Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308209697
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8308209697.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: 1. C. F., nar. XX.XX.XXXX,
2. C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. D. T. č. XXX, proti žalovanej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. D. T. č. XXX, zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, Humenné o určenie
povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a určenie hranice medzi pozemkami s prísl., o
odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2013 č.k.
18C/142/2008-345 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh o určenie, že žalovaná sa má zdržať zásahov do
parciel KN č. 1, KN č. 2 a KN č. 3 zapísaných na LV č. XXX kat úz. T. A. patriacich žalobcom zamietol.
Určil, že hranica medzi parcelami KN č. 1, KN č. 2 a KN č. 3 zapísaných na LV č. XXX kat. úz. T. A.
patriacich žalobcom a parcelami KN č. 4 a KN č. 5 zapísaných na LV č. XXX kat. úz. T. A. patriacich
žalovanej prechádza po oplotení medzi lomovými bodmi č. 3-78, 3-107, 3-106, 3-104, 3-105 a 3-1055
určených znaleckými posudkami znalcov Ing. R. č. 47/2011 a Ing. F. č. 10/12. Súd prvého stupňa určil,
že o trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovia sa vo vzťahu k žalovanej
domáhali určenia priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami. Poukázal na obsah vykonaného
dokazovania a to predovšetkým pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. C. R. a
znalecký posudok, ktorý bol kontrolným posudkom, vyhotoveným znalcom Ing. K. F.. Zdôraznil, že za
účelom zistenia, či plot medzi pozemkami, patriacimi účastníkom konania, sa nachádza na správnej
hranici medzi týmito pozemkami, resp. či nezasahuje do pozemkov ktoréhokoľvek z účastníkov konania,
vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcami z odboru geodézie a kartografie. Znalec Ing. C. R.
stanovil, že hranica medzi pozemkami prechádza po oplotení medzi lomovými bodmi č. 3-78, 3-107,
3-106, 3-104, 3-105 a 3-1055. Z dôvodu námietok zo strany žalobcov bolo nariadené kontrolné znalecké
dokazovanie vo veci, keď tento v poradí druhý posudok vyhotovil znalec Ing. K. F.. Taktiež tento kontrolný
znalecký posudok potvrdil, že hranica medzi pozemkami účastníkov konania je daná existujúcim plotom
s uvádzanými lomovými bodmi s tým, že súradnice bodu 3-1055 je potrebné zameniť a tým zmeniť
aj doteraz nesprávny zákres hranice medzi lomovými bodmi 105 a 1055 z dôvodu, že zákres medzi
uvádzanými bodmi je v katastrálnej mape nesprávny a posunutý o 0,40 m do pozemku KN 5, patriacej
žalovanej. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 123 až § 126 OZ. Ustálil, že právna hranica
medzi pozemkami účastníkov konania je totožná s hranicou, na ktorej sa nachádza oplotenie, ktoré
postavili právni predchodcovia žalovanej a ktorý existuje doposiaľ. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec Ing.
F., ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok a vypočutí svedkovia. Určil preto priebeh hranice medzipozemkami účastníkov tak, ako to stanovili znalci v danom konaní a pokiaľ ide o žalobu o určenie, že
žalovaná nemá zasahovať do vlastníctva žalobcov, túto vyhodnotil s poukazom na obsah vykonaného
dokazovania, predovšetkým pokiaľ ide o znalecké posudky, ako neopodstatnenú a zamietol ju.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade,
ktorí vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Poukázali na nimi predložené dôkazy o
zásahoch do hranice im patriaceho pozemku. Poukázali v tomto smere predovšetkým na predloženú
fotodokumentáciu a nesúhlasia s tým, že by žaloba o zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva
bola neopodstatnená. Uvádzajú, že na pojednávaní 07.12.2009 žalovaná súhlasila, že bude rešpektovať
zameranie, ktoré sa má vykonať a po jeho realizácií však už žalovaná nedala súhlas na tento úkon.
Myslia si, že to potvrdzuje spoluprácu sudcu v tomto spore, nakoľko potom začal naliehať, aby bol
zmenený petit na určenie hranice. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. R.,
neuvádzajú, že im nebolo oznámené, kedy sa bude realizovať a teda majú pochybnosti o tom, či znalec
bol osobne vykonať tento úkon, keďže v tom čase bol sneh a jediná fotografia v tomto posudku je bez
snehu. Vyhotovenie tohto posudku nebolo v súlade so zákonom. Znalec v posudku ako keby vydal
rozhodnutie na základe tvrdenia svedkov a žalovanej a nie na základe skutočného zákresu katastrálnej
mapy. To sa týka aj znaleckého posudku Ing. F., ktorý neurčil hranicu na základe katastrálnej mapy,
ktorá bola urobená na základe skutočného stavu cca v r. 1986, ale vykonal zameranie, ktoré nemá
podkladvkatastrinehnuteľnostíataktiežsaohradzujetvrdením,žeberienavedomievýpovedesvedkov.
Tohto merania sa žalobcovia nezúčastnili z dôvodu, že boli informovaní o čase, kedy sa má zameranie
vykonať, avšak mali naplánovanú dovolenku a so znalcom F. sa im nepodarilo skontaktovať. Poukazujú
na fotodokumentáciu, ktorú vyhotovili žalobcovia, kde uvádzajú závažné skutočnosti, na základe ktorých
je vidieť v akom stave je plot, aké zmeny sa tam vykonali a majú za to, že je potrebné na tieto nimi
uvádzané fakty prihliadať.
Žalovanánavrhlarozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Návrhnazdržaniesazásahudoparcielžalobcov
bol zamietnutý z dôvodu, že bolo preukázané, že ona žiadnym spôsobom nezasahovala do parciel
žalobcov premiestňovaním plota, ako mali snahu tvrdiť žalobcovia. Práve naopak, v súvislosti s touto
ich čiastkovou žalobou bolo skôr preukázané to, že z ich strany bolo poškodené toto oplotenie. Pokiaľ
ide o výrok rozsudku o určenie hranice, tento je podľa jej názoru plne v súlade s vykonanými dôkazmi a
teda v súlade s tým, čo vypovedali vypočutí svedkovia a predovšetkým so znaleckými posudkami.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinností a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
Podľa § 126 ods. 1, 2 OZ, vlastník ma právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení § 126 OZ vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho
práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základným
predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, avšak ani preukázaním
tohto oprávnenia nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný účastník má právo na
užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného
bremena či iných skutočností. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnostispočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere
k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých
zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.
V prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov účastníkov, ktorí sú vlastníkmi susediacich
pozemkov, keď žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parciel zapísaných na LV č. XXX kat. úz.
T. A. (parcely KN č. 1, KN č. 2 a KN č. 3) a žalovaná je vlastníčkou parciel KN č. 4 a KN č. 5
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. T. A.. Žalobcovia sa domáhali určenia priebehu hranice medzi týmito
pozemkami tvrdiac, že hranica vymedzená oplotením, ktoré bolo v minulosti realizované ešte právnymi
predchodcami žalovanej, nie je správna s tým, že posunom tohto oplotenia medzi pozemkami došlo k
zásahu do ich vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam.
Za účelom nepochybného zistenia, či plot postavený medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania
sa nachádza na vlastníckej hranici medzi týmito pozemkami, súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké
dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie. V poradí prvý znalecký posudok č.
47/2011 vyhotovil znalec Ing. C. R., ktorý po obhliadke na mieste samom a vykonaním meračských prác
(realizovaných bez predvolania účastníkov konania z dôvodu, že pre spracovanie znaleckého posudku
potreboval zamerať skutkový stav a nezisťoval ďalšie podklady) určil, že vlastnícka hranica medzi týmito
pozemkami prebieha po oplotení medzi lomovými bodmi č. 3-78, 3-107, 3-106, 3-105 a 3-1055 s tým,
že sa opravia súradnice lomového bodu č. 3-1055 na nové súradnice. Znalec popísal, že po spracovaní
meračských dát a ich porovnaní s vektorovou kresbou súčasnej mapy katastra nehnuteľností zistil
nesúlad medzi skutkovým stavom v teréne a stavom zobrazeným v mape katastra nehnuteľností, keď
podľa zákresu v katastrálnej mape by sa oplotenie v zadnej časti malo nachádzať v parcele KN č. 2 vo
vlastníctve žalobcov. Z tohto nákresu by bolo možné konštatovať, že oplotenie zasahuje do pozemku
žalobcov v maximálnej šírke 40 cm. Zistil, že oplotenie z oceľového pletiva je identické s tým, ktoré
bolo odsúhlasené vlastníkmi susedných pozemkov pri miestnom vyšetrovaní a meraní v r. 1982. Znalec
testovaním dát zistil, že spôsob určenia súradníc lomového bodu č. 3-1055 nezodpovedal vtedy platným
predpisom a postupom a z toho dôvodu pri spracovaní predpisu výpočtu podrobných bodov a následne
pri predpise kresby vektorovej mapy došlo k chybnému zobrazeniu v tomto spornom priestore. Zdôraznil,
že v terajšej mape katastra nehnuteľností je preto o 40 cm chybne zakreslená vlastnícka hranica medzi
pozemkami účastníkov konania.
Tento záver korešponduje aj so zisteniami znalca Ing. K. F., ktorý v zmysle pokynov súdu prvého
stupňa vyhotovil kontrolný znalecký posudok č. 10/2012 v súvislosti s určením priebehu hranice medzi
pozemkami účastníkov konania nachádzajúcimi sa v kat. úz. A..
Taktiež aj v poradí druhý znalec v podanom znaleckom posudku vo veci skonštatoval, že hranica medzi
pozemkami účastníkov konania je daná existujúcim plotom s lomovými bodmi č. 78, 107, 106, 104, 105
a 1055 z meračskej skupiny č. 3 s tým, že súradnice bodu 3-1055 je potrebné zmeniť a tým zmeniť aj
doteraz nesprávny zákres hranice v katastri nehnuteľností medzi bodmi 105 a 1055. Znalec Ing. K. F.
skonštatoval, že vlastnícka hranica medzi danými pozemkami je evidovaná Správou katastra Humenné
v tzv. vektorovej katastrálnej mape s tým, že mapa bola vyhotovená priamym meraním - mapovaním v
r. 1984. Znalec vykonal zameranie hraníc skutočného stavu pozemkov, ktoré sú predmetom sporu za
účelom zistenia skutočného priebehu spornej hranice v teréne tak, aby ju mohol porovnať s hranicou
evidovanou vo vektorovej katastrálnej mape. Zistil, že rozdiel medzi hranicou zakreslenou v katastrálnej
mape a existujúcim plotom v bode č. 1055 je 0,40 m po šikmej čiare zadnej hranice pozemku KN 2. Keď
po odstránení predchádzajúcej výpočtovej chyby zrekonštruoval výpočet bodu 1055, tento bod vyšiel na
koniec oplotenia tak, ako boli pozemky užívané pri meraní a ako ich účastníci konania užívajú doteraz.
Bod 1055 po odstránení chýb je podľa znalca totožný s užívanou hranicou a takto mala byť hranica
zakreslená v mape po mapovaní. Znalec zdôraznil, že tento bod bol v mape zakreslený chybne kvôli
chybám pri meraní a k tomuto záveru sa dopracoval rovnako aj znalec Ing. C. R., ktorý vypracoval
predchádzajúci znalecký posudok.
V závislosti od týchto zistení súd prvého stupňa určil právny priebeh hranice medzi susediacimi
pozemkami účastníkov konania, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. T. A.. K odvolacím námietkam žalobcov
v 1. a 2. rade je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany
žalovanej došlo k neoprávnenému posunu dlhé roky existujúceho oceľového oplotenia, ktoré sa
nachádza medzi susediacimi pozemkami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah výpovedisvedkov N. E. a C. N., ktorí potvrdili, že podľa ich vedomosti sa toto oplotenie nachádza vždy na tej istej
hranici,akojetomuajvsúčasnostiatentozávervyplývaajzozisteníobochznalcov,ktorívykonaliokrem
iného aj ohliadku na mieste samom a nepotvrdili, že by niektorý zo stĺpikov oplotenia bol preložený a
prebetónovaný. Znalci ustanovení v tomto konaní vykonali preverovanie dát, aby jednoznačne potvrdili
súčasné údaje katastra (zákresu katastrálnej mape) alebo zistili chybné zobrazenie hraníc. V konaní
ustanoveníznalcivpodanýchposudkochzhodnepotvrdilizisteniatýkajúcesachybnéhozákresuhranice
parciel v katastrálnej mape medzi lomovými bodmi 105 a 1055, podrobne popísali dôvody, pre ktoré
došlo k tomuto chybnému zameraniu v predchádzajúcom období a nadväznosti na to určili aký ma byť
správny priebeh vlastníckej hranice medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania, ktorá podľa ich
zistení zodpovedá priebehu vymedzenému už dlhé roky existujúcim oplotením.
O správnosti takto vyjadrených záverov v podaných znaleckých posudkoch nemal pochybnosti ani
odvolací súd a pokiaľ súd prvého stupňa vo veci rozhodol v intenciách vykonaného dokazovania, hodnotí
odvolací súd preskúmavaný rozsudok ako vecne správny. Za tejto situácie rozsudok, okrem výroku o
trovách konania, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.) aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.