Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208647
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5715208647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Ing. J.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.-I. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom
so sídlom v V., D. XX, proti žalovaným 1/: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.-I. č. XXX, 2/ X. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y.-I. č. XXX, o neplatnosť darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18C/66/2015-354 z 09. januára 2019 v spojení s opravným uznesením č.k.
18C/66/2015-409 zo 07. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým bola vykonaná oprava priezviska
právneho zástupcu žalobcu v záhlaví rozsudku okresného súdu) súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo 14. januára 1998 spísanej formou
notárskej zápisnice NZ 9/98, N 10/98, uzavretej medzi E. H., nar. XX.XX.XXXX, zomretým XX.XX.XXXX
ako darcom (ďalej iba „E. H.“ alebo „poručiteľ“) a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými, neplatnosti
darovacej zmluvy zo 17. marca 1998 spísanej formou notárskej zápisnice NZ 95/98, N 94/98, uzavretej

medzi E. H. ako darcom a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými. Súčasne žiadal určiť, že do dedičstva
po poručiteľovi E. H. patria nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv, ktorých neplatnosti
sa domáhal. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline, ako súdu
odvolacieho, ktorým bolo jeho v poradí prvé rozhodnutie vydané v súdenej veci o zastavení konania
pre prekážku veci rozhodnutej zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ten konštatoval, že
v konaní pred Okresným súdom Martin vedenom pod sp. zn. 5C 178/99 bol vydaný 27. mája 2004
rozsudok, ktorým boli právne posúdené a uzavreté aj otázky platnosti darovacích zmlúv, ktorých platnosť

je predmetom posúdenia v súdenej veci a bol vyslovený právny názor, že neexistujú dôvody neplatnosti
týchto zmlúv. V tomto konaní sa však neriešila otázka neplatnosti darovacej zmluvy zo 14. januára
1998 z dôvodu, že nebola podpísaná darcom E. H., čo by mohol byť dôvod neplatnosti. Súd „iba“ riešil
otázku ne/platnosti darovacej zmluvy zo 14. januára 1998 z pohľadu tvrdenia žalobcu, že darca E. H. už
skôr 13. januára 1998 platne uzavrel darovaciu zmluvu na ten istý predmet s jeho osobou. Súd nezistil ,
že by darovacia zmluva zo 14. januára 1998 svojim obsahom odporovala zákonu, resp. ho obchádzala,
dôvod neplatnosti tvrdený žalobcom v aktuálnom súdnom konaní , že darca E. H. označenú darovaciu

zmluvu nepodpísal neskúmal.

2. Súd prvej inštancie sa tak v ďalšom konaní zameral na posúdenie, či predmetné darovacie zmluvy
boli podpísané darcom E. H. a za tým účelom nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Z jehozáverov mal preukázané, že podpisy zmluvných strán darovacích zmlúv sú pravými podpismi darcu a
obdarovaných a nachádzajú sa na notárskych zápisniciach N 94/98, NZ 95/98; N 10/98, NZ 9/98. Na
základe týchto zistení uzavrel, že predmetné darovacie zmluvy nie sú neplatné podľa § 40 Občianskeho

zákonníka. Zároveň sa podrobne vyjadril k námietke žalobcu, že na poslednej strane darovacej zmluvy
spísanej formou notárskej zápisnice N 94/98, NZ 95/98 absentujú podpisy účastníkov tejto zmluvy.
Poukázal na to, že v spise sa nachádzal ako dôkaz rovnopis notárskej zápisnice, pričom prvopis, ktorý
bol uschovaný u notára bol zapožičaný znalcovi na vykonanie znaleckého dokazovania a tento prvopis
obsahovalajpodpisyzmluvnýchstrán.Kďalšejnámietkežalobcutýkajúcejsadátumovýchnezrovnalostí

na darovacej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice N 10/98, NZ 9/98 uviedol, že namietaný
dátum 16.01.1998 na druhej strane tejto zápisnice je dátumom len na rovnopise notárskej zápisnice a
súvisí s okamihom vyhotovenia rovnopisu, čo vyplýva aj z textu, ktorý sa pri tomto dátume v notárskej
zápisnici nachádza. Súd tak zamietol návrh žalobcu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectva, aby sa vyjadril k časovým rozdielom uvedeným v tejto darovacej zmluve. K námietke
žalobcu týkajúcej sa relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka

z dôvodu konania v omyle darcu E. H. uviedol, že nebolo zrejmé, ako mali žalovaní 1/ a 2/ omyl darcu
priamo vyvolať, alebo hoci by ho sami nevyvolali so zreteľom na všetky okolnosti museli o tvrdenom
omyle vedieť. Za podstatné považoval to, či osoba, ktorej bol právny úkon určený, si uvedomila pred jeho
urobením, že tu došlo k omylu. Táto skutočnosť však tvrdená nebola. Pokiaľ samotný darca, tak ako to
vyplývalo z listín doložených žalobcom, sa domáhal vrátenia kľúčov od nehnuteľnosti od žalovaných a

vrátenia nábytku do tejto nehnuteľnosti, uvedené nemožno vyhodnotiť, že darca bol uvedený do omylu
notáromJUDr.MiroslavomDebnárom,akototvrdilžalobca.Čosatýkalonávrhužalobcunadokazovanie
v zmysle podania doručeného súdu 19.09.2017, bol súdom vyzvaný, aby uviedol aké skutočnosti majú
byť dôkazmi, ktoré navrhol, preukázané. Žalobca si však túto povinnosť nesplnil, súd tak nemohol
relevantne rozhodnúť, ktorý z týchto dôkazov vykoná.

3. Súd prvej inštancie priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi priznal aj štátu. Pri rozhodovaní o
trovách konania vychádzal v zmysle ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP“) z výsledku konania a žalovaným ako v konaní úspešným priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu poukázal na to, že žalobca bol
oslobodený od platenia súdneho poplatku a z toho dôvodu aj od povinnosti zložiť preddavok na trovy
dôkazu - na znalecké dokazovanie. Znalečné tak bolo uhradené zo štátnych prostriedkov a nárok štátu
na ich náhradu bol priznaný proti žalobcovi, ako sporovej strane v konaní vo veci samej neúspešnej.

4. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že keď nemal preukázanú neplatnosť darovacích zmlúv, na
základe ktorých došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré tvorili predmet darovania z E. H. na žalovaných
1/ a 2/ ako obdarovaných, nebol dôvod určiť, že do dedičstva po E. H. patria uvedené nehnuteľnosti,
a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná mu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. V podstatnej
časti odvolania žalobca uvádza listiny, ktoré predložil v konaní, cituje znaleckú úlohu a závery
znaleckého dokazovania. Tvrdí, že z notárskej zápisnice N94/98, NZ 95/98, ktorá obsahovala darovaciu

zmluvu zo 17.03.1998 nevyplýva, že by táto zmluva bola podpísaná jej účastníkmi. Ďalej poukazuje
ne nezrovnalosť dátumom v darovacej zmluve z 14.01.1998, kedy je na jej druhej strane uvedený
dátum 16.01.1998, na to, že navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectvo, aby sa vyjadril k časovým rozdielom uvedeným v tejto darovacej zmluve. Namietal, že
okresný súd nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie navrhol. Tvrdil, že napadnutý rozsudok má formálne

nedostatky týkajúce sa nesprávneho uvedenia jeho priezviska v záhlaví, kde na miesto E. je uvedené E..
Rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené, že sú nehnuteľnosti vedené na
Správe katastra Martin, čo je vylúčené, pretože tieto môžu byť vedené len na Katastrálnom úrade Žilina.
Za nepravdivé považoval konštatovanie v napadnutom rozsudku, že súhlasil, aby sa vykonávalo dňa
9.1.2019 pojednávanie v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý sa nemohol objektívne dostaviť,

že nepredvolal svedkov, ktorých navrhol vypočuť a tiež nenavrhol kontrolné znalecké dokazovanie. V
závere uviedol, že sú pochybnosti o duševnom stave E. H., lebo to vyplýva z výsluchu matky žalovaných
1/ a 2/, kde uvádzala na polícii, že sa u E. H. prejavovala silná skleróza.6. V podaní označenom ako „Príloha k odvolaniu“ žalobca samostatne namietal zaujatosť Okresného
súduMartinzdôvodu,ževpredvolanínapojednávaniekonanédňa09.01.2019bolachybneuvedenásp.
zn. 18C/66/2016, pričom správne mala byť uvedená 18C/66/2015. Rovnako ako jeho právny zástupca

poukazoval na nesprávne uvedenie priezviska E. namiesto E. v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorú
skutočnosť označil za „Druhý podvod“. Ďalej sa zaoberal opisom okolností jeho stretnutia s poručiteľom
E. H. v súvislosti s prevodom nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporných darovacích zmlúv. Namietal
postup zamestnankyne katastrálneho úradu v súvislosti so zavkladovaním darovacej zmluvy, ktorú s
ním uzatvoril poručiteľ E. H.. V ďalšej časti uvedeného podania sa odvolateľ zaoberal opisom udalostí,

týkajúcich sa spisovania závetu E. H. a prebiehajúcim dedičským konaním po jeho osobe.

7. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazujú na to, že žalobca sa v odvolaní domáha
toho, čo už bolo prejednané a neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok
okresného súdu. Žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalobcu „zamietol“.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných poukázal na argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní.
Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že dňa 13.01.1998 uzavrel darca E. H. s jeho osobou darovaciu zmluvu
a daroval mu sporné nehnuteľnosti, nemohol následne platne uzavrieť novú darovaciu zmluvu zo dňa
14. januára 1998, pretože bol viazaný právnym úkonom darovania, ktorý urobil deň predtým.

9. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a
oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§
379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň poukazuje. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa preto vo
svojom odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov.

11. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.

12. Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil zásadný záver súdu prvej inštancie o tom, že
podpisy darcu E. H. na darovacích zmluvách, ktorých neplatnosti sa domáhal z titulu, že tieto neboli
podpísané darcom sú jeho podpismi. Okresný súd na základe tohto zistenia nepovažoval žalobu za
dôvodnú. Iné okolnosti, ktoré podľa žalobcu viedli k neplatnosti predmetných zmlúv, nemohli byť

predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nakoľko uvedené dôvody neplatnosti sa posudzovali a s
konečnou platnosťou vyriešili v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 5C/178/99.
V tomto konaní sa žalobca domáhal neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 14. januára 1998 z dôvodu,
že darca E. H. už skôr 13.01.1998 platne uzavrel darovaciu zmluvu na ten istý predmet s jeho osobou.
Uvedené tvrdenie prezentoval aj v rámci konania pred súdom prvej inštancie, rovnako aj na tieto

skutočnostipoukazovalajvrámcipodanéhoodvolania.Tietookolnostivšaknebolipredmetomskúmania
v súdenej veci, nakoľko už o nich bolo právoplatne rozhodnuté práve v predchádzajúcom konaní sp.
zn. 5C/178/1999. V tomto konaní 27. mája 2004 č.k. 5C 178/99-150 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Žilina zo 17. marca 2005 sp. zn. 5Co/374/04 právoplatne zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy zo 14.01.1998. Na uvedené skutočnosti už poukázal aj odvolací súd v rámci svojho

uznesenia vydaného v prejednávanej veci dňa 21. apríla 2017 pod. sp. zn. 8Co/10/2017-122.
13. Predmetom ďalšieho konania ostalo posúdenie platnosti uvedených darovacích zmlúv z hľadiska
zistenia, či tieto boli podpísané priamo darcom.

14. Žalobca v odvolaní opisuje dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané

a opätovne uvádza rovnaké tvrdenia a námietky k týmto dôkazom, ako pred súdom prvej inštancie.
Žalobca neuviedol v podanom odvolaní žiadne iné zásadné tvrdenia, ku ktorým by sa mal osobitne
odvolací súd vyjadrovať, preto pokiaľ ide o tieto námietky, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).15. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že nezodpovedá skutočnosti konštatovanie súdu prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, že súhlasil aby sa 09.01.2019 pojednávalo v neprítomnosti jeho

právneho zástupcu v čom videl zásah do jeho práva na spravodlivý proces.

16. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

17. Podľa vyššie citovaného ustanovenia súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh
strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho
pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže
byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť

sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany
alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd prvej inštancie
vychádzal z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu (č.l.341), ktorým ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní s tým, že ponechal na svojom klientovi rozhodnutie, či bude súhlasiť aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti. Z obsahu zápisnice z pojednávania 09.01.2019 vyplýva, že žalobca

žiadal odročiť pojednávanie lebo chcel, aby boli vykonané dôkazy výsluchom osôb, ktorých prítomnosť
mal zabezpečiť jeho právny zástupca. Okresný súd uvedené nepovažoval za vážny dôvod pre odročenie
pojednávania, lebo žalobca už bol pred pojednávaním vyzvaný, aby uviedol, na preukázanie akých
skutočnosti majú byť tieto dôkazy vykonané. Keďže žiadne takéto skutočnosti neuviedol, okresný súd
vychádzal z výsledkov doterajšieho dokazovania a nepovažoval za nutné pojednávanie odročiť. Tento

postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za zákonný, zodpovedajúci ustanoveniu § 183 ods.
1 CSP.

18. Žalobca ďalej namietal zaujatosť okresného súdu z dôvodu formálnych pochybení pri vyhotovení
písomného predvolania na termín pojednávania konaný dňa 09.01.2019 a uvedenia priezviska jeho

právnehozástupcuvzáhlavínapadnutéhorozsudkuakoajoznačeniakatastrálnehoúraduvodôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

19.Predpokladomprezaujatosťjeexistenciaurčitéhoprávnerelevantnéhovzťahusudcukveci,stranám
sporu alebo k ich zástupcom (§ 49 ods. 1 CSP). Ide o taký vzťah, ktorý by ovplyvnil objektívny pohľad

sudcu na vec a v konečnom dôsledku mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pomer k veci je
založený konkrétnym záujmom sudcu na určitom spôsobe skončenia konania, resp. rozhodnutia o veci.
Pomer k stranám alebo k ich zástupcom je založený príbuzenským či iným obdobným, rýdzo osobným
vzťahom sudcu k nim (priateľským alebo nepriateľským). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Chyby

v písaní, ku ktorým došlo v rámci konania pred súdom prvej inštancie nespĺňajú žiaden z dôvodov, na
základe ktorých by mohla byť konštatovaná zaujatosť zákonnej sudkyne pri prejednávaní a rozhodovaní
veci.Ztohtodôvoduodvolacísúdnepovažovalzaopodstatnenúnámietkuzaujatostivznesenúžalobcom
v jeho písomnej „Prílohe k odvolaniu“. Na základe vyššie uvedených záverov preto krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

20. Žalobca nebol v odvolacom konaní a preto žalovaným 1/,2/ vznikol voči jeho osobe nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)