Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206084
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka

a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobkyne:
Gabriela Petrovičová - ACULAGOLD, s miestom podnikania Dolný Riadok 259/6A, 038 21 Mošovce,
IČO: 33 227 748, proti žalovanej: Mária Novotová, s miestom podnikania Komenského 499/2, 033 01
Liptovský Hrádok, IČO: 45 449 856 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 01.09.2018 do
01.09.2021), zastúpenej advokátom: JUDr. Ivanom Vozárom, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX J. Q.,
v konaní o zaplatenie 2.211,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019 p o t v r d
z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú
pokutu vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a vo výške 1,66 %
denne zo sumy 1.662,79 Eur od 03.07.2017 do 24.08.2017, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu,

ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.662,79 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 Eur od 04.07.2017 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo
sumy 1.662,79 Eur od 04.07.2017 do zaplatenia, sumy 75,- Eur za vyhotovenie platobného rozkazu a
15,- Eur za upomienky, ako aj náhrady trov konania vo výške 100,- Eur. Žalobu odôvodnila tým, že na
základe objednávky poverenej osoby žalovanej J. O., dodala žalovanej sortiment podľa faktúry, pričom
prijatie dodávky bolo potvrdené pripojením podpisu zo strany žalovanej na dodacom liste. Za dodaný

tovar vystavila žalobkyňa faktúru č. 170100227, ktorá bola splatná dňa 24.06.2017, na sumu 2.862,79
Eur. Táto faktúra bola čiastočne žalovanou uhradená dňa 03.07.2017 vo výške 1.200,- Eur, a preto
bola zostávajúca časť neuhradenej faktúry vo výške 1.662,79 Eur. Žalobkyňa si uplatnila tiež právo na
zaplatenie úrokov z omeškania a nárok na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.09.2017
žalobu upravila v dôsledku toho, že dňa 25.08.2017 zaplatila žalovaná sumu 1.662,79 Eur a predmetom
konania tak zostala suma 2.2011,67 Eur (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené
2.211,67 Eur) ako zmluvná pokuta vrátane DPH. Zmluvnú pokutu žalobkyňa žiadala s odkazom na

Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.05.2017.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20Cb/29/2017-137 zo dňa 20.03.2018 tak, že konanie v
častiozaplatenie1.662,79Eurzastavil,zaviazalžalovanúzaplatiťžalobkyniúrokyzomeškaniavovýške8 % ročne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 Eur od 03.07.2017 do
25.08.2017avozvyšnejčastižalobuzamietol.Popodanomodvolanížalobkyneodvolacísúduznesením
sp.zn. 14Cob/131/2018 zo dňa 12.12.2018 tento rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III.

o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na ust. § 16 Obchodného zákonníka (ďalej
aj len „OBZ“), ktoré zakladá fikciu zákonného zástupcu pre osobu konajúcu v prevádzkarni podnikateľa.
V súdenom prípade nebolo sporné, že ku konaniu J. O., ktoré viedlo k podpisu rámcovej kúpnej
zmluvy, došlo v prevádzkarni žalovanej. Na konanie tretej osoby podľa § 16 OBZ nie je potrebné žiadne

poverenie či splnomocnenie podnikateľa, ak sa táto osoba nachádza v prevádzkarni podnikateľa, a to
bez ohľadu na to, či sa jedná o právny úkon, pre ktorý sa obligatórne vyžaduje písomná forma alebo nie.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a pri nezmenenom skutkovom stave oproti pôvodnému
rozhodnutiu vo veci dospel v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby.
Po odvolacom konaní zostal predmetom konania nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý

žalobkyňa preukazovala rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2017. Na tejto kúpnej zmluve je
ako kupujúca podpísaná J. O. a zmluva je opatrená odtlačkom pečiatky žalovanej. Žalobkyňa uviedla,
že pani O. vystupovala ako majiteľka, a teda nemala dôvod pochybovať, že majiteľkou je niekto iný.
Okresný súd viazaný názorom súdu druhej inštancie uviedol, že aj keď pani O. nemala od žalovanej
osobitné splnomocnenie na uzatváranie zmlúv, pre ktoré sa vyžaduje písomná forma, tým, že konala v

prevádzkarni žalovanej, disponovala jej pečiatkou, bola zo zákona podľa § 16 OBZ splnomocnená aj na
úkon, ktorým bolo uzavretie kúpnej zmluvy a v rámci jej ustanovení aj dojednanie zmluvnej pokuty. Zo
strany žalovanej neboli rozporované tvrdenia žalobkyne, že pani O. vystupovala v predajni v postavení
majiteľky predajne, a to nielen vo vzťahu k prevzatiu a objednávke tovaru, ale aj vo vzťahu k predavačke,
keď je zrejmé, že pani O. zmluvu nielen podpísala, ale disponovala aj pečiatkou žalobkyne (poznámka

krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalovanej). Keďže na konanie v prevádzkarni nie je
potrebné splnomocnenie, nie je dôvodná obrana žalovanej, že na podpisovanie sestru, pani O., nikdy
nesplnomocnila. Žalobkyňa preto nemohla vedieť, či táto bola alebo nebola oprávnená v prevádzkarni
žalovanej konať za žalovanú, keď žalobkyňa nemala objektívne dôvod, vzhľadom na okolnosti prípadu,
pochybovať o oprávnení J. O. za žalovanú konať. Okresný súd preto posúdil rámcovú kúpnu zmluvu

ako platný právny úkon. Podľa čl. V. tejto zmluvy je kupujúci v prípade omeškania s plnením záväzku
povinnýzaplatiťpredávajúcemuzmluvnúpokutuvovýške1,66%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania
s platením kúpnej ceny. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta je upravená jednak
v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, jednak v ustanoveniach Obchodného zákonníka, pričom v
Obchodnom zákonníku je predmetná úprava označená ako Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute,

a preto je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka v tých častiach, ktoré nie sú upravené v
Obchodnom zákonníku. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho,
kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti
nielen pripravil, ale aby ju aj splnil. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri
zmluvnej pokute preferuje objektívny princíp, a teda upravuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na

princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie.

4. Okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade zabezpečovala zmluvná pokuta povinnosť
riadne a včas platiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar zo strany žalovanej. Dojednanie zmluvnej
pokutypovažovalokresnýsúdzaurčitéazrozumiteľné,apretoplatné,keďbolašpecifikovanápovinnosť,

na ktorej nesplnenie sa viaže vznik nároku na zmluvnú pokutu, pričom v zmluve je vyjadrený aj spôsob
výpočtu zmluvnej pokuty. Neobstojí argumentácia žalovanej, že na tovar špecifikovaný v predmetnej
faktúre a v dodacom liste zo dňa 25.05.2017 sa predmetná rámcová zmluva nevzťahuje. Rámcová
zmluva bola uzatvorená dňa 25.05.2017, teda v deň, kedy bol žalovanej dodaný uvedený tovar za kúpnu
cenu 2.862,79 Eur. Nemožno preto mať pochybnosti, že na kúpu tohto tovaru, ktorá bola realizovaná

po podpise rámcovej kúpnej zmluvy, sa táto kúpna zmluva vzťahovala. Žalovaná nepoprela tvrdenie
žalobkyne, že najprv dodala žalovanej tovar za kúpnu cenu vo výške približne 300,- Eur vyplatenú v
hotovosti a následne mala žalobkyňa podmienku, že dodanie ďalšieho tovaru na faktúru je podmienené
podpisom rámcovej kúpnej zmluvy. Podľa okresného súdu nemá racionálny základ, že žalovaná si tovar
neobjednala. Hoci tovar bol žalovanej zo strany žalobkyne ukázaný priamo v prevádzke a ona si ho v ten

istý deň vybrala a následne požiadala o vystavenie faktúry za jeho dodanie, nemôže to viesť k záveru, že
sižalovanážiadnytovarneobjednala.Nešlooklasickú(písomnú)objednávku,alevzhľadomnaskutkové
okolnosti nemožno tvrdiť, že tovar nebol objednaný, keď objednávka mohla byť uskutočnená aj ústnou
formou. Pokiaľ by si žalovaná žiadny tovar neobjednala, nemala by povinnosť tento tovar prevziať anásledne zaň zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaná celú kúpnu cenu uhradila bez toho, aby v konaní tvrdila, že
tovar neobjednala. Rámcová kúpna zmluva stanovila medzi stranami podmienky následne uzatváraných
realizačných zmlúv aj pokiaľ sa týka dojednania o zmluvnej pokute.

5. Vo vzťahu k ust. § 301 OBZ okresný súd uviedol, že toto ustanovenie upravuje možnosť použitia
moderačného práva zo strany súdu, ktorý po zvážení všetkých okolností môže znížiť neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom
výška škody, vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia, predstavuje spodnú hranicu zníženia zmluvnej

pokuty. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu,
pričom ust. § 301 OBZ stanovuje dve základné kritériá - hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam
zabezpečovanej povinnosti. Súd sa pritom môže zamerať aj na iné skutočnosti, napr. hospodársku
pozíciu zmluvných strán, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy a pod. a je povinný zvažovať
primeranosť zmluvnej pokuty, pokiaľ na jej neprimeranosť poukáže žalovaná strana. Nad primeranosťou
zmluvnej pokuty nemožno uvažovať hypoteticky ako na to upozorňovala žalovaná, ktorá poukazovala na

ročné plnenie v prípade zmluvnej pokuty, ale treba reálne zvažovať jej výšku tak, ako bola oprávneným
subjektom uplatnená.

6. S názorom žalovanej o neprimeranosti zmluvnej pokuty sa okresný súd nestotožnil. V danom prípade
bola výška zmluvnej pokuty závislá od toho, kedy došlo po lehote splatnosti k plneniu splatného záväzku.

Časť záväzku vo výške 1.200,- Eur bola uhradená dňa 03.07.2017, t.j. 8 dní po lehote splatnosti, a
druhá časť vo výške 1.662,79 Eur bola uhradená dňa 25.08.2017, t.j. 53 dní omeškania. Pokiaľ je
zmluvná pokuta určená výpočtom a nie pevnou sumou, závisí plne od dlžníka aj jej výška a platí,
že čím je vyššia dlžná čiastka a čím dlhšie je dlžník v omeškaní, tým narastá aj zmluvná pokuta.
Pokiaľ by zo strany žalovanej bola dodržaná lehota splatnosti, tak by nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vôbec nevznikol. Pokiaľ sa žalovaná dostala do omeškania, závisela výška zmluvnej pokuty
plne od jej rozhodnutia uhradiť celý splatný záväzok. Zmluvná pokuta je sankciou, ktorá núti dlžníka,
aby splnil svoj záväzok, inak by bol tento zmluvný inštitút bez právneho významu. Žalovaná v konaní
neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by mohol okresný súd zvažovať pri otázke primeranosti zmluvnej
pokuty, neuvádzala finančnú tieseň, neuviedla žiadne iné objektívne okolnosti, pre ktoré by nemohla

uhradiť záväzok v lehote splatnosti, pre ktoré okolnosti by bolo možné zmluvnú pokutu moderovať.
Zmluvnú pokutu je pritom potrebné zaplatiť nielen vtedy, keď škoda vznikne, ale aj vtedy, ak žiadna
škoda nevznikla. Žalovaná so žalobkyňou dojednala zmluvnú pokutu v rámci kúpnej zmluvy, ktorá
bola obsiahnutá na dvoch stranách a ktorej text nebol zložitý. Výpočet zmluvnej pokuty bol určený
jednoznačne a zrozumiteľne. Obe zmluvné strany mali rovnocenné postavenie a zmluvnú voľnosť pri

vstupe do zmluvného vzťahu. Pokiaľ aj bol text zmluvy pripravený jednou zmluvnou stranou, mala
druhá strana možnosť ho odmietnuť alebo navrhnúť jeho zmenu, čo sa nestalo a žalovaná súhlasila
s textom zmluvy tak, ako bol vypracovaný žalobkyňou. Zmluvná pokuta bola prejavom vôle obidvoch
zmluvných strán, pričom každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní
záväzku. Obchodný zákonník predpokladá profesionalitu pri obchodno-záväzkových vzťahoch. Podľa

okresného súdu uplatnenie moderačného práva je v obchodno-záväzkových vzťahoch veľmi výnimočné,
keď výška zmluvnej pokuty je vysoko neúmerná hodnote zabezpečenej pohľadávky a nastal by stav,
ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa a k poškodeniu dlžníka, čo podľa okresného súdu
nie je prejednávaný prípad. Výška zmluvnej pokuty vyjadrená sumou 1.843,06 Eur za omeškanie 8
dní so sumou 2.862,79 Eur (380,17 Eur) a za 53 dní so sumou 1.662,79 Eur (1.462,89 Eur) pri výške

zabezpečovanej pohľadávky 2.862,79 Eur sa okresnému súdu nejaví ako neprimeraná sankcia práve s
prihliadnutím na účel a zabezpečenie povinnosti splniť dohodnutý záväzok. O neprimeranosti zmluvnej
pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom omeškania dlžníka, kedy jej
výška plne závisí od doby, po ktorú dlžník nesplní pokutou zabezpečené povinnosti. Podľa okresného
súdu by vo svojich dôsledkoch išlo o neoprávnené zvýhodnenie dlžníka, pretože zvyšovanie výhodnosti

jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranej výšky zmluvnej pokuty by bolo priamo úmerné
dĺžke nesplnenia jeho záväzku. Okresný súd preto dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a priznal
žalobkyniajzvyšokžalovanéhonároku(zmluvnápokuta),ktorýzostalpredmetomkonaniaporozhodnutí
odvolacieho súdu. Žalobkyni okresný súd priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mala
vo veci plný úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná cestou právneho zástupcu.
V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, keďže priznanie zmluvnej pokuty
vedie k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobkyne a je neúmerne prísnou a bezdôvodnousankciou, ktorá nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Okresný
súd sa nezameral na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, skutočnosť, či došlo ku vzniku
škody alebo nie, možnosť oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady a tiež

reciprocitu zmluvnej pokuty. Bola porušená zásada ekvivalencie plnenia, keď výška zmluvnej pokuty je
vysoko neprimeraná. Za omeškanie v dĺžke 8 dní je výška pokuty 380,17 Eur a za ďalšie omeškanie
je výška pokuty 1.462,89 Eur, čo je v prepočte na rok percentuálna miera 605,9 % a výška pokuty na
deň predstavuje 45,80 Eur. Výkon práva žalobkyne mal okresný súd posúdiť ako porušenie zásady
poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 265 OBZ. Okresný súd sa pri

hodnotení primeranosti zmluvnej pokuty obmedzil iba na samotnú výšku dlhu a nezaoberal sa prípadnou
škodou, ktorá by mala vzniknúť z nedodržania zmluvy. Žalobkyňa nepredložila dôkaz, že jej omeškaním
žalovanej vznikla škoda. Okresný súd neposudzoval ani kritérium hodnoty zabezpečovaného záväzku,
teda či peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mala žalovaná zaplatiť, nie je neprimerané
vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Z dokazovania nie je možné
vyvodiť záver, že by záväzok žalovanej vyplývajúci zo zmluvy bol pre žalobkyňu kľúčový, resp. bol

záväzkom, ktorý nestrpel odklad a bol pre ňu existenčne závislý. Žalovaná tak žiadala rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovanej navrhla, aby odvolací súd rozhodol podľa rozhodnutia
okresného súdu.

9. Na doručené vyjadrenie žalobkyne žalovaná písomne nereagovala.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením

rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/132/2019-252 zo dňa

15.10.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

16. Žalovaná v podanom odvolaní predovšetkým namietala závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k ust.
§ 301 OBZ, ktorého aplikácie sa v konaní žalovaná domáhala. Žalovaná tým svoje odvolacie dôvody
koncentrovala do námietky, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, aleboak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v
predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

17. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom
zákonníku je doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 544 a
§ 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva a je to dohodou
účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým

spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti, napr.
percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas. V tejto
súvislosti krajský súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/11/2008,
zo dňa 11. decembra 2008, v zmysle ktorého „zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a §
545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy,

vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená, a jednoznačnú dohodu o výške
zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“ Zmluvná pokuta má akcesorickú povahu a pri svojom vzniku
predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty
plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať
kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne

by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného
oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné právo súdu upravuje citované ust.
§ 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého
zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na

ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

18. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd sa v odvolaním napadnutom rozsudku možnosťou moderácie
stranami dohodnutej zmluvnej pokuty zaoberal a zvažoval, či zmluvnú pokutu prizná v celej výške,
v akej bola stranami dojednaná, alebo svojím moderačným právom zasiahne do zmluvných vzťahov.

Zvýrazňuje krajský súd, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov
obchodného záväzkového vzťahu a hoci zákonná úprava možnosť takéhoto zásahu predpokladá, je
zásah súdu do zmluvných strán aplikáciou ust. § 301 OBZ postupom výnimočným a jeho použitie je
namieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok
NS SR sp.zn. 1Obdo V 93/2014, publikovaný pod R 8/2008). Zákonným kritériom pre posúdenie

primeranosti zmluvnej pokuty je pritom hodnota zabezpečovanej povinnosti a jej význam. Moderačné,
zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej
pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu
poškodeniu dlžníka. Všeobecná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ani
osobitná úprava zahrnutá v Obchodnom zákonníku však maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčuje

a výška zmluvnej pokuty alebo stanovenie spôsobu jej určenia je tak výsledkom dohody zmluvných
strán. Samotné moderačné právo súdu, resp. možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je zákonom viazaný riadiť sa
hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. Je namieste prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho
prípadu, ako aj k dôvodom a okolnostiam, ktoré zmluvné strany viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty.

Primeranosť zmluvnej pokuty sa tak posudzuje v každom jednotlivom prípade zvlášť. Pri úvahách o
uplatnení moderačného práva musí konajúci súd prioritne riešiť otázku, či je dojednaná zmluvná pokuta
neprimeraná,keďželenneprimeranevysokúzmluvnúpokutumožnoznižovaťsprihliadnutímnahodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak súd dospeje k záveru o tom, že dohodnutá zmluvná pokuta
je neprimeraná, je namieste posúdenie, v akom rozsahu takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu

súd zníži, a to s prihliadnutím na zákonom stanovené kritéria hodnoty a významu zabezpečovanej
povinnosti. Primeranosť či neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je nevyhnutné posudzovať z hľadiska
významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti, teda z hľadiska, či konkrétna výška zmluvnej pokuty
je vzhľadom k okolnostiam daného prípadu primeraným alebo neprimeraným prevenčným, sankčným
a odškodňovacím prostriedkom. Z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti je nutné zobrať do

úvahy, aká zmluvná pokuta je takýmto spôsobom zabezpečovaná, tzn. či sa jedná o zabezpečenie
hlavnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy (napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru) alebo
či sú zmluvnou pokutou zabezpečované vedľajšie zmluvné povinnosti. Z hľadiska primeranosti výšky
zmluvnej pokuty je dôvodné hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenejčiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby viazanej na časovú jednotku, napr. vo
vzťahu k dĺžke omeškania. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu, ktorá by predstavovala niekoľkonásobok
zabezpečovanej čiastky, by bolo zrejme namieste považovať za neprimerane vysokú práve s ohľadom

na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a dojednanou výškou zmluvnej pokuty, ktorá by
v takomto prípade mohla byť vymáhaná napr. aj v prípade len niekoľko dní trvajúceho omeškania.
Rovnaké kritériá však nie je možné použiť, ak celková výška zmluvnej pokuty dosiahne niekoľkonásobok
zabezpečovanej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka, keď je výška zmluvnej pokuty
plne závislá na dobe, po ktorú dlžník zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť neplní. Teda čím

je dlhšia doba omeškania, tým je vyššia aj zmluvná pokuta. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je
možné odvodiť z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania, keďže opačný záver by
zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník neplnil svoje povinnosti, tým viac by bol zvýhodnený pri
posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty).

19. Žalovaná v podanom odvolaní argumentovala, že v prípade dojednanej zmluvnej pokuty sa jedná o

neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie
zmluvnej pokuty, s tým, že v prepočte na rok sa jedná o percentuálnu mieru až 605,9 % a denná
výška pokuty predstavuje 45,80 Eur. Žalovaná tiež namietala, že okresný súd sa nezaoberal prípadnou
škodou, ktorá mohla žalobkyni z nedodržania zmluvy vzniknúť. Okresný súd v tomto smere vecne
správne argumentoval tým, že v prejednávanom prípade nie je namieste uvažovať nad primeranosťou

zmluvnej pokuty hypoteticky s poukazom na ročné plnenie dojednanej zmluvnej pokuty, ale je potrebné
zvažovať skutočnú výšku tak, ako bola zmluvná pokuta oprávneným subjektom, teda žalobkyňou,
uplatnená. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd zvýrazňuje, že výška zmluvnej pokuty v jej
absolútnom vyčíslení bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy žalovaná v postavení dlžníka
pristúpila k plneniu svojho splatného záväzku a uhradila kúpnu cenu žalobkyni. Keďže v prejednávanom

prípade bola zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania, a teda nie
pevnou sumou, závisela výška tejto zmluvnej pokuty výlučne od dlžníka a od okamihu, kedy dlžník
pristúpil k úhrade svojho záväzku. Napriek tomu, že v danom prípade nejde o zanedbateľný postih,
tak nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o zmluvnú pokutu neprimerane vysokú. Ak účelom
zmluvnej pokuty v danom prípade bolo zabezpečiť splnenie záväzku žalovanej z uzavretej kúpnej

zmluvy, tak ani v absolútnom vyčíslení po prepočte okresného súdu vyčíslená zmluvná pokuta 1.843,06
Eur,určenánazákladezohľadneniacelkovejdĺžkyomeškaniažalovanejsúhradoukúpnejceny,nemôže
byť vyhodnotená ako neprimerane vysoká sankcia v pomere k pôvodne dlžnej sume rovnajúcej sa
kúpnej cene vo výške 2.862,79 Eur. Kritérium pre posúdenie primeranosti nemôže byť len celková
výška uplatnenej zmluvnej pokuty k okamihu rozhodovania súdu, ak výška zmluvnej pokuty priamo

závisela na dobe trvania omeškania dlžníka so splnením povinnosti, ktorú dohoda o zmluvnej pokute
zabezpečovala. Prijatý záver krajského súdu korešponduje i s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005, v zmysle ktorého „Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím
prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad

omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá
na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň
alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas)“. Vzhľadom na eurokonformný prístup
krajský súd podporne poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. mája 1999,
sp.zn. 29 Cdo 969/99, v zmysle ktorého dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia je

vecou dohody účastníkov, zmluvnú pokutu je preto možné dojednať percentuálnou sumou za každý
deň či mesiac alebo rok omeškania - teda rovnakým spôsobom ako v prípade úrokov z omeškania.
Ustanovením požiadaviek (hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku)
zákon akceptuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu strany, ktorá si zmluvnou pokutou
splnenie zmluvy zabezpečuje, na splnení zmluvy. Ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií

nemožno určiť všeobecné pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených kritérií
pre posudzovanie vyplýva, že vždy pôjde o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

20. V prejednávanej veci zmluvná pokuta zabezpečovala nárok žalobkyne na riadne a včasné splnenie
jej nároku na úhradu kúpnej ceny. Z vyjadrení žalobkyne v priebehu súdneho konania, napr. z jej

písomného vyjadrenia zo dňa 15.12.2017 (č.l. 71-73 spisu) plynie, že žalobkyňa má so všetkými
partnermi, ktorí nakupujú s predĺženou lehotou splatnosti, uzatvorenú totožnú rámcovú zmluvu a
zmluvnou pokutou zabezpečuje len významnú povinnosť. Na pojednávaní pred okresným súdom dňa
19.02.2018 (zápisnica založená na č.l. 125 spisu) žalobkyňa uviedla, že v prípade požiadavky napredaj tovaru na faktúru je z jej strany vždy podmienkou obchodovania uzavretie rámcovej zmluvy.
Je teda zrejmé, že žalobkyňa dodávku tovaru s predĺženou lehotou splatnosti na základe faktúry
podmieňovala práve uzavretím rámcovej kúpnej zmluvy s tým, že sama výslovne označila povinnosť

na zaplatenie kúpnej ceny za významnú povinnosť, ktorú zabezpečovala práve dojednaním zmluvnej
pokuty. Žalovaná s touto podmienkou, ktorou, ako žalobkyňa výslovne uviedla, podmieňovala takúto
možnosť spolupráce, v uzatvorenej kúpnej zmluve vyslovila súhlas, a preto krajský súd obdobne ako
súd prvej inštancie nevidí priestor, aby do takto dojednaných zmluvných vzťahov obchodných partnerov,
ktoré sú výsledkom ich zmluvnej voľnosti, zasahoval. Takéto zásahy, ako vyplýva z konštantnej

judikatúry, sú namieste len celkom výnimočne, keď okolnosti prejednávaného prípadu v kontexte
hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti takéto zásahy zo strany súdu umožňujú, pričom
takýto zásah je namieste vždy len v prípade, ak súd na základe voľnej úvahy dospeje k záveru o
nevyhnutnosti takéhoto zásahu. Význam zabezpečovanej povinnosti na zaplatenie dojednanej kúpnej
ceny dodaného tovaru tak odôvodňoval uzavretie dohody o zmluvnej pokute a samotná výška tejto
zmluvnej pokuty, určená sadzbou 1,66 % za každý deň omeškania, ešte bez ďalšieho nesignalizuje

záver o jej neprimeranosti. Ako už bolo konštatované, celková výška zmluvnej pokuty závisela výlučne
od správania sa žalovanej, ktorá ako dlžník v prípade, ak by včas a riadne uhradila svoj záväzok na
zaplatenie kúpnej ceny, by sa do omeškania nedostala a žalobkyni by tak žiadny nárok na úhradu
dojednanej zmluvnej pokuty nevznikol. Krajský súd vo vzťahu k tejto výške dojednanej zmluvnej pokuty
v súlade s eurokonformným výkladom považuje za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že aj zmluvnú pokutu
dojednanú vo forme úroku prevyšujúceho aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne je
možné považovať za primeranú (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2247/99, 33Odo 588/2003, 33Odo
8110/2006, či rozhodnutie sp. zn. 33Odo 204/2001, v ktorom nebola posúdená ako neprimeraná ani
zmluvná pokuta dojednaná vo výške 2 % z dlžnej čiastky denne). Krajský súd aj v kontexte týchto

zhodnotení považuje za podstatné konštatovať, že na základe odvolacej argumentácie žalovanej nebol
vytvorený priestor, aby sa krajský súd odklonil od argumentácie okresného súdu, ktorú krajský súd ako
súd odvolací považoval za dostatočnú.

21. Čo sa týka argumentácie žalovanej v podanom odvolaní, že sa okresný súd pri posudzovaní nároku

žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty nezaoberal prípadnou škodou, ktorá by mala vzniknúť z
nedodržania zmluvy, zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie
je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na okolnosť vzniku škody, nakoľko ten účastník zmluvného
vzťahu, ktorý poruší svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný pokutu zaplatiť aj v
prípade, ak oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne. Otázka vzniku

škody v kontexte s ust. § 301 OBZ je významná len v prípade, ak súd konštatuje neprimeranú výšku
zmluvnej pokuty, kedy je možnosť súdu túto zmluvnú pokutu znížiť limitovaná výškou škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Aj v
prípade, ak súd pristúpi k moderácii zmluvnej pokuty, má veriteľ vždy právo na zmluvnú pokutu aspoň vo
výške vzniknutej škody; výška škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia tak predstavuje hranicu,

pod ktorú nie je možné priznanú zmluvnú pokutu znížiť. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje
paušalizovanú náhradu škody a dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom
smere, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva
zmluvnou pokutou. Zo strany žalobkyne, ktorá v konaní uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
tak nebolo potrebné v konaní tvrdiť ani preukazovať, že porušením zmluvnej povinnosti, ktorá bola

zmluvnou pokutou zabezpečená, jej vznikla škoda a v akej výške. Rovnako bez ďalšieho nesignalizuje
neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty skutočnosť, že dohodou zmluvných strán bola zakotvená
povinnosť platiť zmluvnú pokutu výlučne žalovanou v prípade omeškania s plnením jej záväzku voči
žalobkyni a recipročne nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta za prípadné porušenie zmluvných
povinností žalobkyne voči žalovanej. Dohoda o zmluvnej pokute je výsledkom dojednania zmluvných

strán vychádzajúcich z ich zmluvnej voľnosti, a preto ak strany dojednali zmluvnú pokutu výlučne pre
prípad porušenia povinnosti žalovanej ako kupujúcej uhradiť bez omeškania kúpnu cenu žalobkyni,
nie je možné dospieť k záveru, že by samotná táto okolnosť mohla odôvodňovať dôvodnosť námietky
žalovanej o neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty.

22. Žalovaná v odvolaní namietala, že výkon práva žalobkyne mal byť posúdený ako porušenie zásady
poctivého obchodného styku v obchodno-právnom vzťahu účastníkov, ktorý výkon nepožíva právnu
ochranu podľa ust. § 265 OBZ. K tomuto ustanoveniu krajský súd uvádza, že toto ustanovenie vyníma
z právnej ochrany taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Totoustanovenie prenáša do právnej praxe všeobecnú zásadu súkromného práva v podobe zákazu zneužitia
práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre oblasť obchodno-právnych
vzťahov,ktorésavyznačujúosobitosťousubjektovvpodobepodnikateľov,ktorívovzájomnýchvzťahoch

presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské riziko. U účastníkov takýchto
vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite
obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom
sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že
za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho

práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním počíta priamo
Obchodný zákonník, napr. v ust. § 267 ods. 2, kde vylučuje možnosť v obchodno-právnych vzťahoch
namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo 359/2007 sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov obsahovo
nekryjú. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/11/2008 sa „predpokladá, že vo
vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti, ktoré

mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie
svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad
poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa
zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov
pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon

práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov“.

23. Žalovaná svoju námietku ohľadom rozporu výkonu práva žalobkyne so zásadami poctivého
obchodného styku bližšie neodôvodnila. Žalovaná tak netvrdila žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
záver, že výkon práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s poctivým obchodným

stykom. Uplatňovanie zásad poctivého obchodného styku umožňuje súdu posudzovať súlad výkonu
subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami chovania medzi podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti na trhu. Súd je tak len vo výnimočných prípadoch, v ktorých by sa priznanie
uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé, oprávnený odoprieť výkonu (uplatneniu) takéhoto
práva súdnu ochranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3911/2010). Krajský súd k otázke

prípadného rozporu výkonu práva žalobkyne na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty so zásadami
poctivého obchodného styku uvádza, že problematika zásad poctivého obchodného styku sa v zásade
neviaže na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ale skôr na podmienky, za ktorých bola zmluvná pokuta
dojednaná (napr. zneužitie významného postavenia na trhu, prípadne zneužitie iných podmienok). K
nepriznaniu zmluvnej pokuty z dôvodu podľa § 265 OBZ by museli viesť veľmi výnimočné okolnosti, ktoré

by boli spojené s uplatňovaním práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. šikanózny výkon práva zjavne
poškodzujúci druhú stranu (rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo 1749/2015). Ako plynie už zo samotného
charakteruzmluvnejpokuty,jejejúčelomsankcionovanieporušovaniazmluvnedohodnutýchpovinností,
a preto v prípade, ak zmluvné strany takéto dojednanie do svojej zmluvy zahrnú, je možné usudzovať,
že bolo práve vôľou zmluvných strán za pomoci tohto zmluvného inštitútu postihnúť pochybenie jednej

zmluvnej strany. Odoprieť ochranu výkonu takéhoto práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty by
bolo možné len v prípade takého uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu, ktoré uplatnenie by neviedlo
k naplneniu zabezpečovacej sankčnej a kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty, nevychádzalo by zo
zmyslu tohto inštitútu a prípadne by bolo zneužívané na poškodenie dlžníka. Len samotná skutočnosť,
že sa veriteľ od dlžníka domáha výkonu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je zneužitím práva a

nesignalizuje ani porušenie zásady poctivého obchodného styku. Pre vzájomný vzťah ust. § 265 a ust. §
301 Obchodného zákonníka je potrebné zvýrazniť, že predpoklad neprimeranosti dojednanej zmluvnej
pokuty je podmienkou pre použitie moderačného práva súdu podľa § 301 OBZ, nie však zákonom
stanovenou podmienkou pre rozpor výkonu práv so zásadami poctivého obchodného styku podľa §
265 OBZ. V rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže byť aj výkon práva na zmluvnú

pokutu, ktorej samotná výška nie je neprimeraná a naopak len samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká, ešte nevypovedá nič o tom, akým spôsobom a za akých okolností vykonáva
veriteľ svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a či sa prípadne jedná alebo nejedná o výkon tohto
jeho práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda o taký výkon práva, ktorý je voči
dlžníkovi zneužívajúci, napr. šikanózny (rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo 1281/2008).

24. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovanej nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda tak v napadnutom výroku
I., ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu, ako aj vo výrokuII., ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Výrok II. tohto rozsudku
okresného súdu o náhrade trov konania nebol odvolaním žalovanej osobitne napadnutý, a preto tento
výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne

správny.

25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa,
ktorej bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.