Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214025
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316214025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. F. H., nar. X.X.XXXX, bytom
H. č. XXXX, 2. A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX, 3. U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX,
všetci zastúpení splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 2. D. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Wolf, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, 3. Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
sosídlomŠtefánikova17,81105Bratislava,IČO:31595545,zastúpenejsplnomocnencom:Advokátska

kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097,
o žalobe žalovaného 3 na obnovu konania Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/432/2013, na odvolanie
žalovaného 3. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/311/2016-100 zo dňa 7.6.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1, 2 a 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na povolenie obnovy konania zamietol a v druhej
výrokovej vete vyslovil, že žalobcovia v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 397, § 399, § 400, § 403 ods. 1 a 2, § 409,
§ 411 a § 414 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia a preto je prípustnosť tohto opravného prostriedku značne obmedzená,
právoplatné rozhodnutie možno napadnúť obnovou konania len z taxatívne stanovených dôvodov a

v presne určenej lehote. Súd skonštatoval, že žalovaný 3. návrhom na obnovu konania doručeným
súdu dňa 28.7.2016. napadol rozsudok Okresného súdu Galanta z 10.6.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava z 28.9.2015, ktorý bol žalovanému 3. doručený 3.12.2015. Ako dôvod obnovy
označil rozsudok NS SR z 31.3.2016 sp. zn. 3Cdo 301/2012, o ktorom sa žalovaný 3. dozvedel po jeho
doručení spoločnosti Kooperativa, a.s., dňa 20.6.2016. Súd skonštatoval, že návrh na povolenie obnovy
tak bol súdu doručený v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odkedy sa žalovaný o tvrdenom
dôvode obnovy konania dozvedel a do troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Napadnutými rozsudkami bol žalovaný 3. zaviazaný na plnenie, preto je splnená aj podmienka § 400
CSP (návrh na obnovu podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané). V ďalšom súd prvej
inštancie zdôraznil rozdiel medzi obnovou konania a dovolaním s tým, že dovolanie slúži na odstránenie
chýb v právnom posúdení veci na rozdiel od obnovy, ktorá je prostriedkom nápravy rozhodnutia, ktoréhonesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení. Žalovaný 3. pritom za dôvod pre obnovu
konania považuje označené súdne rozhodnutie NS SR v inom spore, v ktorom bola riešená obdobná
vec a v ktorom najvyšší súd odlišne posúdil otázku pasívnej legitimácie žalovaného 3. v konaniach

pozostalých po obetiach dopravných nehôd o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú úmrtím blízkej
osoby.

3. Tak Okresný súd Galanta v rozsudku č.k. 8C/ 432/2013 - 160 z 10.6.2014 ako aj Krajský súd v Trnave
v rozsudku č.k. 23Co/543/2014 - 278 z 28.9.2015 vyslovili svoje právne názory vychádzajúc z úvah a

právneho hodnotenia skutkovej situácie. Je pravdou, že najvyšší súd vyslovil v uvedenom rozhodnutí
sp.zn. 3Cdo/301/2012 z 31.3.2016 (teda vydanom po právoplatnosti napadnutých rozsudkov) odlišný
právny názor, avšak okolnosť, že v inom konaní (skutkovo i právne obdobnom) dospel najvyšší súd
k opačnému právnemu záveru, nezakladá prípustnosť obnovy konania, pretože ide o odlišné právne
posúdenieveci,ktorévrámciobnovykonanianemožnoriešiť(viďuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky II. ÚS 161/2012 z 31.5.2012).

4. Prvoinštančný súd poukázal na to, že záver, že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci
samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, bol už v minulosti prijatý v stanovisku
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 8.9.1982 pod R 2/1983 (na ktoré odkazovali aj
žalobcovia) a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR

29Cdo/269/08 z 31.1.2008, 32Cdo/540/11 z 27.10.2011, 20Cdo 328/209). Tento záver vyplýva aj z
rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne deklaroval, že zmena právneho názoru nemôže byť
podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne skončenej (napr. uznesenie Ústavného súdu II. ÚS
111/98 zo 7.5.1998, IV. ÚS 410/00 z 2.10.2000).

5. Z uvedených rozhodnutí podľa súdu vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutia v zmysle § 228 ods.
1 písm. a) OSP resp. § 397 písm. a) CSP zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil
predbežnú otázku odchylne než o nej rozhodol príslušný orgán, alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný
rozhodnutímpodľa§135ods.1,2OSPresp.§193CSPaleboznehovychádzalaneskôrpríslušnýorgán
vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak. Záver o tom, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil

rovnakú právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania, je logický, keďže existuje
množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto súdne
rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by došlo k narušeniu princípu
právnej istoty. Judikatúra jasne uvádza, že v zmysle § 397 písm. a) C.s.p. musí ísť o rozhodnutie, ktoré
s vecou vecne a personálne súvisí (viď uznesenie KS Prešov č.k. 13Co/229/2015 z 9.3.2016).

6. To, že po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/543/2014 z 28.9.2015, vydal
Najvyšší súd SR rozhodnutie, v ktorom v inej, hoci skutkovo i právne obdobnej, veci vyslovil odlišný
právny názor, na povolenie obnovy konania nestačí. Nakoľko prvoinštančný súd dospel k záveru, že
dôvod pre obnovu konania nie je daný, návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

7. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP s tým, že žalobcom 1 až 3, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom o výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaný 3, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol,
že obnova predmetného konania sa povoľuje. Ako odvolací dôvod pritom uviedol dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie svoj záver odvodil od judikatúry českých súdov v čase
platnosti predchádzajúcich procesných predpisov. Avšak nahradením OSP v roku 2016 CSP sa zmenil
náhľad zákonodarcu v otázkach mimoriadnych opravných prostriedkov. Predchádzajúci OSP možnosť
dosiahnuť zjednotenie súdnej praxe v rovnakých skutkových a právnych veciach neposkytoval, na

rozdiel od súčasného CSP, ktorý tento zámer zakotvil v ust. § 421. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom
súdu, že povolením obnovy by došlo k narušeniu princípu právnej istoty. Práve dosiahnutie jednotného
rozhodovania všeobecných súdov pri rešpektovaní ustálenej rozhodovacej praxe dovolacích súdov
vedie k zachovaniu právnej istoty jednotlivca. Žalobca si je vedomý, že povolenie obnovy neznamenábez ďalšieho zmenu rozhodnutia vo veci samej. Pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania však stačí,
že sa javí pravdepodobným, že predložené dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie.
Nepochybne zámerom súčasného znenia CSP v ust. § 421 ods. 1 je zjednotiť rozhodovaciu prax

dovolacích súdov.

10.Ďalšiestranyodvolacínávrhnepodali,kdoručenémuodvolaniužalovaného3sapísomnenevyjadrili.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 3 nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnaodôvodneniepreskúmavanéhorozsudkua

odvolaciu argumentáciu uplatnenú žalovaným 3 bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, že zákonné podmienky pre povolenie obnovy daného konania neboli splnené, v
dôsledku čoho bolo potrebným návrh žalovaného 3 na povolenie obnovy konania zamietnuť.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalovaným 3 uplatneného nároku na obnovu konania a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na správne a presvedčivé) aktuálnou judikatúrou podopreté odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14.Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,žejednouzozákonných
podmienok povolenia obnovy konania v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 397 písm.

a) CSP je okrem iného existencia rozhodnutia, ktoré sa výslovne týka strán a predmetu pôvodného
konania. Rozhodnutie, ktoré ako dôvod obnovy použil žalovaný 3 vo svojom návrhu a to rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo 301/2012 z 31.3.2016 sa netýka ani strán konania, ktoré má byť obnovené a ani predmetu
pôvodného konania, ide o odlišnú vec i keď skutkovo obdobnú. Predmetné rozhodnutie najvyššieho
súdu sa týka úplne iných účastníkov na strane žalobcov, na strane žalovaných je totožný iba subjekt

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave. Hoci predmetom
konaniajetiežnáhradanemajetkovejujmy,predmetkonanianiejetotožnýspredmetomkonaniavoveci,
v ktorej má byť povolená obnova. Predmetné rozhodnutie NS SR, na ktoré odkazuje žalovaný 3, teda
personálne ani vecne nesúvisí s danou vecou. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné zhodne so súdom
prvej inštancie uzavrieť, že zákonom stanovená podmienka pre povolenie obnovy v ust. § 397 písm. a)

CSP, že dotknuté rozhodnutie sa týka strán a predmetu pôvodného konania, splnená nebola a preto bolo
nevyhnutným návrh žalovaného 3 na obnovu daného konania zamietnuť. Pokiaľ žalovaný 3 v podanom
odvolaní opakovane odkazuje na ust. § 421 ods. 1 CSP, je potrebné zdôrazniť, že citované ustanovenie
upravuje podmienky prípustnosti iného mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania, ktoré je
odlišným procesným inštitútom od obnovy konania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako v oboch výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, včítane
závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého a správneho výroku o náhrade trov konania.16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalobcom 1 až 3 vznikol zásadne nárok na náhradu

trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalobcovia 1 až 3 v odvolacom konaní pasívni,
nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu
spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

22. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Odvolací súd potom hoci úspešným žalobcom 1 ž 3 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s
odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).