Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212773
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717212773.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so
sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanej: Mgr. Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. N. X/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom N. R. XXX/XX,

XXX XX T., o zaplatenie 47.000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 21C/63/2017-171 zo dňa 4. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II. ako odvolaním strán sporu nenapadnutý, ponecháva n
e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 47.000 €
a úrok z omeškania 5,25 % z tejto sumy od 07.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania zamietol, žalobkyni voči žalovanej
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z dokazovania považoval za preukázané, že

21.09.2016 uzatvorila spoločnosť SANUS Real s. r. o. s Z. U. zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom bol budúci predaj bytu č. X.XX, ktorý bude súčasťou polyfunkčného objektu „B.“. Na
základe tejto zmluvy sa spoločnosť SANUS Real s. r. o. zaviazala, že Z. U. odpredá byť č. X.XX, ktorý
sa nachádza v realizovanom projekte „B.“ v katastrálnom území H., v budove súpisné číslo XXXX na
ul. S. v C. za kúpnu cenu 77.760 €. Všetky práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy postúpila Z. U. na žalobkyňu. Žalobkyňa následne práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej

zmluve postúpila na žalovanú dohodou o postúpení práv a povinností zo dňa 07.04.2017. S poukazom
na ustanovenie § 531 OZ, spoločnosť SANUS Real s. r. o. žalobkyňa Z. Z. a žalovaná Mgr. Z. U. uzatvorili
18.04.2017 dohodu o postúpení práv a povinností, v ktorej sa konštatuje, že dňa 10.10.2016 uzatvorila
spoločnosť SANUS Real s. r. o. ako budúci predávajúci a Z. Z. ako budúci kupujúci dohodu o postúpení
práv a povinností, ktorou pristúpila Z. Z. k uzatvorenej zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom je budúci predaj bytu č. X.XX v polyfunkčnom objekte „B.“. V dohode sa konštatuje, že

spoločnosť SANUS Real s. r. o. a Z. Z. majú záujem previesť svoje práva a povinnosti z uzatvorenej
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na Mgr. Z. U. - žalovanú. Zmluvné strany sa dohodli, že nadobudnutím
účinnosti dohody Z. Z. - žalobkyňa postupuje na Mgr. Z. U. - žalovanú všetky svoje práva a povinnosti
zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá všetky práva a povinnosti bez výhrad preberá. V dohode o
postúpení práv a povinností uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou 07.04.2017 sa v čl. III žalobkyňa
so žalovanou dohodli, že za prevod práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

zaplatí žalovaná žalobkyni kúpnu cenu vo výške 50.000 €. Návrh tejto dohody vyhotovila žalovaná,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie. Pokiaľ i v zmluve bol uvedený pojem „kúpna cena“, ktorýsa pri prevode práv a povinností obvykle nepoužíva, tento je synonymom pojmu „odplata“. Súd nemal
pochybnosti o tom, že suma 50.000 € bola dohodnutá za postúpenie práv a povinností a nejednalo sa
o kúpnu cenu bytu. Z obsahu spornej dohody o postúpení práv a povinností, ktorá je právnym titulom

pre žalovanú pohľadávku, vyplýva, že účastníci tejto dohody rozlišujú medzi dohodou o postúpení práv
a povinností, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a samotnou kúpnou zmluvou. To potvrdzuje i obsah
článku IV. bod 3 dohody, a preto, pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala vo vzťahu k žalovanej v predmetnom
konaní nárok na zaplatenie 47.000 € ako zostávajúcu časť dohodnutej odplaty, ktorá bola preukázaná
zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 07.04.2017 a na ktorú nadväzuje aj zmluva o postúpení

práv a povinností, ktorej účastníkom okrem sporových strán bola aj spoločnosť SANUS Real s. r.
o., je potrebné jej požiadavke vyhovieť. Pokiaľ i žalovaná namietala relatívnu neplatnosť dohody s
poukazom na ustanovenie § 40a v súvislosti s § 49a OZ, nepovažoval z vykonaného dokazovania za
preukázané, že by došlo k omylu na strane žalovanej a tento by vyvolala žalobkyňa. Návrh spornej
dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 07.04.2017 vypracovala sama žalovaná, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie. Pri uzatváraní trojstrannej dohody bola žalovanej predložená k

nahliadnutiu aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva záväzok spoločnosti SANUS Real
s. r. o. predať budúcej kupujúcej byt za sumu 77.760 €. Z týchto dôvodov potom súd považoval
dohodu o postúpení práv a povinností uzatvorenú medzi sporovými stranami 07.04.2017 za platnú a za
odôvodnenýpovažovalizáväzokžalovanejzaplatiťzapostúpenéprávaapovinnostizozmluvyobudúcej
kúpnej zmluve sumu 47.000 €. Žalobkyni priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

5,25 % od 07.05.2018 z dlžnej sumy 47.000 € do zaplatenia. Začiatok omeškania stanovil splatnosťou
pohľadávky dňa 06.05.2018 potom, čo 05.05.2018 bola žalovanej doručená žaloba spolu s listinnými
dôkazmi a platobným rozkazom. Vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. V
tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 563 OZ, § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 v spojení s ustanovením

§ 262 CSP vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Podané odvolanie
odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, podrobne popísala skutkový stav, ako vyplýval z vykonaného dokazovania a bol

podľa nej medzi stranami nesporný, pričom poukázala, že žalobkyňa nikdy nerozporovala tvrdenie
žalovanej o tom, že zmluvu o budúcej zmluve, t. j. zmluvu, z ktorej práva boli predmetom prevodu podľa
dohody, žalobkyňa žalovanej poskytla až po uzavretí dohody o postúpení práv a povinností. Žalobkyňa
po celú dobu trvania sporu nevysvetlila a nespochybnila, že cielene pozmenila dohodu z 05.10.2016
a následne dohodu z 05.10.2016, s takto pozmeneným textom zaslala žalovanej za účelom prípravy

návrhu dohody, a teda ešte pred jej podpisom. Žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenie žalobkyne
o tom, že kúpna cena za byt predstavuje 120.000 € s tým, že prvú časť tejto kúpnej ceny za byt vo
výške 3.000 € bude potrebné uhradiť žalobkyni v hotovosti pri podpise dohody s tým, že predmetnú
finančnú čiastku musí žalobkyňa uhradiť spoločnosti SANUS Real za to, že odsúhlasila prevod práv
zo zmluvy o budúcej zmluve zo žalobkyne na žalovanú. V tejto súvislosti poukázala na čl. II ods. 2

písm. a/ dohody, v ktorom sa uvádza suma 3.000 € a titul tohto peňažného plnenia ako úhrada „kúpnej
ceny“. Prvú časť tejto kúpnej ceny za byt vo výške 47.000 € žalobkyňa uhradila spoločnosti SANUS
Real, čomu zodpovedali ustanovenia čl. II ods. 2 písm. b/ dohody, ktorou sa explicitne definuje titul
tohto peňažného plnenia ako úhrada „kúpnej ceny“, pojednáva o tom, že toto plnenie bude financované
prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu nehnuteľnosti, t. j. bytu. V ustanovení čl.

II bod 2.1 sfalšovanej, resp. pozmenenej dohody z 05.04.2016 sa uvádza čiastka 47.016 € s tým, že
tretiu časť tejto kúpnej ceny v sume 70.000 € zaplatí žalobkyňa už priamo spoločnosti SANUS Real.
Pokiaľ i v dohode o postúpení práv a povinností v texte v čl. III ods. 1 sa použil výrok „Postupník zaplatí
postupcovi za prevod práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa tejto
dohody kúpnu cenu vo výške 50.000 €“, bolo to spôsobené tým, že žalovaná bola de facto právnym

laikom a na prípravu spornej dohody mala veľmi krátky čas, vychádzala z informácií žalobkyne o tom,
že suma 47.000 € bola uhradená spoločnosti SANUS Real ako kúpna cena. Žalobkyňa dohodu z
05.10.2016 pred jej zaslaním žalovanej bezprecedentným spôsobom zmenila, žalovaná neprevzala pri
koncipovaní spornej dohody doslovne text dohody z 05.10.2016, a teda spornou dohodou nezamýšľala
v žiadnom prípade dosiahnuť rovnaký stav a rovnaké účinky, ako predpokladala dohoda z 05.10.2016,

ktorej predmetom bolo iba jednoduché postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, pričom uzavretím dohody žalovaná mienila najmä ujasniť spôsob zaplatenia kúpnej ceny za
byt. Uvedené vyplýva z čl. III bod 2, z ktorého je zrejmé, že obsahom dohody nie je iba a výlučne
prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve, ale dojednania a spôsoby uhradenia kúpnej ceny za byt.Uvedená platba je explicitne definovaná ako kúpna cena, nie ako odplata za postúpenie. Kúpna cena
(„odplata za odstúpenie“), žalovaná sa nemala prečo domnievať, že suma 47.000 € má byť suma,
ktorá má byť žalobkyni uhradená titulom jej odplaty za postúpenie, marže, sprostredkovateľskej provízie

alebo akýmkoľvek iným titulom odlišným od právneho dôvodu, ktorý spočíval v zaplatení kúpnej ceny
za byt. Žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenia žalobkyne o tom, že suma 120.000 € je v plnom
rozsahu výlučne sumou kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa pred podpisom dohody
vedome a cielene neposkytla žalovanej zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe čoho nemala
žalovaná možnosť zistiť, že skutočná kúpna cena predmetného bytu nie je 120.000 €, ako to bolo

prezentované žalobkyňou, ale len suma 69.984 € v zmysle čl. III ods. 2 písm. b/ zmluvy o budúcej
zmluve. Žiadna suma „marže“, resp. „sprostredkovateľskej“ alebo inej „odmeny“ žalobkyne nad rámec
kúpnej ceny za nehnuteľnosti nemohla byť financovaná zo strany banky prostredníctvom hypoúveru.
Naviac, žalobkyňa nikdy žalovanej ani len „slovkom“ neuviedla, že popri kúpnej cene za byt chce od
žalovanejzaplatiťakúkoľveksumutitulomodplatyžalobkynezapostúpenie,titulomsprostredkovateľskej
provízie, resp. akýmkoľvek iným titulom odlišným od právneho dôvodu, ktorý spočíva v zaplatení kúpnej

ceny. Žalovaná počas celého konania konzistentne zotrvávala na argumentácii, že žalobkyňa ju v
otázke právneho dôvodu úhrady sumy 47.000 € cielene a vedome uviedla do omylu, pričom v otázke
žalovanou namietaného sfalšovania, resp. pozmenenia textu dohody z 05.10.2016, súd nevenoval
ani len okrajovo pozornosť, čím sa nevysporiadal s podstatnou právnou argumentáciou žalovanej a
absolútne zmätočným spôsobom posudzoval a následne aj vyhodnotil existenciu vedomosti žalovanej

o obsahu zmluvy o budúcej zmluve ako rozhodujúcej skutočnosti preukazujúcej existenciu omylu na
strane žalovanej. V nadväznosti na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zmenil, žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v súvislosti s
ustanovením § 391 ods. 1 CSP.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

6. K uvedenému záveru dospel odvolací súd na tom základe, že občianske súdne konanie je ovládané
zásadou IURA NOVIT CURIA (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok
ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale

uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne
kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej
normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu
žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spojí nesprávne právne následky,
nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré
na tvrdenie súdom zistený skutkový stav dopadajú.

7. Po preskúmaní veci je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že dohoda o postúpení práv a

povinností uzatvorená medzi sporovými stranami 07.04.2017 nie je a nemôže byť relatívne neplatnou
v zmysle ustanovenia § 40a v súvislosti s § 49a OZ. Podstatnou pre tento záver odvolací súd
považoval skutočnosť, že dohodu o postúpení práv a povinností, z ktorej si žalobkyňa v predmetnom
konaní uplatňuje nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, vypracovala samotná žalovaná, pričom platí, že
tomu, kto spôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu, právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu

neprislúcha, nakoľko nie je oprávnenou osobou. Pokiaľ ako tvrdí bola žalobkyňou uvedená do omylu o
výške kúpnej ceny za byt, ide o skutočnosť, ktorú si mohla a mala pred vypracovaním dohody overiť u
predávajúceho. Nešlo o informáciu, ktorá by mimo žalobkyne nemohla byť objektívne verifikovaná.8. Na druhej strane však na rozdiel od relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorej sa musí dotknutá strana
námietkou dovolávať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd prihliada z úradnej povinnosti (ex
offo), ak na základe takéhoto právneho úkonu priznáva právo, alebo právo odmieta. Strana v konaní

nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť právneho úkonu, nakoľko súd je povinný skúmať dôvody absolútnej
neplatnosti o to viac, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky a hľadí sa naň, ako
keby nebol vôbec uzavretý. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí od
počiatku, nastáva priamo zo zákona, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nie je časovo obmedzená,
nie je možné ju konvalidovať.

9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Za dobré mravy treba považovať
súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú

nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti, majú povahu noriem základných, ide
teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie
zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky

demokratickej spoločnosti. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý
je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládaných mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce
určité práva, ale aj osoby týmto úkonom dotknuté), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti

a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003 Z. z.).

11. Nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany prvoinštančného súdu odvolací súd vzhliadol v
tom, že prvoinštančný súd zmluvu o postúpení práv a povinností uzatvorenú medzi stranami sporu

07.04.2017 hodnotil iba z pohľadu relatívnej neplatnosti poukazovanej žalovanou napriek tomu, že
jeho povinnosťou bolo, pokiaľ dospel k záveru o tom, že predmetná dohoda relatívne neplatná nie je,
posúdiť ju z pohľadu dojednania vymedzeného v čl. III dohody, v ktorej sa žalobkyňa so žalovanou
dohodli, že za prevod práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaplatí žalovaná
žalobkyni kúpnu cenu vo výške 50.000 €, ktorá mala predstavovať pre žalobkyňu určitý zisk z prevodu

práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, či nejde o absolútne neplatný právny úkon v zmysle
§ 39 OZ v súvislosti s ustanovením § 3 OZ. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, je pojem a definícia
dobrých mravov sa vývojom spoločnosti rozvíja, mení svoj morálny obsah v priestore a čase, a teda
musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu práve s ohľadom na čas, miesto vzájomného
konania účastníkov právneho vzťahu. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s neurčitou

abstraktnou hypotézou, ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom konkrétnom
prípade vymedzili hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.
Zodpovedajúci úsudok súdu musí byť podložený skutkovými zisteniami a musí súčasne presvedčivo
dokladať, že toto zistenie dovoľuje v konkrétnom prípade záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými
mravmi, že je robený nie za účelom dosiahnutia určitého obojstranného, napríklad ekonomického cieľa

alebo nejakej výhody, ale úmyselne za účelom poškodenia druhej strany. Za zneužitie výkonu práva
možno považovať iba také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného
právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a ktoré je vedené s priamym
úmyslom spôsobiť druhému účastníkovi škodu, resp. inú ujmu.

12. Ak potom prvoinštančný súd z tohto pohľadu odôvodnenosť nároku žalobkyne uplatneného v konaní
neposudzoval, odvolaciemu súdu neostávalo, než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prvoinštančný súd vykoná dokazovanie v
zmysle intencií naznačených odvolacím súdom na zistenie súladu zmluvy o postúpení práv a povinností
uzatvorenej medzi stranami sporu 07.04.2017 s dobrými mravmi a ustálenia, či z hľadiska dojednania

uvedeného v čl. III dohody nejde o zneužitie práva žalobkyne vo vzťahu k žalovanej a či je nárok
žalobkyne na zisk z prevodu práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve akceptovateľný i z hľadiska
momentálneho vývoja a nastavenia spoločnosti a z hľadiska ustálených etických a morálnych noriemv danom mieste a čase podľa toho, kde a kedy k vyhotoveniu zmluvy došlo a či odplata 50.000 € v
podstate iba za prenechanie poradia na odkúpenie bytu je akceptovateľná a tolerovateľná.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)