Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210844
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316210844.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:SATROs.r.o.,sosídlom84437Bratislava,Polianky9,IČO:31335161,zast.:STANOapartneri
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti
žalovanému: U. Z., rod. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX D., X. č. X, o zaplatenie 122,50
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 10. 6. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 122,50 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 5. 2011 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom
retransmisie a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb pod
číslomXXXXXXXXXX,predmetomktorejbolozriadenieaprevádzkovanieslužiebtelevíznychkáblových
rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Žalovaný odoberal službu digitálnej
TV s balíkom služieb „Digitálna televízia (MINI + KLASIK + MAGYAR) s mesačným poplatkom 14,50

eura. Okrem toho boli žalovanému vypožičané zariadenie digitálny prijímač KAON a dekódovacia karta.
Žalobca dňa 11. 3. 2014 odstúpil od zmluvy podľa bodu 5.5.c všeob. podmienok a žalovaný mal uhradiť
platby: poplatok za obdobie od 1. 6. 2013 do 31. 8. 2013 vo výške 43,50 eura, náhradu hodnoty za
vypožičané zariadenia - digitálny prijímač KAON vo výške 59,- eur a náhradu hodnoty za vypožičané
zariadenia - dekódovacia karta vo výške 20,- eur.

3. Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení

s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.

4. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb pod číslom XXXXXXXXXX, všeobecné podmienky (ďalej len VP),interný cenník zariadení, cenník služieb, odstúpenie od zmluvy a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

13. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej
žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť

za služby, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok na úroky z
omeškania,apod.Nazákladetvrdeníuvedenýchvžalobeapriloženýchlistinnýchdôkazovsúdnemalza
preukázané žiadne skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na to,
že zmluva bola uzatvorená na dobu do 31. 7. 2013, niektoré služby boli ukončené už skôr (v priebehu júla
2011), preto súdu nie je zrejmé, ako mohol žalobca od zmluvy odstúpiť a to listom zo dňa 11. 3. 2014. Nie

je možné odstúpenie od záväzkového vzťahu niekoľko mesiacov po tom, ako zmluva zanikla uplynutím
doby, na ktorú bola uzatvorená. Ak teda žalobca poskytoval služby na základe neexistujúcej zmluvy,
poskytoval ich z titulu bezdôvodného obohatenia, potom súd poukazuje na odôvodnenie uvedené v bode
20 a nasledujúce. Žalobca nijako nevysvetlil, prečo si uplatňuje poplatky za služby od 1. 6. 2013 do 31.8. 2013 (zrejeme to súvisí s odstúpením od zmluvy, žalobca však nepreukázal, či toto doručoval a doručil
žalovanému a potom kedy nastali účinky odstúpenia, hoci je to irelevantné, keďže k odstúpeniu dôjsť
nemohlo) a za ktoré služby sú tieto poplatky, pretože niektoré služby zanikli už v júli 2011, ďalšie 31. 5.

2013 a napokon 31. 7. 2013. Žalobca musí svojou žalobou a listinnými dôkazmi jasne a nepochybne
preukázať skutočnú výšku nezaplatených služieb, zoznam služieb, preukázať skončenie zmluvného
vzťahu a tým vznik nároku na náhradu hodnoty za vypožičané zariadenia ako aj vznik nároku na
príslušenstvo a tým aj jeho výšku.

14. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za vypožičané
zariadenia,avšakvzmluve(bod1potvrdeniaprevzatiazariadenia-č.l.5spisu)sauvádza,žezariadenia
sú žalovanému predané a kúpna cena je zaplatená súčasne s odovzdaním zariadenia a jeho prevzatím;
potom nie je jasné, na základe čoho žalobca žiada vyplatenie hodnoty zariadenia. Tvrdenia uvedené v
žalobe sú v rozpore s predloženou zmluvou a žalobca tento rozpor nijakým spôsobom neozrejmil, čo
bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1, 2 a 3 písm. a/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k
20. 5. 2011, (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(3) Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá.

16. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako

spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na
predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (zák. č. 610/2003 Z.z.).

17. Podľa názoru súdu všeobecné podmienky (ďalej len VP), ako súčasť zmluvy, majú obsahovať
len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať
podstatné náležitosti zmluvy. Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou

dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom, že sú
nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol
venovať pozornosť. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Keďže k zániku zmluvy došlo najneskôr k 31. 7. 2013, žalobca nemohol v marci 2014 od zmluvy
odstúpiť, preto k prípadnému plneniu z jeho strany po 31. 7. 2013 (v prípade niektorých služieb pod 1.
8. 2011, 31. 5. 2013) došlo z titulu bezdôvodného obohatenia.19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie

je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník

môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak

však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

21. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného.

22. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že

uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

23. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania

neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to,
či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný
deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. Ustanovenie § 122
OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom
zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného

práva. Tieto pravidlá sa použijú napr. na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe
občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. Soboty,
nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktorésúvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu,
nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. SamotnýObčianskyzákonník(OZ)rozlišujepojmydobaalehotaatietoniejemožnézamieňať,resp.
stotožňovať,napríkladajprávevdôsledkuuplynutiapremlčacejdoby.Pokiaľzákonodarcajenedôsledný
v legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti
odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd toto rešpektoval a
v praxi dôsledne aplikoval, nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení

zákona a tak nahrádzať činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom
procese).PridržiavajúcsacitátuCicera„Argumentumestratioquaereidubiaefaciatfidem.“(argumentje
vysvetlenie, ktoré činí pochybnú vec vierohodnou), pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej
počítanie nie je upravené priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa
prípad posudzuje, aj keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť
pri počítaní doby ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine

sa dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného
začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie
časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na
uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik.

25. Súd mal zo žaloby za preukázané, že povinnosť žalovaného na zaplatenie sumy 14,50 eura, ako
odplata za poskytnuté služby v mesiaci august 2013, mala byť splnená do 31. 8. 2013 (od 1. 9. 2013 si
žalobca uplatnil úroky z omeškania), táto pohľadávka sa premlčala podľa § 107 ods. 1 OZ v subjektívnej
premlčacej dobe dňom 31. 8. 2015, pričom žaloba bola podaná súdu až dňa 10. 6. 2016. Ohľadne
zvyšnej sumy za služby sa súd k premlčaniu nevie jednoznačne vyjadriť, nakoľko nie je zrejmé, za ktoré

služby sa požaduje zaplatenie sumy 43,50 eura (vzhľadom na zánik služieb k skoršiemu dátumu ako
31. 7. 2013).

26. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná,
skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca

neniesol dôkazné bremeno.

27. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.