Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215773
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115215773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanej I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v S., U. XX, zastúpenej Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., U. XX, o zaplatenie 1.783,53 eur s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 11.10.2016 č.k. 39C/342/2015-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11.10.2016 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.783,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
29.9.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z
omeškania žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v 100% výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
1.783,53 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody za to, že žalovaná v období 6/2013 až 12/2014
nevypratala nebytové priestory, nachádzajúce sa na U. T. XX B. S., ktoré pôvodne užívala na základe

nájomnej zmluvy a na ktorých vypratanie bola zaviazaná rozsudkom v inom konaní. Súd prvej inštancie
však tento nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka (OZ), ktorý vznikol žalovanej užívaním nebytových priestorov bez právneho dôvodu. O
obohatenie ide vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže
v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav
nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnenie bez právneho dôvodu je užívanie cudzej
veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V konaní bolo nesporné,

že žalobkyňa mala v minulosti uzavretú nájomnú zmluvu, a to tak na nebytový priestor nachádzajúci
sa v suteréne objektu na U. T. XX o výmere 55 m2, ako aj vo výmere 22 m2, ako aj nebytový
priestor č. XX-X K. U. Č.. XX o výmere 53 m2, pričom pri oboch zmluvách došlo k ukončeniu nájmu
výpoveďou. V konaní nebolo sporné, že žalovanej bola rozsudkami Okresného súdu Košice I č.k.
13C/208/2003-284 zo dňa 26.3.2014 a 17C/98/2003-37 zo dňa 13.12.2005 uložená povinnosť vypratať
oba tieto nebytové priestory a nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaná užívala nebytové
priestory po uložení povinnosti ich vypratať, a to v období od júna 2013 do decembra 2014. To,

že nebytové priestory užívala, žalovaná nepoprela a nerozporovala ani v odpore ani v neskorších
písomných podaniach. Užívanie priestorov potvrdila aj svedkyňa Z. O.. Pokiaľ by aj žalovaná popierala,
užívanie nebytových priestorov neužívala, tieto svoje skutkové tvrdenia ničím súdu nepredložila a
neuniesla dôkazné bremeno. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaná nebytové priestory užívala bezakéhokoľvek titulu a preto je povinná podľa § 451 ods. 1 OZ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
v peniazoch. Žalovaná rozporovala skutkové tvrdenia žalobcu, že ide o nebytové priestory a tvrdila,
že rozsudok 17C/98/2003 je nevykonateľný. V tejto súvislosti poukazuje súd prvej inštancie na to, že

v konaní 13C/208/2003 bola táto otázka riešená a rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach. Žalovanou namietanú nevykonateľnosť rozsudku súd prvej inštancie nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku zaujatosti svedkyne
Z. O.. Skonštatoval, že vierohodnosť svedkyne nebola spochybnená objektívne zdokumentovanými
skutočnosťami a dôkazmi. Žalovaná rozporovala výšku náhrady požadovanej žalobcom, no svoje

skutkové tvrdenia nepreukázala. Výška peňažnej náhrady sa odvíja od nájomného obvyklého pre
nebytové priestory v danej lokalite. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu
zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie bezdôvodného užívania vo výške
obvyklého nájmu tak, ako to vyplýva z mesačných zálohových predpisov, teda na zaplatenie sumy
335,54eurzaobdobiejún2013aždecember2014,čojepo17,66eurmesačneprinebytovompriestorev
suteréne objektu na U. XX a na zaplatenie sumy 1.447,99 eur, čo je mesačne po 76,21 eur pri nebytovom

priestore č. 12-5 na U. XX B. S.. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie
podľa § 517 OZ. Uviedol, že priznal požadované úroky z omeškania až odo dňa 29.9.2015, čo je deň
nasledujúci po dni, kedy žalovaná prevzala žalobu a nie odo dňa 11.6.2015, ako to požadoval žalobca.
Zaobdobieod11.6.2015do28.9.2015taksúdprvejinštanciežalobuvčastiúrokuzomeškaniazamietol.
Žalovaná v konaní navrhovala, aby súd zabezpečil projektovú dokumentáciu priestorov, za užívanie

ktorých sa žalobca domáha zaplatenia, za účelom preukázania ich charakteru, ako aj predloženie listu
vlastníctva. K týmto dôkazom súd prvej inštancie uviedol, že z listín predložených žalobcom vyplýva,
že oba nebytové priestory sú vo vlastníctve Mesta Košice a spravuje ich žalobca na základe zmluvy o
výkone správy majetku Mesta Košice, pričom táto okolnosť musela byť žalovanej nepochybne známa už
včaseuzatváranianájomnýchzmlúv.Pretosúdprvejinštancienepovažovalzahospodárnevykonávanie

tohto dokazovania. Zabezpečenie projektovej dokumentácie súd prvej inštancie nepovažoval v rámci
dokazovaniazahospodárneaúčelnévzhľadomnarozsudky,zktorýchvychádzalpriurčovanícharakteru
priestorov. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o trovách

konania. Žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie.

4. Namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal

navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil.
Nesprávny procesný postup vidí odvolateľka v tom, že súd neodročil pojednávanie za účelom voľby
advokáta na zastupovanie v konaní. Týmto postupom súd porušil jej právo na spravodlivý proces,
pretože určité návrhy mohol kvalifikovane predniesť súdu advokát, ktorý ju v iných konaniach zastupoval
a zastupuje. Nevykonanie dôkazov súd prvej inštancie odôvodnil aj preto, že ako právne nevzdelaná

osoba nezastúpená advokátom nevyjadrila svoje návrhy náležitým spôsobom. Uvádza, že v iných
konaniach, v ktorých exekúcie nemohli byť uskutočnené, sú dôkazy o tom, že nedošlo k všeobecne
záväznému právnemu rozhodnutiu autority v stavebnom konaní, na základe ktorého by bolo možné
tvrdiť, že ide o nebytový priestor. Súd nie je vecne príslušným orgánom na určenie, či časť stavby
je byt alebo nebytový priestor. Súd prvej inštancie nemal odmietnuť návrhy na dokazovanie, pretože

pri skúmaní zápisu v evidencii nehnuteľností bude mať súd možnosť porovnávaním s projektovou
dokumentáciou zistiť, či bytový dom tak ako bol vedený v evidencii nehnuteľností nebol predmetom
úpravy, to znamená, že byty neboli skolaudované po vykonaní stavebných zásahov na nebytové
priestory. Pivnice zostávajú príslušenstvom bytu a teda nemohli stratiť status príslušenstva, nemohli
sa stať nebytovými priestormi. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou účelu, na ktorý bol priestor

prenajímaný. Účel prenájmu bol podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Z rozsudku sa nedá zistiť,
či sa súd zaoberal účelom užívania, i keď v jednej vete existuje konštatovanie, že v jednom priestore
býva odvolateľka, jej manžel a ich dcéra. Pokiaľ teda získali bezdôvodné obohatenie, obohatili sa iba
užívaním priestoru na bývanie. Napriek tomu súd uzavrel vec po stránke právnej a skutkovej tak, že
tieto priestory užívala ako nebytové.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Považuje za
nepochybné, že žalovaná užívala nebytový priestor na U. XX nachádzajúci sa v suteréne na základe
nájomnej zmluvy z 22.2.1995, pri ktorej bola daná výpoveď z nájmu, ktorú prevzala 13.3.2003. Žalovanáv období od júna 2013 do decembra 2014 nebytový priestor bez nájomnej zmluvy užívala. K neodročeniu
pojednávania za účelom zvolenia advokáta žalobca uvádza, že podal žalobu na konajúci súd 17.6.2015.
Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, vo veci sa uskutočnilo viacero pojednávaní a žalovaná

mala dostatok času na zvolenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. K námietke, že priestor,
o ktorý v tomto konaní ide, je nebytovým priestorom. Uvádza, že s touto otázkou sa vysporiadal
súd v rozsudku č.k. 13C/208/2003-284 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
11Co/705/2014, ktorý uviedol, že tento priestor je nebytovým priestorom. Tvrdenia žalovanej preto
považuje za neopodstatnené a neodôvodnené.

6. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu uvádza, že súdy rozhodujú tendenčne, bez dôkazov vynášajú
rozsudky pre silnejšiu stranu. Dôkazom je aj rozsudok vo veci 13C/208/2003-284. Tento rozsudok
je nevykonateľný rovnako ako rozsudok 17C/98/2003. Pivničný priestor nie je ničím rozdelený a ani
pracovníci magistrátu, ani pracovníci BMPK nevedeli, ktorá časť pivnice sa má vypratať. Súdy vydali
nevykonateľné rozhodnutia a udelili sami sebe právomoc rozhodnúť, či sa jedná o bytový alebo nebytový

priestor, koho je vlastníctvom a akej výmery. V ďalšej časti podania poukazuje na spory o vypratanie
priestorov a ich priebeh. Tvrdí, že Mesto Košice nevie uviesť, koľko má priestor m2 ani kde sa nachádza.
Preto žiada o zrušenie rozsudku.

7. Žalobca v duplike na repliku žalovanej uviedol, že tieto otázky boli riešené v iných konaniach.

Jednoznačne ide o nebytový priestor a nie o pivnicu, ako sa žalovaná mylne domnieva.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho
konania prejednal, vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.783,53 eur s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že užíva nebytové priestory v správe žalobcu bez
právneho dôvodu, a to po ukončení platnosti nájomných zmlúv na sporné nebytové priestory.

10. Žalovaná v odvolaní namieta porušenie práva na spravodlivý proces a nevykonanie dokazovania na
právnu povahu priestorov, ktoré sú predmetom sporu. Pritom však žiadnym spôsobom nespochybňuje,
že užíva priestory bez právneho dôvodu. Spochybňuje iba to, že nejde o nebytové priestory. Zároveň
však netvrdí, o aký typ priestoru v skutočnosti má ísť.

11. K námietke žalovanej, že súd porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že jej znemožnil zvoliť si
advokáta odmietnutím odročenia pojednávanie, uvádza odvolací súd, že žalobkyňa na pojednávaní vo
veci dňa 11.10.2016 nebola osobne prítomná, namiesto nej bol prítomný jej splnomocnený zástupca Q.
P., ktorý predniesol návrh na prerušenie konania do doby, kým si žalovaná zvolí advokáta. Súd prvej

inštancie následne uznesením zamietol návrh na prerušenie konania.

12. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Citované ustanovenie upravuje zastúpenie tzv. všeobecným zástupcom v civilnom sporovom konaní.
Každá sporová strana môže využiť svoje subjektívne právo nechať sa priamo zastúpiť inou osobou,
ktorou môže byť advokát a pokiaľ to zákon nevylučuje, aj iná fyzická alebo právnická osoba. Vzťah medzi
zástupcom a zastúpeným má súkromnoprávny charakter. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná využila
svoje právo nezvoliť si advokáta a sama sa rozhodla zvoliť si nekvalifikovaného zástupcu. Konanie

vo veci samej prebieha od 17.6.2015, preto do dňa pojednávania, na ktorom jej zástupca požiadal o
prerušenie konania, mala žalovaná dostatok času zvoliť si kvalifikovaného právneho zástupcu z radov
advokátov. Neprerušenie konania, resp. neodročenie pojednávania z tohto dôvodu nenapĺňa porušenie
procesných práv odvolateľky takým spôsobom, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalovanej bolo umožnené v konaní uplatňovať všetky procesné práva, pričom sa mohla rozhodnúť, či ich

bude realizovať sama alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu, čo aj urobila, pričom si za zástupcu
zvolila osobu bez právnického vzdelania dobrovoľne.14. Rovnako nekvalifikovaná je aj ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa nevykonania navrhnutých
dôkazov. Odvolací súd dodáva, že nič nebránilo žalovanej nechať sa zastúpiť advokátom aj po
rozhodnutí súdu prvej inštancie.

15. Odvolateľka ďalej namieta nevykonateľnosť rozsudkov v iných konaniach, ktorými bola zaviazaná
na vypratanie nebytových priestorov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s časťou odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 29 a 30, z ktorých nepochybne vyplýva, že v tomto konaní je
súd povinný vychádzať z právoplatných a vykonateľných rozsudkov vydaných v sporoch medzi tými

istými sporovými stranami a to bez ohľadu na žalovanou tvrdenú nevykonateľnosť takýchto rozsudkov.
Nápravynesprávnostirozhodnutiavkonkrétnejvecijemožnésadomáhaťvýlučneprocesnýmpostupom
v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

16. V tomto konaní sa žalobca domáhal výlučne vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
priestorov, ktorých užívanie žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, a to ani pokiaľ sa týka rozsahu,

ani pokiaľ sa týka doby neoprávneného užívania. Sama žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že má
existujúciprávnytitul,ktorýbyjuoprávňovalspornépriestoryužívať.Navyše,jenesporné,žezaužívanie
priestorov žalovaná nič nezaplatila.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v tom, že užívanie

veci, vrátane nehnuteľností bez právneho dôvodu zakladá skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, pričom tu ide o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v majetkovom prospechu
získanom plnením bez právneho dôvodu. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Odvolací súd nepovažuje za podstatné pre účely tohto konania skúmať, či konkrétne priestory boli
rozhodnutím stavebného úradu určené ako priestory bytové alebo nebytové za situácie, ak sa v inom
konaní táto otázka právoplatne rozhodla.

19. Pre účely posúdenia získania bezdôvodného obohatenia a rozhodnutia o povinnosti o jeho vydaní

nie je dôležitý účel, na ktorý bol priestor prenajímaný za trvania zmluvy v situácii, keď nájomná zmluva je
už neplatná, resp. keď sa jej neplatnosť skončila a žalovaná ako nájomkyňa bola zaviazaná na povinnosť
vypratať pôvodne prenajatý priestor.

20. Skutočnosti, ktoré odvolateľka tvrdí v replike k vyjadreniu žalobcu odvolací súd považuje za

nepodstatné pre toto konanie.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v jeho napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal
plný úspech žalobca, ktorému však trovy odvolacieho konania zjavne nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.