Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207536
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595
628, zastúpeným: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XXX, XXX XX, o zaplatenie 2.094,32
eura s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/181/2017-47 zo
dňa 02.03.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch III. a IV.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

„I. Zastavuje konanie pre úrok vo výške 23,11% p.a. zo sumy 2.094,32 eur odo dňa 5.4.2017 do
zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1040,87 eur s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5% zo sumy 1040,87 eur od 5.4.2017 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti pre 1.053,45 eur s prísl. a úrok žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka, ustanovení
§ 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.05.2015 zmluvu o úvere č. XXXXX, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.870 eur, s 48 splátkami vo výške 96,27 eura,

s termínom konečnej splatnosti 20.04.2019 a s úrokovou sadzbou 23,11 % ročne. Dospel k názoru, že
zmluva o úvere je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde
žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobnýchpotrieb a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený
právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie aplikoval spotrebiteľské právo. Konštatoval, že
zo zmluvy nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t. j. aká je výška splátok istiny, aká

je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, ani termíny ich splatnosti, nakoľko
tie majú byť v zmysle uvedeného ustanovenia určené v splátkovom kalendári, avšak tento k zmluve
nebol pripojený. Žalobca do zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé
zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť
o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd prvej inštancie zároveň posúdil

úrokovúsadzbuvovýške23,11%akoneprijateľnúavrozporesdobrýmimravmi.Nazákladeuvedených
skutočností súd prvej inštancie priznal žalobcovi pri úvere bez úrokov a bez poplatkov rozdiel medzi
poskytnutou sumou 2.870 eur a úhradou žalovaného vo výške 1.829,13 eura, teda vo výške 1.040,87
eura spoločne s príslušenstvom - s úrokom z omeškania 5% ročne od 05.04.2017 (zosplatnenia) do
zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“).Včastiozaplatenie1.040,87eura(49,70%žalovanejsumy)súdprvejinštanciežalobe
vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V
časti o zaplatenie 1053,45 eura (50,30 % žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje
úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní

úspešnejší žalovaný v rozsahu 0,6 %, no ten si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu
nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s

príslušnými ustanoveniami zákona. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a
arbitrárny. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalovaný uzavrel zmluvu na vopred pripravenom formulári
spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu. Žalovaný mal
možnosť so žalobcom uzatvoriť zmluvu s rozdielnym obsahom. V rámci predzmluvných vzťahov so
žalovaným, tento mal možnosť modifikovať navrhnuté zmluvné podmienky, a taktiež boli žalovanému so

strany žalobcu poskytnuté všetky podstatné informácie, na základe ktorých sa mal možnosť žalovaný
slobodne rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi. Žalovaný zmluvu o úvere akceptoval,
pričom táto bola konštituovaná na základe jeho vlastnej vôle, s jeho súhlasom a vedomím, čo nakoniec
potvrdil aj svojím podpisom. Vo vzťahu k chýbajúcim údajom podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ uviedol, že
zmluva rozlišuje jednotlivé splátky na istinu, iné poplatky a tiež poradie, v ktorom sa budú priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom, pričom všetky tieto informácie zreteľne vyplývajú z Finančného
plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Na základe uvedeného žalovaný v čase
uzatváraniazmluvydisponovalvšetkýmizákonomvyžadovanýmiinformáciamivsúvislostisposkytnutím
a čerpaním úveru. Vo vzťahu k úroku vo výške 23,11 % uviedol, že tento nárok vyplýva zo zmluvných,
ako aj zákonných ustanovení, pričom jeho výšku nepovažoval v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná

úroková sadzba je v rozsahu 2-násobku priemernej sadzby úverov poskytovaných v danom čase, tento
svojou výškou podstatne neprevyšuje. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový
stav vo vzťahu k spracovateľskému poplatku. Jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 86,10 eura
bol so súhlasom žalovaného rovnomerne započítaný v rámci mesačných splátok v zmysle Finančného
plánu, a teda žalovaný už pri podpise úverovej zmluvy mal vedomosť o započítaní jednorazového

spracovateľského poplatku, pričom bez jeho súhlasu by k započítaniu nedošlo. Tento poplatok vychádza
z č. 19 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere, pričom sa tento poplatok nepovažuje za súčasť
mesačných splátok, pokiaľ zmluva o úvere neustanoví inak. Navrhol, aby odvolací zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne zruší
rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku správne
(§ 387 ods. 1 CSP), avšak na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.7. Postupom podľa § 382 CSP preto odvolací súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa
doručenia výzvy vyjadril k možnému použitiu ust. § 2 písm. i) a j) a § 11 ods. 1 ZoSÚ.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2019 uviedol, že hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov vo výške 27,90 % uvedená v čl. II Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa
10.04.2015 vychádza z údajov uvedených v predmetnej zmluve a teda je vypočítaná na zakladá údajov
obsiahnutých v čl. II. individuálnych podmienok a v bode 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere.

Výpočet RPMN zohľadňuje aj dojednaný spracovateľský poplatok a mesačné poistenie spôsobilosti
splácať úver pre prípad smrti a trvalej invalidity, ako aj poplatok za trvalý príkaz. Bod 5. Všeobecných
podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 10.04.2015 obsahuje kvalifikovaný vzorec, ktorý žalobca
pri svojom výpočte používa, a ktorý vychádza z prílohy č. 2 ZoSÚ. V bode 5. Všeobecných podmienok sú
súčasne vysvetlené jednotlivé symboly vyplývajúce zo vzorca pre výpočet RPMN. Pokiaľ konajúci súd
vykonal prepočet prostredníctvom internetovej kalkulačky, tento nepredstavuje hodnoverný a relevantný

dôkaz, pretože ich výpočty sú len orientačné a môžu obsahovať chyby. Vzhľadom na uvedené považoval
žalobca výšku RPMN uvedenú v Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 10.04.2015 za správnu.

9. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho
zamietavej časti a súvisiacom výroku o trovách konania. Nakoľko žalovaný odvolanie nepodal, odvolací

súd nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (10.04.2015) (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou.

16. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(10.04.2015), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (10.04.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.18. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(10.04.2015), ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa

§ 19.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (10.04.2015), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech

spotrebiteľa.

20. Žalobca a žalovaný dňa 10.04.2015 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 2.870 eur na kúpu motorového vozidla špecifikovaného v zmluve.

21. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským
v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvoinštančného súdu, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere nebola individuálne dojednaná. S touto odvolacou námietkou sa však odvolací
súd nestotožňuje. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami vyplýva, že text

zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva bola
pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali
iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný úver. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nemohol
ovplyvniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázať, že zmluvné podmienky boli individuálne dohodnuté,

pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Z predložených
dôkazov nie je zrejmé, že by mal žalovaný možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v zmluve preto nemožno považovať s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS za individuálne dojednané.

23. V predmetnej zmluve je uvedená RPMN vo výške 27,90 %, pričom pri výške úveru 2.870 eur, 48
mesačných splátkach vo výške 96,27 eura a jednorazovom spracovateľskom poplatku vo výške 86,10
eur mala byť RPMN vo výške 30,08% (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky na webovom
sídle www.fininfo.sk - portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií
Slovenskej republiky, http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn).

24. V zmluve je tak uvedená nižšia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v neprospech
spotrebiteľa, pretože skresľuje údaje, ktoré sú porovnávajúcim meradlom pre ostatné produkty na trhu.
Uvedená skutočnosť tak má konzekvencie čo do nesprávnosti v zmluve uvedenej RPMN v neprospech
spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ za následok, že tento úver je bezúročný a bez

poplatkov.

25.RPMNpredstavujejednuzpodstatnýchnáležitostíspotrebiteľskýchzmlúv,pretoževyjadrujenáklady
na úver a spotrebiteľovi pomáha aj poznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom uvedenie nákladov v percentuálnych bodoch zjednodušuje spotrebiteľovi i porovnanie

obdobných produktov na finančnom trhu, a teda aj výberu konkrétneho úveru samotným spotrebiteľom.
Neuvedenie tohto údaju resp. jeho nesprávne uvedenie zo strany dodávateľa je tak klamaním
spotrebiteľa a hľadí sa na neho, akoby uvedené ani nebolo (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp.zn.20Co/230/2014zodňa19.11.2015).NesprávneuvedenievýškyRPMNvneprospechspotrebiteľa
predstavuje dôvody, s ktorými zákon spájal a spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru.

26. Pokiaľ ide o jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 86,10 eura, odvolací súd poukazuje
na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 25.06.2018, č.k. 12Csp/92/2017-65, v spojení sorozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2019, č. k. 2Co/135/2018-99, vo veci rovnakého
žalobcu, kedy súdy dospeli k záveru, že cit.:
„Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj

podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha odráža spracovanie
a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme

spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom.
Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je
nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme.
Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru,
teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06)“.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len reálne poskytnutú sumu
spotrebiteľskéhoúveru,t.j.2.870euraakeďžezobsahuspisuvyplýva,žežalovanývrátilžalobcovisumu
1.829.13 eura, súd prvej inštancie správe zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu uvedených súm.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

29. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a v súvisiacom výroku IV. o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.

Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom

prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).