Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Silvia Lesňáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010387
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5616010387.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich Mgr. Ladislava Pardela a Mgr. Zlatice Jankovskej na hlavnom pojednávaní dňa 6. marca
2019 v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý
O. I. P. K. C. U., nar. XX. X. XXXX v L. M., trvale bytom O. XXX/XX, L. M. - O., nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v presne nezistenom čase, najneskôr však dňa 28. 8. 2013 na presne nezistenom mieste uzatvoril
ako kupujúci fiktívnu kúpnu zmluvu z 28. 8. 1013, ktorou spoločnosť LENK s. r. o., IČO: 48035408,
so sídlom Moskevská 53/24, Praha 10, Česká republika na jeho osobu prevádza vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam - budove postavenej na parcele č. 29 so súpisným číslom 53 a samotnej parcele č. 29 o
rozlohe 302 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. Z.Š. - O. za kúpnu
cenu 27.500.000 Kč, pričom podpis štatutárneho orgánu predávajúceho B. L. bol na kúpnej zmluve
sfalšovaný, táto osoba kúpnu zmluvu s uvedeným obsahom nepodpísala, žiadna kúpna cena nebola
predávajúcemu vyplatená, pričom overenie podpisov účastníkov zmluvy bolo fingované falošnými
úradnými pečiatkami a overovacími doložkami notárky so sídlom v Prahe JUDr. Aleny Procházkovej, dňa
29. 8. 2013 bol s vedomím obvineného doručený Katastrálnemu úradu pre hlavné mesto Praha návrh na
vklad vlastníckeho práva v prospech O. I. z tejto fiktívnej zmluvy, ktorá bola pred orgánom oprávneným
rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva prezentovaná ako skutočná a v dôsledku takto vyvolaného omylu
rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. V 40664/2013 dňa 17. 9. 2013 Katastrálny úrad pre hlavné
mesto Praha o povolení vkladu vlastníckeho práva z tejto fiktívnej zmluvy v prospech O. I., čím bola
spoločnosti LENK, s. r. o. spôsobená škoda vo výške najmenej 47.765.110,- Kč (1.857.624,94 eura),
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,
falošnú úradnú pečať použil ako pravú,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1
Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného
z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á
ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody dvakrát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a
mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 4. 1. 2018, právoplatný dňa 4. 1. 2018, ktorým bol obžalovanému
podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu
nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe vo výmere 3 roky na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky za
súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal dňa 14. 10. 2016 na O. I. obžalobu pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.
Obžalovaný O. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátora boli
postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítané výpovede obžalovaného z prípravného
konania.
Pri svojej výpovedi dňa 24. 10. 2014 uviedol, že v Českej republike pracoval asi 4,5 roka v období rokov
2008-2012. Pracoval v spoločnosti Čerozfrukt. Všimol si, že Praha je turistická oblasť a chcel podnikať v
oblasti prenajímania bytov a kúpy nehnuteľností. Keď v Prahe skončil, začal hľadať na internete nejaké
ponuky nehnuteľností. Zaujala ho budova s názvom „Činžovní dům“. Vytlačil si materiály z internetu,
ktoré predložil k zápisnici. Zavolal na telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, uvedené pri fotografii T.. I.. V
telefóne sa mu predstavil I.. Bolo to niekedy v auguste 2013, povedal, že by sa chcel bližšie informovať
ohľadne tejto nehnuteľnosti. Poslal mailom tento prospekt. Preštudoval si to a po druhom telefonáte s
I. v auguste 2013 mu I. povedal, že sa môžu dohodnúť na cene, ak to chce kúpiť, ale cena musí byť
vyplatená v hotovosti. Povedal mu cenu 27.500.000,- Kč. Asi po 2 týždňoch, po ďalšom telefonáte sa
dohodli na tom, že má záujemcov o budovu v Prahe na ulici Moskovská 10. Vycestoval teda do Prahy s
tým, že ide túto budovu kúpiť. Išiel nočným vlakom asi 28. 8. 2013. Stretnúť sa mali v obchodnom centre
na Smíchove v jednej kaviarni. Tam sa aj stretli, najprv boli prekvapení, mysleli si, že bude starší pán. Boli
tam dvaja, jeden sa mu predstavil ako L., druhý ako pracovník realitnej kancelárie Century 21, ale nebol
to I.. Keď sa opýtal, kde je I., s ktorým komunikoval, povedali mu, že má zákazky, že príde niekto iný. Tenpán mal telefón, keď telefonoval, predstavil sa “dobrý deň som L.“, takže ďalej toto neskúmal. Dovtedy
nevedel, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a na prospekte to napísané nie je. Ten, čo sa predstavil ako L.
povedal, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Začali sa baviť o predaji. Spýtali sa, či má peňažnú hotovosť,
na čo im odpovedal, že má. Dohodli sa, že im to vyplatí v eurách a oni si to zmenia. V tom čase bol kurz
okolo 25,- Kč za 1,- Euro. Suma vychádzala na približne 1,1 milióna Eur. Túto hotovosť mal so sebou,
hotovosť mu požičal známy E. A., ktorého poznal cez jednu zákazku, kedy mu pomohol. Staval diaľnice,
potreboval zohnať stavebný materiál, štrk a tento mu zohnal na štrkopieskoch v Liptovskom Mikuláši, pri
Liptovskej Mare. Na aké meno sa to kupovalo, uviesť nevedel, ale povedal mu, kde to môže zohnať. Dali
sa do reči, začal si od neho požičiavať koruny, vždy mu ich vrátil. Neboli to veľké obnosy. Nevie presne,
koľko to bolo. V decembri 2012 si od neho požičal tých 1,1 milióna Eur, lebo mal nejakú predstavu,
že kúpi niečo v Prahe. Dumal nad tým, ale o ponuke na ulici Moskovská 10 ešte vtedy nevedel. E. A.
mu požičal peniaze na Orave v Trstenej, kde sa stretli v jednom podniku. Nevie už ako sa volal a tam
mu požičal na zmenku sumu 1.236.000,- Eur. Originál tejto zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve
v blankozmenke zo dňa 15. 12. 2012 medzi firmou Till Frolina Ltd. a ním predložil ku svojmu výsluchu.
Peniaze mu vyplatil v hotovosti. Odkiaľ ich mal, nevedel. Jeho to netrápilo. Túto sumu mal so sebou v
Prahe,kdesastretolstýmidvomapánmivnákupnomcentrevkaviarni,odovzdalL.arealiťákovipeniaze
a začal študovať kúpno-predajnú zmluvu, ktorú mali so sebou. Na zmluve už boli jeho údaje, pretože
ich povedal dopredu telefonicky. Dohodli sa, že oni všetko spíšu a na toto stretnutie pripravia. Mali ísť
za notárkou overiť jeho podpis. Predtým ako podpísal kúpnu zmluvu podpísal aj nejaké ďalšie papiere,
ktoré ani nečítal. Realiťák mu vysvetlil, že podľa týchto papierov za predaj nehnuteľností dostanú nejaké
percentá. Z kaviarne išli ku notárke. Zmluva už bola podpísaná oboma stranami. Za predávajúceho bola
podpísaná zmluva už vtedy, keď mu ju dali čítať a on ju podpísal v tej kaviarni. Potom išli za notárkou O.
tiež na Smíchove, od nákupného centra asi 10 min. pešo. Či nákupné centrum na Smíchove malo nejaký
nápis nevedel. U notárky overil svoj podpis do notárskej knihy, kde sa podpísal a predložil už podpísané
zmluvy. Na základe tohto mu overili podpis na zmluve. Jeho podpis overovala osobne O.. Mala tam ešte
dve kolegyne napravo a ona sedela za stolom. Predstavila sa ako O.. Potom išli pozrieť nehnuteľnosť.
Videli ju len z vonkajšej strany, nie zvnútra. Predtým nehnuteľnosť videl len na obrázku. Zvnútra ju neboli
pozrieť, povedal mu majiteľ, ak to bol majiteľ, že vnútri treba ešte vysťahovať nejaké veci a do budovy
mohol ísť až po vysťahovaní vecí a dotyčných ľudí. Na otázku, prečo netrval na tom, aby si mohol pozrieť
budovu aj zvnútra, aspoň spoločné priestory, uviedol, že na tých fotkách mu to postačovalo, že bolo 8
bytov po rekonštrukcii. Ten istý deň ako podpísali zmluvy šli aj na kataster v Prahe, a teda 28. 8. 2013.
Ako vyhlásil bankrot, dostal správcu, ktorému dal všetky originály. So správcom JUDr. Y. Y. zo Žiliny
nebolspokojný,pretosprávcuvymenilanovýsprávca,ktoréhomenonevie,nedostalodnehovrajžiadne
papiere. Na katastri v Prahe bol on osobne s L. a realitným maklérom. Kataster sa nachádzal v Prahe na
Kobylisách a išli tam autom. Šoféroval realitný maklér. Išlo o terénny veľký voz. Značku ani číslo uviesť
nevedel. Na katastri dali návrh na vklad, tento nevie, či podpisoval, už si to nepamätal. Teraz už nevie
ako to bolo. Boli na katastri, potrebovali nejaké kolky, návrh na vklad nemal a už nevedel, kto dával návrh
na vklad, asi išiel poštou. List vlastníctva si vybral, bolo to prepísané na neho. Mal ho určite. Vie, že
prišiel na kataster, pýtal si číslo listu. Potom išiel na prvé poschodie, kde bola veľká hala. Nehnuteľnosť
nebola prepísaná na neho 28. 8. 2013 až neskôr, pretože mu prišlo rozhodnutie z Katastrálneho úradu
z Prahy o prevode nehnuteľnosti na jeho osobu. Toto rozhodnutie nemá, má obálku, v ktorej mu prišlo,
túto predložil do konania. Potom z katastra odišli domov. Presne si už nepamätal ako to všetko bolo, či
podpisoval návrh na vklad. S touto nehnuteľnosťou nerobil nič, poslal list L., aby mu bola odovzdaná
nehnuteľnosť. Zrejme oni na základe toho zistili, že došlo k prevodu a bolo vydané predbežné opatrenie
zo dňa 31. 10. 2013, ktoré dostal po 5. 11. 2013. Má obálku, v ktorej mu ho poslali, ktorú tiež predložil.
Niekedy v septembri 2013 sa stretol s E. A., dohodli sa, že pôžičku mu vráti postupne. Takto sa dohodli
ešte vtedy, keď mu peniaze požičiaval. Takto mu vždy vracal peniaze, darovacou zmluvou zo dňa 23. 9.
2013 daroval nehnuteľnosť spoločnosti Till Frolina Ltd., so sídlom Arch. Makariou III, Nicosia, Cyprus,
a to preto, že sa tak dohodli s E. A., ktorý zastupoval spoločnosť. Nehnuteľnosť mu daroval preto, lebo
mu dlhoval peniaze. Takto sa rozhodol vtedy, keď L. napísal list, ktorý nemá k dispozícii a týmto listom
ho vyzýval na odovzdanie nehnuteľnosti. Reakciou boli žaloby a listy, ktoré mu chodili.
Priďalšomvýsluchuvprípravnomkonaní dňa27.10.2014obvinenýuviedol,želist,ktorýposlalL.nemá.
Poukázal na uznesenie Obvodného súdu Praha 10 pod sp. zn. 21C 277/2013, v ktorom sa konštatuje, že
žalobkyňu vyzval na poskytnutie súčinnosti s požiadavkou nájomníkov a fyzických a právnických osôb.
Tento list písal pred dňom 30. 9. 2013, pretože následne podali na súd žalobu, ktorej kópiu predložil
do konania. Prebiehalo konanie na súde v Prahe. List vlastníctva nemá. Všetky originály odovzdal B..
Y., pretože ho vyzval. Na A. previedol nehnuteľnosť v Prahe-Vršoviciach, a to budovu postavenú na
Moskovskej, Praha 1, darovaní, túto zmluvu už nemá. Potvrdil, že na darovacej zmluve zo dňa 23. 9.2013 je jeho overený podpis, túto zmluvu podpisoval a ňou daroval predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti
Till Frolina Ltd. V akom vzťahu bol A. k tejto spoločnosti uviesť nevedel, nepýtal sa ho, či je konateľ alebo
majiteľ.Kpredloženémulistuzodňa27.9.2014(správnyjedátum27.9.2013)uviedol,žeideolist,ktorý
písal L.. K predloženej kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 uviedol, že ju podpísal a ide o zmluvu, ktorou
nehnuteľnosť kúpil. K dvom predloženým verziám zmluvy o predaji nehnuteľnosti zo dňa 24. 9. 2013
so spoločnosťou 1595, s. r. o., zastúpenej C. uviedol, že takúto zmluvu nečítal. Na prvej verzii je ešte
ako tak jeho podpis, ale na druhej verzii určite nie je jeho podpis. C. nepozná, aspoň jemu sa nikto taký
nepredstavil. Nehnuteľnosť po kúpe nechcel predať, ale ideálne bolo ju prenajímať. Následne uviedol,
že podpisoval zmluvu len zo dňa 28. 8. 2013 a vtedy podpisoval ešte nejaké listiny tak, ako uviedol,
nevie aké. Na zmluvách zo dňa 24. 9. 2013 sa tie dva podpisy vôbec nezhodujú. K dvom verziám zmluvy
zo dňa 24. 9. 2013 poukázal na to, že za prvými dvoma stranami týchto zmlúv nasleduje tretia, kde je len
pol strany písma, potom nasleduje štvrtá strana, ktorá začína normálne od začiatku a končí podpisom.
Z obsahu zmluvy je zrejmé, že nesedí ani číslovanie, kde chýba čl. VI., lebo za článkom V. pokračuje
na poslednej strane čl. VII. a pripadá mu to, akoby chýbal jeden článok alebo je to list z niečoho iného.
Na týchto zmluvách aj uvedený jeho občiansky preukaz N. XXXXXX, ktorý bol vydaný 24. 1. 2013. Svoj
občiansky preukaz dával k prefoteniu, pred podpisom zmluvy poslal formou SMS-ky I. svoje osobné
údaje podľa občianskeho preukazu, a to na telefónne číslo uvedené v prospekte, teda jeho údaje mohol
mať niekto iný. Či dňa 24. 9. 2013 v Prahe bol a či tieto zmluvy podpisoval na pošte, uviedol, že nemal
byť vtedy po čo v Prahe a na Českej pošte. Do konania predložil rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa
30. 1. 2014 a 14. 5. 2014, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí zavkladovania darovacej zmluvy, o ktorej
predtým vypovedal a úplný výpis spoločnosti Lenk, s. r. o., ktorý si stiahol z internetu dňa 3. 4. 2014, kde
je uvedené, že B. I. je konateľka, pričom predtým bola L. advokátka a tým chcel poukázať na to, ako
sa to tam mení a z advokáta sa stal konateľ. Na otázku, prečo chcel darovať nehnuteľnosť darovacou
zmluvou datovanou dňa 23. 9. 2013 uviedol, že 28. 8. 2013 bola kúpa nehnuteľnosti, 27. 9. 2013 písal
list L., ktorý určite posielal doporučene a vie, prečo nehnuteľnosť daroval, lebo mal dlh a nestačil dlh
splácať. Predtým ako písal list L., mesiac nebola z českej strany žiadna odozva, nikto sa neozýval, preto
urobil toto opatrenie, aby mohol A. tento dlh splatiť. Poukázal aj na e-mailovú komunikáciu medzi ním
a realitnou kanceláriou Century 21, ktorú predložil do konania aj pod sp. zn. 21C 577/2013. Vyjadril sa
aj k firmám, na ktoré musel vyhlásiť konkurz na fyzickú osobu, pretože pod firmou PHS Group, s. r.
o., kupoval ďalšie firmy, ktoré zlučoval za finančnú odmenu, keď si vezme firmy, a ktoré mali byť bez
dlhu. Takto zobral 7 firiem, čomu zodpovedá aj výpis z Obchodného registra. Opak bol pravdou, pretože
chodili samé dlhy. Žiadne účtovníctva k nim neprevzal. Priestory nehnuteľnosti, ktorú kúpil zmluvou zo
dňa 28. 8. 2013 nevidel, pretože mu bolo realiťákom aj pánom, ktorý sa mu predstavil ako L., povedané,
že sú tam ešte nejaké veci, ktoré treba vypratať. Nevedel, či podpisoval návrh na vklad zmluvy zo dňa
28. 8. 2013, keď podpísal zmluvu, podpisoval ešte nejaké papiere, ktoré si neprečítal.
Pri svojej výpovedi dňa 19. 11. 2014 obžalovaný predložil originál e-mailovej komunikácie zo dňa 12.
8. 2014 s I. cez G..A., ktorý mu poslal prospekt k predmetnej nehnuteľnosti, originál listu zo dňa 16. 5.
2016, kde mu Pražská správa nemovitostí dala ponuku na predaj nehnuteľnosti. S touto spoločnosťou
nikdy nekomunikoval a taktiež originál listu zo dňa 16. 5. 2014 a 20. 8. 2014, kde mu Pražská správa
nemovitostí ponúka odkúpenie nehnuteľnosti na ul. Moskovskej, Praha Vršovice. K zmluve o pôžičke
na sumu 1.236.000,- Eur medzi ním a A. vypovedal, že nevie, kto vypracoval zmluvu o zmenkovom
vyplňovacom práve na blankozmenke zo dňa 15. 12. 2012, je podpísaná A. a ním. Na origináli nie je
jeho podpis, zaviazal sa ňou na splácanie 1.236.000,- Eur. Podpisoval ju v deň, ktorý je na nej uvedený a
tiež zmluvu o pôžičke zo dňa 15. 12. 2012 podpisoval v ten istý deň. Tieto zmluvy podpisovali asi niekde
na Orave, asi v Trstenej. Či to bolo v ten istý deň ako dostal peniaze, uviesť nevedel. Keď podpisoval
zmluvy dostal nejaké peniaze, ale koľko nevie. Na otázky ku svojím predchádzajúcim tvrdeniam zo dňa
24. 10. 2014, kedy uviedol, že „E. A. mu požičal peniaze na Orave v Trstenej, kde sa stretli v jednom
podniku, ale už nevie ako sa volal. Tam mu požičal na zmenku sumu 1.236.000,- Eur“ vypovedal, že
keď povedal, že požičal, tak požičal, ale to už je dávno, nepamätal si.
Ďalej ku tvrdeniu E. A., že bola situácia, že O. I. mal peniaze a prišla situácia, že v rámci cyperského
biznisu mal O. I. v obrate asi 1.700.000,- Eur, obžalovaný uviedol, že to bolo tak, že A. predal nejakú
informáciu, kde môže vyťažiť materiál na výstavbu diaľnice, kde sa skrývajú štrky na severe Poľska.
Sumu 1.000.000,- Eur dostal od A. a potom si túto sumu v rámci pôžičky od neho požičal v rámci
blankozmenky. Ten dar mu dal A. ako pôžičku. Nevedel, či sú informácie, ku ktorým sa dostal pravdivé
a povedal to aj A.. Nevedel presne, kedy to bolo, ale k tým informáciám sa dostal pred podpisom zmluvy
o pôžičke. O štrkoch sa dozvedel v krčme v Prahe od Poliaka, nevie odkiaľ to mal on, jeho meno uviesť
nevedel, no začal mu básniť, že vie, kde je nálezisko štrkov z druhej svetovej vojny a aj to tak bolo. Na
otázku prečo v predchádzajúcej výpovedi uvádzal, že A. ukázal štrkovisko pri Liptovskej Mare uviedol,že to bolo obchodné tajomstvo a nevedel, ako bude vypovedať A.. O kúpe nehnuteľnosti povedal A.
ešte pred pôžičkou, pred podpisom zmluvy o práve k blankozmenke a podpisom zmluvy o pôžičke, ešte
predtým ako dostal peniaze. Ku tvrdeniu E. A., že sa ho pýtal, kde sú peniaze na materiál, lebo peniaze
chýbali, na čo mu odpovedal, že kúpil dom v Prahe, obžalovaný uviedol, že si najprv musel požičať
peniaze, aby mohol dom kúpiť, je nelogické, aby dom kupoval a nemal by peniaze. Od A. si brával
pôžičku, ktorú postupne vracal, keď sa mu naskytla ponuka na kúpu domu v Prahe, chcel si požičať viac,
vysvetlil mu, že chce kúpiť dom, ale predtým už mu dlhoval, tak si myslel, že keď mu niečo dlhoval, tak
chýbali nejaké peniaze. Na otázku k jeho tvrdeniu, že si postupne požičiaval peniaze ešte pred kúpou
domu v Prahe, keď A. tvrdí, že mal peniaze v obrate firmy a kúpil dom predtým ako o tom vedel, sa k tomu
nevedel vyjadriť a uviedol, že to vysvetliť nevie. Tvrdenie A., že zmluva o pôžičke bola poistka, nevedel
vysvetliť. K tvrdeniu A., že O. I. zarobil tie peniaze, obžalovaný uviedol, že to nebol obrat, bol to dar,
odmena za informáciu o štrkoch. Na otázku, odkiaľ mal informácie o zdrojoch materiálov na výstavbu
diaľnic, sa nechcel vyjadrovať, je to tajomstvo. Na otázku, prečo dňa 24. 10. 2014 uviedol, že A. mu
požičal peniaze na Orave v Trstenej, kde sa stretli v podniku a požičal mu na zmenku sumu 1.236.000,-
Eur, uviedol, že suma 1.236.000,- Eur je celková suma, ktorú si požičal a viac k tomu vypovedať nechcel.
Pri svojom ďalšom výsluchu dňa 2. 3. 2015 vypovedal, že v Prahe nikomu ani prostredníctvom nikoho
ponúkal na predaj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. K obom verziám zmluvy o predaji
nehnuteľnosti zo dňa 24. 9. 2013 uviedol, že to nie sú jeho podpisy. Údaje, ktoré sú uvedené pri overení
podpisunapoštevČecháchsúpravdivé.Jehoúdajemalaajagentúra,ktorápredávalatútonehnuteľnosť
jemu. K zmluve o sprostredkovaní, objednávke realitných služieb zo dňa 24. 9. 2013 so spoločnosťou
BMI Czech Real Estate, s. r. o., zastúpenú Z.R. Y. uviedol, že podpis vyzerá byť ako keby.., ale jeho to nie
je, nevidí tam písmeno „r“, sú to už tri rozdielne podpisy, ani nevie, kto je Z. Y.. Keby chcel nehnuteľnosť
predať, musel by o tom vedieť. Na pošte bol raz, keď bol v Prahe vo vzťahu ku kúpe nehnuteľnosti,
viackrát nebol a túto realitku nepozná. K podpisom v predloženej overovacej knihe pošty (č. l. 130,132)
uviedol, že zase ide o inakší podpis a určite sa takto nepodpisuje, ani jeden nie je ním vyhotovený
podpis. Na listine „súhlas s povolením vkladu vlastníckeho práva“ uviedol, že je to jeden z jeho podpisov,
podpísal ju on a A..
Zo svedkov vypočutých v konaní uviedol, že pozná meno B. L., s ktorým bol pri kupovaní nehnuteľnosti
a jemu sa tak predstavil. Jeho doklady si nepýtal. Všetko bolo pripravené. Keď boli spolu a mal telefonát,
predstavil sa ako L.. Mal cez 40 rokov. K jeho oblečeniu sa vyjadriť nevedel, ani si to nepamätal. Z. I.
bol na fotke agentúry, ktorá ponúkala nehnuteľnosť, s ním osobne nebol, lebo na tom stretnutí bol iný,
ktorý povedal, že I. má inú prácu a on ho zastupuje. P. O.N. mu vôbec nič nehovorí. B. C. pozná len z
predložených zmlúv. Mená T.. O. B., Z. Y., Q. R., O. Š., J. O.Á. mu nič nehovorili. Prakticky sa stretol len
s dvoma ľuďmi, a to s osobou, ktorá sa predstavila ako L. a s ním prítomný realiťák a ešte s notárkou.
Ku tvrdeniu svedka Z. Y., že mu dal zmluvu o sprostredkovaní - objednávka realitných služieb, ktorú
od neho dostal, obžalovaný uviedol, že všetci si asi rozprávajú ako chcú, týchto ľudí nepozná, zmluvu
nepodpísal, musel by o tom vedieť. Ku tvrdeniu svedka U. K., že sa poznali, vedel o jeho kúpe
nehnuteľnosti v Prahe, vedel aj o tom, že predáva uvedenú nehnuteľnosť s tým, že K. ju môže predať
za viac, ako ju kúpil obžalovaný uviedol, že on bol skladník a nemá ani vodičský preukaz. Osobu K.
nepoznal a nevie, čo to vravel, ale to, čo je v zápisnici nie je pravda. Ďalej uviedol, že realitnú kanceláriu
Dům realit v Hradci Králové nepozná. Údaje z jeho občianskeho preukazu v Čechách mala realitná
kancelária Century 21, ktorej ich poslal formou SMS na číslo, ktoré získal ako kontakt realitky z internetu.
Nikomu inému svoje osobné údaje neposielal. Nemal vedomosť, čo sa v danom čase deje s predmetnou
nehnuteľnosťou, od kamarátky, ktorá si chcela prenajať alebo kúpiť byt v Prahe, sa dozvedel, že byty sú
zaplombované a on je tam majiteľom, že sa kúpiť nedajú, ani prenajať, to sa mu zdalo nelogické, aby
sa niekomu nestalo to isté, čo jemu, takže tam asi nebude niečo v poriadku.
Obžalovaný pri výpovedi dňa 22. 9. 2015 poskytol vzorky svojho písma a podpisové vzory, uviedol, že
sa podpisuje len priezviskom, má dva druhy podpisov, ktoré sa líšili tým, že v jednom prípade išlo o
klasické veľké H písané a druhé bolo tlačené. Na poslednej strane „Smlouvy kupní“ zo dňa 28. 8. 2013
je na poslednej strane podpis pri mene O. I. a tento podpis nie je jeho, svoj podpis by poznal. Ku návrhu
na vkladu do správy katastra nehnuteľností, ktorý bol prijatý dňa 29. 8. 2013 o 14.31 hod. uviedol, že v
kolónke podpis navrhovateľa nie je jeho podpis. Na poslednej strane „Smlouvy kupní“, ktorá je opatrená
overovacou pečiatkou B.. O., ktorá bola zaevidovaná na Katastrálnom úrade pre hlavné mesto Praha
je na poslednej strane pri mene O. I. podpis, ktorý taktiež nie je jeho. Poukázal na to, že v návrhu na
vklad na strane 2 v časti III. „Sdelení pro katastrální úřad“ je kontaktná adresa spoločnosti Lenk, s. r.
o., a to e-mailová adresa L..R. a telefónne číslo. Na overovacích doložkách chýba rodné číslo obidvoch
overovaných a zmluvy sú overené koncipientkou.K predloženému originálu overovacej knihy Českej pošty č. 12, aby sa vyjadril k podpisom zo dňa 24.
9. 2013, kde je uvedené meno O. I. na stranách č. 30 a 31, uviedol, že na strane 30 je pod poradovým
číslom 239-240 v kolónke „podpis osoby jejíž podpis je legalizován, popřípade podpis svědků“ podpis,
ktorý sa dá povedať, že je to jeho podpis a podpisoval sa v stoji na pošte, aj u notárky sa podpisoval
postojačky. Je to jeho podpis, je to písané s písaným „H“. Na strane č. 31 je pod poradovým číslom
241-245 v kolónke „podpis osoby, jejíž podpis je legalizován, popřípade podpis svědků“ je tiež jeho
podpis, väčšia pravdepodobnosť je, že je to jeho podpis.
Ďalej uviedol na otázku, že ak spochybňuje svoj podpis na Smlouvě koupní, akú zmluvu teda podpisoval,
keď na základe práve jemu predloženej zmluvy došlo k prevodu nehnuteľnosti na jeho osobu, uviedol, že
podpisoval kúpnu zmluvu a už si ani nespomínal, ako to bolo, lebo to bolo dávno, ale podpisoval kúpnu
zmluvu a ešte nejaké listiny. Na 100 % nevedel, či pri výsluchu predložená „Smlouva kupní“ je taká, akú
podpisoval,akábolapredpárrokmi,alepodpisnatejtozmluveniejejeho,podpisovalnejakúinúzmluvu.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. I., M.. P. O., J. O. a znalkyne O.. O.. N. A..
Z výpovede svedka Z. I. z prípravného konania vyplýva, že v prvej polovici roka 2013 pracoval na
pozícii tajomník, riaditeľ realitnej kancelárie v realitnej kancelárii Century21 Reality Expres a na ich
kanceláriu sa obrátil pán L. s tým, že chce predať nájomný bytový dom v Prahe, Vršoviciach. Spísali s
ním sprostredkovateľskú zmluvu, ponúkanú nehnuteľnosť inzerovali na rôznych internetových portáloch
za čiastku podľa želania klienta asi vo výške 50.000.000,- Kč. Asi v septembri 2013 ho kontaktoval pán,
ktorého meno už nevie, zaujímal sa o túto nehnuteľnosť s tým, že prednedávnom mal schôdzku, na
ktorej mu nejakí muži ponúkali na predaj práve túto nehnuteľnosť za výrazne lacnejšiu cenu, než bola
ich cena a tiež než jej trhová hodnota. Pripadalo mu to veľmi zvláštne a aj keď nemali výhradnú zmluvu
o predaji s L., svedok v katastri zistil, že ako vlastník je uvedený nejaký Slovák, ktorého meno si už
nepamätal. Kontaktoval L., ktorý mu uviedol, že ide o podvod a následne podal trestné oznámenie. V
minulosti neponúkali na predaj žiadnu nehnuteľnosť L.. O ďalšom priebehu udalostí nevedel, pretože v
realitnej kancelárii už nepracoval, keď končil stav bol pred vrátením nehnuteľnosti L.. Ku kúpnej zmluve
zo dňa 28. 8. 2013 sa vyjadril, že túto zmluvu nikdy nevidel. M.. P. O.Č. je osobou, ktorá ho telefonicky
informovala o schôdzke s údajnými predajcami nehnuteľnosti, fyzicky O. nikdy nevidel, bol medzi nimi
len telefonický kontakt. Ďalej uviedol, že O. I. vystupoval ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti pána L. a
aj jemu mohol poslať príslušné informačné materiály, pretože ich posielal i mnohým ďalším záujemcom,
šlo o materiály všeobecnej povahy. Ku cene vo výške 27.500.000,- Kč, ktorú uvádzal O. I. vo svojej
výpovedi, že sa na nej dohodli uviedol, že ide o výmysel a takáto dohoda nikdy nemohla byť uzavretá,
pretože ho zmluva s pánom L. na takéto konanie neoprávňovala. Či bola táto realitná kancelária v e-
mailovom kontakte s O. I. uviesť nevedel.
Svedok Z. I. na hlavom pojednávaní vypovedal, že pre realitnú kanceláriu Century21 pracoval na živnosť
do októbra 2013. Praxou v nej bolo, že majiteľ Q. zastrešoval podstatné veci a podklady pri predaji a
kúpe nehnuteľnosti mal na starosti ten, komu bola pridelená konkrétna nehnuteľnosť. Po nahliadnutí
do prospektu „Činžovní dům, Moskevská, Praha 10,“ uviedol, že tieto podklady vypracoval. Či boli
umiestnené aj na internetovej stránke realitnej kancelárie, si nespomínal, pravdepodobnejšie bolo, že
bola zverejnená informácia o predaji nehnuteľnosti a podklady sa zasielali až na vyžiadanie záujemcu,
ktorý po telefóne znel dôveryhodne a solídne. O predaji tejto nehnuteľnosti sa prvýkrát dozvedel od
Q., ktorý bol v priamom kontakte s majiteľom L. a jeho advokátkou JUDr. Hejlovou. Nehnuteľnosť
mali v ponuke asi polroka. Záujemcov sa ozvalo viac, asi 10-20. Taktiež na obhliadke bolo niekoľko
záujemcov, ich počet nevedel. Termín obhliadky sa dohováral s domovníkom pána L. telefonicky, so
záujemcom išli za ním a on nehnuteľnosť ukázal. Svedok kľúče nemal. Nepamätal si, že by tam niekedy
bol s obžalovaným, ani že by s ním bol v kontakte. V tom čase mal na starosti viac nehnuteľností,
takže to nevylúčil. Realitná kancelária mala na spoluprácu svojho právnika, ktorý pripravoval zmluvy a
podklady. Predaj nehnuteľnosti prebiehal tak, že kúpnu zmluvu pripravil buď ich právnik a záujemcom ju
zaslali na pripomienkovanie alebo naopak, zmluvu mohol pripraviť aj záujemca a im bola zasielaná na
pripomienkovanie. Pri tejto nehnuteľnosti nikdy nedošlo k takej ponuke, že by došlo k jej predaju. Či si
ohľadne tejto nehnuteľnosti niekedy nejaký záujemca vyžiadal prípravu kúpnej zmluvy si nespomínal. V
tomto konkrétnom prípade by zmluvu pripravovala JUDr. Hejlová ako advokátka pána L.. Vyjednávalo
sa s viacerými záujemcami, ale nik z nich nebol vážny záujemca. Každý maklér v ich realitnej kancelárii
mal na doméne Century21 svoju mailovú adresu a existovala aj jedna všeobecná pre kanceláriu, kde
ich kontaktovali klienti. JUDr. Hejlová mnohokrát vystupovala ohľadne predaja tejto nehnuteľnosti a
komunikovala s nimi za pána L., pretože ho zastupovala vo všetkých právnych veciach. Taktiež s ním
riešila veci, keď sa zistilo, že pán L. už nie je zapísaný ako vlastník.Poukázal na to, že mu zatelefonoval pán, ktorý ho upozornil, že plánuje kúpiť bytový dom v Prahe.
Zaujímal sa o rôzne ponuky, ktoré sleduje na internete, je v kontakte s inými maklérmi realitnej kancelárie
Century21 z iných pobočiek a upozornil ho, že dom, ktorého majiteľom bol L., a ktorý mali tiež v ponuke,
má v ponuke ešte niekto iný za cenu rádovo nižšiu o niekoľko miliónov, čo mu príde divné. Keďže mu to
pripadalo zvláštne, pozrel sa do katastra nehnuteľností, kde zistil, že nehnuteľnosť už nie je napísaná na
pána L.. Upozornil na zvláštnosť, že L. bol vlastníkom domu, pozemku pod domom a ďalšieho malého
priľahlého pozemku, ktorý slúžil ako malý dvor a nový vlastník bol zapísaný len vo vzťahu k domu a
pozemku pod domom, nie však k tomuto dvoru. L. bol po celý čas ich spolupráce extrémne solídny klient
a čo povedal, vždy platilo. Preto je presvedčený, že ak by niektorú z týchto nehnuteľností predal, určite
by im o tom povedal. Z toho dôvodu kontaktoval jeho advokátku a upozornil ju na to, že sa tam deje
niečo nekalé. Taktiež si to overila na katastri s tým, že ide upozorniť pána L.. Podávali trestné oznámenie
a túto vec riešili ďalej. Na meno osoby, ktorá bola zapísaná ako nový vlastník si už nespomínal, išlo o
fyzickú osobu zo Slovenska. Ak predtým uvádzal, že išlo o O. I., je to možné, s odstupom času si meno
už nepamätal. V tom čase používal telefónne číslo XXXXXXXXXXXXXX.
Po nahliadnutí na č. l. 68 - ponukový list uviedol, že ide o list, ktorý mali zverejnený na internetovej
stránke, kúpnu cenu si už nepamätal, ale tá, ktorá je tam uvedená je zmysluplná. Pokiaľ sa tvrdí, že
by niekomu telefonicky povedal, že je možné dohodnúť cenu za túto nehnuteľnosť 27.500.000,- Kč, tak
to nemôže byť pravda, pretože mali záujemcov, ktorí chceli zjednať cenu na 45.000.000,- Kč, avšak
pán L. nechcel o tom ani počuť. Podľa neho v žiadnom prípade by obchod alebo dohoda o predaji
nehnuteľnosti nemohla prebehnúť po telefóne s tým, že kúpna cena 1,1 milióna Eur za nehnuteľnosť by
bola odovzdaná priamo jemu v hotovosti niekde v kaviarni, pretože všetky detaily by sa museli dohodnúť
s advokátkou pána L. a makléri ani nemohli prevziať väčšiu hotovosť, nad 10.000,- Kč. Po nahliadnutí
na kúpnu zmluvu zo dňa 28. 8. 2013 medzi L., spol. s. r. o. a O. I. uviedol, že mu nič nehovorí. Určite
nemal oprávnenie takúto kúpnu cenu 27.500.000,- Kč dohodnúť, ani si nevie predstaviť dohovárať takýto
obchod telefonicky. Nemohol sa to dozvedieť nikto, kto by to zneužil, pretože on by nič také po telefóne
určitenedohadoval.Jednotlivímakléribolipoistenípreprípadspôsobeniaškody,čiajrealitnákancelária,
ako taká, si už nespomínal.
Svedok M.. P. O. v prípravnom konaní vypovedal, že v septembri 2013 ho oslovil klient C. s tým, že má
príležitosť kúpiť nájomný dom v Prahe, Vršovisiach, predaj by mal prebehnúť rýchlo, ide o výhodnú cenu
za približne 20.000.000,- Kč a predajca požaduje peniaze obratom. Zaslal mu prostredníctvom mailu
podklady, ktorých súčasťou bola aj naskenovaná zmluva o kúpe už podpísaná O. I.. Zmluva však nemala
pre kupujúceho potrebné náležitosti, takže C. zaslal svoje pripomienky ku zmluve, aby bola prerobená.
Z katastra si obstaral nadobúdacie tituly k nehnuteľnosti, kde zistil, že nehnuteľnosť nadobudol O. I. asi
pred mesiacom za približne 30.000.000,- Kč, preto sa mu zdalo zvláštne, že po mesiaci ide s cenou
takto dole. Na základe jeho námietok C. inicioval schôdzku u neho v advokátskej kancelárii v Prahe,
kde bol prítomný on s C. a za predávajúcich tam boli tri osoby, z ktorých poznal len jedného, a to pána
Y.. Na schôdzke predniesol svoje pripomienky k zmluve a tiež ho zaujímalo, prečo sa nehnuteľnosť
predáva tak lacno. C.Ž. sa rozčúlil, vynadal im, že z neho nebudú robiť blbca, pretože našiel na internete
inzerát o predaji tejto nehnuteľnosti za 50.000.000,- Kč, na čo uviedli, že o tomto nevedia. Schôdzka bola
ukončená s tým, že buď budú ich pripomienky zakomponované do zmluvy a pri podpise bude prítomný
predajca alebo sa obchod neuskutoční. Uviedli, že predajca je v zahraničí, majú plnú moc a budú jednať
zaňho. Týmto obchod skončil. Ďalej uviedol, že zatelefonoval na inzerát za 50.000.000,- Kč, hovoril s
inzerentom pánom I. hlavne o možnej zľave, na čo mu odpovedal, že je zľava možná maximálne o
10 %. Bolo mu jasné, že sa jedná o nejakú nekalosť, o ktorej povedal C. a tým to pre neho skončilo.
Problém pri prevode nehnuteľnosti medzi O. I. a spoločnosťou 1595, s. r. o. (konateľ B. C.), videl najmä
v nedostatočne spracovanej kúpnej zmluve a tiež v rozdiele ceny, za ktorú ju kúpil a následne predával
I.. O okolnostiach prvotného prevodu nehnuteľnosti na O. I. sa dozvedel tak, že si zabezpečil z katastra
nehnuteľností nadobúdacie tituly. O výsledku schôdzky, pri ktorej nedošlo k podpisu zmluvy o predaji
nehnuteľnosti, informoval nepriamo pána I., pretože mu telefonoval, že sa uskutočnila schôdzka ohľadne
predaja nehnuteľnosti a nech preverí údaje na katastri. Ku zmluve o predaji nehnuteľnosti zo dňa 24. 9.
2013 uviedol, že na nej chýba článok čl. VI, čo napísal aj do pripomienok C.. Poukázal na kópiu mailu,
ktorú v tejto súvislosti predložil. Originál zmluvy nikdy nevidel a nevie, kde sa nachádza.
Svedok M.. P. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a dodal, že B. C. je dlhoročným klientom
ich advokátskej kancelárie. To, za koľko nadobudol nehnuteľnosť predchádzajúci vlastník I. sa dozvedel
tak, že poslal asistentku, aby zo zbierky listín z katastra nehnuteľností vytiahla zmluvu a z toho zistil, že
túto nehnuteľnosť nadobudol len mesiac dozadu za 27.000.000,- Kč a potom ju ponúkal za 19.000.000,-
Kč plus provízia, čo mu prišlo veľmi divné. Na pánoch, ktorí prišli dojednávať predaj do ich advokátskej
kancelárie, bolo zreteľne vidieť, že z týchto informácií sú prekvapení. Následne kontaktoval I.Á., ktorýmal za realitnú kanceláriu Century21 zverejnený inzerát ohľadne tejto nehnuteľnosti. Spočiatku pred
ním vystupoval ako prípadný záujemca za účelom zistenia podrobností, a či inzerát vôbec zodpovedá
skutočnosti. Následne mu aj povedal, čo sa udialo v ich kancelárii, že mali ponuku z realitnej kancelárie
z Hradca Králové a túto nehnuteľnosť ponúkali o polovicu lacnejšie. I. mal od nehnuteľnosti kľúč, mohli
sa tam ísť pozrieť a tiež uvádzal exkluzivitu na predaj tejto nehnuteľnosti. Kto pripravoval zmluvu, ktorú
mu naskenovanú zaslal C. nevedel, vyšetrovateľovi pri výsluchu odovzdal všetky materiály, ktoré mal k
dispozícii v tejto veci a z mailovej komunikácie vyplýva, že C. naskenovanú zmluvu zaslal nejaký B.. L. Y..
Svedok J. O. v prípravnom konaní vypovedal, že asi koncom leta 2013 stretol K.. V tom čase pôsobil ako
poisťovací agent. Pri práci sa stretávali a ten mu povedal, že by mal na predaj nehnuteľnosť v Prahe,
bytový dom, kde predajná cena by mala byť cca 19.000.000,- Kč. Svedok mal v tej dobe známeho Š.,
s ktorým sa predtým bavili o nejakej investícii do nehnuteľnosti, takže mu o ponuke od K.Q. povedal. Š.
to chcel najprv preveriť, takže to preveril cez kataster nehnuteľností z listu vlastníctva a tiež na internete
vlastníka I., kde zistil, že je to v poriadku, o čom Š. informoval. Túto nehnuteľnosť videl ako ponuku v
nejakej realitnej kancelárii, kde vtedy K. pracoval, takže aj túto ponuku odovzdal Š.. Keďže K. uviedol, že
realitka chce túto nehnuteľnosť predať rýchlo, tak zavolal Š., ako sa rozhodol. Ten mu uviedol, že jeho
známy by to kúpil a dokumenty, ktoré mu priniesol sú dostatočné. Š. mu potom zavolal, že je dohovorená
schôdzka v Prahe v kancelárii C., kam sa dostavil svedok, K. so svojím spolupracovníkom a ako kupujúci
tam bol C. so svojím právnikom. Hneď na úvod ich C. označil za podvodníkov a povedal im, že je to celé
podvod. Nadával im. K. ho ešte skúšal presvedčiť, že to podvod nie je, čo sa mu nepodarilo. C. chcel
vidieť vlastníka nehnuteľnosti, t. j. I., no ten bol v tom čase na Slovensku, čo hovoril K. s riaditeľom a
preukazovali sa plnou mocou od I.. C. to nestačilo a ukončil schôdzku. Výsledok schôdzky zatelefonoval
Š. a ten mu povedal, že to asi skutočne bude podvod. O ponuke tejto nehnuteľnosti sa dozvedel od K..
Nehnuteľnosť preveroval tak, že zohnal informácie z katastra nehnuteľností, informácie o predávajúcom
I. a z internetu stiahol ponuku od realitnej kancelárie. Takáto schôdzka sa uskutočnila len jedna, o ktorej
hovoril. Obchod bol ukončený tak, že o výsledku schôdzky s C. informoval Š., ktorý mu povedal, že sa
bude podávať trestné oznámenie. Na týchto schôdzkach jednal s K. a s riaditeľom realitnej kancelárie,
na ktorého meno si už nespomínal a na schôdzke v Prahe ešte s C., bol tam aj jeho právnik a nikto iný.
S osobou O. I. sa nikdy nestretol. Cena tejto nehnuteľnosti vo výške 19.000.000,- Kč v tej dobe bola
veľmi nízka a veľmi dobrá na kúpu.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že Š. pozná
asi od roku 2012, bol medzi nimi obchodný vzťah, pretože robil poistky pre Š. firmy v rámci svojej
predchádzajúcej pracovnej činnosti, ktorá spočívala prevažne v poisťovaní firiem. Bol medzi nimi aj
priateľský vzťah. Či robil poistku aj pre nejaké realitky alebo maklérov, si už nespomínal, je to možné,
no väčšinou to bolo pre firmy. U. K. poznal od roku 2012 - 2013, tiež pre neho robil nejaké poistky,
je možné, že poisťoval aj jeho. Na cenu nehnuteľnosti si spomenul s odstupom času aj preto, že sa
mu postupne vybavovali okolnosti prípadu a jeho predchádzajúcej výpovede. Nepochybne za takú
nehnuteľnosť približne 20.000.000,- Kč bola dobrá cena. Obžalovaného nikdy nevidel.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa O.. O.. N. A., ktorá v plnom rozsahu zotrvala na
záveroch písomne podaného znaleckého posudku č. 5/2016 z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo, identifikácia pisateľa, ktorý podala v prípravnom konaní, so záverom, že podpis na znenie „I.“
na originál listine „Smlouva Kupní“ medzi predávajúcou spoločnosťou LENK, s. r. o. a kupujúcim O. I.
zo dňa 28. 8. 2013 zapožičaný Katastrálnym úradom pre hlavné mesto Praha sa na základe zistených
rozdielnych znakov nedá uznať ako pravý podpis O. I.. Podpis na znenie „I.“ na originál listine „Návrh
na vklad práva do katastru nemovitostí“, ktorý bol na Katastrálnom úrade pre hlavné mesto Praha
zaevidovaný pod č. V40664/2013-101-1 dňa 29. 8. 2013 zapožičanej Katastrálnym úradom pre hlavné
mesto Praha sa na základe zistených rozdielnych znakov nedá uznať ako pravý podpis O. I.. Podpis
na znenie „I.“ na originál listine „Smlouva Kupní“ medzi predávajúcou spoločnosťou LENK, s. r. o. a
kupujúcim O. I. zo dňa 28. 8. 2013 s potvrdením povolenia vkladu práva pod č. V40664/2013-101 dňa
17. 9. 2013 sa na základe zistených rozdielnych znakov nedá uznať ako pravý podpis O. I.. Podpis na
znenie „I.“ na kópii listiny „Darovací smlouva“ medzi O. I. ako darcom a spoločnosťou Till Frolina Ltd.
ako obdarovaným zo dňa 23. 9. 2013 je pravým podpisom O. I.. Záver platí za predpokladu, že sa kópia
listiny zhoduje s originálom. Podpis na znenie „I.“ v kolónke „podpis osoby jejíž podpis je legalizován,
poprípade podpis svědků“ v knihe overovania podpisov s názvom „Overovací kniha“ evidovaná u Českej
pošty pod č. 12, 109098,19009 I, a to podpis na č. 30 pod poradovým číslom 239-240 zo dňa 24. 9.
2013 je pravým podpisom O. I.. Podpis na znenie „I.“ v kolónke „podpis osoby jejíž podpis je legalizován,poprípade podpis svědků“ v knihe overovania podpisov s názvom „Overovací kniha“ evidovaná u Českej
pošty pod č. 12, 109098,19009 I, a to podpis na liste č. 30 pod poradovým číslom 241-245 zo dňa 24.
9. 2013 je pravým podpisom O. I..
Ďalej dodala, že v písmoznalectve sú druhovo porovnateľné vždy len dva druhovo porovnateľné
rukopisné javy, napr. parafy s parafami, kurzívne podpisy s kurzívnymi, číslice s číslicami, a podobne,
ku znaleckému skúmaniu musela pristúpiť tak, že sporné podpisy rozdelila do dvoch kategórií. Bola
to kategória tzv. parafovitých podpisov označené v znaleckom posudku ako sporný materiál, tzn. SM
č. 5 a č. 6 a ostatné podpisy SM č. 1, 2, 3, 4 boli vyhodnotené ako polokurzívne podpisy a bolo ich
potrebné porovnať s druhovo primeranými podpismi. Na základe skúmania sa dopracovala k nálezu, že
sporné podpisy parafovité označené ako SM 5 a SM 6 sú originálnymi, teda pravými podpismi O. I..
Polokurzívne podpisy označené ako SM 1, SM 2, SM 3 sú nepravými podpismi O. I. a podpis na doklade
SM 4 bol predložený v podobe kópie, tento podpis vyhodnotila ako pravý podpis, za predpokladu, že
sa kópia sporného dokladu zhoduje s originálom. V prípade skúmania xerografických podpisov alebo
akokoľvek inak reprodukovaných podpisov je potrebné si uvedomiť, že znalec v takomto prípade vždy
skúma podpis len ako izolovaný jav na doklade, teda nikdy nemôže zaručiť, či ten podpis, ktorý skúma,
nebol na tento doklad prenesený napr. nejakou technickou metódou a znalec nezodpovedá za obsah
toho dokladu, lebo nevie, či ten doklad a ten podpis patria k sebe.
Znalec pri znaleckej syntéze vždy musí zobrať do úvahy aj to, že podpisy mohli byť aj vedome
pozmenenépredpokladanýmpisateľom,toznamenávyhotovenésozlýmúmyslom,tedaprivyhodnotení
nálezuposudkubraladoúvahyajtútoskutočnosť.Ajnapriektomu,žebraladoúvahyajtútoskutočnosťa
nazákladezistenýchrozdielov,byuviedla,žespornépodpisy1až3sújednoznačnenepravýmipodpismi
O. I.. V týchto podpisoch sa nevyskytovali žiadne také rukopisné znaky, ktoré by nejakým spôsobom
navodili myšlienku alebo predpoklad, že by boli vyhotovené so zlým úmyslom. Písmoznalectvo a závery
písmoznaleckého skúmania sa vyhotovujú na 5-stupňovej škále, t. j. podpisy jednoznačne pravé alebo
nepravé, podpisy pravdepodobne pravé alebo nepravé a bez možnosti identifikácie pisateľa. V danom
prípade podpisy označené ako SM 1, SM 2 a SM 3 vyhodnotila ako jednoznačne nepravé podpisy O.
I.. Podľa znaleckej teórie v takomto prípade sa pisateľ snaží o to, aby ten jeho podpis vyzeral ináč
ako jeho podpisy vyzerajú, väčšinou pozmení také rukopisné javy, o ktorých si myslí, že sú preňho
charakteristické, napr. pozmení si uhol sklonu alebo veľkosť alebo píše nedominantnou rukou. Avšak
nikdy nie je možné, aby do svojho podpisu nevniesol nejaké znaky preňho menej nápadné, ktoré sú
preňho charakteristické na tzv. individuálno-špecifickej rovine skúmania, teda písmoznalecká teória
počíta aj s takýmito možnosťami. Identikit pisateľa sporných podpisov SM 1 až SM 3, by sa dal vyhotoviť
len na základe nejakého väčšieho, rozsiahlejšieho a spontánneho textu. Na základe toho, čo videla na
týchto podpisoch, by sa určite identikit vyhotoviť nedal, sú to skôr izolované písmená, ktoré sa možno
v niektorých znakoch snažili napodobniť pravé podpisy O. I., ale určite by sa nedal vyhotoviť seriózny
odhad osobnostných kvalít, znakov človeka, ktorý ich vyhotovil. Vo vzťahu ku sporným podpisom SM
4, SM 5 a SM 6 zotrvala na záveroch, že ide o pravý podpis O. I.. Písmoznalecká teória uvádza,
že nie je ťažké zlý úmysel odhaliť, práve preto, lebo v písme by sa mali zachovať charakteristické
znaky, ako napr. pre obžalovaného sú charakteristické zvyšujúce sa horné zlomy a toto sú nenápadné
znaky pre pisateľa, že takéto niečo by prehliadol, ak by chcel úmyselne zmeniť smer podpisu. Aj podľa
znaleckej teórie sa to dá odhaliť, pokiaľ ten podpis je trošku je štruktúrovanejší, ťažšie sa to odhaľuje
pri veľmi jednoduchých parafách, ale pri takto štruktúrovaných podpisoch, ktoré pozostávajú z nejakých
konkrétnych morfologických tvarov, by sa to malo dať odhaliť.
Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného boli v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítané zápisnice z prípravného konania o výsluchu svedka a poškodeného B. L., B. C., T..
O. B., Z. Y., Q. R., O. Š., U. K., M.. L. O.J., M. V., Z. V., E. A..
Svedok a poškodený B. L. v prípravnom konaní dňa 1. 6. 2015 vypovedal, že je majiteľom spoločnosti
Lenk, s. r. o. V septembri 2013 zistil, že mu bola odcudzená nehnuteľnosť v Prahe 10. Jeho spoločnosť
vlastnila nehnuteľnosť na adrese Moskovská 53/24, Praha 10. Vzhľadom na to, že firma nehnuteľnosť
chcela predať z dôvodu ukončenia podnikania, oslovil v roku 2012 B. Q. zo spoločnosti Express
Company, s. r. o., spísal s ním zmluvu o sprostredkovaní kupujúceho pre predaj nehnuteľnosti.
Spoločnosť B. Q. nehnuteľnosť ponúkala na predaj a práve oni ho informovali o tom, že došlo k
odcudzeniu jeho nehnuteľnosti, a to tým spôsobom, že ho kontaktovali ako mohol nehnuteľnosť predať,
keď má s nimi uzavretú zmluvu. Na to im uviedol, že nehnuteľnosť nepredal a o ničom nevie. Keď sa
v spoločnosti B. Q. pýtal, ako na to prišli, bolo mu povedané, že sa s nimi spojil M.. P. O., ktorého
oslovil nejaký známy alebo klient, že má možnosť kúpiť za 19.000.000,- Kč nehnuteľnosť, aby mu akoprávnik poradil. Cena sa mu zdala príliš nízka. Opýtal sa O., kto predal jeho nehnuteľnosť a zistil, že
vlastný predaj zaisťovala spoločnosť BMI Czech Real Estate, s. r. o., ktorú vlastní Z. Y.. Tohto kontaktoval
s tým, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a k žiadnemu predaju nedošlo. Po nahliadnutí do
katastra nehnuteľností zistil, že ako vlastník jeho nehnuteľnosti je zapísaný nejaký O. I.. Ďalej zistil, že
niekto túto nehnuteľnosť hneď „po kúpe“ , keď zistil, že ju nie je možné predať, chcel darovať cyperskej
spoločnosti Till Frolina Ltd., ktorú zastupoval E. B. A.. Poškodený predložil zmluvu o sprostredkovaní
kúpy pre predaj nehnuteľnosti zo dňa 16. 7. 2012, vrátane dodatkov zo 7. 1. 2013 a z 31. 7. 2013 medzi
jeho spoločnosťou Lenk, s. r. o., a Express Company, s. r. o., tiež darovaciu zmluvu zo dňa 23. 9. 2013
medzi O. I. a spoločnosťou Till Frolina Ltd. a písomnosti z katastra nehnuteľností s menom konateľa E.
B. A., spoločnosti Till Frolina Ltd. a kópiu mailu, ktorým ho Z. I. z Century21 informoval ako zástupca B.
Q. o maile medzi ním a M.. O.. Po zistení tejto skutočnosti podal trestné oznámenie a zároveň žalobu
na súd. O predaji alebo o povolení vkladu vlastníckeho práva sa dozvedel od B. Q. a nahliadnutím do
katastra nehnuteľností, niekedy v septembri 2013 podnikol kroky, a to podanie trestného oznámenia na
českú políciu, žalobu na určenie vlastníctva nehnuteľnosti pre absolútnu neplatnosť. O žalobe v tom
čase ešte nebolo rozhodnuté, pretože na O. I. bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na Slovensku a
konanie v Českej republike na súde bolo prerušené. V rámci konkurzu bola podaná vylučovacia žaloba
na ukradnutú nehnuteľnosť, o ktorej konal Okresný súd Žilina. Kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 28. 8. 2013
mu z katastra nehnuteľností zaslala JUDr. Hejlová, ktorá je druhou konateľkou spoločnosti Lenk, s. r.
o. Nikdy túto zmluvu nepodpísal. Podpis pod touto zmluvou nie je jeho. Dodal, že v rámci súdneho
konania o určenie vlastníckeho práva notárka JUDr. Alena Procházková zaslala súdu potvrdenie, že
overovacie doložky na kúpnej zmluve sú falšované, sú to falzifikáty. V kópii priložil písomnosti od JUDr.
Procházkovej, ktoré potvrdzujú jeho výpoveď. Videl aj výzvu na súčinnosť podpísanú O. I., adresovanú
spoločnosti Lenk, s. r. o., zo dňa 27. 9. 2013, ktorá mu bola doručená do sídla jeho spoločnosti a po
dohode s druhou konateľkou jeho spoločnosti JUDr. Hejlovou vôbec na túto výzvu nereagovali. O tom,
kto je klientom, ktorý sa mal obrátiť na M.. P. O. nemal vedomosť. M.. O. mu len oznámil, že je to nejaký
jeho známy. K osobe Z. I. uviedol, že je to spolupracovník B. Q.M., ktorý mal na starosti v spoločnosti
Express Company, s. r. o., predaj jeho nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že zmluva o sprostredkovaní
kupujúceho pre predaj nehnuteľnosti zo dňa 16. 7. 2012 a dodatky, ktoré predložil, boli podkladom
spolupráce s Century21. K predĺženiu tejto zmluvy a spolupráce nedošlo, bola ukončená k septembru
2013, vzhľadom na to, čo sa udialo s nehnuteľnosťou. So žiadnou inou realitnou kanceláriou nemal
zmluvu, nehnuteľnosť prostredníctvom inej realitnej kancelárie nebola predávaná. O zámere predať túto
nehnuteľnosť informoval ústne len pár známych. Nevedel presne, kde sa 28. 8. 2013 nachádzal, ale s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bol na dovolenke v zahraničí, ako každý rok v lete.
Svedok B. C. v prípravnom konaní dňa 23. 6. 2015 vypovedal, že niekedy začiatkom septembra 2013
ho jeho kamarát Q. R. informoval, že mu Š. ponúka kúpu nájomného bytového domu v Prahe 10.
Telefonicky sa so Š. skontaktoval a dostal od neho kontakt na predávajúceho. Kto bol predávajúcim
uviesť nevedel, ale boli to asi dvaja ľudia z nejakej realitky. Uviedol, že ročne sa angažuje v predaji
približne 400 nehnuteľností a podrobnosti si už nepamätá. V priebehu 2-3 dní sa s nimi stretol v Prahe na
Smíchove u jeho právneho zástupcu M.. O.. Predložili im plnomocenstvo na nejakého mladého Slováka,
s tým, že on má zase splnomocnenie na predaj za majiteľa. Povedal im, že takto sa nehnuteľnosti
nepredávajú a schôdzku ihneď ukončil. Títo dvaja uvádzali, že vlastník je momentálne v zahraničí a dom
chce predať preto, že potrebuje peniaze. Originály zmluvy o predaji nehnuteľnosti zo dňa 24. 9. 2013 s
podpisom nikdy nevidel, do mailu mu prišli práve tieto dve verzie. Prečo boli dve, už nevedel, ale originály
zmlúv v držbe nikdy nemal. Od Q. R. sa dozvedel len to, že niekto predáva predmetnú nehnuteľnosť
a dostal od neho mailový a telefonický kontakt na Š.. Osoba, ktorá mala predávať nehnuteľnosť bola
uvedená na kúpnej zmluve. Schôdzku ohľadne predaja nehnuteľnosti iniciovali ľudia z realitky, s ktorými
sa stretol, niekoľkokrát mu aj telefonovali, či si kúpu už rozmyslel, a či dom kúpi. Popísať ich nevedel,
boli to dvaja alebo traja muži. Schôdzku ukončil, ešte sa ho pokúšali presvedčiť, že v tom nie je žiadny
podvod, ale neuspeli. Prospekty k domu si obstaral z internetu a verzie zmlúv o predaji nehnuteľnosti
mal od M.. O., ktorý tieto zmluvy spísal.
Svedkyňa T.. O. B. dňa 10. 7. 2015 v prípravnom konaní uviedla, že je konateľkou spoločnosti JP
Consult CZ, s. r. o, ktorá sa zaoberá oceňovaním nehnuteľností a je aj súdna znalkyňa. V roku 2014
bola oslovená políciou s dotazom, či spracovávala ocenenie nehnuteľnosti, po zaslaní úvodnej stránky
písomne oznámila, že sa jedná o falzifikát, pretože číselná rada je úplne iná, než používa, mená klientov
nepoznala a aj podľa popisu a fotografie nehnuteľnosti zistila, že žiadnu takúto nehnuteľnosť, ani jej
oceňovanie neuskutočňovala, a to ani pod číslom 2013/08/28.
Svedok Z. Y. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 9. 6. 2015 uviedol, že niekedy koncom leta 2013
za ním prišiel jeho spolupracovník U. K. s tým, že má typ na obchod pre jeho realitnú kanceláriu, kedy samalo jednať o sprostredkovanie predaja nájomného bytového domu v Prahe 10. Jeho úloha spočívala v
tom, že sa dostavil na jednu schôdzku so svojím spolupracovníkom K. a osobou, ktorá dom predávala,
čobolO.I..SchôdzkasauskutočnilapočiatkomseptembravreštauráciiKFCvPrahenaČiernommoste.
Na tejto schôdzke bol prítomný on, K. a I.. Táto sa uskutočnila z dôvodu, že mala byť a bola podpísaná
zmluva o sprostredkovaní realitných služieb. Tejto schôdzky za zúčastnil on, pretože z titulu svojej
funkcie v realitnej kancelárii administratívne zastrešoval uzavreté zmluvy, on zmluvy podpisoval. Na
tejto schôdzke bola podpísaná predmetná zmluva, kde na strane klienta sa podpisoval I.. Po dojednaní
podmienok zmluvy chcel, aby bol podpis úradne overený, pretože išlo o zahraničného klienta a poslal K.
s I. do OC Harfa, kde má pobočku aj Česká pošta a tam bol overený podpis. Keď to urobili a zmluva bola
úradne overená, podpísal ju aj on. Jeden originál zmluvy obdržal klient I. a jeden originál zmluvy si nechal
on. Po podpise zmluvy sa rozišli s tým, že I. odišiel a s K.Ř. sa dohodli na tom, že bude zháňať záujemcu
na predaj bytového domu. Zhruba za týždeň dohodol K. schôdzku, asi v sídle spoločnosti 1595, s. r. o.
Bolo to niekde v Prahe na Smíchove, kde na schôdzke bol on, K., klient, ktorý chcel nehnuteľnosť kúpiť
a jeho právny zástupca. Na ich mená si už nespomínal. Na tejto schôdzke riešili najmä vlastnícke práva
k bytového domu a ďalšie otázky, týkajúce sa transakcie. Spočiatku bola trochu vyhrotená atmosféra,
pretože klientovi sa nezdali niektoré podrobnosti zamýšľaného predaja, najmä nebolo doriešené, akým
spôsobom sa bude postupovať s existujúcimi nájomníkmi v bytovom dome. Záver schôdzky bol taký, že
sa dohodli, že K. bude kontaktovať I., vyjasní sa s ním táto otázka a ďalej bude pokračovať v jednaní
o predaji. Či ho K. skutočne kontaktoval, nevedel, ale po schôdzke, možno ešte v ten deň bol svedok
kontaktovaný právničkou pôvodného majiteľa, ktorá mu povedala, že vo veci pôjde asi o podvodné
konanie.Pretonáslednecelýobchod,vrátanepokusovoďalšípredaj,stopli.Zmluvuformálnevypovedať
nemohli, pretože I. nemohli zohnať. V realitnej spoločnosti uvedeného času zastával pozíciu konateľa a
formálne zastrešoval konanie o zmluvách, skontaktoval ich U. K.. Totožnosť O. I. pri uzatváraní zmluvy si
overoval pomocou U.N. K. a overením podpisu, osobne pri overení podpisu nebol, pravdepodobne tam
bol jeho spolupracovník K.. Nehnuteľnosť neinzerovali a bola ponúknutá len tomu jednému, záujemcovi,
a po problémoch, ktoré vznikli, bol predaj a inzercia nehnuteľnosti ukončená. K osobe U. K. uviedol, že
sa s ním pozná asi od polovice roku 2013, kedy s ním spolupracoval v realitnej kancelárii, ktorej bol
konateľom, išlo o BMI Czech Real Estate, s. r. o. U.Ř. K. bol tzv. tipér, teda osoba, ktorá vyhľadáva
potenciálneobchodnépríležitostivrámcirealít.Problémpritransakciisuvedenounehnuteľnosťounastal
najprv s nájomníkmi bytového domu a po telefonáte právnej zástupkyne predchádzajúceho vlastníka
nehnuteľnosti sa dozvedel, že by mohlo ísť o podvodný predaj. Pri cene 19.000.000,- Kč za uvedenú
nehnuteľnosť išlo o nižšiu cenovú ponuku, ale táto cena mu pripadala primeraná, pretože nepoznal
presný stav nehnuteľnosti.
Svedok Q. R. v prípravnom konaní dňa 24. 6. 2015 uviedol, že niekedy v septembri alebo v auguste
2013 ho oslovil Š., s ktorým spolupracuje v rôznych obchodných veciach s tým, že by pre neho mal
ponuku kúpy nájomného bytového domu v Prahe Vršoviciach, k čomu mu poslal vytlačenú stránku
realitnej kancelárie Century 21. Dom chcel kúpiť, ale pretože nemal potrebnú hotovosť, spomínal si na
čiastku 20.000.000,- Kč, preto zavolal svojmu obchodnému známemu C., aby to zainvestoval, že by
prípadne tento dom kúpili spoločne, s čím C. súhlasil a potom si s ľuďmi z realitky niekde v Prahe dal
schôdzku. Asi dva dni na to mu C. zavolal, že ide o podvod, o čom vyrozumel aj Š. a neskôr sa už o
to nestaral. O tejto ponuke na kúpu nehnuteľnosti sa dozvedel od Š.. Korešpondenciu k predmetnej
veci už vymazal. Žiadnu nehnuteľnosť si nepreveroval. Dal tip C. a preverenie bolo na ňom, pretože mal
zainvestovať on. V prvej fáze tento obchod považoval za normálny a štandardný, pretože to bolo vedené
cez realitnú kanceláriu. Po preverení stavu od C. a na jeho upozornenie zistil, že ide o nejaký podvod.
Žiadne schôdzky neuskutočnil, ani sa ich nezúčastnil, v predmetnej dobe bol v zahraničí. Obchod bol
ukončený zo strany C., ktorý podal trestné oznámenie.
Zo zápisnice o výsluchu svedka O. Š. z prípravného konania zo dňa 24. 6. 2015 vyplýva, že niekedy v
auguste 2013 ho oslovil jeho známy O. s tým, že by pre neho mal ponuku kúpy bytového domu v Prahe,
už presne nevedel kde, pretože spolupracuje s R., ktorý je zabezpečený a túto nehnuteľnosť by mohol
kúpiť. O. povedal, že táto ponuka je pre neho zaujímavá. Následne mu O. dal písomnú ponuku, ktorá
bolavytlačenázinternetu,tútoodovzdalR.atýmprenehovecskončila.Inaksavtejtovecineangažoval.
O ponuke nehnuteľnosti sa dozvedel od O.. Vytlačenú ponuku už nemal k dispozícii, pretože ju odovzdal
R.. Nehnuteľnosť nijak nepreveroval. Od O. mal vytlačenú ponuku a to bolo pre neho rozhodujúce.
Žiaden podvod v tom nevidel. Asi dva dni po tom, čo odovzdal R. vytlačenú ponuku mu on telefonoval,
že je to celé podvod. Dokonca mu vynadal a povedal, že pre tých ľudí to bude mať dôsledky, že podá
trestné oznámenie. Na žiadnych schôdzkach nebol, žiadne jednanie s nikým nemal.
Svedok U. K. v prípravnom konaní dňa 2. 6. 2015 uviedol, že v roku 2013 pracoval ako realitný maklér,
kedy spolupracoval so spoločnosťou Dům realit v Hradci Králové a niekedy na jeseň roku 2013 hokontaktoval O. I., akým spôsobom už uviesť nevedel, no chcel od neho pomoc pri predaji alebo prenájme
nehnuteľnosti. Išlo o všeobecné jednanie, ktoré prebehlo v Hradci Králové. Nebola popísaná nejaká
konkrétna nehnuteľnosť. Povedal mu, že ako realitný maklér mu môže pomôcť a s tým sa rozišli. S
odstupomasimesiacahokontaktovalznovu,asitelefonicky.Naschôdzku,ktorábolanaČernommostev
Prahe prišiel I. už s výpisom z katastra nehnuteľností, kde bolo pri nehnuteľnosti zapísané jeho meno ako
vlastníka. Išlo bytový nájomný dom v Prahe, o ktorom tvrdil, že ho kúpil za vynikajúcu cenu, na jeho kúpu
si peniaze požičal a teraz by ho chcel so ziskom predať. Na schôdzke podpísali sprostredkovateľskú
zmluvu o predaji k tejto nehnuteľnosti a táto sa ponúkala na predaj pod hlavičkou spoločnosti pána Y.,
meno tejto spoločnosti si už nepamätal. Vo veci sa angažoval tak, že obvolal svojich známych, čo robil
vždy, aby zohnal nejakého kupcu. Vtedy sa mu ozval O., že by mal kupcu. Dohovorila sa schôdzka v
Prahe, niekde na Smíchove. Na tejto schôdzke bol on, Y., O. a záujemca so svojím advokátom. Účelom
schôdzky bolo potvrdenie záujmu kupujúceho o kúpu nehnuteľnosti a predstava o cene. Pamätal si
priebehschôdzky,pretožebolanepríjemná,záujemca impochvílioznámil,ževolalbývalémuvlastníkovi
nehnuteľnosti a povedal im, že sú podvodníci a zavolá políciu. Oni mu uviedli, že žiadni podvodníci nie
sú, pretože jednajú na základe splnomocnenia vlastníka, ktorý je uvedený v katastri. Po tomto rozhovore
sa schôdzka ukončila. Následne sa pokúšali telefonovať I.. Raz sa mu dovolal, ten mu povedal, že o
žiadnom probléme s nehnuteľnosťou nevie. Pripadal mu, že bol prekvapený. S odstupom času sa mu
pokúšal znovu telefonovať, ale číslo už nefungovalo. K osobe O. I. uviedol, že ho pozná niekoľko rokov
z Prahy. Stretli sa niekde v reštaurácii a boli známi. Vídavali sa len občas. O prevode nehnuteľnosti
a ponuke predať túto nehnuteľnosť sa dozvedel od I., ktorý na schôdzku na Čiernom moste priniesol
výpis z katastra nehnuteľností, kde bol uvedený ako vlastník. Ďalej svedok vypovedal, že pri kúpe, ani
predaji nehnuteľnosti nebol prítomný, pokiaľ vie, k predaju ani nedošlo, pretože nehnuteľnosť bola na
katastri blokovaná. To, či O. I. disponoval finančnými prostriedkami na kúpu predmetnej nehnuteľnosti
nevidel, pri kúpe nebol a vedel len od I., že finančné prostriedky na kúpu si požičiaval. Podľa jeho názoru
dôvodom kúpy a následného predaja nehnuteľnosti mal byť zisk z predaja, lacno kúpiť a so ziskom
predať. Túto nehnuteľnosť si preveroval z výpisu z katastra nehnuteľností, a to aj elektronicky, viac si
preverovaťnemusel.PripredajitejtonehnuteľnostiO.I.pomoholtak,žezohnalO.,ktorýnašielzáujemcu
a to bola celá jeho pomoc. Prebehli dve schôdzky, priebeh druhej už popísal. Obchod bol ukončený
tak, že videli, že nehnuteľnosť je na katastri blokovaná a telefonoval im aj predchádzajúci majiteľ, aby
nehnuteľnosť nepredávali a týmto obchod ukončili. Či bola nejakým spôsobom vypovedaná zmluva o
sprostredkovaní, už nevedel. Na schôdzke na Černom moste sa nejaká predajná cena riešila, za ktorú
mal teda O. I. nadobudnúť túto nehnuteľnosť, ale nepamätal si to. Záujemca o kúpu nehnuteľnosti sa
volal C.. Keď I. oznámili, že nehnuteľnosť mal získať podvodom, pretože po schôdzke na Smíchove sa
mu raz dovolali a reagoval tak, že problém nevidí a bude to riešiť. Cenu 19.000.000,- Kč za uvedenú
nehnuteľnosť považuje za výhodnú kúpu a pri jej predaji by sa dal vytvoriť zisk. Pokiaľ by mal takýto
dom za uvedenú cenu kúpiť, tak by ho kúpil.
Svedkyňa M.. L. O. v prípravnom konaní dňa 10. 7. 2015 vypovedala, že na jar alebo v lete 2013 mala
údajne overiť podpisy na kúpnej zmluve. Dozvedela sa o tom tak, že ju telefonicky oslovil pán L., ktorý
jej povedal, že ho pripravila o nehnuteľnosť, pretože overila falošné podpisy na kúpnej zmluve, na čo mu
odpovedala, že nevie, o čo sa jedná, aby to špecifikoval. Uviedol jej dátum. Po nazretí do overovacích
kníh, kde sa každá overovaná osoba zapíše, zistila, že na takýto dátum nebolo uskutočnené žiadne
overenie.Neskôrbolaichnotárskakanceláriakontaktovanápolíciousdotazomohľadneovereniakúpnej
zmluvy. Písomne odpovedali, že také overenie neprebehlo a najskôr sa jedná o falošné pečiatky a
podpisy ich pracovníkov. Ku predloženej kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 uviedla, že žiaden takýto
úkon nevykonala, pri veľkej pečiatke pre overenie - legalizáciu, ide o štandardný text, ale písmo v tejto
pečiatke určite nie je jej. Pečiatka s jej menom nepatrí jej, pretože na svojej pečiatke má pod svojim
menom ešte napísané „notárska koncipientka“, podpis cez pečiatku nie je jej a okrúhla pečiatka s číslom
3 nezodpovedá rozmerovo, pretože ich pravá pečiatka má menší priemer. Okrúhlu pečiatku nemožno
vymeniť bez toho, aby o tom nebola vyrozumená Notárska komora Českej republiky. Dodala, že v ich
overovacej knihe sa overenie podpisov nenachádza.
Zo zápisnice o výsluchu svedka M. V. z prípravného konania zo dňa 29. 12. 2015 vyplýva, že nepozná
O. I., nikdy ho nestretol, až do výpovede o tejto osobe nič nepočul. Podľa jeho vedomostí O. I. nemá
žiaden vzťah k spoločnosti Till Frolina Ltd., nikdy nebol jej funkcionárom. B. E. A. pozná, bol klientom
v advokátskej kancelárii, kde pracovala Z. V.. Stretol ho raz osobne na Cypre v roku 2014. Podľa
jeho vedomostí A. hľadal poskytovateľov služieb na založenie firmy na Cypre. A. bol a je skutočným
bezprostredným vlastníkom spoločnosti Till Frolina Ltd. od založenia. Či spoločnosť zaplatila 1.236.000,-
Eur O. I. si svedok nebol istý. Podľa jeho vedomostí mu nikdy takéto informácie A. neposkytol, ani
ich nepotvrdil podkladovými materiálmi. Nemal informáciu, ani dôkazy, že taká suma bola niekedyvybraná z bankových účtov spoločnosti, ani, že by bola niekedy táto suma I. zaplatená. Spoločnosť Till
Frolina Ltd. sa zaoberala len obchodovaním s plastovými materiálmi a nikdy nemal žiadne informácie
o iných činnostiach vrátane stavby diaľnic v Poľsku. Nikdy nevidel žiadne dôkazy o spolupráci s
nejakýmičínskymispoločnosťami.Nikdynebolpersonálnymriaditeľomtejtospoločnosti.Boltajomníkom
spoločnosti od 13. 10. 2012 do času výsluchu. Odstúpenie ešte nie je platné, vzhľadom na to, že
majiteľ nereaguje. Podľa jeho vedomosti MKCK Directors Ltd., B. E. A., Bitus Holdings Ltd., WMD
Ltd. a Z. V. boli riaditeľmi spoločnosti pred ním. A. bol riaditeľom spoločnosti od 16. 12. 2011 do
1. 6. 2012. Už nie je riaditeľom spoločnosti, pretože sa chcel vzdať týchto povinností a menovať
ustanoveného riaditeľa. Nemá žiadne informácie o tom, že by uvedená spoločnosť niekedy vytvorila
takúto sumu v hotovosti a neverí, že takáto suma bola niekedy niekomu vyplatená v hotovosti. Nemal
vedomosť o tom, že by sa spoločnosť niekedy zaoberala projektmi, ktoré sa týkali dobývania štrku. A.
ho informoval len o obchodovaní s plastovými materiálmi. Nemá žiadne informácie a nikdy nepočul o
úmysloch spoločnosti získať nejaké nehnuteľnosti v Prahe alebo niekde inde, ani žiadne informácie o
plánoch nákupu nehnuteľností v mene spoločnosti. O I. prvýkrát počul, nemá informácie o konkrétnej
sume v súvislosti s touto spoločnosťou, uvedená suma nebola podľa jeho vedomostí nikdy zapísaná
v účtovníctve spoločnosti a nemá informácie o dlhu. A. poskytol nedostatok informácií, účtovníctvo
a audit by audítori nemohli dokončiť a z toho dôvodu Z. V. odstúpila ako funkcionár zo spoločnosti
a bol menovaný A.. V súlade so všetkými právnymi postupmi a v tomto zmysle bol aj informovaný.
Po mnohých pokusoch spojiť sa so A. a získať všetky potrebné informácie bolo jasné, že A. nie je
ochotný spolupracovať a nezostávalo nič iné, len odstúpenie funkcionárov. Následkom skutočnosti, že
A. odmietol odpovedať na akékoľvek dotazy audítorov je on stále oficiálne tajomníkom spoločnosti ku
dňu výpovede, keďže nemohol získať jeho podpis na uskutočnenie zmeny v obchodnom registri.
Svedkyňa Z. V. pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 29. 12. 2015 uviedla, že nepozná O. I. a
nikdy o tejto osobe nepočula, ani ho nevidela. Pozná E. B. A., s ktorým sa stretla koncom roku 2011,
keď navštívil Cyprus. Prišiel do advokátskej kancelárie, kde pracovala, s úmyslom zapísania cyperskej
spoločnosti do obchodného registra na jeho osobné využitie. A. dal inštrukcie advokátovi, aby zapísal do
obchodného registra spoločnosť Till Frolina Ltd., kde je on skutočným, bezprostredným vlastníkom. O. I.
nemá vzťah k spoločnosti Till Frolina Ltd. Informácie o tom, že by spoločnosť vyplatila sumu 1.236.000,-
Eur O. I. nemala. Nikdy nedostala žiadne podklady v tejto súvislosti, žiadne faktúry, zmluvy, ani nevidela
bankový výpis s takouto sumou a nebola si vedomá, že by spoločnosť zaplatila I. túto sumu v hotovosti.
Všetky dokumenty, ako napr. bankové výpisy, zmluvy, faktúry, ktoré jej A. zaslal, boli poskytnuté
účtovníkom, audítorom a v týchto dokumentoch takúto sumu, ani meno O. I. nevidela. Odo dňa zapísania
spoločnosti do obchodného registra bolo predmetom činnosti obchodovanie so surovými plastmi, import
a export polyesterových produktov, propylénových materiálov. Žiadna iná činnosť nebola uvedená. Nikdy
nevidela žiadnu dokumentáciu, ktorá by sa týkala inej činnosti spoločnosti, napr. prestavba diaľnic. Odo
dňa zapísania spoločnosti uvedené príslušné krajiny boli európskej krajiny, napr. Poľsko, Slovensko.
Spoločnosť nespolupracovala s čínskymi spoločnosťami a ich zástupcami. Personálnou riaditeľkou
spoločnosti Till Frolina Ltd. bola od 13. 10. 2012, dôvodom na to, aby riaditeľ bol občanom Cypru
bolo, aby mohol zastupovať spoločnosť podľa cyperských zákonov. Pred ňou boli riaditeľom spoločnosti
MKCK Directors Ltd., B. E. A., Bitus Holdings Ltd. E. B. A. bol riaditeľom spoločnosti v období od 16. 12.
2011 do 1. 6. 2012. Potom odstúpil a vyjadril želanie, aby bol ustanovený nový riaditeľ. Vo všeobecnosti
si nemyslí, že by bolo možné uhradiť takú sumu v hotovosti za akékoľvek služby a vyjadrila pochybnosť
o tom, že taká suma bola niekedy zaplatená za uvedené služby. Nemala žiadne informácie o tejto platbe,
ani žiadne dokumenty, ktorými by to bolo podložené. Nebola si vedomá ďalšej činnosti spoločnosti
okremobchodovaniasplastom.Nebolanikdyinformovanáoakvizíciinehnuteľnosti,nevideladokumenty
týkajúce sa získaného majetku. Takáto suma nikdy nebola zapísaná v účtovníctve ako pasívny majetok.
Na A. sa obrátili niekoľkokrát v rôznych veciach, najmä v súvislosti s účtovníctvom a auditom. Nikdy
nereagoval, neposlal požadované dokumenty, informácie, ani nezavolal späť, neodpovedal na e-mail.
Na účtovné účely ho žiadala, aby predložil všetky bankové výpisy, faktúry, zmluvy, príslušné doklady pre
účtovníkov. Keďže bolo pre ňu ťažké pracovať s takým klientom, odstúpila ako riaditeľka spoločnosti a
previedla akcie priamo na A.. Poukázala na to, že M. V. je stále tajomníkom spoločnosti, ale len preto,
že bezprostredný vlastník spoločnosti nikdy neodpovedal a nepodpísal list pre registračného úradníka
spoločnosti, aby uskutočnil zmenu po odstúpení V.. Nikdy jej neboli poskytnuté informácie a dokumenty
v súvislosti s vyšetrovaným prípadom.
Svedok E. B. A. v prípravnom konaní dňa 27. 10. 2014 vypovedal, že O. I. pozná asi 4 roky. Stretli sa na
nejakom stredisku, kde sa nakupujú kamene, klince. O. I. mu pomáhal pri jeho podnikaní na Slovensku.
Dával mu kontakty, kde sa čo dá zohnať. Takto spolupracovali do jeho šialenej investície v Česku. Dávalmu peniaze na nákup surovín do investícií, ktoré realizovali, napr. keď sa stavali diaľnice v Poľsku.
O. I. mal od neho aj pôžičky na biznis. Peniaze mu vždy vrátil. Nikdy s ním nemal žiadne problémy.
Bola situácia, že O. I. mal peniaze a prišla situácia, že chcel kúpiť nehnuteľnosť v Čechách. V rámci
cyperského biznisu mal O. I. v obrate asi 1.700.000,- Eur. Nakupovali sa stavebné materiály, všetky
nakupovali cestou cyperskej spoločnosti v rámci celej Európy. O. I. mu vravel asi rok alebo dva roky
dozadu, že má finančné problémy, že kúpil nejakú budovu v Čechách a nemôže sa do nej dostať, ani
ju predať. I. mu bol dlžný peniaze a preto mu dom v Čechách darovacou zmluvou dal, ako protihodnotu
za tie peniaze, čo mal. K predloženej darovacej zmluve z 23. 9. 2013, uviedol, že je na nej jeho podpis
pri pečiatke firmy Till Frolina Ltd., kde už teraz nie je riaditeľom, firma funguje, je tam iný vlastník, sú z
celého sveta. Firma bola založená 2-3 roky dozadu. Riaditeľom bol do februára 2014. Bol nedostatok
kontraktov v Poľsku, kde dokončili diaľnice, preto činnosť ukončil. Všetko v súvislosti s darovacou
zmluvou pripravoval O. I. a jeho podpis bol overený v Liptovskom Mikuláši. Zmluvu robili v kancelárii
M.. V., pretože O. I. ju poznal. Ďalej svedok uviedol, že nie je majiteľom predmetnej nehnuteľnosti v
Čechách a nevie prečo. Návrh na vklad do katastra pripravil O. I. a zaniesol to niekto z ich dvoch. Všetko
vybavoval O. I.. K predloženému návrhu na vklad do katastra s pečiatkou zo dňa 4. 10. 2013 uviedol,
že návrh na vklad podpísal on. K povoleniu jeho pobytu na Cypre, uviedol, že jeho kópiu dal I., ktorý
povedal, že to odnesie alebo pošle na kataster do Prahy. O tom, že O. I. kúpil v Prahe nehnuteľnosť sa
dozvedel niekedy v máji - júni 2013, kedy mu I. povedal, že zainvestoval do kúpy domu v Čechách, v
centre Prahy. Pýtal sa O. I., kde sú peniaze na materiál, lebo chýbali, na čo mu povedal, že kúpil dom v
Prahe. Pravda je taká, že podľa informácií z firmy na Cypre, O. I. zarobil milión Eur aj viac pre cyperskú
firmu, mal by ich na dividendách, ale nedostal by ich tak rýchlo, ako si peniaze vzal na ten dom v Prahe.
O. I. mal dobré informácie o tom, kde sa aký stavebný materiál dá kúpiť, lebo v oblasti, kde sa v Poľsku
stavali diaľnice nebolo žiadneho materiálu. Všetko to bolo o informáciách. O. I. vedel, kde nakupovať
kamene. Keď sa diaľnice v Poľsku ukončili, prestali dotovať, Číňania odišli a Cyperčania prepísali firmu.
Zmluva o pôžičke medzi cyperskou spoločnosťou a O. I. bola napísaná v zime 2012 alebo 2013, ale
vtedy sa ešte stavalo, neboli problémy. Na otázku, ako mohla byť zmluva o pôžičke, keď sa jednalo o
peniaze, ktoré použil O. I. z obratu, teda z peňazí na materiál uviedol, že zmluva o pôžičke bola pre neho
poistkou, ak sa niečo stane. Pokiaľ išlo všetko v poriadku, na zmluvy sa ani nepamätalo, zmluva bola len
papier, nikto nepredpokladal, čo sa môže stať. Nikto nepredpokladal, že O. I. kúpi dom a stalo sa, takže
preto tá zmluva o pôžičke. K predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 15. 12. 2012 uviedol, že podpis pri
pečiatke spoločnosti Till Frolina Ltd., zmluva bola poistkou. I. nebola pri podpise zmluvy vyplatená taká
suma, pretože mal peniaze na nákup materiálu. Cyperská spoločnosť nerobila voči I. nič, lebo I. by tie
peniaze aj tak dostal, ale neskôr, lebo tie peniaze zarobil, lebo mal veľmi dobré informácie. K obratom
cyperskej spoločnosti uviedol, že boli mesačne vo výške 5.000.000,- Eur. Na Slovensku podniká od roku
1997, má leasing, nie je podvodník. Čo dokázal vtedy O. I. bol zázrak, ale prejedol to, vzal si peniaze
skôr, ako by ich aj tak dostal. Môže potvrdiť, že peniaze mal v hotovosti. Potom sa mu sťažoval, že
sa k domu nevie dostať, že ho niekto oklamal. O. I. mu ukazoval kúpnu zmluvu. Povedal mu, že urobil
hlúposť, keď položil peniaze, podpísal zmluvu a k domu sa nemôže ani dostať. Na Cypre sa obchoduje
inak. Nemôže sa obchodovať so zbraňami, ale ostatné sa dá a je to ekonomický raj. Vie potvrdiť, že O.
I. mal tie peniaze a jeho samého oklamali. On s tým nič nemá. O. I. zarobil tie peniaze, mal informácie,
ktoré nemá hocikto, aj v Cypre a Číňania sa pýtajú, čo robí teraz I..
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov a zabezpečených listinných dôkazov.
Znaleckým posudkom M.. B. J. z odboru písmoznalectva, skúmanie ručného písma, zo dňa 22. 4. 2014
mal súd preukázané, že znalec po preskúmaní podpisu poškodeného B. L., označeného ako „sporný
podpis predávajúceho č. 1/25614“ na kúpnej zmluve uzavretej dňa 28. 8. 2013 medzi LENK, s. r. o.,
a O. I. dospel k záveru, že s vysokou pravdepodobnosťou nie je pravým podpisom B. L., nar. XX. X.
XXXX. Porovnávaním sporného podpisu a porovnávacích podpisov B. L. z rôznych období a situácií
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by dovolili ustanoviť záver, že sporný podpis je pravý. Naopak bolo
zistené množstvo rozdielov, ktoré silne podporujú stanovenie záveru, že sporný podpis je falzifikátom.
Znaleckým posudkom znalkyne M. V. č. 1893-022/2014 zo dňa 20. 2. 2014 bola nehnuteľnosť - nájomný
bytový dom č. 53 s príslušenstvom a pozemkom parc. č. 29, na ulici Moskovskej, katastrálne územie
Vršovice, obec Praha, ohodnotená na sumu vo výške 47.765.110,- Kč.
Z výzvy na súčinnosť zo dňa 27. 9. 2013 vyplýva, že ju adresoval O. I., bytom O. XX, L. M., spoločnosti
LENK, s. r. o., Moskovská 24, Praha 10 - Vršovice, Česká republika, ktorou O. I. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 28. 8. 2013 požiadal o predloženie súpisu nájomcov, ktorí sa nachádzajú v nehnuteľnosti
súp. č. 53/36 na ulici Košickej v Prahe, poukázal pri tom na povinnosť súčinnosti v čl. IV. 3, a žiadal o
zaslanie súpisu fyzických a právnických osôb, ktoré majú vzťah k nehnuteľnosti, najneskôr do 10 dní
odo dňa prevzatia tejto výzvy.E-mailová správa od O. Š. bola dňa 25. 9. 2013 adresovaná spoločnosti 1595, s. r. o., (konateľ C.) s
textom „dobrý večer, posielam kontakt na RK - BMI Czech Real Estate, s. r. o., Z. Y.“.
Zmluva o predaji nehnuteľnosti medzi obžalovaným a spoločnosťou 1595, s. r. o., bola zabezpečená v
dvoch verziách, z jej obsahu vyplýva prehlásenie predávajúceho o výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti -
pozemok na par. č. 29, zastavaná plocha, nádvoria o výmere 302 m2 a nájomný dom na adrese Košická
53, Praha 10 - Vršovice, obe zapísané na LV č. XXXXX na Katastrálnom úrade pre Hlavné mesto Praha,
katastrálne pracovisko O., ktorý zároveň prehlasuje, že vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti je
nesporné, je oprávnený s ňou voľne nakladať a jeho zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená. Kúpna
cena bola dohodou stanovená na 19.000.000,- Kč, obsahuje dohodnuté podmienky platby, dane, úhrady
kúpnej ceny, a to, že kúpna cena bude pripísaná kupujúcim na účet firmy BMI Czech Real Estate, s.
r. o., Československej armády 19, Hradec Králové, ktorá sprostredkovala predaj a kúpu nehnuteľnosti.
Zmluva datovaná ku 24. 9. 2013 v Prahe, za predávajúceho podpísaný O. I., za kupujúcu stranu B. C.,
konateľ 1595, s. r. o., bez podpisu. Obe verzie sú opatrené overovacou doložkou pre legalizáciu por.
č.19009-012-0242 a č. 19009-012-0245, s uvedením overovacej knihy pošty: Praha 900, vlastnoručne
podpísal O. I., ktorého totožnosť bola overená podľa preukazu totožnosti občana členského štátu EÚ
EC541694, obsahuje úradnú pečiatku Českej pošty.
Zmluvou o sprostredkovaní - objednávka realitných služieb, medzi osobou O. I. (záujemca) ako
vlastník, oprávnený užívateľ nehnuteľnosti - bytového domu vrátane pozemku č. 29 na adrese Košická
53, Praha 10 - Vršovice zapísané na LV č. XXXXX, a Z. Y. ako zástupcom sprostredkovateľa
dumrealit.cz - BMI Czech Real Estate, s. r. o., sa zmluvné strany dňa 24. 9. 2013 dohodli na
výhradnom sprostredkovaní kontaktov s dotazujúcimi alebo kupujúcimi k nehnuteľnosti, ktoré zabezpečí
sprostredkovateľ a tieto budú realizované výhradne cez neho. Podpísaný O. I. ako záujemca a Z.
Y. ako zástupca sprostredkovateľa. Zmluva je opatrená overovacou doložkou pre legalizáciu por.
č.19009-012-0244 podľa overovacej knihy pošty: Praha 900, s uvedením údajov O. I..
Správou zo dňa 6. 12. 2013 JUDr. Alena Procházková, notárka, so sídlom Štefánikova 26, Praha 5,
do trestného konania oznámila, že overenie uvedené na predloženej listine - kúpna zmluva zo dňa 28.
8. 2013 nebolo vyhotovené ich notárskou kanceláriou, podpis M.. O. a písmo v overovacej doložke
nezodpovedá skutočnosti, úkon overenia nie je ani zaznamenaný v overovacej knihe. Jedná sa o zrejmý
falzifikát a zneužitie pečiatok notára a jeho zamestnanca.
Z fotokópií overovacích kníh poskytnutých do trestného konania Českou poštou, pobočka Praha 900,
Černý most, vyplývajú údaje obžalovaného O. I. - preukaz totožnosti, adresa, dátum narodenia, ktoré
boli predmetom overenia k dátumu 24. 9. 2013 - overovacia doložka pod por. č. 239, 240, por. č. 241-245
na listinách - splnomocnenie a zmluva.
Darovacou zmluvou datovanou v Liptovskom Mikuláši dňa 23. 9. 2013 uzatvorenou medzi O.
I. a spoločnosťou Till Frolina Ltd. so sídlom Nikózia, Cyprus, kde v úvodných ustanoveniach
darca prehlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, Katastra
nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom pre hlavné mesto Prahu, katastrálne územie Z., obec
Praha, a to pozemku par. č. 29, zastavaná plocha a nádvoria a budovy č. 53, objekt určený na bývanie,
postavenej na pozemku par. č. 29, darca nadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 28. 8. 2013 s právnymi účinkami vkladu od 29. 8. 2013, darca prehlasuje, že
uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené právami tretích strán. Obdarovaný prehlasuje, že mu je faktický
aj právny stav nehnuteľností dobre známy. Obsahuje podpis darcu O. I. a za obdarovaného pečiatku
spoločnosti a podpis „A.“. Osvedčenie o pravosti podpisu obžalovaného bolo vyhotovené notárom JUDr.
Miroslavom Durišom, PhD.
Zmluvou o pôžičke uzavretej medzi veriteľom Till Frolina Ltd. a dlžníkom O. I. zo dňa 15. 12. 2012
v Liptovskom Mikuláši, sa deklaruje poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.236.000,- Eur
dlžníkovi, ktorý sa zaviazal uvedenú sumu s ročným úrokom 16,5 % vrátiť veriteľovi najneskôr do 15. 6.
2013 s oprávnením splácať ju v splátkach tak, aby bola posledná splátka uhradená najneskôr do 15. 6.
2013. Zmluva bola zabezpečená blankozmenkou vystavenou na rad veriteľa, pre prípad nadobudnutia
nehnuteľného majetku v budúcnosti sa na tento majetok dlžníka zriadi záložné právo v prospech veriteľa
do hodnoty nesplatenej pôžičky. Zmluva odpísaná O. I. a za veriteľa pečiatka spoločnosti s nečitateľným
podpisom.
E-mailová komunikácia, ktorá prebehla medzi svedkom M.. P. O. a svedkom B. C. potvrdzuje námietky
svedka O. voči zmluve, ktorú mu zaslal svedok C. na kontrolu, a ktoré spočívali v nedostatočnej
špecifikácii predmetu zmluvy - budovy (podľa zápisu v katastri, nie adresou), lehotu splatnosti kúpnejceny, lehotu úhrady kúpnej ceny, prázdnu stranu za článkom V. v polovici stránky a nasledujúcej,
ktorá začína až článkom IX., atď. Z vlákna e-mailovej komunikácie je zrejmé, že B. C. bola zmluvná
dokumentácia zaslaná od osoby L. Y., s tým, že mu ju zasiela z poverenia R..
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 9. 6. 2015 uskutočnenej so svedkom Z. Y.U., ktorý bol vyzvaný,
aby najprv popísal poznávanú osobu a okolnosti, za ktorých sa s ním stretol, uviedol, že s O. I. sa stretol
len raz, a to v reštaurácii KFC v Prahe na Černom moste začiatkom septembra 2013, pri tej príležitosti,
kedy s ním spísal a podpísal zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb. K popisu osoby uviedol, že išlo
o muža vo veku približne 35 rokov, štíhlej postavy, asi 170 cm výšky, vlasy na krátko ostrihané, zrejme
hnedé, to si už nepamätal, hovoril slovensky, bez vád reči. Osoba nemala žiadne viditeľné zvláštne
znamenia,akonapr.tetovania,materskéznamienkaapod.Pokiaľbyosobuznovuvidel,takbyjupoznal.
Po predložení fotoalbumu č. 1 s fotografiami 6 osôb označil osobu na fotografii č. 4 (O. I., nar. XX. X.
XXXX) a fotoalbumu č. 2 s fotografiami 6 osôb označil osobu na fotografii č. 2 (O. I., nar. XX. X. XXXX).
Osobu poznal podľa charakteristických rysov.
Rekognícia bola v prípravnom konaní dňa 2. 6. 2015 vykonávaná tiež so svedkom U. K., ktorý bol
vyzvaný,abynajprvpopísalpoznávanúosobuaokolnosti,zaktorýchhovnímal,príp.znakyazvláštnosti,
podľa ktorých ho možno opoznať, uviedol, že s O. I. sa pozná už niekoľko rokov, ide o muža vo veku
35 rokov, štíhlej postavy, s výškou asi 175 až 180 cm, s krátkymi vlasmi, nebol blonďák, bez vady reči.
Naposledy ho videl asi pred 2 rokmi, pri tej príležitosti, keď prišiel k nemu do kancelárie spoločnosti
Dům realit v Hradci Králové a ponúkal mu na predaj nejaký bytový dom v Prahe. Ak by osobu znovu
videl, tak by ju spoznal. Boli mu predložené fotoalbumy č. 1 a č. 2, oba s fotografiami 6 osôb, kde
vo fotoalbume č. 1 označil za opoznávanú osobu pod fotografiou č. 4, vo fotoalbume č. 2 uviedol pod
poradovým č. 2, pod ktorými sa nachádzala podobizeň O. I., nar. XX. X. XXXX. Túto osobu spoznal
podľa jeho charakteristických rysov.
Zo správy cyperskej právnickej kancelárie Korelis & Co LLC/LAW FIRM vyplýva, že O. I. nepoznajú,
poznajú E. A., s ktorým sa stretli pri založení spoločnosti Euro Trade Plastics Ltd. (predtým Till
Frolina Ltd.) približne v polovici novembra 2011. Spoločnosť ich kancelárie bola menovaná za riaditeľa
spoločnosti Till Frolina Ltd. od 17. 12. 2011 (dátum založenia spoločnosti) do 1. 6. 2012. Táto
kancelária vykonáva funkciu menovaného riaditeľa pre mnohých klientov v súlade s daňovými predpismi
Cyperskej republiky, podľa ktorých riaditeľom musí byť daňový rezident Cypru, aby spoločnosť mohla
byť považovaná za daňového rezidenta Cypru. Z toho, čo im je známe počas doby, ktorú ich kancelária
vykonávala funkciu menovaného riaditeľa bol B. E. A., riaditeľom od 17. 12. 2011 do 1. 6. 2012, či bol
znova menovaný alebo kto bol menovaný za riaditeľa spoločnosti po tomto dátume, nemajú vedomosť.
Návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 4 zákona č. 265/1992 Sb.
na príslušnom formulári podanom Katastrálnemu úradu pre hlavné mesto Praha, so sídlom v Prahe,
doručený dňa 29. 8. 2013, žiadal účastník konania - právnická osoba LENK, s. r. o., Moskovská 53/24,
Praha (údaje o fyzickej osobe konajúcej B. L., konateľ) o zápis práv, ktoré majú byť zapísané do katastra
nehnuteľností a navrhuje sa vklad vlastníckeho práva celej nehnuteľnosti s číslom 53, Vršovice, parc.
č. 29, pre osobu O. I. (označený rodným číslom), návrh opatrený podpismi oboch účastníkov, prílohou
návrhu je kúpna zmluva zo dňa 28. 8. 2013.
Z fotokópie listiny „SMLOUVA KUPNÍ“ vyplýva, že mala byť uzatvorená medzi LENK, spol. s. r. o.,
konajúcej konateľom B. L., ako predávajúcim a O. I. ako kupujúcim, a jej predmetom je budova č. 53,
postavenánapozemkuparc.č.29apozemokparc.č.29,všetkozapísanévk.ú.Z.,obecPraha,naLVč.
XXXvkatastrinehnuteľnostínaKatastrálnomúradeprehlavnémestoPrahu.Napreukázanievlastníctva
predkladá predávajúci výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 26. 8. 2013, zahŕňa dohodu na kúpnej
cene vo výške 27.500.000,- Kč, splatnej tak, že bola uhradená pred podpisom tejto zmluvy v plnej výške,
čo obe strany potvrdzujú podpisom tejto zmluvy. Účastníci zmluvy prehlásili, že si ju riadne prečítali,
na dôkaz toho porozumeli jej obsahu, slobodne, vážne, vlastnoručne, resp. prostredníctvom svojich
oprávnených zástupcov podpísali v Prahe dňa 28. 8. 2013, B. L., konajúci za spoločnosť LENK, spol. s.
r. o. za predávajúceho a O. I. ako kupujúci. Na zmluve sa nachádzajú overovacie doložky (legalizácia),
s odtlačkom pečiatky M.. L. O., koncipientky poverenej JUDr. Alenou Procházkovou, notárkou v Prahe,
ktorá mala dňa 28. 8. 2013 overiť podpisy predávajúceho a kupujúceho s uvedením ich osobných údajov
(bežné číslo overovacej knihy 3180/2013, 3181/2013).
Podľa kurzového lístka N. ku dňu 28. 8. 2013, hodnota českej koruny vo vzťahu k 1 Euru predstavovala
sumu 25,713 Kč a ku dňu 29. 8. 2013 bolo možné zameniť 1 Euro za 25,678 Kč.
Bonita obžalovaného O. I. bola preverovaná prostredníctvom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš a Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, z ktorých správ vyplýva, že O. I. k mesiacu júl 2016 nepoberal
z úradu práce žiadnu štátnu sociálnu dávku ani dávku v hmotnej núdzi, je vedený ako uchádzač o
zamestnanie od 11. 1. 2015, s úradom spolupracuje, plní si svoje povinnosti vyplývajúce z evidencieuchádzača o zamestnanie, pripojené potvrdenie svedčí o tom, že O. I. okrem dátumu 11. 1. 2015 bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8. 7. 2013 do 31. 3. 2014, od 14. 4. 2014 do 17. 11.
2014, predtým to bolo v roku 2006. Sociálna poisťovňa viedla O. I. ako zamestnanca do 10. 1. 2015, z
prehľaduzamestnávateľovzarelevantnéobdobienevyplývažiadenzamestnaneckýpomer,zamestnaný
bol od 12. 8. 2011 do 29. 2. 2012 a následne až 1. 4. 2014 do 4. 4. 2014, od 18. 11. 2014 do 10. 1. 2015.
Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí
tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh
a formu vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým je
konanie páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže
ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z
nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v
príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou
sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa §
125 ods. 1 Trestného zákona veta prvá a veta druhá, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.
Prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať,
úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v
úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom
použiť ich ako pravé.
Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal,
dopustil sa ho obžalovaný O. I., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a prečinu falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal vinným
z ich spáchania.
KonanieobžalovanéhoO.I.malsúdpreukázanépredovšetkýmzvýpovedípoškodenéhoB.L.asvedkov
Z. Y., U. K.Q., P. O., B. C., M.. L. O., nepriamo výpoveďami E. A., M. V. a Z. V. a vykonanými znaleckými
posudkami a listinnými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku a nimi považuje súd vinu obžalovaného
za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.
V súvislosti s tvrdeniami obžalovaného prednesenými v prípravnom konaní je potrebné poukázať
na obsah jeho jednotlivých výpovedí, z ktorých je zrejmé, že si odporujú navzájom. Hoci obžalovaný
spáchanie skutku od začiatku trestného konania popieral, jeho výpovediam nemožno priznať
dôveryhodnosť z viacerých dôvodov. Je nepochybné, že obžalovaný pri svojich prvotných výpovediach k
predloženejkúpnejzmluvezodňa28.8.2013uviedol,žejupodpísalaideozmluvu,ktorounehnuteľnosti
kúpil a popísal, ako mal celý „obchod“ prebehnúť, tiež ako mal podpísať návrh na vklad a spôsob
údajného overovania jeho podpisov na notárskom úrade. Následne pri výpovedi dňa 2. 3. 2015 tvrdil,
že na poslednej strane „Smlouvy kupní“ zo dňa 28. 8. 2013 podpis pri mene O. I. nie je jeho, svoj podpis
by poznal, ani podpis navrhovateľa na návrhu na vklade do správy katastra nehnuteľností, ktorý bol
prijatý dňa 29. 8. 2013 o 14.31 hod. nie je jeho podpis ani podpis overený overovacou pečiatkou JUDr.
Procházkovej, taktiež nie je jeho. Výpovede obžalovaného sú nielen vnútorne rozporné, ale aj navonok
vo vzťahu k výpovediam jednotlivých svedkov. Spornou je už len skutočnosť, odkiaľ mal obžalovaný
získať taký veľký finančný obnos na kúpu nehnuteľností v Prahe. Osobou, od ktorej mal obžalovaný
nadobudnúť finančné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a preukazovať tak vlastnú bonitu
bol svedok E. A., ktorý o tejto skutočnosti podával rôzne informácie. Kým obžalovaný najprv tvrdil, že
A. poznal cez jednu zákazku, svedok A. vypovedal o informáciách, obratoch a obchodoch v spolupráci
s I. v množnom čísle a vyvolával dojem, že obžalovaného poznajú všetci, s ktorými on mal stavať v
Poľsku diaľnice a obchodovať prostredníctvom cyperskej spoločnosti, aj v mieste, kde mu mal zohnať
štrkopiesky sa ich výpovede rozchádzajú - najprv to malo byť v Liptovskom Mikuláši, pri Liptovskej
Mare, inokedy zas na severe Poľska. Tiež suma, ktorú si mal požičať obžalovaný sa rôznila, najprv to
bolo 1,1 milióna Eur, podľa A. mal v obratoch 1,7 milióna Eur a nakoniec zmluva o pôžičke znela na1.236.000,- Eur. Výpoveď samotného A. je vnútorne rozporná, pretože najprv vypovedal, že I. mal v
jeho firme 1.700.000,- Eur v obratoch, potom tvrdil, že mu dal pôžičku (zarobené peniaze sa predsa
neposkytujú ako pôžička, ktorú má dlžník napokon zase vrátiť) a napokon tvrdil, že obžalovaný na kúpu
nehnuteľnosti v Prahe použil peniaze, ktoré mu A. dal na kúpu stavebného materiálu. Vierohodnosť
výpovede svedka A. vyvracia sám tvrdeniami, ktoré sú v rozpore s preukázanými faktami, napr. o tom, že
O. I. kúpil v Prahe nehnuteľnosť sa mal dozvedieť niekedy v máji - júni 2013, pritom kúpna zmluva je zo
dňa28.8.2013,žeI.malmaťvobratecyperskejTillFrolinaLtd.asi1.7000.000,-Eur,alesvedkovia,ktorí
pre spoločnosť vykonávali správu alebo funkciu riaditeľov v súlade s cyperskými právnymi predpismi
nikdy nedostali a nevideli žiadne podklady faktúry, zmluvy, ani bankový výpis s takouto sumou, ktorý by
svedčil o jej vyplatení I. a o I. nič nevedeli. Dokonca ani stavebná činnosť, vo vzťahu ku ktorej mal
mať obžalovaný vzácne informácie hodné 1,7 milióna Eur pre A. ohľadne ťažby kameňa ako tvrdil A.
alebo štrkopieskov ako tvrdil obžalovaný na stavbu diaľnic, nikdy nebola predmetom činnosti Till Frolina
Ltd. V súhrne je zrejmé, že obžalovaný svoju výpoveď dňa 19. 11. 2014, ktorú uskutočnil po tom, čo
bol dňa 27. 10. 2014 vypočutý svedok E. A., už len prispôsoboval jeho tvrdeniam a vyhováral sa na
akési „obchodné tajomstvo“. Na margo spolupráce obžalovaného v spoločnosti Till Frolina Ltd., ktorú
reprezentoval svedok A., je treba poukázať na výpovede svedkov M. V. a Z. V., ktorí zhodne a zreteľne
uviedli, že o osobe obžalovaného O. I. nikdy nepočuli, nič nevedia a ani o existencii údajnej pôžičky
medzi obžalovaným a A., dokonca spochybnili vôbec možnosť, že by spoločnosť Till Frolina Ltd., sumou
vo výške 1.236.000,- Eur mohla disponovať a teda ju obžalovanému požičať alebo fakticky vyplatiť.
Na základe týchto skutočností je dôvodné sa domnievať, že zmluva o pôžičke zo dňa 15. 12. 2012 je
zmluvou fiktívnou, fingovanou (možno aj antidatovanou) a bola vypracovaná v snahe navodiť dojem
solventnosti obžalovaného a jeho finančnú schopnosť kúpiť nehnuteľnosti v hodnote niekoľko miliónov
Eur. V tejto súvislosti absolútne neuveriteľne vyznieva tvrdenie obžalovaného, keď pri svojej výpovedi
uviedol, že bol iba skladník, nemá ani vodičský preukaz a o výskyte štrkoviska z druhej svetovej vojny
hodného miliónov sa dozvedel od nejakého O. v Prahe v krčme pri pive. Značné rozpory vo výpovediach
obžalovaného a svedka A. o podstatných okolnostiach skutkového stavu sa nepodarilo odstrániť ani
kladením otázok tak, aby obžalovaný mal možnosť reagovať a vysvetliť tvrdenia svedka A.. Z týchto
dôvodov ich súd hodnotí ako nepresvedčivé a nedôveryhodné.
Svedok a poškodený B. L., konajúci za poškodenú spoločnosť LENK, spol. s. r. o., sa vyjadril k
okolnostiam, za ktorých sa dozvedel o tom, že v katastri nehnuteľností už nie je zapísaný ako vlastník
nehnuteľnosti bytového nájomného domu a pozemku na ul. Moskevskej 53/24 v Prahe Vršoviciach
(budova postavená na parcele č. 29 so súpisným číslom 53 a samotná parcela č. 29). Jeho výpoveď
je v tejto časti v súlade s výpoveďou svedka I. a svedka M.. O., ktorí spolu navzájom komunikovali o
možnom predaji, resp. kúpe tejto nehnuteľnosti v prospech svojich klientov a na základe tejto telefonickej
komunikácie zistili, že došlo k neoprávnenému prevodu vlastníckeho práva. Poškodený kategoricky
odmietol, že by mal úmysel uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 28. 8. 2013 práve s obžalovaným O. I., pretože
takúto zmluvu nepodpísal a podpis na nej nie je jeho. Tieto skutočnosti z výpovede poškodeného mal
súd preukázané znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva M.. B. J., ktorý dospel k záveru, že
sporný podpis predávajúceho na kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 medzi LENK, s. r. o. a obžalovaným s
vysokou pravdepodobnosťou nie je pravý podpis B. L.. Jeho výpoveď súd vyhodnotil ako jasnú, logickú,
presvedčivú a dôveryhodnú. Ani len tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodený L. sa mal o odcudzení
nehnuteľnosti dozvedieť až na základe jeho aktivity nie je pravdivé, pretože je vyvrátené výpoveďou
poškodeného, ktorý sa dozvedel o tejto skutočnosti od spoločnosti B. Q. (realitka Century 21, ktorej zveril
predaj nehnuteľností), čo potvrdil svedok Z. I., ktorý v tom čase pre B. Q. ako realitný maklér pracoval.
Výpoveďami svedkov U. K. a Z. Y. je obžalovaný usvedčovaný z úmyslu ďalej nakladať s
nehnuteľnosťami, ktoré boli podvodným konaním v katastri nehnuteľností prepísané na jeho osobu, a
uskutočniť ich predaj. Za týmto účelom s realitnou kanceláriou Dům realit (BMI Czech Real Estate)
obžalovaný uzavrel dňa 24. 9. 2013 zmluvu o sprostredkovaní predaja. Na základe tejto zmluvy
potom svedok U. K. kontaktoval svedka J. O.Š., ktorý zas informoval O. Š. o možnosti predaja tejto
nehnuteľnosti a ten následne prostredníctvom svedka Q. R. skontaktoval finálneho záujemcu o kúpu
B. C. (spoločnosť 1595, s. r. o.). Samotný K. a Y. sa schôdzky s C. a jeho právnym zástupcom M..
O. zúčastnili osobne. Z mailovej komunikácie medzi C. a O. možno vyvodiť, že táto schôdzka sa
uskutočnila buď 25. 9. alebo 26. 9. 2013. Skutočne paradoxné sú vyjadrenia obžalovaného k tejto
časti dokazovania, pretože raz tvrdil, že dňa 24. 9. 2013, kedy sa zmluva o sprostredkovaní predaja
uzavrela, v Prahe ani nebol, nemal na to dôvod a poprel, že by podpísal takúto zmluvu aj to, že
by podpis v overovacích knihách patril jemu, pravosť jeho podpisu však bola potvrdená znaleckým
dokazovaním. Nevierohodne znie aj obrana obžalovaného vo vzťahu ku osobám svedkov Y. a K., o
tom, že ich nepozná, keď obaja takmer zhodne popísali osobu obžalovaného a následne pri rekogníciiho opoznali na základe predložených fotografií a tiež zhodne vypovedali o okolnostiach, za akých sa
s ním stretli. Podstatné odchýlky v ich výpovediach neboli zistené, tiež súd nezistil tvrdené odlišnosti v
opise zjavu obžalovaného (koktanie, tetovanie). Súd je názoru, že pokiaľ by sa obžalovaný a svedkovia
Y. a K. nepoznali, tak ako tvrdí obžalovaný, neboli by ani schopní obžalovaného opísať a opoznať ho
na predložených fotografiách. Obranu obžalovaného o tom, že dňa 24. 9. 2013 v Prahe ani nebol,
vyvracajú tiež overovacie knihy poskytnuté do konania Českou poštou, pobočka Černý most, v ktorých
boli obsiahnuté podpisy obžalovaného uznané za jeho pravé podpisy znaleckým dokazovaním. Tieto
overovacie knihy zároveň preukazujú, že predmetom overenia boli podpisy na listinách pod poradovým
číslom 19009-012-0242, č. 19009-012-0244, 19009-012-0245, ktoré sú pridelené dvom verziám kúpnej
zmluvy zo dňa 24. 9. 2013 (medzi O. I. a 1595, s. r. o.) a zmluve o sprostredkovaní (medzi O. I. a BMI
Czech Real Estate).
Výpovede týchto svedkov na seba nadväzujú v logických aj časových súvislostiach a naviac je potrebné
poukázať na to, že svedkovia sú bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanému, či už súkromného alebo
pracovného, pozitívneho alebo negatívneho a nemajú žiaden dôvod mu svojou výpoveďou ani uškodiť
ani prilepšiť. Práve svedkovia Y. a K. obžalovaného spoznali a identifikovali na základe jeho výzoru a
popísali ho na základe svojich osobných a bezprostredných skúseností po stretnutí s ním. Ich výpovede
súd vyhodnotil ako presvedčivé, hodnoverné a objektívne a vo vzájomnom súlade, preto nemal dôvod
im neveriť.
Za účelom zistenia pravosti podpisov obžalovaného na jednotlivých listinných dôkazoch, bolo vykonané
znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný
popieral pravosť podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 a na návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností (najskôr ich pravosť pripustil), kde znalkyňa uzavrela, že tieto podpisy nie sú jeho pravými
podpismi. Pri darovacej zmluve zo dňa 23. 9. 2013 obžalovaný tvrdil pravosť svojho podpisu, ktorú
potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Popieral pravosť svojich podpisov v overovacej knihe Českej pošty
(poradové č. 239-240, 241-245), ktorých pravosť však potvrdilo znalecké dokazovanie. Znalkyňa k
možnostivyhotoviťtietopodpisystzv.zlýmúmyslomuviedla,žepodľapísmoznaleckejteórieniejeťažké
zlý úmysel odhaliť, práve preto, lebo v písme by sa mali zachovať charakteristické znaky, ako napr. pre
obžalovaného sú charakteristické zvyšujúce sa horné zlomy a toto sú nenápadné znaky pre pisateľa,
že takéto niečo by prehliadol, ak by chcel úmyselne zmeniť smer podpisu. Sama znalkyňa však pri svojej
výpovedi v prípravnom konaní tiež uviedla, že vo vzťahu k možnej úmyselnej zmene podpisu je niekedy
náročné posúdiť úmyselné menenie vlastného podpisu a nemôže jednoznačne vylúčiť O. I. ako pisateľa
sporných podpisov označených v znaleckom posudku ako SM 1, SM 2, SM 3 (polokurzívne podpisy),
hoci si myslí, že tieto sporné podpisy neodrážajú jeho rukopisné charakteristiky. Záver znaleckého
posudku, že na kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 a na návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nie
je pravý podpis obžalovaného, hoci sám najprv priznával, že túto zmluvu a návrh podpísal on, neskôr
uviedol, že podpis nie je jeho, svedčí o možnosti účelovo zabezpečiť podpis „I.“ na daných listinách
použitím inej verzie z viacerých verzií svojho podpisu (používanie viacerých verzií podpisov uviedol
vo svojej výpovedi) než obžalovaný poskytol ako vzorku písma, s jednoznačným úmyslom vyvolať pri
týchto podpisoch zmätočné výsledky znaleckého dokazovania v prípade, že k nemu v budúcnosti dôjde.
Čiže pokiaľ aj znalkyňa vzala do úvahy tzv. zlý úmysel pri snahe napodobniť podpis obžalovaného
inou osobou, a ktorá chcela vyvolať dojem pravosti podpisu obžalovaného, za ktorého mala podpis
vyhotoviť, je treba vychádzať aj z toho, že znalkyňa hodnotí podpis ako izolovaný jav a nehodnotí ho v
kontexte s preukázaným priebehom skutkového stavu, ktoré hodnotenie prináleží len súdu. Vykonané
dokazovanie preto vedie súd k záveru, že obžalovaný sám zabezpečil podpis na znenie „I.“ na dané
listiny takým spôsobom, aby pri znaleckom dokazovaní bol vyslovený záver o nepravosti jeho podpisu
(najmä za situácie, keď prebehlo overenie falošnými notárskymi pečiatkami a toto overenie bolo len
fiktívne nebolo pre obžalovaného náročné takýmto spôsobom konať). Uvedené je podľa názoru súdu
jediným možným vysvetlením záveru znaleckého posudku, ktorý vyvoláva zmätočný stav v porovnaní s
ostatnými usvedčujúcimi dôkazmi. Písmoznalectvo neumožňuje vyhotoviť tzv. dôkaz absolútny a preto
je závery znaleckého dokazovania potrebné posudzovať komplexne a v kontexte ďalších dôkazov, ktoré
tvoria ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z protiprávneho
konania a nie izolovane. Preto nemožno prijať záver o tom, že pokiaľ aj znalkyňa dospela k negatívnemu
záveru o pravosti podpisu obžalovaného na kúpnej zmluve zo dňa 28. 8. 2013 a na návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, mal by tento dôkaz absolútne spochybniť všetky ďalšie dôkazy o vine
obžalovaného. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na nelogickosť neskorších tvrdení obžalovaného, že
takúto kúpnu zmluvu nepodpísal (hoci opísal priebeh stretnutia dňa 28. 8. 2013 a „kúpy“ nehnuteľností),
v takom prípade by ani nemal úmysel ďalej nakladať s touto nehnuteľnosťou. Účelovosti a vymyslenému
príbehu obžalovaného napovedá jeho ďalšie konanie, kedy v časovej následnosti 23. 9. 2013 podpísaldarovaciuzmluvu,24.9.2013uzatvorilzmluvuosprostredkovaní,27.9.2013vyzvalB.L.naposkytnutie
súčinnosti. Tieto okolnosti vypovedajú o jednoznačne podvodnom úmysle obžalovaného.
K námietkam obhajoby o pochybení orgánov rozhodujúcich o povolení vkladu do katastra nehnuteľností,
že nepostupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi (chýbajúce rodné číslo na overovacej
doložke, nutnosť overenia notárom, nie notárskym koncipientom pri cudzom štátnom príslušníkovi) súd
uvádza, že pokiaľ by aj boli konštatované pochybenia, tieto nemôžu zbaviť obžalovaného jeho vlastnej
trestnej zodpovednosti za podvodné konanie, ktoré uskutočnil vo vzťahu ku katastrálnemu úradu, aby
dosiahol zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností z osoby poškodeného na svoju osobu.
Výšku spôsobenej škody mal súd preukázanú zo znaleckého posudku M. V., ktorá ohodnotila
nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom podvodu - nájomný bytový dom č. 53 s príslušenstvom a
pozemkom parc. č. 29, na sumu 47.765.110,- Kč, ktorá ku dňu 28. 8. 2013, predstavovala sumu
1.857.624,94 eura, čo nepochybne dosahuje výšku škody veľkého rozsahu (najmenej 500 násobok
sumy 266,- Eur).
Skutočnosť, že na predmetnej kúpnej zmluvy boli použité sfalšované úradné pečiatky a overovacie
doložky mal súd preukázané z výpovedí svedkyne M.. L. O., ktorá v rozhodnom čase pracovala ako
notárska koncipienta v notárskom úrade JUDr. Aleny Procházkovej a ktorá poprela, že by niekedy
vykonávala takéto overenie podpisov na predmetnej zmluve, takéto overenie sa v ich knihe ani
nenachádza a jednoznačne uviedla, že podpis a písmo v overovacej doložke nepatrí jej, pečate na
predmetnej listine sú falošné. Skutočnosť zneužitia pečiatok notára a zamestnanca a zrejmý falzifikát
potvrdila aj notárka JUDr. Alena Procházková písomným podaním do trestného konania.
Z výpovedí svedkov M. V. a Z. V., ktorí pôsobia na Cypre a zaoberajú sa činnosťou pre záujemcov o
založenie obchodných spoločností so sídlom v Cyperskej republike za účelom podnikania, a v dôsledku
cyperskýchpredpisovmusíbyťriaditeľomspoločnosticyperskýrezident,aktorítakétoslužbyposkytovali
aj pre E. B. A., ktorý s ich pomocou na Cypre založil spoločnosť Till Frolina LTD. jednoznačne vyplýva, že
tvrdenia svedka A. o pôsobení obžalovaného v predmetnej spoločnosti nie sú pravdivé. Zo všetkých im
známych skutočností a podkladov (faktúry, bankové účty, účtovné podklady, atď.) nikdy o obžalovanom
O. I. nepočuli, nemajú vedomosť, že by pre túto spoločnosť vykonával nejakú činnosť a nikdy mu nebola
vyplatená suma vo výške 1.236.000,- Eur, za ktorú by mohol kúpiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
tohto konania. Svedok A. spoločnosť Till Frolina LTD. prezentoval ako solventnú zaoberajúcu sa stavbou
diaľnic, pritom z výpovedí týchto svedkov, ktorí sa starali o všetky oficiálne záležitosti vyplynulo, že
takouto činnosťou sa spoločnosť nikdy nezaoberala a predmetom jej činnosti boli plasty. Aj skutočnosť,
žebyspoločnosťmohladisponovaťsumouviacako1.000.000,-Eur,ktorémalmaťobžalovanýnanákup
materiálu (a tieto údajne použiť na kúpu nehnuteľnosti v Prahe) je spochybnená týmto výpoveďami. Sú
zároveň v rozpore s tým, čo tvrdil svedok A. o mesačnom obrate spoločnosti. Títo svedkovia o žiadnej
zmluve o pôžičke medzi A. a I. nemali vedomosť. V obdobnom smere podala informáciu aj spoločnosť
M.K.C.K. Directors Ltd., ktorá vykonávala pre E. A. funkciu riaditeľa spoločnosti Till Frolina Ltd. od 17.
12. 2011 do 1. 6. 2012 (v súlade s daňovými predpismi musí byť riaditeľom daňový rezident Cypru, aby
spoločnosť mohla byť tiež považovaná za daňového rezidenta Cypru).
Zmluvuopôžičkezodňa15.12.2012jepretomožnédôvodnepovažovaťzafiktívnuadokoncajemožné
sa aj domnievať, že bola jej účastníkmi O. I. a E. A. antidatovaná a pripravená za účelom obhajoby po
tom, čo podvodné konanie vyšlo najavo. Je taktiež absolútne nelogické, aby osoba, ktorá dňa 23. 9.
2013 zmluvou „darovala“ nehnuteľnosť inej osobe (v tomto prípade právnickej osobe), vyzývala dňa 27.
9. 2013 pôvodného vlastníka na poskytnutie súčinnosti.
Obrana obžalovaného spočívala najmä v tom, že on sám bol oklamaný osobami, ktoré sa vydávali
za vlastníka nehnuteľnosti, teda za B. L. a za realitného makléra, ktorý bol oprávnený konať za Z.
I., s ktorým on pôvodne komunikoval ako skutočný záujemca o kúpu predmetných nehnuteľností.
Skutočnosť, že došlo k podvodu na jeho osobe mal zistiť až po tom, čo sa mesiac nič nedialo a on
vyzýval štatutára pôvodného vlastníka B.I. L. na poskytnutie súčinnosti listom zo dňa 27. 9. 2013,
na čo mu začali chodiť výzvy a žaloby. Takáto obhajoba obžalovaného, ktorý mal údajne v kaviarni
obchodného centra v Prahe jednať s osobami, ktorých totožnosť si neoveril a ako tvrdil, ho vlastne ani
nezaujímala, malo mu postačovať, že sa vlastník nehnuteľností mal do telefónu predstaviť priezviskom
L., a ktorým mal v hotovosti vyplatiť sumu 27.500.000,- Kč nemôže obstáť. Tvrdenia obžalovaného o
tom, že sa mal uspokojiť s fotografiami budovy z internetu a vonkajším obzretím nehnuteľností, za ktoré
mal neznámym osobám vyplatiť v hotovosti 27.500.000,- Kč, namiesto dôkladnej osobnej obhliadky
vnútorných priestorov nehnuteľnosti pri takej vysokej investícii vyznievajú absolútne neuveriteľne a
absurdne.Z týchto dôvodov súd obhajobe obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný
tým, že najneskôr dňa 28. 8. 2013 na presne nezistenom mieste uzatvoril ako kupujúci fiktívnu kúpnu
zmluvu z 28. 8. 1013, ktorou spoločnosť LENK s. r. o., v zastúpení B. L. na jeho osobu prevádza
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - budove postavenej na parcele č. 29 so súpisným číslom 53 a
samotnej parcele č. 29 o rozlohe 302 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. Z. -
Praha za kúpnu cenu 27.500.000,- Kč, pričom podpis štatutárneho orgánu predávajúceho B. L. bol na
kúpnej zmluve sfalšovaný, táto osoba predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala, žiadna kúpna cena nebola
predávajúcemu ani vyplatená, pričom overenie podpisov účastníkov zmluvy bolo fingované falošnými
úradnými pečiatkami a overovacími doložkami notárky JUDr. Aleny Procházkovej so sídlom v Prahe, dňa
29. 8. 2013 bol s vedomím obžalovaného O. I. doručený Katastrálnemu úradu pre hlavné mesto Praha
návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech O. I. z tejto fiktívnej zmluvy, ktorá bola pred orgánom
oprávneným rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva prezentovaná ako skutočná a v dôsledku takto
vyvolaného omylu rozhodol Katastrálny úrad pre hlavné mesto Praha v konaní vedenom pod sp. zn. V
40664/2013 dňa 17. 9. 2013 o povolení vkladu vlastníckeho práva z tejto fiktívnej zmluvy v prospech O.
I., čím spôsobil spoločnosti LENK, s. r. o., škodu vo výške najmenej 47.765.110,- Kč, t. j. 1.857.624,94
eura.
Okrem skutkových okolností súd skúmal svoju právomoc vo veci konať, ktorá je daná podľa §
4 Trestného zákona Slovenskej republiky (osobná pôsobnosť), pretože obžalovaný je občanom
Slovenskej republiky a podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý občan spáchal
mimo územia Slovenskej republiky. Miestna príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš je daná
§ 17 ods. 3 Trestného poriadku, pretože čin bol spáchaný v cudzine a obžalovaný býva v obvode
tohto súdu. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti a z
vykonaného dokazovania súd nemá zistené žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť spáchaného
obzvlášť závažného zločinu a prečinu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti
dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože svojím
konaním chcel a aj porušil spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spoločenský záujem spočíva-
júci v záujme štátu na ochrane vlastníctva osôb a záujem na riadnom a zákonnom chode štátneho
aparátu. Z hľadiska objektívnej stránky mal súd za preukázané, že obžalovaný konal úmyselne a medzi
protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Na základe uvedených skutočností mal súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že
obžalovaný O. I. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu oboch žalovaných trestných činov, pretože
seba na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu vedomý si následkov tohto konania v podobe ujmy na majetkových
právach inej osoby, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a zároveň falošnú úradnú pečať použil ako pravú,
vedomý si účelu, na ktorý bola falošná úradná pečať použitá a následkov z tohto použitia plynúcich,
čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
K osobe obžalovaného O. I. súd zo správy o povesti nezistil žiadne relevantné skutočnosti. Z odpisu
registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má v odpise registra trestov 4 záznamy, prevažne
za trestnú činnosť majetkového charakteru (krádeže, nedovolená výroba omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi), v prvom prípade mu bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie, druhý záznam svedčí o schválení zmieru, tretí záznam
o uložení peňažného trestu a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 4. 1. 2018, právoplatným
dňa 4. 1. 2018, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi § 172 ods. 1 písm. c/,
písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom
a skúšobnou dobou na 3 roky s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním sa, s obmedzenímzákazu požívania omamných a psychotropných látok a povinnosťou podrobiť sa psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Register priestupkov MV SR nevykazuje žiaden záznam.
Proti obžalovanému sa v súčasnosti nevedie iné trestné konanie lustrácie o čom svedčí lustrácia v
konaniach vedených GP SR a v databáze konaní na súdoch v SR.
Súdukladaltrestsúhrnný,keďžeobžalovanýstíhanýskutokspáchalskôr,nežbolvyhlásenýodsudzujúci
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 4. 1. 2018, za iný jeho trestný
čin (skutok zo dňa 13. 10. 2017) a podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, za ktorý
sa podľa zásad na uloženie úhrnného trestu trest ukladá, a ktorým v tomto prípade je obzvlášť závažný
zločinpodvodupodľa§221ods.4písm.a/Trestnéhozákona,zaktorýmožnouložiťtrestodňatiaslobody
vo výmere na desať rokov až pätnásť rokov.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný celkom dvoma skutkami spáchal tri úmyselné trestné
činy, z ktorých dva sú zločinmi, preto ukladal súhrnný trest odňatia slobody v súlade s ustanovením § 41
ods.1,ods.2Trestnéhozákonapodľazásadpreuloženieúhrnnéhotrestu.Zatakýchtopodmienokhorná
hranica trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov (obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona), sa zvyšuje o 1/3-inu a trest sa ukladá po úprave
základnej trestnej sadzby (desať rokov až pätnásť rokov) v rozpätí od desiatich rokov až do dvadsiatich
rokov. Súd vzhľadom na ukladanie trestu za viac trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
nemohol nepoužiť ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže asperačná zásada ako taká
zrušená nebola, nálezom Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z. zo dňa 21. 12. 2012 bol konštatovaný
nesúlad len časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (prvá veta časť za bodkočiarkou), ktorá
upravovala ukladanie trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,
a ktorá zverejnením v Zbierke zákonov SR stratila účinnosť a dňa 22. 6. 2013 aj platnosť (čl. 125 ods. 3
Ústavy SR). Naproti tomu súd pri ukladaní trestu nemohol prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Trestného zákona, hoci obžalovaný spáchal svojím konaním viac trestných činov, čo sa však
zohľadňuje do použitia asperačnej zásady pri úprave trestnej sadzby, kde sa početnosť spáchaných
trestných činov premieta do zvýšenej hornej hranice trestnej sadzby.
Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu
so zákonom v trestnoprávnej rovine, pretože sa dopúšťa trestnej činnosti prevažne majetkového
charakteru za účelom získania finančného prospechu a je nevyhnutné na neho pôsobiť primeraným
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý je jediným prostriedkom, ako mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti. Obžalovanému súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov,
teda na dolnej hranici trestnej sadzby, o ktorom je presvedčený, že je nielen primeraný a spravodlivý, ale
z hľadiska ochrany spoločnosti aj dostatočne prísny, keď splní svoj účel najmä tým, že obžalovanému
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ďalej vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život, zabezpečí a zavŕši jeho nápravu. Výmera trestu zároveň zohľadňuje
aj odstup času od spáchania skutku a tiež následok trestným činom spáchaný a podľa úvah súdu
zodpovedá závažnosti konania obžalovaného a potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a
je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Hoci obžalovaný tým, že spáchal obzvlášť závažný zločin splnil zákonné podmienky pre zaradenie
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, no vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nebol, považoval súd takéto
opatrenie za neprimerane prísne, preto ho v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu za-
radil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd obligatórne v zmysle
príslušného ustanovenia z dôvodu, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, uložil mu ochran-
ný dohľad na 1 rok, ktorého trvanie považuje vzhľadom na dĺžku času, ktorý vo výkone trestu strávi,
za primerané a úplne postačujúce. V priebehu plynutia tejto doby bude obžalovaný povinný podrobiť
sa dohľadu a kontrole probačným a mediačným úradníkom príslušného súdu v pravidelných časových
intervaloch tak, ako bolo určené vo výroku rozsudku.
Zároveň pri ukladaní súhrnného trestu bolo nevyhnutné v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušiť výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa
4. 1. 2018, právoplatný dňa 4. 1. 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 6. marca 2019
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.