Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Guľová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203895
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115203895.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnom spore žalobcu: U., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom D.astúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho č. 3, 040
01 Košice, IČO: 31943683 proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej JUDr. Marekom Hicom, advokátom Advokátskej kancelárie
JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2. Dražobník,
s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 3676281 v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v časti „CKN“ ako: parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady
o výmere 406 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 361 m2, parcela registra „C“ č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na
parcele registra „C“ č. XXXX/X, registrovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre
katastrálne územie F.II. Žalobcovi a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14C/6/2015 žalobou z
12.2.2015, podanou na súde 18.2.2015 domáhal, aby súd určil, že zmluva o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel ako dlžník so žalovanou v 1. rade ako veriteľom dňa 13.11.2003 je

bezúročná a bez poplatkov, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v časti „CKN“ ako: - parc. reg. „C“
č. XXXX/X - záhrady o výmere 406 m2 - parc. reg. „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 361 m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený
na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, registrovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre k.ú.
F. I; a aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca na pojednávaní dňa 22.10.2015 predniesol súdu, že berie svoju žalobu späť v časti, v ktorej

žiada určiť, že zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník na
jednej strane so žalovanou v 1. rade ako veriteľom na strane druhej dňa 13.11.2003, je bezúročná a bez
poplatkov. Dôvod čiastočného späťvzatia neuviedol.
3. Žalobca na tom istom pojednávaní žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby v časti, ktorou sa
domáha uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou predmetných nehnuteľností tak, že túto povinnosť žiada uložiť obom žalovaným, t.j. žalovanej
v 1. rade a žalovanému v 2. rade.

4. Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pred začatím prvého pojednávania vo
veci samej, súd uznesením č.k. 14C/6/2015-228 z 22.10.2015 podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie v časti nároku žalobcu o určenie, že zmluva o
hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov.5. Keďže výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu,
súd uznesením č.k. 14C/6/2015-228 z 22.10.2015 pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom na
pojednávaní dňa 22.10.2015.

6. Súčasťou žaloby z 12.2.2015 bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (v tom čase
na vydanie predbežného opatrenia).
7. Súd uznesením č.k. 14C/6/2015-80 zo 17.3.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovaným v 1. a 2. rade uskutočniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX pre kat. úz. F. ako parc.

reg. „C“ č. XXXX/X záhrady o výmere 406 m2, parc. reg. „C“ č. XXXXX/X záhrady o výmere 361
m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, rodinný dom súp. č.
XXXX., postavený na parc. č. XXXX/X, podľa ustanovení podmienok zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca
dňa 13.11.2003, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zakázal žalovaným v 1. a 2. rade rušiť
žalobcu v pokojnom užívaní nehnuteľností: zapísaných na LV č. XXXX v časti „CKN“ ako: parc. reg. „C“

č. XXXX/X - záhrady o výmere 406 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 361 m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45m2, rodinný dom súp. č. XXXX, postavený
na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, registrovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre k.ú.
F. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
8. Na základe podaného odvolania žalovanými 1. a 2. Krajský súd v Košiciach vec preskúmal

a uznesením č.k. 3Co/286/2015-166 z 18.6.2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č.k.
14C/6/2015-80 zo 17.3.2015.
9. Žalobca sa zmenenou žalobou domáhal zákazu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
vyššie uvedených nehnuteľností na tom skutkovom a právnom základe, že takýmto mimosúdnym
výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva na obydlie, do práva na

súkromný a rodinný život, že je tu hrubý nepomer v cene založenej nehnuteľnosti a výškou pohľadávky
záložného veriteľa a že v prípade výkonu záložného práva by prípadná následná obrana žalobcu bola
podstatne sťažená. Podľa žalobcu inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate
vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci.

Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa.
10. Žalovaná v 1. rade považovala žalobný návrh za neopodstatnený a nedôvodný a navrhovala ho
v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe označila ako „právny nonsens“ a
celý predmet konania podľa jej názoru je vyfabulovaný a slúži len na oddiaľovanie splnenia povinnosti
žalobcu a poškodenie žalovanej. Ďalej uviedla, že bol to práve žalobca, ktorý sa obrátil na žalovanú v

1. rade so žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru. Po dôkladnom posúdení tejto žiadosti došlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorú žalobca prijal a podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Sám žalobca
ponúkol ako predmet záložného práva uvedené nehnuteľnosti a bol to práve žalobca, ktorý nedodržal
podmienky zmluvy o hypotekárnom úvere a prestal plniť záväzky z nej vyplývajúce. Záložná zmluva
bola uzavretá v súlade s § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). OZ vychádza z toho,

že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh a to aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej výkon je upravený zákonom
o dobrovoľných dražbách.
11. Žalovaný v 2. rade navrhoval žalobu zamietnuť a v celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou
žalovanej v 1. rade.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu a zistil tento skutkový stav:
13. Strany sporu, žalobca ako dlžník a žalovaná v 1. rade ako veriteľ, uzavreli dňa 13.11.2003 v
písomnej forme zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX podľa ust. §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka (ďalej len ObZ), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 850 000.- Sk

(28.214,83 EUR) za účelom kúpy nehnuteľností s dobou splatnosti do 20.10.2032. Poskytnutý úver
mal žalobca splácať aj s úrokovou sadzbou vo výške 7,00 % p.a. formou mesačných splátok po 5 840,
00 .- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci formou inkasa z účtu. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň
20.5.2004 a konečná splatnosť úveru na deň 20.10.2032. V bode IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že splátka sa započíta v poradí: náklady, poplatky, úroky z omeškania, úroky a istina.

14. Na zabezpečenie pohľadávky strany sporu, žalobca ako záložca a žalovaná v 1. rade ako záložný
veriteľ dňa 13.11.2003 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a) a
nasl. OZ a mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. ObZ. Predmetom záložného práva na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX boli nehnuteľností zapísané naOkresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX v kat. území F. okres M. ako parc. č.
XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a dom č. súp. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X.
15. V Časti II, Článku VI., bode 1. záložnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak záložca nebude

riadne a včas splácať pohľadávku záložného veriteľa, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon
záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného práva, a to buď
spôsobom dohodnutým v bode 2. tohto článku alebo na dobrovoľnej dražbe.
16. V Časti III, ods. 1. sa žalobca a žalovaná v 1. rade dohodli, že záložca ako mandant poveruje
a zároveň týmto splnomocňuje záložného veriteľa ako mandatára, aby na jeho účet za odplatu 1. Sk,

uskutočnil všetky úkony, potrebné a nevyhnutné na výkon záložného práva podľa tejto zmluvy, a aby
v jeho mene urobil všetky právne úkony, potrebné na prevod vlastníctva k predmetu záložného práva
na tretiu osobu.
17. Nakoľko žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a ocitol sa
v omeškaní so splatením úveru, ktoré trvalo viac ako 3 mesiace, žalovaná v 1. rade mu listom zo
dňa 26.11.2014 oznámila, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala ho, aby

nesplatenú pohľadávku vo výške 26 125,14 EUR zaplatil do 15 dní od prevzatia oznámenia a upozornila
ho, že v prípade ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade uvedenej pohľadávky, pristúpi k aktívnemu
vymáhaniu celej pohľadávky, ako aj k realizácií zriadeného záložného práva na majetok, ktorým sa
zabezpečuje návratnosť uvedenej pohľadávky.
18.Žalovanáv1.radelistomzodňa12.12.2014oznámilažalobcovi,keďževstanovenejlehoteneuhradil

ani časť dlhu, že pristupuje k aktívnemu vymáhaniu celého dlhu a k realizácií zriadeného záložného
práva na nehnuteľný majetok.
19. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 4.2.2015 vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľností, nakoľko
prijal vyhlásenie žalovanej v 1. rade o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti výšky a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

20. Žalovaná v 1. rade si z viacero dohodnutých spôsobov výkonu záložného práva (priamym predajom
tretej osobe, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, dobrovoľnou dražbou) zvolila výkon dobrovoľnou
dražbou.
21. Po nariadení predbežného opatrenia uznesením č.k. 14C/6/2015-80 zo 17.3.2015 žalovaní v 1.
a 2. rade vo výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou nepokračovali. Zákaz uskutočniť výkon

záložného práva dobrovoľnou dražbou platí do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod
sp. zn. 14C/6/2015.
22. Žalobca v priebehu konania prejavil záujem dlh na hypotekárnom úvere uhradiť. Dňa 12.1.2017
na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. na ulici B. Nemcovej v Košiciach podal žiadosť o vystavenie
potvrdenia o výške dlžnej sumy hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXX ku dňu zosplatnenia úveru, t.j.

k 26.11.2014.
23. Žalovaná v 1. rade túto informáciu poskytla žalobcovi až 11.4.2017, po podaní podnetu na Národnú
banku Slovenska.
24. Žalobca dňa 26.4.2017 zaplatil zostatok na hypotekárnom úvere vyčíslený k 26.11.2014 vo výške
26 132,98 EUR.

25. Aj napriek zaplateniu dlhu žalobca trval na podanej žalobe s odôvodnením, že žalovaní v 1. a 2. rade
písomne od výkonu dobrovoľnej dražby neupustili a po zastavení konania, ak by zobral žalobu späť, by
mohli v dobrovoľnej dražbe pokračovať. Preto trval na tom, aby súd o jeho návrhu meritórne rozhodol.
26. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 1.6.2017 uviedla, že žalobca uhradil dlh vo výške 26 132,98
EUR. Tento dlh bol vyčíslený k 26.11.2014 a žalobca ho zaplatil až 26.4.2017. Z toho vyplýva, že od

26.11.2014 do 26.4.2017 ešte sa navýšili úroky a keďže dlh sa spláca v poradí: náklady, poplatky, úroky
z omeškania, úroky a istina, je pravdepodobné, že dlh ešte v celom rozsahu splatený nebol.
27. Dňa 1.6.2017 žalovaná v 1. rade vystavila žalobcovi potvrdenie, že zostatok istiny hypotekárneho
úveru je ku dňu 1.6.2017 vo výške 6 932,99 EUR.
28. Žalovaná v 1. rade výšku a presnú špecifikáciu dlhu žalobcu z hypotekárneho úveru č.

XXXXXXXXXX aj napriek viacerým výzvam súdu neoznámila. Žalovaná v 1. rade špecifikáciu dlhu z
hypotekárneho úveru neoznámila ani samotnému žalobcovi aj napriek viacerým výzvam.
29. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto právnych predpisov :
30. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.
31. Podľa § 499 ObZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.32. Podľa § 502 ods. 1 ObZ Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
33. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 506 ObZ k je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.
35. Podľa § 566 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie

záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
36. Podľa § 567 ods. 1,2 ObZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou. (2) Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na

zmenu pokynov mandanta.
37. Podľa § 52 ods. 1,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší.
39. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
40. Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
41. Podľa § 151e ods. 1,2 OZ Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v

Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Záložné právo k
nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný
zákon 3c) neustanovuje inak.
42. Podľa § 151j ods. 1 OZ Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 151m ods. 4,6,7,8 OZ záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný

poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať
záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. (6) Pri
výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. (7) Záložný veriteľ je povinný informovať

záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv
na cenu zálohu pri jeho predaji. (8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný
veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predajizálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
44. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez

jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.
45. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V predmetnej
veci bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu, teda žalobcom a žalovanou v 1. rade,
bola uzavretá dňa 13.11.2003 zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX podľa §§ 497 až

507 ObZ. Žalovaná v 1. rade poskytla žalobcovi úver vo výške 850 000,00.-Sk (28.214,83EUR) na
kúpu nehnuteľností - domu s pozemkom. Doba splatnosti úveru bola stanovená do 20.10.2032. Na
zabezpečenie úveru bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva.
46. Vzťah založený zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX má podľa názoru súdu
spotrebiteľskýcharakter,nakoľkožalovanáv1.rade(dodávateľ)Slovenskásporiteľňa,a.s.jeprávnickou

osobouzapísanouvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI,oddielSa,vložkač.601/Bamávo
vymedzenom predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť
obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
47. Listom z 26.11.2014 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu

7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, a to z dôvodu opakovaného porušovania úverovej
zmluvy. Súčasne upozornila žalobcu, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v termíne do 15 dní od
prevzatia výzvy si uplatní nárok na základe záložnej zmluvy.
48. Dňa 12.12.2015 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi, že nakoľko k úhrade pohľadávky v
stanovenej lehote nedošlo, pristupuje k aktívnemu vymáhaniu celej pohľadávky a k realizácií zriadeného

záložného práva v dobrovoľnej dražbe.
49. Dňa 4.2.2015 žalovaný v 2. rade vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľností a poskytnutie
dokumentácie k nehnuteľnostiam za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
50. Žalobca ako spotrebiteľ poskytol na zabezpečenie pohľadávky nehnuteľnosti, o ktorých v konaní

tvrdil, že sú jeho jediným obydlím a že strata tohto obydlia ho môže uviesť do veľmi citlivej situácie a že
takýto mimosúdny výkon záložného práva v demokratickej spoločnosti predstavuje neprimeraný zásah
do práva na obydlie.
51. Vychádzajúc z tohto tvrdenia žalobcu súd vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a zakázal žalovaným v 1. a 2. rade uskutočniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou

nehnuteľností uvedených v záložnej zmluve a zakázal im rušiť žalobcu v pokojnom užívaní týchto
nehnuteľností. Týmto predbežným opatrením súd len dočasne upravil pomery medzi stranami sporu a
to do skončenia konania vo veci samej.
52. V priebehu konania súd zistil, že žalobca predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre
kat. územie F. nadobudol kúpnou zmluvou registrovanou katastrom nehnuteľností pod X.. V tom čase

býval na L. V roku 2007 uzavrel manželstvo s L. a začali spolu bývať v jej byte na I., kde bol prihlásený
k trvalému pobytu až do 28.4.2017. Z výpovede žalobcu súd zistil, že v roku 2012 bolo jeho manželstvo
rozvedené a po rozvode sa presťahoval do predmetného domu v kat. území SW. lokalite zvanej K. v
M. V roku 2015 utrpel úraz hornej končatiny a táto skutočnosť ho natoľko paralizovala, že nemohol v
predmetnom dome sám bývať, tak sa prechodne nasťahoval k svojej matke na P. kde aj toho času

býva a preberá súdne zásielky. Dňa 28.4.2017 sa žalobca, pre súd z neznámych dôvodov v evidencií
obyvateľstva prihlásil na trvalý pobyt na obec M.53. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že má záujem dlh
zaplatiť, ale k úplnému vyrovnaniu dlhu do ukončenia dokazovania v predmetnej veci zo strany žalobcu
nedošlo a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1. rade mu do 19.10.2017 nevyčíslila výšku nesplateného
dlhu so špecifikáciou výšky istiny, úrokov, poplatkov za vedenie účtu a pod.

54. Žalovaná v 1. rade bez predloženia akéhokoľvek listinného dôkazu tvrdila, že ešte zákonite
musí existovať dlh na hypotekárnom úvere, pretože žalobca zosplatnený úver, ktorý bol vyčíslený k
26.11.2014 zaplatil až 26.4.2017.
55. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak ešte existuje záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
podľa vyčíslenia žalovanej v 1. rade zo dňa 1.6.2017 vo výške 6 932,99 EUR, potom existuje aj právo

žalovanej v 1. rade vyplývajúce zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 13.11.2003, teda právo na uspokojenie
pohľadávky výťažkom z predaja predmetu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Preto súd žalobu
prejednal a na jej základe vo veci meritórne rozhodol.56. Dobrovoľná dražba podľa zák. č. 524/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov predstavuje jeden zo
spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§151j ods. 1).
57. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti

zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná a o výške pohľadávky rozhodne súkromná osoba
(banka). Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba (dražobník), ktorá pri tejto činnosti sleduje svoj zisk. To
všetko sa môže vykonať aj napriek tomu, že žalobca namieta znenie zmluvných podmienok, nedostatok
slobodnej vôle pri uzatváraní záložnej zmluvy a tiež výšku pohľadávky záložného veriteľa.
58. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaná v 1. rade sa zo všetkých možností výkonu záložného

práva rozhodla využiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Žalobca
namieta výšku svojho dlhu dôvodiac, že jeho výška bola jednostranne a bez špecifikácie určená
žalovanou v 1. rade a môže obsahovať aj nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok
(poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu a pod.). Žalobca ďalej dôvodil, že neexistuje
žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by podrobilo ustanovenia zmluvy súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných
podmienok a žalovaná v 1. rade pri realizácií záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohla

vymôcť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
59. Existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva, ktoré pri garancií prednosti záložného práva až do
konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia.
60. V súvislosti s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že slovenská právna úprava záložného práva
a dobrovoľných dražieb je v súlade s európskym spotrebiteľským právom, súd poukazuje na viaceré

závery prijaté v rozhodnutiach napr. C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/106/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/113/2016, podľa ktorých sa Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách má vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takejvnútroštátnejúpravy,akojevprejednávanejveci§151jods.1OZ,ktoráumožňujeveriteľovivymôcť

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti
aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom. Inštitút dobrovoľnej
dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy a to
bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený

jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je
možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu “exekučného titulu”.
61. Súd ďalej poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 8.3.2005 sp.zn. Pl.ÚS 47/04, ktorým ústavný
súd zrušil § 36 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku

bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným
aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky,
ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do “rozhodovania” živnostníka-dražobníka,
pričom práve z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
Nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil

rýchlo a lacnejšie a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky
nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb.
62. Ústavný súd sa niekoľkokrát vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných
dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate
len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby(§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná

prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z
30.4.2013).
63. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca poskytnutý úver splácal od roku 2003 do 2014, až do
doby, kým sa nedostal do existenčných problémov v dôsledku straty zamestnania a neskôr aj v dôsledku
úrazu, ktorý ho na dlhšiu dobu úplne vyradil z pracovného procesu a to až do takej miery, že nebol

schopný sám sa o seba v bežnom živote postarať, preto bol nútený na čas sa ubytovať u svojej matky
v jej byte. Jedinou nehnuteľnosťou, ktorú žalobca vlastní a ktorá môže plniť funkciu obydlia pre neho
je práve založená nehnuteľnosť.
64. Žalobca ďalej preukázal súdu, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva je evidovaná
na LV č. XXXX pre kat. územie F. ako rodinný dom a podľa potvrdenia realitnej kancelárie REMAX zo

dňa 23.1.2015 je všeobecná hodnota nehnuteľností 70 000 EUR a podľa potvrdenia realitnej kancelárie
Sonne s.r.o. zo dňa 3.11.2015 je hodnota nehnuteľností 58 000 EUR. Hodnota založených nehnuteľností
je cca až desaťnásobne vyššia ako výška dlhu žalobcu vyčíslená žalovanou v 1. rade k 1.6.2017.65.Súdnazákladevyššieuvedenéhojetohonázoru,žerealizáciouzáložnéhoprávaformoudobrovoľnej
dražby zo strany žalovanej v 1. rade a za účasti žalovaného v 2. rade reálne hrozí žalobcovi neprimeraný
zásah do jeho ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život, keď pre pohľadávku vo výške cca

6 932,99 EUR , ktorú vyčíslila sama žalovaná v 1. rade , by žalobca mal prísť o nehnuteľnosť/rodinný
dom v hodnote cca 58 000 EUR a navyše v pohľadávke žalovanej v 1. rade, keďže ju odmietla žalobcovi
aj súdu špecifikovať, môžu byť zahrnuté aj sumy, ktoré môžu vychádzať z neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve.
66. V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené úverovou zmluvou, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, preto je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto
právneho vzťahu, teda žalobcu.
67. Žalovaná v 1. rade má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného práva zriadeného
zmluvou. Požadovanie uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade je možné považovať za formu zapieracej
žaloby vlastníka, ktorou sa vlastník domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva. Z vyššie uvedených dôvodov je namieste považovať realizáciu výkonu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, preto súd žalobe v uvedenom
rozsahu vyhovel.
68. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby čo do výroku na určenie, že zmluva o hypotekárnom úvere je
bezúročnáabezpoplatkovkonaniezastavilavčasti ozdržaniesavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnou
dražbou žalobe vyhovel. Vzhľadom na výsledok sporu, žalobca a žalovaní v 1. a v 2. rade mali rovnaký

úspech i neúspech v konaní, súd im nepriznal náhradu trov konania ( § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.