Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220670
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116220670.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci
žalobcuR.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomvL.L.,H.č.XX,zastúpenéhoJUDr.LuciouFabriciusovou,
advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Amosa Komenského č. 18B, proti žalovanému G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v L. L., H. č. XX, zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom

v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, o zaplatenie 20.652,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/208/2016-290 zo dňa 04.07.2019, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v
plnom rozsahu (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok); súd prvej inštancie po
vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať poskytnutie tvrdených

pôžičiek žalovanému; z dôvodu zamietnutia žaloby bol žalovaný v spore v plnom rozsahu úspešný a
preto mu súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu;
o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

včas odvolanie zo dňa 26.08.2019 (č.l. 302-309 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o nároku
žalovaného na náhradu trov konania (druhý výrok); namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.)
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.); domáhal sa nepriznania náhrady trov konania žalovanému s poukazom na ustanovenie § 257

C.s.p.; argumentoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil skutkové
okolnosti prejednávaného sporu odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.; poukázal na to, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaného poznal ako brata svojej dlhoročnej družky, s ktorým
sedel na Vianoce za štedrovečerným stolom a ktorému dôveroval, preto v záujme pomôcť s rozbehom
podnikania blízkej osobe sa rozhodol žalovanému poskytnúť finančnú pomoc, keďže žalovaný bol v zlej
finančnej situácii a nemal vlastné prostriedky na rozbeh podnikania prostredníctvom v súčasnosti už

zaniknutej obchodnej spoločnosti C., s.r.o., ktorú žalovaný založil a bol jej konateľom; zdôraznil, že
okrem finančnej pomoci pomáhal žalovanému pri podnikaní aj ďalšími konkrétnymi spôsobmi, ktoré vodvolaní špecifikoval; súd prvej inštancie uplatnený nárok na vrátenie pôžičiek zamietol z dôvodu, že
žalobca nepreukázal svoj tvrdený nárok, keď mu vytkol, že postupoval jednoznačne ľahkomyseľným
spôsobom a vyhodnotil, že žalobca sa podieľal na podnikaní obchodnej spoločnosti C., s.r.o., ktoré však

s touto spoločnosťou nedohodol právne korektným spôsobom; poukázal aj na to, že žalovaný spočiatku
v rámci svojej obrany popieral uzavretie zmluvného vzťahu so žalobcom a pripúšťal len obchodný vzťah
medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou C., s.r.o., keď až v podaní zo dňa 24.09.2018 po predložení
zvukového záznamu žalobcom, začal žalovaný tvrdiť, že plnenia, ktoré poskytol žalobca, nedostal
žalovaný ako pôžičku, ale išlo o vklad do spoločnosti C., s.r.o.; vyjadril názor, že samotná skutočnosť,

že vložil peniaze do spoločnosti C., s.r.o., nemôže zakladať súdom založený záver o existencii akéhosi
obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a touto spoločnosťou z dôvodu, že práve v tomto čase vloženia
finančných prostriedkov bol žalobca v tejto spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej
činnosti; zdôraznil, že vykonané dokazovanie jednoznačne nasvedčovalo o existencii poskytovania
finančných prostriedkov žalovanému, pričom sa ale nepodarilo preukázať existenciu zmlúv o pôžičkách
so všetkými jej podstatnými náležitosťami; vyjadril názor, že súd prvej inštancie mal pristúpiť aplikácii

ustanovenia§257C.s.p.zúradnejpovinnosti;argumentoval,žepredmetnéustanovenieurčujeodchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok sporu v prípade, ak je daná výnimočnosť prípadu a ak sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach konkrétneho prípadu za účelom odstrániť
neprimeranú tvrdosť, resp. dosiahnuť spravodlivosť pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok; rozhodovanie o otázke náhrady trov konania by malo zohľadňovať hľadisko,

či sa rozhodnutie nebude javiť ako neprimerane tvrdé voči žalobcovi a či nebude odporovať dobrým
mravom; argumentoval, že v prejednávanom spore je daná existencia skutočností odôvodňujúcich
záver o uplatnení sudcovského moderačného práva podľa ustanovenia § 257 C.s.p., pretože okolnosti
prejednávaného sporu jednoznačne potvrdzujú existenciu finančných transakcií medzi žalobcom a
žalovaným ako osôb v tom čase v blízkom rodinnom vzťahu, ktoré však žalobca nevedel preukázať ako

vzťahy vzniknuté zo zmlúv o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a pristúpenie žalovaného k
záväzku žalobcu voči jeho veriteľovi J. M. R., s.r.o., podľa § 534 Občianskeho zákonníka; jeho neúspech
v spore je tak neúspechom pre dôkaznú núdzu; tento neúspech má za následok, že dlh voči svojmu
veriteľovi musí zaplatiť sám; samotné rozhodnutie o trovách konania je potom v rozpore so zásadou
spravodlivosti, pretože žalobca má byť ďalším rozhodnutím o výške trov konania zaviazaný aj na trovy

právneho zastúpenia žalovaného, ktorý je zastúpený advokátom ustanoveným Centrom právnej pomoci
a ktoré dosiahnu sumu viac ako 5.000,- €; súd prvej inštancie tak striktne aplikoval ustanovenie § 255
ods. 1 C.s.p. a nezohľadnil špecifické skutočnosti, ktoré v rámci konania vyšli najavo, a to blízky a že
rodinný vzťah žalobcu a žalovaného v rozhodnom čase, pre ktorý nedošlo k písomnému potvrdeniu
uzatvorených pôžičiek, ďalej finančný prospech žalovaného na úkor žalobcu, ktorý žalobca v zmysle

žaloby nevedel preukázať ako vzťah z ústne uzavretých zmlúv o pôžičkách a pristúpenia k záväzku
voči jeho veriteľovi a v neposlednom rade nezohľadnil ani dopad výsledku súdneho sporu na pomery
obidvoch strán, keď žalobca okrem dlhu, na ktorý sa zaviazal pre potreby žalovaného, bude splácať aj
trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktoré skutočnosti nie sú náhradou, pretože nárok na poskytnutie
právnej pomoci bol žalovanému priznaný Centrom právnej pomoci; uzavrel, že striktné aplikovanie

zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia okolnosti konkrétneho prípadu je výsledkom neprimeranej
a nežiaducej tvrdosti a nie je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu; na
základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle nepriznania nároku na náhradu
trov konania žalovanému.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.09.2019 (č.l. 334 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom spore neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 C.s.p.; argumentoval, že podľa neho nie je zrejmé, prečo by mal v
danom prípade súd brať do úvahy skutkové okolnosti prípadu, keď žaloba bola zamietnutá a žalovaný od
počiatku popieral opodstatnenosť žaloby, pričom žalobca za proti výsledku sporu ani neodvolal; vyjadril

názor, že žalobca mal v čase podania žaloby predpokladať, že v prípade neúspechu v spore bude
znášať trovy konania; tvrdenia žalobcu v odvolaní považoval za nepreukázané a špekulatívne, pričom
tieto boli vyvrátené v priebehu súdneho konania; skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá pre neunesenie
dôkazného bremena nijakým spôsobom neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., keď žalobca
si mal už na začiatku sporu zvážiť, či má dostatok dôkazov na to, aby bol v súdnom spore úspešný,

keď v priebehu konania mal viaceré možnosti vziať žalobu späť vzhľadom na námietky žalovaného;
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania preto považoval za správne a zákonné, pričom
odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neexistujú; na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu do vlastných rúk dňa
16.10.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 337 spisu) na vedomie.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne
posúdil vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi, výrok napadnutého rozsudku
o trovách konania je vecne správny a odvolací súd sa s ním a jeho odôvodnením v plnom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.);

zobsahuspisujezrejmé,žežalobouzodňa07.11.2016sažalobcavočižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 20.652,- € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania z titulu nevrátených pôžičiek; žaloba
žalobca bola právoplatne zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať uzavretie zmlúv
o pôžičke so žalovaným a reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, hoci z dokazovania

vyplynulo, že žalobca vkladal finančné prostriedky do podnikania obchodnej spoločnosti C., s.r.o. (body
30 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku); podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; nakoľko žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný súd
prvej inštancie správne vychádzal z názoru, že žalovanému vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu; nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnej sporovej strane predstavuje

výnimočný postup, pre ktorý musia byť v zmysle § 257 C.s.p. naplnené dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré môžu spočívať buď v charaktere konkrétneho konania alebo v konkrétnej procesnej
situácii; v prejednávanom spore dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. neboli splnené; neúspech žalobcu v spore z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena ohľadne preukázania poskytnutia pôžičiek žalovanému nepredstavuje

takú výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému; takouto výnimočnou okolnosťou nie je ani samotná
skutočnosť, že žalobca žalovanému dôveroval ani, že v konaní vyšla najavo skutočnosť, že žalobca
vkladal finančné prostriedky do obchodnej spoločnosti založenej žalovaným; odvolací súd nevidí v
priznaní náhrady trov konania plne úspešnej strane sporu nespravodlivosť, keď táto nevyplýva ani zo

skutkových okolností prejednávaného sporu; žiadna z tvrdených skutočností podľa odvolacieho súdu
nedosahuje charakter výnimočnosti odôvodňujúci aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.; odvolací súd
dospel k záveru, že žalobcovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie o trovách konania v prejednávanom spore a preto napadnutý výrok rozsudku o
trovách konania (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).