená.

20. Žalobca si ale zároveň uplatnil od 03.10.2015 (teda po „zosplatnení“) pokračujúci úrok v ročnej
sadzbe 27,40 % z istiny oboch zmlúv (1.593,60 + 1.246,40 = 2.840), ktorý ale nemá podklad v právnej
úprave, a preto tejto časti žaloby nemožno vyhovieť.

21. Okrem toho, že podľa zákona č. 102/2014 Z. z. a ním doplneného § 52 ods. 2 OZ sa na daný
vzťah vždy prednostne uplatnia ustanovenia občianskeho práva, nemožno súhlasiť s predpokladom
žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie.
Takéto chápanie úrokov môže vyplynúť z § 503 OBZ, v súvislosti s ktorým súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že cit. ustanovenie je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to

vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti
na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky,
no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po

„zosplatnení“ dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom
druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu.
Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať
s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto
prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho

pravidla(čobybolomožnéviných,nežspotrebiteľskýchvzťahoch-porov.§52ods.2OZ),nietprávneho
ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo
mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 OBZ jednoducho len spresňuje, že
veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátenia peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor,
že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné

prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje „zosplatnením“ dlhu. Využitím práva
vyplývajúceho z § 565 OZ sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže
požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno
prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa§ 506 OBZ by sa
v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž

vyvoláva účinky obdobné účinkom „zosplatnenia“ podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova
situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je
jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 OZ a
506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po „zosplatnení“ zostáva veriteľovi len právo na úrokz omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z
pôžičky, či úveru, tak, ako si žalobca vykladá § 502 OBZ, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu
veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje

požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru,
keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru
po „zosplatnení“ úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn.

IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z
úveru po jeho „zosplatnení“. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojich rozsudkoch sp.
zn. 10Co/409/2016, sp. zn. 24Co/53/2018 a sp. zn. 26Co/1/2018.

22. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 2.867,60 €, úroku do „zosplatnenia“
363,16 € a prislúchajúceho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti ročného 24,7 %-ného úroku zo

sumy 2.840 € (1.593,60 + 1.246,40) od 03.10.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II).

23. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd z toho, že žalobca mal úspech v
časti istiny a v časti príslušenstva tvorenej úrokom po „zosplatnení“ bol síce neúspešný, no keďže tento
úrok v žalobe vyčíslený nebol, v zmysle judikatúry (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008,

sp. zn. 6Obo/243/2007) je pre rozhodnutie o trovách rozhodujúci pomer úspechu strán v časti istiny,
ktorý je v danej veci z pohľadu žalobcu 100 % : 0 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP
voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.