Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222300
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116222300.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: RAVAFOL
s.r.o., so sídlom Školská 5, 963 01 Krupina, IČO: 43 888 046, právne zastúpeného WERNER &
ANGER, s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 865 435, proti žalovanému: Ing.
T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W. XXX, právne zastúpenému Karkó s.r.o., so sídlom

Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie 25.843,17 Eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-585 zo dňa 12. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-585 zo dňa 12. februára 2018 p o t v r d z u
j e s tým, že výrok I. tohto uznesenia znie:

N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie a z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na
spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve žalovaného k nehnuteľnostiam:
- rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. 79/2, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a
jeho manželky J. Q., rod. M., W. W. č. XXX, nar. XX.XX.XXXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX
pre okres Žilina, obec Horný Hričov, katastrálne územie W. W.,

- pozemok, parc. č. 699, o výmere 463 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný ako parcela registra
„C“, pozemok, parc. č. 700, o výmere 202 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“, pozemok,
parc. č. 701, o výmere 2005 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“, rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na pozemku parc. č. 699, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre okres Žilina, obec Horný
Hričov, katastrálne územie W. W., veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1,
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom konania

vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 18Cb/160/2016.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že zriadil
v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného, a to k:

· stavbe (rodinný dom) súp. č. XX, postavenej na parc. č. 79/2, ktorá sa nachádza v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky J. Q., rod. M., W. W. č. XXX, nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa
nachádza v k. ú. W. a ktorá je zapísaná na LV č. XXX,
spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 vo vlastníctve žalovaného k nehnuteľnostiam, nachádzajúcimi sa
v k.ú. území W. W., zapísanými na LV č. XXX:
· pozemok, parc. č. 699, o výmere 463 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný ako parcela registra

„C“,
· pozemok, parc. č. 700, o výmere 202 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“,· pozemok, parc. č. 701, o výmere 2005 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“,
· stavba (rodinný dom), súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 699
a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania zabezpečovacieho

opatrenia. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 25.843,17 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 24/110133/12/01-325 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
BCI, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 31 617 794 dňa 30.11.2012 vykonal žalobca
pre spoločnosť BCI, a.s. dielo - výrobu a montáž svetelnej reklamy - špecifikované v čl. II. ods. 1 Zmluvy

o dielo, ďalej vykonal dodávku a montáž reklamných zariadení pre OC Kaufland Prostějov špecifikované
v objednávke č. 110137/016 zo dňa 06.05.2013. Žalobca všetky povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo
uzatvorených so spoločnosťou BCI, a.s. splnil riadne a včas. Následne vystavil spoločnosti BCI, a.s. na
úhradu cien diela faktúru č. 2012343 s dátumom splatnosti 20.11.2012 a faktúru č. 2013263 s dátumom
splatnosti 30.09.2013 vo výške 699.000 Kč. Dňa 30.11.2012 spoločnosť BCI, a.s. uhradila sumu 9.000
eur a dňa 14.12.2012 sumu 6.525 eur, obe uhradené k faktúre č. 2012343, ako aj dňa 22.12.2014

suma 214,08 eur, ktorá bola vo výške 175 eur použitá na úhradu faktúry č. 2012343 a zvyšná časť vo
výške 39,08 eur na faktúru č. 2013263, ktorá bola uhradená čiastkovými splátkami po 214,08 eur dňa
26.03.2015, 29.06.2015, 28.09.2015, 28.12.2015, 31.03.2016 a 29.06.2016, spolu 17.023,56 eur. Suma
500,- eur k faktúre č. 2012343 bola uplatnená v konaní 38Cb/152/2014 vedenom na OS Žilina a ku dňu
podania žaloby zostala neuhradená suma 25.843,17 eur k faktúre 2013263, ktorú si žalobca uplatňuje

v tomto konaní. Z dôvodu neuhradenia špecifikovaných súm a vzhľadom na ubezpečenie spoločnosti
BCI, a.s. o úhrade dlhu, uzavreli žalobca a spoločnosť BCI, a.s. Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade zo
dňa 10.07.2013, v ktorej sa spoločnosť BCI, a.s. ako dlžník a žalobca ako veriteľ v zmysle čl. II. ods. 2.
dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh uvedený v čl. I. ods. 1 Dohody do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia.
V čl. I. ods. 3 bolo dojednané, že dlžník uhradí veriteľovi cenu diela uvedenú v čl. 1 ods. 2 Dohody v

lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie tejto ceny veriteľom. Podľa ust. čl. III. ods. 5 Dohody
podpísaníštatutárnizástupcoviadlžníkapodľaust.§546anasledujúceObčianskehozákonníkavyhlásili
(t.j. predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť,
že záväzok dlžníka uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Uvedené vyhlásenie potvrdili svojimi podpismi
na zmluve. Žalovaný sa tak v Dohode v celom rozsahu zaviazal k ručeniu za dlh spoločnosti BCI, a.s.

Nakoľko spoločnosť BCI, a.s. napriek uzatvoreniu Dohody fakturovanú cenu diela vo výške 27.841,73
eur neuhradila, žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa na plnenie výzvou z 23.10.2013, ktorú žalovaný
prevzal dňa 28.10.2013, čo vyplýva zo spisu a z rozhodnutia 38Cb/152/2014. Nakoľko spoločnosť BCI,
a.s. a ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili, dňa 04.11.2013 podal žalobca voči spoločnosti BCI, a.s.
a voči žalovanému žalobu na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., IČO: 35 979 011, so sídlom v

Bratislave, ktorého právomoc bola daná rozhodcovskou doložkou dohodnutou v čl. III. ods. 7. Dohody.
Stály rozhodcovský súd uznesením zo 04.02.2014 rozhodol, že v časti žaloby proti žalovanému Ing. T. Q.
nemáprávomocrozhodovaťakonaniezastavilavčastižalobyvočispoločnostiBCI,a.s.konanieprerušil
z dôvodu povolenia reštrukturalizácie spoločnosti BCI, a.s. Žalobca má za to, že znenie čl. III. ods. 5
Dohody je dostatočne jasné a konkrétne na to, aby bolo nezameniteľné, že na základe tohto ustanovenia

sa žalovaný zaviazal ako ručiteľ z Dohody. Pokiaľ by žalovaný nebol oboznámený, že na základe tohto
ustanovenia mu vznikne povinnosť ručenia, nebol by Dohodu podpísal, nakoľko text tohto ustanovenia
je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky náležitosti pre platnosť tohto
právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného, že Dohodu a v nej obsiahnuté ručiteľské vyhlásenia podpisoval
v mene spoločnosti ako jej štatutárny orgán a nie ako fyzická osoba, neobstojí. Uvedené tvrdenie by

neobstálo ani za predpokladu, že by sa na Dohode nachádzali len podpisy štatutárnych orgánov, bez
akéhokoľvek popisu, čo ustálil svojou judikatúrou aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok 2Obo
182/99).Vprejednávanejvecijesituáciajasnejšia,nakoľkovpodpisovanejčastiDohodybolopripodpise
žalovaného uvedené jeho meno, ako aj obchodné meno spoločnosti BCI, a.s. a funkcia fyzickej osoby v
tejto spoločnosti. Žalovaný Dohodu podpísal jednak ako štatutárny orgán spoločnosti BCI, a.s. a rovnako

aj ako fyzická osoba ručiteľ, nakoľko sa k tomuto úkonu vyhlásením v ustanovení čl. III. ods. 5. Dohody
výslovne zaviazal. Nakoľko v podpisovanej časti Dohody bolo výslovne uvedené meno žalovaného, je
jasné, kto Dohodu podpísal, ako aj to, že ju podpísal zároveň ako štatutárny orgán spoločnosti, aj ako
fyzická osoba ručiteľ. V opačnom prípade, pokiaľ by to nebola vôľa obidvoch zmluvných strán, nemalo
by ust. čl. III. ods. 5. Dohody zmysel a žalovaný by ho pripomienkoval a z Dohody by bolo vypustené.

Nakoľko sa tak nestalo, žalovaný bol s textom Dohody v celom rozsahu oboznámený a súhlasil s ním.
Uvedomoval si taktiež aj ručenie, ku ktorému sa zaviazal, keď svojim podpisom potvrdil vyhlásenie
uvedené v ust. čl. III. ods. 5. Podpisom Dohody, ktorá obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie, žalovaný
potvrdil, že so znením Dohody súhlasí. Dohoda osobitne obsahuje ust. čl. III. ods. 2., kde zmluvné stranyvyhlásili, že Dohodu si riadne prečítali, t.j. žalovaný si prečítal aj ust. čl. III. ods. 5. Dohody, obsahu
Dohody porozumel a uvedomujúc si svoje záväzky vyplývajúce z Dohody, ju vlastnoručne podpísal,
čím celý text Dohody potvrdil. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej

veci zo dňa 17.05.2012 sp. zn. 14Cob/37/2012. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje iba časť
jeho pohľadávky, a to vo výške 25.843,17 eur v zmysle faktúry č. 2013263. Spolu so žalobou predložil
faktúry, objednávku, dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, pokus o zmier, výzvu na splnenie ručiteľského
záväzku, rozhodnutie rozhodcovského súdu, rozsudok OS Žilina č.k. 38Cb/152/2014-69. Žalobca po
podaní žaloby zobral žalobu v časti 642,24 eur a následne v časti 428,16 eur, teda spolu v časti 1.070,40

eur späť, s čím žalovaný súhlasil.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10.11.2017 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 09.01.2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 24.772,77 Eur spolu s úrokom z omeškania s tým, že plnením spoločnosťou BCI, a.s., so sídlom
Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zaniká v tom rozsahu povinnosť žalovaného, ďalej

žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur
za deň 04.11.2013 okresný súd zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %. Okresný súd ďalej dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15.12.2017
rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy 1.070,40 Eur zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov
konania týkajúcej sa zastavenej časti voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania za pojednávanie vykonané dňa 15.12.2017. Proti rozsudku okresného
súdu podal žalovaný odvolanie a vec nie je právoplatne skončená.

3. Žalobca na okresnom súde podal dňa 01.02.2018 návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, spoluvlastnícke podiely k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to k: stavbe (rodinný dom) súp. č. XX, postavenej na
parc. č. 79/2, ktorá sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky J. Q.,
rod. M., W. W. č. XXX, nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa nachádza v k. ú. W. a ktorá je zapísaná na LV č.
XXX, spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 vo vlastníctve žalovaného k nasledovným nehnuteľnostiam,
nachádzajúcimi sa v k.ú. území W. W., zapísanými na LV č. XXX: pozemok, parc. č. 699, o výmere

463 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný ako parcela registra „C“, pozemok, parc. č. 700,
o výmere 202 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“, pozemok, parc. č. 701, o výmere
2005 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“, stavba (rodinný dom), súp. č. XXX, postavená
na pozemku parc. č. 699. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým,
že rozsudkom č.k. 18Cb/160/2016-377 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

24.772,77 eur s príslušenstvom. Dňa 30.1.2018 bolo žalobcovi doručené odvolanie žalovaného proti
rozsudku, v rámci ktorého žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu žalobcu
zamietol. Žalovaný však v rámci odvolania neuvádza žiadne nové právne relevantné argumenty
proti rozsudku, ktoré by boli schopné kvalifikovane prekonať právne závery potvrdené právoplatnými
rozsudkami Okresného súdu Žilina, Krajského súdu Žilina, ako aj ďalšími rozhodnutiami a judikátmi

doloženými žalobcom. Podanie tohto odvolania je jediným dôvodom, prečo nenadobudol rozsudok
právoplatnosť a vykonateľnosť. Právna pochybnosť o pozitívnom výsledku sporu je zrejmá nepochybne
aj žalovanému, ktorý prostredníctvom jeho právneho zástupcu navrhol mimosúdne urovnanie veci
prostredníctvom úhrady 50% zo žalovanej čiastky. Túto ponuku však žalobca neakceptoval, a to s
ohľadom na presvedčenie o správnosti doterajších rozhodnutí súdov. Na základe komunikácie žalobcu a

žalovaného o dôvodoch „výhodnosti mimosúdneho urovnania“ bolo žalobcovi žalovaným naznačené, že
s ohľadom na majetkové pomery žalovaného v čase exekúcie rozsudku nemusí prísť ani k úhrade 50%
zo žalovanej čiastky. Z toho dôvodu má žalobca za to, že výsledkom konania o odvolaní žalovaného
pred Krajským súdom Žilina bude potvrdenie rozsudku súdu, obdobne, ako sa tak už stalo v konaní
pod sp. zn. 13Cob/137/2016 na KS Žilina (ktorým sa konalo v totožnej skutkovej veci, resp. o časti

pohľadávky z toho istého právneho titulu). Iba odvolanie podané žalovaným, v rámci ktorého nie sú z
pohľadu žalobcu uvedené žiadne nové právne relevantné argumenty, bráni možnosti začať exekúciu na
vymoženie predmetnej peňažnej pohľadávky 24.772,77 eur s príslušenstvom. Dňa 30.1.2018 sa žalobca
nazretím do výpisu z katastra nehnuteľností dozvedel, že na liste vlastníctva vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálny odbor, č. LV XXX, k.ú. W. W., v rámci ktorého je zapísaná stavba : rodinný

dom, súp. číslo XX, postavená na parc. č. 79/2, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného
a jeho manželky J. Q., rod. M., došlo k vyznačeniu plomby na základe konania o vklade V-158/2018.
Žalobca, s ohľadom na obmedzenia v zmysle katastrálneho zákona, nie je oprávnený získať informáciu,
čo je obsahom plomby, resp. konania o vklade. Hrozí preto riziko, že obsahom konania o vklade jeprevod predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (vrátane bezodplatného prevodu) alebo zaťaženie
tejto nehnuteľnosti v prospech tretej osoby (napr. zriadenie záložného práva, vecného bremena, a
pod.). Predmetom uvedeného katastrálneho konania vedeného pod č. V-158/2018 je aj spoluvlastnícky

podiel p. J. Q. na pozemku pod predmetnou stavbou rodinného domu: parc. č. 79/2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XX. Je nepochybné, že povolenie vkladu predmetného práva na základe konania o vklade
V-158/2018 môže ohroziť exekúciu predmetného rozsudku, ktorého predmetom je zaplatenie peňažnej
pohľadávky žalobcu ako veriteľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že existuje
dôvodnáobavaohrozeniatakejexekúcierozsudku.Vprípade,akbyišloopovolenievkladuvlastníckeho

práva v prospech inej osoby (najmä v prípade bezodplatného scudzenia) alebo o povolenie vkladu
akejkoľvek ťarchy (záložného práva, vecného bremena, a pod., ktoré by zásadným spôsobom znižovalo
atraktivitu takejto nehnuteľnosti pre prípadného záujemcu o kúpu), možnosť exekúcie rozsudku
prostredníctvom predaja predmetnej nehnuteľnosti by bola bez pochýb ohrozená, resp. znemožnená.
Z toho dôvodu má žalobca za to, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli v
celom rozsahu naplnené. V tejto súvislosti žalobca odkázal na viaceré súdne rozhodnutia, týkajúce

sa zabezpečovacích opatrení (resp. predbežných opatrení) vo vzťahu k nehnuteľnému majetku: „V
prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom
zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť
stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v
súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k

úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia
uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu
takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný
odmietneuloženúpovinnosťsplniťdobrovoľne).“Narozdieloddokazovania,osvedčovanieznamená,že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. „...Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda

nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava,
že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“ „Na liste vlastníctve bola vyznačená plomba o
prebiehajúcom konaní o návrhu na vklad V 545/2016„ (uznesenie Krajského súdu Trnava z 1.3.2017,

sp. zn. 24Co/17/2017). „Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený,
patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno postihnúť výkonom rozhodnutia, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňujejehomajetkovépomery“(uznesenieNajvyššiehosúduSRz22.7.1997,sp.zn.5Obo144/97).
„Ak žalovaná nakladá so svojím majetkom tak, že robí kroky smerujúce k jeho predaju, ide o úkon,

ktorý vedie k zmenšeniu jej majetku a k sťaženiu výkonu rozhodnutia. Toto sú podstatné kritériá na
posúdenie toho, či sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie, alebo nie“ (uznesenie
Krajského súdu v Ostrave, zo 16.5.2012, sp. zn. 8 Cdo 408/2012). „V konaní o prejednanie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné
vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí

nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv, a zákonná podmienka nariadenia predbežného
opatrenia je splnená aj v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie
predbežného opatrenia za splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie. V takom prípade netreba
osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 5.5.2010, sp. zn. 1 Obdo 6/2010, obdobne viď Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1158) „Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie.
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia závisí od danej

situácie, najmä od naliehavosti jej riešenia.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 5.8.2010, sp. zn. 3
Cdo 149/2010). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by
mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť aj v priebehu konania.Zároveň je potrebné uviesť aj to, že s ohľadom na hroziace riziko, že uvedeným postupom sa
žalovaný zbavuje svojho majetku, resp. že znižuje hodnotu svojho majetku, pričom efektívne zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia na uvedenej nehnuteľnosti môže nastať až po právoplatnom vklade

predmetného práva v zmysle plomby, čo môže zmariť zmysel takéhoto zabezpečovacieho opatrenia
(napr. aj v prípade, ak by v poradí pred ním došlo k vkladu záložného práva tretej osoby), je potrebné
zároveň zabezpečovacím opatrením zabezpečiť aj ďalší majetok žalovaného, i keď na ňom doposiaľ
nebola zaznačená plomba. Dôvodom je najmä potreba dostatočne skorého vydania zabezpečovacieho
opatrenia,atoeštepredprípadnýmzápisomďalšejplomby,resp.ďalšiehovkladuprávavprospechtretej

osoby. V majetku žalovaného sa okrem vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti nachádza aj spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 na nasledovných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. W.
W., a to: pozemok, parc. č. 699, o výmere 463 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný ako parcela
registra „C“, pozemok, parc. č. 700, o výmere 202 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“,
pozemok, parc. č. 701, o výmere 2005 m2, záhrady, evidovaný ako parcela registra „C“, stavba, súpisné
čísloXXX,rodinnýdom,postavenánaparc.č.699,avšakreálnamožnosťspeňaženiaspoluvlastníckeho

podielu 1 k nehnuteľnostiam je veľmi malá, keďže je takmer nemožné nájsť v prípade exekúcie na
tento majetok záujemcu, ktorý by odkúpil len 1 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Je preto dôležité
najmä nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX.
Za účelom naplnenia náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326
ods. 1 CSP (trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) žalobca uvádza, že predmetný nárok

(t.j. peňažná pohľadávka na zaplatenie uvedenej čiastky s príslušenstvom) trvá odo dňa 30.09.2013,
kedy nastala splatnosť predmetnej pohľadávky v zmysle ručiteľského vyhlásenia žalovaného a trvá až
do jej riadneho splatenia. Zo skutočností uvedených v tomto podaní je nepochybné, že žalobca má
voči žalovanému peňažnú pohľadávku, dokonca priznanú rozsudkom, žalobca má dôvodnú obavu z
ohrozenia exekúcie rozsudku, všetky nehnuteľnosti v majetku žalovaného, vrátane spoluvlastníckych

podielov, sú spôsobilými predmetmi pre zriadenie záložného práva, nakoľko sú o.i. prevoditeľné.

4. Okresný súd poukázal na relevantnú právnu úpravu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia v Civilnom
sporovom poriadku a konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v
civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov

zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať, pričom ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť len za
predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.
Súd preto pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení
a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom a podrobuje ich

skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

5. Podľa okresného súdu je opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia daná v prípade
existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Základným

predpokladom pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
dočasnú ochranu. V prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu
výkonusúdnehorozhodnutiajepodmienkouosvedčenieexistencieexekučnéhotitulualebotakéhostavu

v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom
je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny
podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej
ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Zároveň pritom obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie
opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky

zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán
sporu.

6. Okresný súd preskúmal splnenie jednotlivých uvedených podmienok na základe predložených
listinných dôkazov, skutočností uvedených v rozsudku a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd mal osvedčený právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným, čo vyplýva aj z rozsudku č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10.11.2017 a z neho
vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 24.772,77 Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej
žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Okresnýsúd mal zároveň za osvedčenú aj podmienku existencie exekučného titulu alebo predpokladu, že
exekučný titul bude vydaný, a to s odkazom na uvedený rozsudok v spojení s opravným uznesením
a v spojení s dopĺňacím rozsudkom. K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie okresný súd poukázal

na návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žalobca uviedol, že jeho obava je
odôvodnená a osvedčená tým, že žalovaný už uskutočnil faktické a právne úkony ohľadne svojho
majetku, ktoré vzbudzujú obavu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku, a tým ohroziť
budúcu exekúciu - uspokojenie žalobcovej priznanej, ale ešte nie právoplatnej pohľadávky. Okresný súd
mal tieto tvrdenia žalobcu osvedčené z listov vlastníctva, a to LV č. XXX, k.ú. W. W., kde je vyznačená

plomba V-158/2018, ku ktorým nehnuteľnostiam sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, a nehnuteľnosti na LV č. XX, k.ú. W. W., kde je vyznačená plomba V-158/2018, ku ktorým
sa žalobca síce nedomáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale z uvedeného vyplýva, že
žalobca (poznámka krajského súdu, správne malo byť zrejme uvedené žalovaný) už robí právne úkony
smerujúce k zmene vlastníka a zbavovania sa jeho majetku aj na iných listoch vlastníctva. Podľa
okresného súdu dochádza podľa zapísaných plomb k zmene práva k dotknutým nehnuteľnostiam.

7. Okresný súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného a jeho oprávnenie majetok
držať, užívať a disponovať s ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré však môže byť
dočasneobmedzenénariadenímneodkladného,príp.zabezpečovaciehoopatreniavnevyhnutnejmiere.
Zriadenie záložného práva je výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a

zákonným limitom. Okresný súd mal s ohľadom na uvedené skutočnosti za to, že boli naplnené všetky
atribúty zabezpečovacieho opatrenia, a to aj s prihliadnutím na podmienku jeho primeranosti, pričom
zo strany žalobcu bola dostatočne osvedčená existencia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému
a existencia obavy o ohrozenie budúcej exekúcie vyvolaná správaním žalovaného. Okresný súd mal
s prihliadnutím na výšku peňažnej pohľadávky žalobcu 24.772,77 Eur s príslušenstvom a nárokom na

náhradu trov konania za to, že medzi pohľadávkou žalobcu, ktorej uspokojenie môže byť ohrozené,
a nehnuteľnosťami, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nie je výrazný nepomer. Žalobca sa
domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. W. W. - k stavbe súp. č. XX,
ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, z ktorého listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný už
uskutočňuje právne úkony ohľadne dispozície s touto nehnuteľnosťou a žalobca sa zároveň domáhal aj

zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, a to k spoluvlastníckemu podielu žalovaného vo výške
1 na LV č. XXX, a to k pozemkom č. KNC č. 699, č. 700 a č. 701 a domu súp. č. XXX (na tomto liste
vlastníctve ešte nie je vyznačená plomba, ale vzhľadom na uvedené skutočnosti a už vyznačené plomby
na LV č. XXX a LV č. XX vyplýva podľa okresného súdu obava z ohrozenia budúcej exekúcie, a preto
je potrebné zabezpečiť aj ďalší majetok žalovaného).

8.Okresnýsúdmalzato,žesúsplnenévšetkypredpokladyprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
a preto návrhu žalobcu na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalobca mal v konaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, má zároveň právo na náhradu
trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania zabezpečovacieho opatrenia rozhodne

okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodu, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného neboli naplnené podmienky na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný poukázal na svoje podrobne zdôvodnené odvolanie
voči rozsudku okresného súdu č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10.11.2017, z ktorého vyplýva, že
žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na základe absolútne neplatného ručiteľského vyhlásenia,
a teda okresný súd mal žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Podľa žalovaného preto neexistuje predpoklad na vydanie exekučného titulu. Žalovaný

ďalej namietal, že nie je možné hovoriť ani o akejkoľvek obave z ohrozenia budúcej exekúcie. Okresný
súd z plomby na LV č. XXX vyvodil, že žalovaný vykonal úkon, na základe ktorého sa zbavuje svojho
majetku, resp. úkon, ktorým by sťažil uspokojenie žalobcom tvrdenej pohľadávky. Žalovaný zdôraznil,
že sa nezbavuje majetku, svoj majetok nezmenšuje a ani nevykonáva iné kroky, ktoré by smerovali k
sťaženiu výkonu prípadného exekučného titulu. Predmetná plomba vyznačená na LV č. XXX zohľadňuje

návrh na vklad vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XX v prospech pána F. B. v zmysle Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.7.2017. Predmetná stavba so súp. č. XX bola predaná za sumu zodpovedajúcu
jej reálnej hodnote, a to navyše bez pozemku, na ktorom stojí, nakoľko tento pozemok žalovaný ani
nevlastní. Prostredníctvom tohto úkonu tak podľa žalovaného nedôjde k žiadnemu zmenšeniu jehomajetku. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu je stavba v absolútne dezolátnom stave
- neudržiavaná, veľmi schátraná, neobývaná, nefunkčná a bez elektroinštalácie. Predmetná kúpna
zmluva bola podpísaná už dňa 21.7.2017, teda niekoľko mesiacov pred vydaním rozsudku okresného

súdu, a žalovaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností podal až v januári 2018, pretože to opomenul
spraviť skôr. Ak by úmyslom žalovaného bolo sťažiť výkon prípadnej exekúcie, podal by návrh na vklad
v tzv. zrýchlenom konaní, v ktorom by bol vklad povolený ešte pred tým, ako by vôbec súd stihol vydať
akékoľvek zabezpečovacie opatrenie. Žalovaný tak nevykonal žiadny úkon, ktorým by došlo k ohrozeniu
budúcej exekúcie, resp. k zmenšeniu jeho majetku. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie

okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že pre úspešnosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo potrebné, aby boli osvedčené, teda nemuseli byť
nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku. Okresný
súd preto musel vyhodnotiť pravdepodobnosť žalobcom tvrdeného a súčasne tým istým súdom

priznaného nároku, pričom z povahy inštitútu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré môže
byť vydané pred, počas, ako aj po ukončení súdneho konania, vyplýva, že len zjavne nedôvodnému
nároku by nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom jeho nariadenia. Žalovaný poukázal na
svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu, k čomu žalobca uviedol, že žalovaný sa mýli, keď
sa domnieva, že by sa v rámci prieskumu napadnutého uznesenia mal odvolací súd zaoberať vecou

samou. Napriek tomu žalobca z opatrnosti poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniam žalovaného. K
tvrdeniu žalovaného, že nevykonal žiadny úkon, ktorým by došlo k ohrozeniu budúcej exekúcie, resp.
k zmenšeniu majetku, žalobca uviedol, že mu zo strany žalovaného bolo naznačené, že s ohľadom
na majetkové pomery žalovaného v čase exekúcie rozsudku nemusí prísť ani k úhrade 50 % zo
žalovanej čiastky. Práve takúto čiastku žalovaný navrhol prostredníctvom jeho právneho zástupcu ako

mimosúdne urovnanie veci. Žalobca však túto ponuku neakceptoval s ohľadom na presvedčenie o
správnosti doterajších rozhodnutí súdov. K tejto skutočnosti sa žalovaný vôbec nevyjadril, a preto s
ohľadom na ust. § 151 CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany je predmetné skutkové tvrdenie
žalobcu potrebné považovať za nesporné. Žalobca ďalej poukázal na mnohopočetné dlhy žalovaného,
ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou vykonávanou prostredníctvom spoločnosti BCI, a na

právny nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému, ktorý bol čo do základu právoplatne judikovaný
rozsudkom Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/137/2016. Žalovaný napriek tomu v tejto veci
podal zjavne bezdôvodné odvolanie, čím si vytvoril časový priestor na vykonanie úkonov, ako je prevod
stavby,súp.č.78.Žalovanýneuviedolžiadnyďalšímajetok,zktoréhobymohloprísťkvymoženiučiastky
žalovanej vo veci samej, pričom žalovaný so svojím majetkom nakladal tak, že dňa 21.7.2017 uzatvoril

kúpnu zmluvu, podal návrh na vklad vlastníckeho práva, čo sú úkony, ktoré vedú k zmenšeniu jeho
majetku a k sťaženiu exekúcie. Peňažné prostriedky ako údajný ekvivalent hodnoty nehnuteľností sú z
pohľadu možností žalobcu podstatne ťažšie exekvovateľné (v danom prípade dokonca v hotovosti), než
nehnuteľnosť zapísaná a tým pre žalobcu rozpoznateľná vo verejne prístupnom registri, podliehajúca v
prípadedispozíciezákonomstanovenýmlehotám.Ktvrdeniužalovaného,ženehnuteľnosťbolapredaná

za sumu zodpovedajúcu jej reálnej hodnote, žalobca uviedol, že cenu 3.500,- Eur je potrebné považovať
za akúkoľvek nehnuteľnosť za nízku, pričom tvrdenia uvedené v kúpnej zmluve ohľadom dezolátneho
stavu nehnuteľností žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. S ohľadom na nepreskúmateľnosť
skutočnejhodnotynehnuteľnostížalobcapopreltvrdenieoreálnejhodnotenehnuteľnosti.Podľažalobcu
skutočnosť, že medzi uzavretím kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad uplynulo 6 mesiacov, je

sama osebe podozrivá a skôr môže zodpovedať príprave na vykonanie úkonov, ktorými sa žalovaný
zbaví zostatkov jeho pôvodného majetku v časovom priestore, ktorý vznikol podaním odvolania, než
neskorej starostlivosti o vlastný majetok, ako sa to snaží tvrdiť žalovaný. Podľa žalobcu skutočnosť, že
kúpna cena na základe kúpnej zmluvy bola vyplatená v hotovosti pri uzavretí kúpnej zmluvy je nanajvýš
neštandardná a pre kupujúceho veľmi nebezpečná a môže skôr zodpovedať príprave na vykonanie

úkonov, ktorými sa žalovaný zbaví svojho majetku. Podľa žalobcu prevod nehnuteľnosti žalovaným bol
jedným z dôvodov vzbudzujúcich obavu o ohrozenie exekúcie, ktorý je fakticky a právne nepochybný.
Postup okresného súdu pri vydaní uznesenia je jednoznačne v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších
súdov, ktorú žalobca uviedol už v návrhu. Žalovaným uvádzané uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo 144/97
niejepreposudzovanýprípadrelevantné,nakoľkojezrejmé,žežalobcaosvedčiladokoncaajpreukázal

(aj za pomoci žalovaného) konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie jeho majetku a ktoré
vyúsťuje do nepriaznivého ovplyvnenia jeho majetkových pomerov. Žalobca s ohľadom na procesnú
situáciu, kedy žalovaný podal odvolanie vo veci samej aj odvolanie voči uzneseniu, s ohľadom na reálnu
obavu o ohrozenie exekúcie a s ohľadom na skutočnosť, že krajský súd nemá žiadnu špecifickú lehotuna rozhodnutie o odvolaní, v súlade so základným právom žalobcu na súdnu ochranu uviedol, že by bolo
vhodné súčasné rozhodovanie vo veci samej aj rozhodovanie o odvolaní, nakoľko v prípade zrušenia
uznesenia by mohlo prísť k nemožnosti vykonania exekúcie. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd

rozhodol súčasne vo veci samej aj o podanom odvolaní, pričom žiadal uznesenie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne.

11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania vec prejednal v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP za vykonania upresnenia výroku I. uznesenia
okresného súdu krajským súdom. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,amusíbyťznehozrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle
ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344
v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň
je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania
okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná
požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.

Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené
súčasne.

21. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu
oboznámil so spisovým materiálom. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
31.01.2018 (č.l. 444 spisu) je zrejmé, že žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie,ktorým by bolo zriadené v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam, ktorých je žalovaný
spoluvlastníkom. V návrhu žalobca poukázal na svoju pohľadávku, ktorá je predmetom konania, v
ktorom okresný súd vydaným rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy vo výške

24.772,77 Eur s príslušenstvom. Žalobca ďalej poukázal na vyznačenie plomby na základe konania o
vklade V-158/2018 na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. W., ktorú skutočnosť preukázal
výpisom z tohto listu vlastníctva (č.l. 489 spisu). Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nie sú
naplnené zákonom vyžadované predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že
podľa argumentácie žalovaného žalobca v konaní uplatňuje nárok na základe neplatného ručiteľského

vyhlásenia a z dôvodu, že z jeho strany nebol vykonaný žiadny úkon, ktorým by došlo k ohrozeniu
budúcej exekúcie, resp. k zmenšeniu jeho majetku.

22. Krajský súd vo vzťahu k osvedčeniu naplnenia podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorou je dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, konštatuje, že
zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetom konania je pohľadávka uplatnená žalobcom voči

žalovanému na zaplatenie sumy vymedzenej v dohode o uznaní dlhu a o jeho úhrade zo dňa 10.7.2013
(č.l. 7 spisu). Súčasťou tejto dohody je v čl. III. bod 5 prehlásenie štatutárnych zástupcov dlžníka
spoločnosti BCI, a.s. o tom, že na seba berú voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť uhradiť záväzok
dlžníka, ak tento záväzok neuspokojí dlžník. Okresný súd vo veci doposiaľ neprávoplatným rozsudkom
č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10. novembra 2017 žalobe žalobcu vyhovel, pričom poukázal aj na

rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/137/2016 zo dňa 7.12.2016, ktorým v obdobnej veci došlo
k potvrdeniu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/152/2014-69 zo dňa 14. januára 2016, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur s príslušenstvom titulom ručenia
v zmysle Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.7.2013.

23. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že v rámci konania o
podanom odvolaní žalovaného proti uzneseniu, ktorým okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie
zriadením záložného práva, nie je pre odvolací súd vytvorený priestor zaoberať sa námietkami
žalovaného, ktoré sú predmetom ním podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu vo veci
samej. S ohľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo

dostačujúceosvedčenie(niepreukázanie)týchtvrdenížalobcu,oktoréžalobcaopieradôvodnosťsvojho
nároku, doložených vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré dostatočným spôsobom osvedčujú
uplatnený nárok žalobcu, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť dočasná
a predbežná súdna ochrana. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu
osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely rozhodovania o návrhu žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď v štádiu konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
je vyžadovaný len primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorý je podľa názoru krajského
súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania v predmetnej veci daný. Tvrdenia žalovaného v ním podanom
odvolaní proti rozsudku okresného súdu, na ktoré odvolanie žalovaný poukázal aj v odvolaní proti
uzneseniu okresného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, budú predmetom posudzovania

odvolacieho súdu v rámci vyvolaného odvolacieho konania proti tomuto rozsudku okresného súdu.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2012, z
ktorého vyplýva, že „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v

základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na predbežné opatrenie.“ S prihliadnutím na toto rozhodnutie potom podľa názoru krajského
súdu v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné
zaoberať sa hodnotením dôkazov produkovaných jednotlivými sporovými stranami, ale len otázkou, či

sa uplatnený nárok žalobcu javí v danom štádiu konania osvedčený v miere pravdepodobnosti potrebnej
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Práve pre štádium konania o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie nároku, keďže je
postačujúce osvedčiť dôvodnosť tohto nároku, k čomu v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP v štádiu
konania, rozhodovania o nariadenom zabezpečovacom opatrení zo strany žalobcu došlo. Krajský súd

zvýrazňuje, že pre toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil nárok na
peňažnú pohľadávku vo vzťahu k žalovanému.24. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia
obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto
zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené konkrétne skutočnosti, ktoré

by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom,
ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým
úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy
ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného,

výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním
žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny
zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.

25. Žalobca podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom súdu prvej inštancie, reálnosť

tejto obavy osvedčil. Krajský súd v tomto smere poukazuje na výpis z listu vlastníctva č. 517, založený na
č.l. 489 spisu, z ktorého je zrejmé vyznačenie plomby na základe V-158/2018 vo vzťahu k nehnuteľnosti
- dom súpisné číslo XX, ktorý je v spoluvlastníctve žalovaného, a z ktorej plomby vyplýva, že dochádza
k realizácii úkonov ohľadom tejto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uvedeného vkladového konania.
Túto skutočnosť pritom potvrdil samotný žalovaný, ktorý ako prílohu podaného odvolania predložil

kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcimi Ing. T. Q. (žalovaný) a J. Q. a kupujúcim F. B., ktorej
predmetom je nehnuteľnosť v katastrálnom území W. W., zapísaná na LV č. XXX ako dom č. súpisné
XX (č.l. 611 spisu). Z tejto kúpnej zmluvy nepochybne plynie, že žalovaný nakladá so svojím majetkom
spôsobom smerujúcim k jeho predaju, teda k zmenšeniu rozsahu nehnuteľného majetku vo vlastníctve
žalovaného, ktorý môže podliehať prípadnej exekúcii. Žalovaný tým, že vykonáva kroky k predaju svojho

nehnuteľného majetku, vytvára reálnu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, keď týmito úkonmi sa
majetok žalovaného zmenšuje. V tomto smere nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, že
za odpredanú nehnuteľnosť bola v kúpnej cene dohodnutá primeraná kúpna cena. Žalovaný žiadne
bližšie tvrdenia ohľadom reálnej hodnoty predávaných nehnuteľností v rámci podaného odvolania
neuviedol a dôkazy preukazujúce skutočnú hodnotu tejto nehnuteľnosti nepredložil. Nemôže obstáť

ani argumentácia, že touto kúpnou zmluvou nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku žalovaného,
nakoľko podľa kúpnej zmluvy (čl. III. bod 2 kúpnej zmluvy) mala byť kúpna cena vyplatená v hotovosti
k rukám predávajúcich. Finančná hotovosť s ohľadom na možnosti reálneho nakladania a prípadnej
exekúcie predstavuje majetok, ktorý je exekučne ťažko postihnuteľný, čím možno konštatovať, že v
porovnaní so stavom nehnuteľného majetku evidovaného na liste vlastníctva dochádza k sťaženiu

možných spôsobov výkonu rozhodnutia konaním žalovaného. Nemožno sa tak stotožniť s odvolacím
dôvodom žalovaného, že predajom nehnuteľností žalovaný získa finančné prostriedky, čím by nemala
byť osvedčená obava z ohrozenia budúcej exekúcie. V prípade predaja nehnuteľnosti a získania kúpnej
ceny z titulu tohto predaja je práve forma peňažných prostriedkov pre žalobcu ťažšie postihnuteľná,
resp. ťažšie dosiahnuteľná pre zabezpečenie možného výkonu súdneho rozhodnutia. V danom prípade

tak samotným správaním sa žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu jeho exekvovateľného
nehnuteľného majetku, je osvedčená naliehavosť pre úpravu pomerov sporových strán za účelom
zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Žalobca osvedčil
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že zo strany žalovaného dochádza k takému konkrétnemu
konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiadal

priznať ochranu.

26. Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli naplnené všetky atribúty,
ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobcu bola dostatočne
osvedčenátakexistenciapeňažnejpohľadávky,akoajexistenciaobavyoohrozeniebudúcehomožného

výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaného. Krajský súd v tomto smere odkazuje
aj na Článok 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ustanovenie § 343 a nasl. CSP, a preto bolo
potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským

súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.27. Krajský súd preto v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu, ktorým došlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Krajský súd zároveň vo výrokovej časti uznesenia pristúpil k upresneniu okresným súdom nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia tým, že vymedzil, špecifikoval peňažnú pohľadávku veriteľa, za účelom
zabezpečenia ktorej bolo záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného zriadené.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 343 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je možné zriadiť
zabezpečovacím opatrením záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Záložné

právo zriadené zabezpečovacím opatrením má za účel zabezpečiť pohľadávku veriteľa, a preto je
potrebné, aby táto peňažná pohľadávka bola pri zriadení záložného práva dostatočne určitým spôsobom
vymedzená. Krajský súd pohľadávku zabezpečenú zriadeným záložným právom identifikoval uvedením
spisovej značky konania vedeného na Okresnom súde Žilina, v ktorom žalobca voči žalovanému túto
peňažnú pohľadávku uplatnil.

28. O trovách tohto odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom v konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania voči
žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.