Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu. JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti
žalovanému: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 6.715,38 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13Csp/64/2016-69 zo dňa 20. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti úroku z istiny do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru vo výške 555,58 eura, v časti zmluvného úroku vo výške 19 % ročne od
17.04.2014 do 22.01.2016, v časti 5 % úroku z omeškania ročne od 08.07.2016 do 02.03.2017 zastavil.
Výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.612,46 eura s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.848,46 eura od 03.03.2017 do 09.03.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

2.745,46 eura od 10.03.2017 do 09.04.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.642,46 eura
od 10.04.2017 do 09.05.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.539,46 eura od 10.05.2017
do 09.06.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.436,46 eura od 10.06.2017 do 09.07.2017,
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.333,46 eura od 10.07.2017 do 09.08.2017, s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.230,46 eura od 10.08.2017 do 09.09.2017, s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.127,46 eura od 10.09.2017 do 09.10.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.024,46 eura od 10.10.2017 do 09.11.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.921,46 eura

od 10.11.2017 do 09.12.2017, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.818,46 eura od 10.12.2017
do 09.01.2018, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.715,46 eura od 10.01.2018 do 09.02.2018,
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.612,46 eura od 10.02.2018 do zaplatenia, to všetko v
pravidelných mesačných splátkach po 103,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie
splnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia. VýrokomIII.žalobuvčastidlžnejistiny
prevyšujúcej sumu 1.612,46 eura, v časti zmluvného úroku 19 % ročne od 23.01.2016 do zaplatenia,

ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, zamietol. Výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak,
že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.
1.2 V dôvodoch poukázal na obsah žaloby, ktorou sa Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.715,38 eura so zmluvným úrokom vo výške555,58 eura, s 19% úrokom ročne zo sumy 6.715,38 eura od 17.04.2014 do zaplatenia, s 5,00%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.715,38 eura od 08.07.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Dôvodila tým, že dňa 30.04.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 2385985113, neoddeliteľnou

súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľský úver. Na
základe zmluvy bol žalovanému zo strany (pôvodného) žalobcu poskytnutý úver vo výške 7.000,- eur
a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami
podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho Poštová banka, a.s.
podaním zo dňa 16.04.2014 vyhlásila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 2385985113 za predčasne

splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikovala ako dlžnú istinu vo výške 6.715,38 eura, úrok vo
výške 555,58 eura, poplatky za upomienky vo výške 42,11 eura, poistné vo výške 16,14 eura, úhrnom
vo výške 7.329,21 eura. Súčasne vyzvala žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od
doručenia výzvy. Žalovaný si zásielku Poštovej banky, a.s. neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila
späť dňa 13.05.2014 odosielateľovi.
1.3 Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom

tohto konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Súd na návrh postupcu
uznesením zo dňa 15.11.2017 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto
pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o. ako nový žalobca.
1.4 Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi postupcom (Poštová banka a.s.) ako
veriteľom a žalovaným bola dňa 30.04.2013 uzavretá zmluva o úvere (dostupná pôžička) , na základe

ktorej postupca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 7.000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť 72 . mesačnými splátkami po 171,04 eura, splatnými v 19. deň kalendárneho mesiaca, pričom
termín splatnosti prvej splátky bol 09.05.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na 19.04.2019, pri
úrokovej sadzbe vo výške 19%, pri RPMN 20,74% a priemernej RPMN vo výške 12,92%, so základným
súborom poistenia, pri celkovej výške nákladov 4.707,33 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že

predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd teda daný vzťah strán sporu
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
1.5 Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluve o úvere nie sú uvedené žiadne poplatky, a preto
s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohol veriteľ od žalovaného ako spotrebiteľa

požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Konštatoval, že prílohou úverovej zmluvy nie sú
ani VOP žalobcu, ani Obchodné podmienky pre úver, či Sadzobník poplatkov, pričom tieto nie sú ani
opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu
(bod 40. - 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 ).Súd mal za to,
že veriteľovi žalovaného nevznikol nárok ani na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej

úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o poistných zmluvách.
Žalobca nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky
akéhokoľvek poistenia žalovaného a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Z uvedeného dôvodu súd
dospel k záveru, že postupcovi nárok na poistné nevznikol.
1.6 Ďalej poukázal na to, že v danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy absentuje

podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm.
j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.

1.7Súdprvejinštancieuviedol,žepodľapísomnéhovyhotoveniaúverovejzmluvycelkovénákladypodľa
§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy žalovaného spotrebiteľa
mali byť vo výške 4.707,33 eura. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žalovaným čerpaný úver

bol splatný 72 splátkami po 171,07 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 5.317,04 eura (72
x 171,07 - 7.000), ale určite nie vo výške 4.707,33 eura, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne
absentuje povinný údaj o celkovej čiastke (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

zdôraznil, že aj absencia údaju o celkovej čiastke má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
žalovaným čerpaného úveru. Mal za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní
úveru vo výške 7.000,- eur a pri 72 splátkach po 171,07 eura predstavuje sumu vo výške 12.317,04
eura, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 4.707,33 eur kvýške čerpaného úveru - 7.000,- eur by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala
(len) sumu 11.707,33 eura, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného bolo
zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale
nižšie náklady. Potom veriteľ žalovaného v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške (20,74%)
oproti jeho skutočnej výške (22,90% - podľa interaktívnej kalkulačky na portáli Ministerstva financií SR,
pri 72 splátkach po 171,07 eur mesačne), teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu,
keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Zdôraznil, že aj z uvedeného dôvodu je

úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona.
Záverom uviedol, že pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 7.000,- eur je bezúročný a bez poplatkov
a žalovaný na takto čerpaný úver uhradil celkom sumu vo výške 5.387,54 eura, skutočnosť ktorú mal
súd v konaní preukázanú, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu
1.612,46 eura. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 1.612,46 eura titulom dlžnej istiny
(7.000 - 5.387,54 eura). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 1.612,46 eura ako aj v časti

19% úroku ročne od 23.01.2016 do zaplatenia, súd žalobu žalobcu zamietol.
1.8
1.9 Čo sa týka nároku žalobcu na úrok z omeškania, súd prvej inštancie po zohľadnení pravidelných
mesačných úhrad žalovaného po 103,- eur, hradených žalovaným po čiastočnom späťvzatí žaloby v
celkovej výške 1.236,- eur (12 x 103), dospel k záveru, že žalovaný k 03.03.2017 dlhoval sumu vo

výške 2.848,46 eura (dovtedy uhradil podľa tvrdení žalobcu sumu vo výške 4.151,54 eura), ktorá suma
postupne klesala v dôsledku ďalších úhrad žalovaného po 103,- eur mesačne, až na sumu vo výške
1.612,46eura,súhradouktorejsažalovanýdostaldoomeškaniaod10.02.2018dozaplatenia.Žalobcovi
vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súd

aj s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (odvolací
dôvod § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.) Nesúhlasil s tým, že súd mu nepriznal sumu za poplatky a upomienky

dôvodiac, že nie sú uvedené v zmluve o úvere . S týmto odôvodnením súdu nemožno súhlasiť, nakoľko
žalovaný v zmysle bodu 4.7 zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými
obchodnými podmienkami a taktiež Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Poukázal na to, že žalobca má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (ust. § 53 ods. 9 OZ) a zaslať
mu minimálne dva listy, preto nie je správny názor, že výdavky by mal v plnej miere znášať žalobca. V

prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Zamietnutím
žaloby v časti poplatkov tak vznikla žalobcovi ďalšia škoda. Poplatok za upomienku nie je sankciou, tou
je úrok z omeškania. Poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním
porušovania zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či došlo k splneniu podľa upomienky. Žalobca je
oprávnený poberať poplatok za upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia

zmluvy spotrebiteľ informovaný, čo v tomto prípade bolo splnené v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol
súčasťou Zmluvy o úvere. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky,
úroky, úroky omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené
s uplatnením pohľadávky Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich
dohodnúť rôzne, a to aj vo forme paušálnej náhrady. Výška poplatkov bola žalovanému známa už v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne uvedené v Sadzobníku poplatkov. Žalované poplatky
sú primerané a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré s ich vykonaním vznikli, má na ne žalobca nárok.
K nesprávnej výške RPMN a celkovým nákladom uviedol, že súd zrejme vychádzal pri výpočte RPMN
z internetovej kalkulačky, ktorý výpočet je len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre
súdnekonanie.Zmluvaoúverebolauzatvorenánazákladeprávnejúpravyodlišnej,nežsúčasnáprávna

úprava, nakoľko s činnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti
súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v
súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Žalobca tak trvá na
tom, že Zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky, ako aj výšku celkových nákladovspojených s úverom. Poukázal na to, že žalobcovi výpočtový systém umožňoval výpočet mesačných
splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla, preto sa mohlo stať, že výška poslednej
splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa

spotrebiteľovi vráti na základe bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne zhodnotil
aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Z gramatického výkladu
predmetného ustanovenia zákona vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov
len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa
nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo

podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových
nákladov. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou platiť
poistné vyplýva napríklad z bodu 7.1 obchodných podmienok, podľa ktorého, ak dlžník v návrhu požiada
o poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a Banka prijme Návrh, dôjde k uzatvoreniu poistenia.
Ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o
úvere . V zmluve o úvere je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na 19.04.2019. Z uvedeného

teda vyplýva predpoklad , že ak si žalobca bude plnil riadne svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere, táto
zanikne dňa 19.04.2019. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že úverová zmluva neobsahovala základnú
náležitosť zmluvy a to vyčíslenie celkovej čiastky ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca je toho názoru,
že Zmluva o úvere obsahuje predmetný údaj, nakoľko v bode 3.1. Zmluvy o úvere pod tabuľkou je
uvedené „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s

úverom“. Mal za to, že predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je
presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný
o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. K poisteniu uviedol, že nárok na úhradu
poistného vznikol žalobcovi v súlade s článkom 3 zmluvy o úvere, kde je uvedený rozsah poistenia,
ako aj skutočnosti týkajúce sa poistných podmienok. To, že k žalobnému návrhu neboli priložené listiny

týkajúce sa poistenia, nemôže mať za následok nepriznania nároku v tejto časti, nakoľko súd rozhodol
bez akýchkoľvek dôkazov. Žalobca záverom namietal, že rozsudok je v tejto časti prekvapivý, nakoľko
žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne
vyvrátiť.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP)
apoprejednaníveciprijalzáver,žerozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávny.Pretotentorozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

6. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.

8. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a dodáva, že
v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere, sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež vustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval nesprávny údaj o celkových nákladoch úveru, ako
aj nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto posúdil

úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru stotožnil, lebo v zmluve nie je uvedený údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe
úverovej zmluvy zaplatiť. Zo zmluvy je však zrejmé, že po vynásobení počtu mesačných splátok (72)
a výšky jednotlivej mesačnej splátky 171,07 eura , mal žalovaný zaplatiť úver vo výške 12.317,04
eura, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného 4.707,33 eura k

výške čerpaného úveru 7.000,- eur by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala
(len) sumu 11.707,33 eura, čo je, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, pri počte splátok a ich
výške matematicky vylúčené. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pri
výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Vychádzajúc zo záveru, že
veriteľ uviedol nesprávnu výšku nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, musela byť aj RPMN
nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má rovnako za následok, že úver sa podľa §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Odvolací súd uznal za dôvodnú len tú námietku žalobcu, že v zmluve je uvedený údaj o dobe trvania
zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/ 2010 Z.z.), ktorým je dátum konečnej splatnosti úveru dňa
19.04.2019. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov z ostatných

vyššie uvedených dôvodov.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by

mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).