Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222300
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116222300.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu:
RAVAFOL s.r.o., so sídlom Školská 5, 963 01 Krupina, IČO: 43 888 046, právne zastúpeného
WERNER & ANGER, s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 865 435, proti
žalovanému: Ing. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W. XXX, právne zastúpenému Karkó

s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie
25.843,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/160/2016-377 zo dňa 10. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina
č.k. 18Cb/160/2016-426 zo dňa 9. januára 2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/160/2016-686 zo dňa 23. mája 2018 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k.18Cb/160/2016-422zodňa15.decembra2017aoodvolanížalovanéhoprotidopĺňaciemurozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 13.12.2017 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/160/2016-377 zo dňa 10. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Žilina č.k. 18Cb/160/2016-426 zo dňa 9. januára 2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina
č.k. 18Cb/160/2016-686 zo dňa 23. mája 2018 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017 proti výroku, ktorým bol žalobný návrh v časti
uplatnených úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 27.166,73 Eur za deň 04.11.2013 zamietnutý,

o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10. novembra 2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-426 zo dňa 9. januára 2018, v spojení
s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-686 zo dňa 23. mája 2018 a v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017 v
napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.772,77 Eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur od 05.11.2013 do 22.12.2014 vo
výške 2.920,24 Eur, zo sumy 27.127,65 Eur od 23.12.2014 do 26.03.2015 vo výške 663,70 Eur, zo
sumy 26.913,57 Eur od 27.03.2015 do 29.06.2015 vo výške 665,47 Eur, zo sumy 26.699,49 Eur od
30.06.2015 do 28.09.2015 vo výške 632,28 Eur, zo sumy 26.485,41 Eur od 29.09.2015 do 28.12.2015
vo výške 627,31 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo
sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo sumy 25.843,17 Eur od

30.06.2016 do 29.09.2016 vo výške 618,82 Eur, zo sumy 25.629,09 Eur od 30.09.2016 do 30.12.2016
vo výške 613,69 Eur, zo sumy 25.415,01 Eur od 31.12.2016 do 31.03.2017 vo výške 601,95 Eur, zo
sumy 25.200,93 Eur od 01.04.2017 do 27.06.2017 vo výške 577,20 Eur, zo sumy 24.986,85 Eur od
28.06.2017 do 29.09.2017 vo výške 611,32 Eur a zo sumy 24.772,77 Eur od 30.09.2017 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením spoločnosťou BCI,
a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zaniká v tom rozsahu povinnosť
plnenia žalovaného, p o t v r d z u j e .Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-377 zo dňa 10. novembra 2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-426 zo dňa 9. januára 2018, v spojení
s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-686 zo dňa 23. mája 2018 a v spojení s

dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017 vo
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v r a c i a v tejto časti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017 v

napadnutom výroku o náhrade trov konania týkajúcej sa zastavenej časti
z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a v spojení s ďalším
uznesením (opravným) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.772,77 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur od 05.11.2013 do 22.12.2014

vo výške 2.920,24 Eur, zo sumy 27.127,65 Eur od 23.12.2014 do 26.03.2015 vo výške 663,70 Eur, zo
sumy 26.913,57 Eur od 27.03.2015 do 29.06.2015 vo výške 665,47 Eur zo sumy 26.699,49 Eur od
30.06.2015 do 28.09.2015 vo výške 632,28 Eur, zo sumy 26.485,41 Eur od 29.09.2015 do 28.12.2015
vo výške 627,31 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo
sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od

29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016
vo výške 610,38 Eur, zo sumy 25.843,17 Eur od 30.06.2016 do 29.09.2016 vo výške 618,82 Eur, zo
sumy 25.629,09 Eur od 30.09.2016 do 30.12.2016 vo výške 613,69 Eur, zo sumy 25.415,01 Eur od
31.12.2016 do 31.03.2017 vo výške 601,95 Eur, zo sumy 25.200,93 Eur od 01.04.2017 do 27.06.2017
vo výške 577,20 Eur, zo sumy 24.986,85 Eur od 28.06.2017 do 29.09.2017 vo výške 611,32 Eur a zo

sumy 24.772,77 Eur od 30.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že plnením spoločnosťou BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31
617 794, zaniká v tom rozsahu povinnosť plnenia žalovaného. V časti uplatnených úrokov z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 27.166,73 Eur za deň 04.11.2013 okresný súd žalobný návrh zamietol a
žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 25.843,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Svoj nárok
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 24/110133/12/01-325 uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou BCI, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 31 617 794 (ďalej len „BCI,

a.s.“) dňa 30.11.2012 (ďalej len „Zmluva o dielo“) vykonal žalobca pre spoločnosť BCI, a.s. dielo - výrobu
a montáž svetelnej reklamy - špecifikované v čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo, ďalej vykonal dodávku a
montáž reklamných zariadení pre OC Kaufland Prostějov špecifikované v objednávke č. 110137/016 zo
dňa 06.05.2013. Žalobca všetky povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo uzatvorených so spoločnosťou
BCI, a.s. splnil riadne a včas. Následne vystavil spoločnosti BCI, a.s. na úhradu cien diela faktúru č.

2012343 s dátumom splatnosti 20.11.2012 a faktúru č. 2013263 s dátumom splatnosti 30.09.2013 vo
výške 699.000 Kč. Dňa 30.11.2012 spoločnosť BCI, a.s. uhradila sumu 9.000 eur a dňa 14.12.2012
sumu 6.525 eur, obe uhradené k faktúre č. 2012343, ako aj dňa 22.12.2014 sumu 214,08 eur, ktorá bola
vo výške 175 eur použitá na úhradu faktúry č. 2012343 a zvyšná časť vo výške 39,08 eur na faktúru
č. 2013263, ktorá bola uhradená čiastkovými splátkami po 214,08 eur dňa 26.03.2015, 29.06.2015,

28.09.2015, 28.12.2015, 31.03.2016 a 29.06.2016, spolu 17.023,56 eur. Suma 500,- eur k faktúre č.
2012343bolauplatnenávkonaní38Cb/152/2014vedenomnaOSŽilinaakudňupodaniažalobyzostala
neuhradená suma 25.843,17 eur k faktúre 2013263, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Z dôvodu
neuhradenia špecifikovaných súm a vzhľadom na ubezpečenie spoločnosti BCI, a.s. o úhrade dlhu,
uzavreli žalobca a spoločnosť BCI, a.s. Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 (ďalej

len „Dohoda“), v ktorej sa spoločnosť BCI, a.s. ako dlžník a žalobca ako veriteľ v zmysle čl. II. ods. 2
dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh uvedený v čl. I. ods. 1 Dohody do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia.
V čl. I. ods. 3 bolo dojednané, že dlžník uhradí veriteľovi cenu diela uvedenú v čl. 1 ods. 2 Dohody v
lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie tejto ceny veriteľom. Podľa ust. čl. III. ods. 5 Dohody
podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka podľa ust. § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhlásili (t.j.

predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť,že záväzok dlžníka uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Uvedené vyhlásenie potvrdili svojimi podpismi
na zmluve. Žalovaný sa tak v Dohode v celom rozsahu zaviazal k ručeniu za dlh spoločnosti BCI, a.s.
Nakoľko spoločnosť BCI, a.s. napriek uzatvoreniu Dohody fakturovanú cenu diela vo výške 27.841,73

Eur neuhradila, žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa na plnenie výzvou z 23.10.2013, ktorú žalovaný
prevzal dňa 28.10.2013, čo vyplýva zo spisu a z rozhodnutia 38Cb/152/2014. Nakoľko spoločnosť BCI,
a.s. a ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili, dňa 04.11.2013 podal žalobca voči spoločnosti BCI, a.s.
a voči žalovanému žalobu na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., IČO: 35 979 011, so sídlom v
Bratislave, ktorého právomoc bola daná rozhodcovskou doložkou dohodnutou v čl. III. ods. 7. Dohody.

Stály rozhodcovský súd uznesením zo 04.02.2014 rozhodol, že v časti žaloby proti žalovanému Ing. T. Q.
nemáprávomocrozhodovaťakonaniezastavilavčastižalobyvočispoločnostiBCI,a.s.konanieprerušil
z dôvodu povolenia reštrukturalizácie spoločnosti BCI, a.s. Žalobca má za to, že znenie čl. III. ods. 5
Dohody je dostatočne jasné a konkrétne na to, aby bolo nezameniteľné, že na základe tohto ustanovenia
sa žalovaný zaviazal ako ručiteľ z Dohody. Pokiaľ by žalovaný nebol oboznámený, že na základe tohto
ustanovenia mu vznikne povinnosť ručenia, nebol by Dohodu podpísal, nakoľko text tohto ustanovenia

je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky náležitosti pre platnosť tohto
právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného, že Dohodu a v nej obsiahnuté ručiteľské vyhlásenia podpisoval
v mene spoločnosti ako jej štatutárny orgán a nie ako fyzická osoba, neobstojí. Uvedené tvrdenie by
neobstálo ani za predpokladu, že by sa na Dohode nachádzali len podpisy štatutárnych orgánov, bez
akéhokoľvek popisu, čo ustálil svojou judikatúrou aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok 2Obo

182/99).Vprejednávanejvecijesituáciajasnejšia,nakoľkovpodpisovanejčastiDohodybolopripodpise
žalovaného uvedené jeho meno, ako aj obchodné meno spoločnosti BCI, a.s. a funkcia fyzickej osoby v
tejto spoločnosti. Žalovaný Dohodu podpísal jednak ako štatutárny orgán spoločnosti BCI, a.s. a rovnako
aj ako fyzická osoba ručiteľ, nakoľko sa k tomuto úkonu vyhlásením v ustanovení čl. III. ods. 5. Dohody
výslovne zaviazal. Nakoľko v podpisovanej časti Dohody bolo výslovne uvedené meno žalovaného, je

jasné, kto Dohodu podpísal, ako aj to, že ju podpísal zároveň ako štatutárny orgán spoločnosti, aj ako
fyzická osoba ručiteľ. V opačnom prípade, pokiaľ by to nebola vôľa obidvoch zmluvných strán, nemalo
by ust. čl. III. ods. 5. Dohody zmysel a žalovaný by ho pripomienkoval a z Dohody by bolo vypustené.
Nakoľko sa tak nestalo, žalovaný bol s textom Dohody v celom rozsahu oboznámený a súhlasil s ním.
Uvedomoval si taktiež aj ručenie, ku ktorému sa zaviazal, keď svojim podpisom potvrdil vyhlásenie

uvedené v ust. čl. III. ods. 5. Podpisom Dohody, ktorá obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie, žalovaný
potvrdil, že so znením Dohody súhlasí. Dohoda osobitne obsahuje ust. čl. III. ods. 2., kde zmluvné strany
vyhlásili, že Dohodu si riadne prečítali, t.j. žalovaný si prečítal aj ust. čl. III. ods. 5. Dohody, obsahu
Dohody porozumel a uvedomujúc si svoje záväzky vyplývajúce z Dohody ju vlastnoručne podpísal,
čím celý text Dohody potvrdil. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej

veci zo dňa 17.05.2012 sp. zn. 14Cob/37/2012. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje iba časť
jeho pohľadávky, a to vo výške 25.843,17 Eur v zmysle faktúry č. 2013263. Spolu so žalobou predložil
faktúry, objednávku, dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, pokus o zmier, výzvu na splnenie ručiteľského
záväzku, rozhodnutie rozhodcovského súdu, rozsudok OS Žilina č.k. 38Cb/152/2014-69.
3. Okresný súd považoval za nesporné, že spoločnosť BCI, a.s. ako objednávateľ a žalobca ako

zhotoviteľ platne uzatvorili Zmluvu o dielo č. 24/110123/12/01-135, na základe ktorej boli vystavené
faktúry. O jednej z týchto faktúr už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp.zn. 38Cb/152/2014. Medzi
stranami konania bolo nesporné tiež vykonanie diela žalobcom na základe objednávky spoločnosti BCI,
a.s., č. 110137/016 zo dňa 06.05.2013, ktorú žalobca označoval ako zmluvu o dielo č. 2. Žalobca vystavil
dňa 17.09.2012 faktúru č. 2012343 na sumu 16.200,- Eur s DPH a dňa 16.07.2013 faktúru č. 2013263 na

sumu 699.000,- Kč, resp. 26.874,28 Eur. Dňa 10.07.2013 bola uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a jeho
úhrade podľa § 323 Obchodného zákonníka, a to medzi zmluvnými stranami spoločnosťou RAVAFOL
s.r.o. a dlžníkom spoločnosťou BCI, a.s. Medzi stranami bolo tiež nesporné, že ku dňu rozhodnutia bola
spoločnosťou BCI, a.s., zaplatená suma vo výške 1.070,40 Eur, na základe čoho v danej časti žalobca
zobral žalobu späť.

4. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 38Cb/152/2014 okresný súd
uviedol, že sa jednalo o konanie medzi totožnými stranami s predmetom sporu zaplatenie 500,- Eur z
faktúry č. 2012343, vychádzajúce rovnako z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013.
V tejto veci bolo ručiteľské vyhlásenie posúdené ako platné a rozsudok okresného súdu bol potvrdený

odvolacím súdom. Predmetom sporu bola istina vyplývajúca z toho istého ručiteľského vyhlásenia
žalovaného.5. K posúdeniu záväzkového právneho vzťahu okresný súd uviedol, že s ohľadom na postavenie
žalobcu a spoločnosti BCI, a.s., bol tento vzťah posúdený ako obchodno-právny v zmysle ust. §
261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“). V zmysle ust. § 261 ods. 4 OBZ sa tak

Obchodným zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov spoločnosti
BCI, a.s. Okresný súd k ust. čl. III. ods. 5. Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade uviedol, že sa jedná
o ručiteľské vyhlásenie podpredsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti BCI, a.s. voči žalobcovi,
že v prípade, že spoločnosť BCI, a.s. nesplní svoje záväzky definované v čl. I. Dohody, berie na
seba voči žalobcovi povinnosť tieto záväzky uspokojiť. Podľa okresného súdu ide o dostatočne určité

a zrozumiteľné ustanovenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 OBZ.
K námietkam ohľadom podpisu žalovaného okresný súd uviedol, že z obsahu Dohody vyplýva, že
ručiteľské vyhlásenie uskutočnil žalovaný ako podpísaný štatutárny zástupca dlžníka. Podľa okresného
súdu by bolo značne formalistické, pokiaľ by pre platnosť ručiteľského vyhlásenia bolo potrebné,
aby žalovaný ako štatutárny zástupca dlžníka predmetnú Dohodu podpísal dvakrát, a to jedenkrát
výslovne ako podpredseda predstavenstva dlžníka a jedenkrát ako podpredseda predstavenstva dlžníka

preberajúci ručiteľský záväzok. Okresný súd nespochybnil námietku žalovaného, že ako fyzická osoba
nebol účastníkom Dohody o uznaní dlhu, avšak záväzok žalovaného nevznikol titulom predmetnej
Dohody, ale titulom jeho ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu,
ktorý je obsiahnutý v článku III ods. 5 tejto Dohody. Okresný súd vo vzťahu k týmto záverom podporne
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V 87/2007, podľa ktorého skutočnosť, že

zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok
obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti,
nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť, pričom ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo
v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého
z nich.

6. Okresný súd tak uzavrel, že na základe Dohody o uznaní dlhu došlo k platnému vzniku ručiteľského
záväzku žalovaného za záväzky dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s. V konaní nebolo preukázané,
že by predmetný záväzok bol zo strany dlžníka, ktorý bol vyzvaný na jeho úhradu výzvou zo dňa
23.10.2013, ako aj podaním návrhu na začatie konania na Stálom rozhodcovskom súde, splnený.

Námietkyžalovanéhoohľadomplatnostiručiteľskéhovyhláseniazdôvoduabsenciepodpisužalovaného
a z dôvodu absencie slobody a vážnosti prejavu považoval okresný súd za účelovú obranu. Vypočutý
žalovaný potvrdil, že ako podpredseda predstavenstva dlžníka danú Dohodu podpísal, pričom uviedol,
že keby vedel, že p. Y., ktorý podpísal listinu až po ňom, dopísal nesúhlas k ručiteľskému vyhláseniu,
tiež by tak reagoval. Okresný súd v jeho tvrdeniach konštatoval rozpor, keďže na jednej strane žalovaný

tvrdil, že nemal vedomosť o ručiteľskom vyhlásení a zároveň tvrdil, že keby p. Y. podpisoval dohodu
pred ním, tak by tiež doplnil nesúhlas s ručiteľským vyhlásením. Žalovaný uviedol, že dohodu pred
podpísaním prečítal, na čo jeho právny zástupca položil otázku, ktorá bola neštandardná, upozorňujúca
a zároveň navádzajúca, či čítal aj ručiteľské vyhlásenie, na čo žalovaný odpovedal, že nie. Túto jeho
otázku okresný súd vzhľadom na položenie otázky a na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného posúdil

akonehodnovernúaúčelovú,keďžepredtýmjednoznačnebezzaváhaniauviedol,žedokumentsiriadne
prečítal a podpísal. Na otázku súdu žalovaný uviedol ďalšiu verziu, a to, že nevydedukoval z dohody,
že ide o ručiteľské vyhlásenie a zároveň uviedol, že ako podpredseda predstavenstva dohodu čítal do
konca. Tvrdenie žalovaného, že z dohody nevydedukoval ručiteľské vyhlásenie, posúdil okresný súd
rovnako za účelové aj s poukazom na to, že pôvodne v konaní sp.zn. 38Cb/152/2014 žalovaný tvrdil, že

vyhlásenie je neplatné pre absenciu jeho podpisu, čo považoval za hlavný dôvod neplatnosti Dohody. K
námietke, že je nelogické, aby žalovaný preberal za seba ručiteľstvo, keď vedel, že v 11/2013 mu funkcia
v predstavenstve zanikne, okresný súd uviedol, že toto tvrdenie považuje za špekulatívnu argumentáciu,
nakoľko či zotrvá ďalej vo funkcii, je irelevantné, pričom dohoda bola uzavretá dňa 10.07.2013, kedy
žalovaný bol riadnym členom predstavenstva.

7. Okresný súd zvýraznil, že ručiteľské vyhlásenie vzniká na základe jednostranného právneho úkonu
dlžníka a za takéto vyhlásenie možno považovať aj ust. čl. III. ods. 5. Dohody, adresované žalobcovi
ako veriteľovi, ktoré obsahuje prejav vôle žalovaného uspokojiť záväzok dlžníka v prípade, ak ho
neuspokojí dlžník. Podľa Dohody je z obsiahnutého ručiteľského prehlásenia zrejmé, že povinnosť

uspokojiť záväzok dlžníka na seba preberajú štatutárni zástupcovia dlžníka, čím žalovaný prehlásil, že
ručiteľský záväzok preberá osobne ako podpredseda predstavenstva, teda ako fyzická osoba odlišná
od dlžníka, čo potvrdzuje svojím podpisom. Na dohode bol žalovaný označený odkazom na svoje
postavenie podpredsedu predstavenstva a ako podpredseda predstavenstva dohodu aj podpísal. Nie jenamieste vyžadovať, aby predmetnú Dohodu, ktorá zároveň obsahuje aj jeho jednostranný právny úkon
v podobe ručiteľského vyhlásenia, podpisoval dvakrát.

8. Okresný súd v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn.
14Cob/37/2012, v ktorom bolo rozhodované v obdobnom prípade. V inom konaní tak už bola riešená
otázka predmetného ručiteľského vyhlásenia a toto bolo posúdené za platné. K námietke žalovaného,
že vyhlásenie nespĺňa požiadavku určitosti, poukázal okresný súd na to, že spôsob, akým má byť
záväzok identifikovaný, zákonodarca nedefinuje, a preto je možné tento identifikovať akýmkoľvek

spôsobom, ktorý je jednoznačný a záväzok definuje nezameniteľne. Predmetný záväzok je podľa
okresného súdu riadne, zrozumiteľne a určito vymedzený v čl. I. Dohody, keď na jeho identifikáciu
postačuje odkaz na faktúru, v ktorej je predmet záväzku objektívne a nezameniteľným spôsobom
identifikovaný odkazom na objednávku a predmet zmluvy. Námietka žalovaného ohľadom povolenia
reštrukturalizačného plánu spoločnosti BCI, a.s., v rámci ktorého má táto spoločnosť povinnosť splatiť
poslednú splátku do 30.09.2019, nemá podľa okresného súdu vplyv na dlh a omeškanie ručiteľa.

Povolenie reštrukturalizačného plánu nemá vplyv na prebiehajúce konanie. Okresný súd však s
poukazom na postavenie žalovaného ako ručiteľa vo výroku vyslovil, že plnením spoločnosťou BCI,
a.s. zaniká v danom rozsahu povinnosť plnenia žalovaného, a to z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému
plneniu.

9.Vovzťahukuplatnenémuúrokuzomeškaniaokresnýsúduviedol,ževzmysleručiteľskéhovyhlásenia
sa ručiteľský záväzok žalovaného nevzťahoval na príslušenstvo ručením zabezpečenej pohľadávky.
Omeškanie žalovaného tak mohlo nastať najskôr odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na
splnenie ručiteľského záväzku, ktorú podľa nerozporovaného tvrdenia prevzal žalovaný dňa 28.10.2013.
Vtejtovýzvebolaposkytnutálehotanaplnenie7dníoddoručeniaažalovanýsatakdostaldoomeškania

uplynutím tejto lehoty, t.j. 5.11.2013. Poukaz žalovaného na reštrukturalizačný plán dlžníka vo vzťahu
k omeškaniu nemá na toto konanie vplyv, nakoľko rozhodujúce pre posúdenie omeškania žalovaného
je, kedy sa ako ručiteľ dostal do omeškania s plnením. Dlžník sa do omeškania s plnením dostal skôr,
avšak reštrukturalizačným plánom mu boli poskytnuté splátky, ktorými sa však neposúva splatnosť ako
taká, a teda táto skutočnosť nemá vplyv na skutočný začiatok omeškania dlžníka a ručiteľa. Keďže podľa

výzvy zo dňa 28.10.2013 mal žalovaný plniť do 7 dní, t.j. do 4.11.2013, priznal okresný súd úroky z
omeškania od 5.11.2013. Okresný súd poukázal na to, že v konaní nebolo namietané a rozporované
doručenie výzvy na zaplatenie, ktoré nepochybne a jednoznačne vyplýva z právoplatného rozhodnutia
sp.zn. 38Cb/152/2014 zo dňa 14.1.2016. Tieto okolnosti začal právny zástupca žalovaného namietať až
na dotaz súdu po skončení dokazovania, keď bez relevantného vysvetlenia uviedol, že to spochybňuje

a je vecou žalobcu, aby to preukázal. Okresný súd v tomto smere poukázal na zásadu hospodárnosti,
efektívnosti a rýchlosti konania a keďže daná skutočnosť nebola vôbec spochybňovaná a vyplýva
z uvedeného rozhodnutia vo veci sp.zn. 38Cb/152/2014, nepovažoval za dôvodné túto skutočnosť
opätovne dokazovať. Konanie vo veci bolo vedené od 5.9.2016 a po celý čas konania nebol žalovaným
namietaný dátum doručenia výzvy na zaplatenie ani jej samotné doručenie. S ohľadom na námietku

žalovaného uplatnenú až v závere konania, na konci pojednávania uskutočneného dňa 10.11.2017,
poukázal okresný súd na ust. § 153 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný tak svoju námietku ohľadom spochybnenia dátumu
doručenia výzvy ako prostriedok procesnej obrany neuplatnil včas, a preto na túto okresný súd v zmysle

§ 153 ods. 2 CSP neprihliadal.

10. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel s tým, že zamietol úroky z omeškania za deň 4.11.2013,
keďže týmto dňom uplynula poskytnutá lehota na plnenie a žalovaný sa do omeškania dostal až
nasledujúcim dňom. Žalobca úroky z omeškania uplatnil tak, že tieto za jednotlivé obdobia podľa

jednotlivých úhrad vyčíslil, pričom dané vyčíslenie zodpovedá skutočnému vyčísleniu po prípadnom
zaokrúhlení. Hoci žalobca uplatnil úroky aj za deň 4.11.2013, vyčíslenie v eurách podľa okresného súdu
zodpovedá výške za obdobie od 5.11.2013, preto okresný súd ich výšku nemenil, iba zamietol úroky za
deň 4.11.2013. Ohľadom prepočtu faktúry vystavenej na české koruny, okresný súd v zmysle ust. § 733
Obchodnéhozákonníkaposúdil,žeprepočetnamenuEurobolvsúladestýmtozákonnýmustanovením.

11. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255, § 262 a podľa čl. 4 CSP tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov v celom rozsahu. Žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, keďže
v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, išlo o uplatnený úrok z omeškania za deň 4.11.2013, avšak podľavýpočtu úrokov z omeškania žalobca uplatnil úroky od 5.11.2013, teda správne. Podľa okresného súdu
došlo pravdepodobne k pochybeniu, keď žalobca uviedol dátum 4.11.2013, a teda jeho neúspech v
danej časti bol len nepatrný a nebol dôvod znižovať rozsah trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že
okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na ust. § 261 ods. 7, §
303 Obchodného zákonníka a ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že platné
ručiteľské vyhlásenie musí spĺňať požadované náležitosti, a to: 1/ písomnú formu vyhlásenia, 2/

požiadavku určitosti zabezpečeného záväzku z hľadiska jeho rozsahu, obsahu a právneho dôvodu
vzniku, 3/ vyhlásenie ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ, 4/
podpis ručiteľa. Absencia niektorej z týchto náležitostí má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto
jednostranného právneho úkonu. Žalovaný zdôraznil, že ručiteľské vyhlásenie neobsahuje podpis
žalovaného, keď z Dohody je zrejmé, že jej účastníkmi boli len žalobca ako veriteľ a spoločnosť BCI,
a.s. ako dlžník a žalovaný účastníkom predmetnej Dohody nebol. Dohoda bola podpísaná len jej

účastníkmi a žalovaný dohodu ako fyzická osoba/ručiteľ nikdy nepodpísal. Z ručiteľského vyhlásenia tak
nemohol vzniknúť žalovanému žiadny záväzok. O existencii ručiteľského vyhlásenia žalovaný ani nemal
vedomosť, keďže toto sa nachádza v záverečných ustanoveniach Dohody a žalovaný ho z nepozornosti
prehliadol, čo vyplynulo aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 10.11.2017. Pri podpise tejto dohody na
strane žalovaného absentovala vážnosť prejavu vôle prevziať ručenie za záväzky spoločnosti BCI a.s.

13. K odôvodneniu okresného súdu, ktorý odvodzoval opodstatnenosť uplatneného nároku od
právoplatne skončeného konania, vedeného pod sp.zn. 38Cb/152/2014, žalovaný uviedol, že v danom
konaní bol uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle zmluvy o dielo a faktúry č. 2012343,
pričom predmetom prebiehajúceho konania je nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle objednávky č.

110137/016. Predmetom týchto konaní tak bol odlišný nárok. Žalovaný zároveň namietol, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie nároku voči žalovanému ako ručiteľovi, a to z dôvodu,
že nebolo preukázané, že žalobca doručil výzvu na zaplatenie spoločnosti BCI, a.s. ako dlžníkovi. V
tomto smere nemôže obstáť odkaz okresného súdu na konanie vedené pod sp.zn. 38Cb/152/2014,
nakoľko okresný súd nemal pripojený spis z tohto konania a vychádzal len z rozsudku, pričom v

tomto súvisiacom konaní bolo preukázané len doručenie výzvy adresovanej spoločnosti BCI a.s. vo
vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní, ktorý však nie je predmetom aktuálne prebiehajúceho
konania. Na pojednávaní dňa 10.11.2017 pritom žalovaný spochybnil doručenie výzvy adresovanej
pôvodnému dlžníkovi s tým, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti spočíva na žalobcovi.
Spochybnenie doručenia výzvy je nutné považovať za popretie skutkových tvrdení žalobcu v zmysle

§ 151 CSP, ktoré bolo možné v zmysle § 154 CSP uplatniť až do skončenia dokazovania. Okresný
súd tak mal žalobu zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané doručenie výzvy na zaplatenie pôvodnému
dlžníkovi BCI a.s. Žalovaný tiež v konaní namietol, že v časti úroku z omeškania okresný súd vo výroku
č. 1 rozsudku priznal dvakrát totožný úrok z omeškania. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

14. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/160/2016-422 zo dňa 15. decembra 2017 rozhodol
tak,žekonanieozaplateniesumy1.070,40Eurzastavil,žalobcovipriznalnáhradutrovkonaniatýkajúcej
sa zastavenej časti voči žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žiadnej zo strán konania nepriznal

náhradu trov konania za pojednávanie vykonané dňa 15.12.2017. V odôvodnení tohto rozsudku okresný
súd poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 10.11.2017, nerozhodol
o čiastočnom zastavení konania v časti, kde žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 642,24 Eur
a 428,16 Eur, s čím žalovaný vyslovil súhlas. Okresný súd preto vo veci vyhlásil dopĺňací rozsudok. O
trovách konania v zastavenej časti rozhodol okresný súd s poukázaním na skutočnosť, že procesné

zavinenie je na strane žalovaného, nakoľko až po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi časť jeho
pohľadávky. Okresný súd tak priznal žalobcovi náhradu trov konania týkajúcej sa zastavenej časti v
rozsahu 100 %. Ohľadom pojednávania nariadeného na deň 15.12.2017 okresný súd uviedol, že toto
bolo nariadené len za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku. Strany sporu a ich právni zástupcovia
sa na pojednávanie nedostavili, a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania za pojednávanie vykonané dňa 15.12.2017.

15. Žalovaný cestou právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku č. II dopĺňacieho
rozsudku, a to z dôvodu, že okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovýmzisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal
na skutočnosť reštrukturalizačného konania vedeného voči dlžníkovi BCI a.s., v ktorom bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka a potvrdený reštrukturalizačný plán. V zmysle reštrukturalizačného plánu je

BCI a.s. povinný uhradiť žalobcovi nárok uplatnený v tomto konaní v rozsahu 15 %, a to v štvrťročných
splátkach. Práve úhrada dlžníkom bola dôvodom, pre ktorý žalobca zobral čiastočne žalobu späť.
Konanie tak nebolo v časti zastavené z dôvodu úhrad žalovaného, ale z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby po úhradách vykonaných dlžníkom BCI a.s. v zmysle reštrukturalizačného plánu. Čiatočné
zastavenie konania tak procesne žalovaný nezavinil. Žalobca pritom nepochybne vedel, že mu dlžník je

povinný zaplatiť uplatnený nárok v rozsahu 15 %. Ak sa aj napriek tejto skutočnosti v konaní domáhal
celého nároku prihláseného v reštrukturalizačnom konaní, bol to práve žalobca, kto procesne zavinil
čiastočné zastavenie konania. Žalovaný preto žiadal rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách
konania zmeniť tak, že žalovanému bude priznaná náhrada trov konania týkajúcej sa zastavenej časti
v celom rozsahu.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam žalovaného uviedol, že prebiehajúce
konanie predstavuje skutkovú a právne takmer identickú kauzu a jediným rozdielom je zabezpečovaná
pohľadávka, ako v prípade konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 38Cb/152/2014
(ďalej len „predchádzajúce konanie“). Napriek právoplatnému rozhodnutiu v tomto predchádzajúcom
konaní žalovaný naďalej zaťažuje súdy a žalobcu nekvalifikovanými vyjadreniami a odvolaním, v

rámci ktorého neuvádza žiadne nové relevantné právne alebo skutkové argumenty. Neobstojí tvrdenie
žalovaného, že v predchádzajúcom konaní bol riešený odlišný nárok. Odlišnou je len zabezpečovaná
pohľadávka, ktorej vznik a splatnosť žalovaný v žiadnom prípade nenamieta a ktorú sám uznal v rámci
dohody o uznaní dlhu. Právna pochybnosť o pozitívnom výsledku sporu je zrejmá aj žalovanému, ktorý
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovi navrhol mimosúdne urovnanie úhradou 50 % žalovanej

čiastky. Túto ponuku však žalobca neakceptoval. Žalobca podaným písomným vyjadrením popiera
všetky tvrdenia žalovaného v odvolaní a v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku. K námietke žalovaného
ohľadom jedného podpisu súčasne za dlžníka a súčasne za ručiteľa ako fyzickú osobu poukázal žalobca
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obdo V 87/2007 s tým, že k tejto problematike bolo publikovaných viacero
ďalších rozhodnutí vyšších súdov, ktoré podporili názor Najvyššieho súdu SR, o ktorý sa opiera žalobca.

Rozhodnutie, ktoré uvádza žalovaný v poznámke pod čiarou č. 1 svojho odvolania, je v priamom rozpore
s relevantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR a tiež rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline vo veci sp.zn. 14Cob/37/2012. Predmetné nesúladné rozhodnutie je podľa žalobcu
nepoužiteľné aj z dôvodu, že bolo vydané v konaní o určenie neplatnosti - zrušenie rozhodcovského
rozsudku, obsahovalo nesprávnu právnu kvalifikáciu a išlo o rozhodnutie, týkajúce sa procesného

práva. Toto rozhodnutie neobsahuje ani žiadne relevantné odôvodnenie raritného protichodného názoru,
pričom žalobca zdôraznil požiadavku zachovania princípu právnej istoty, teda aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Žalobca v súvislosti
s posudzovaním otázky jediného podpisu za dlžníka a súčasne za ručiteľa poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave vo veci sp.zn. 25Co/50/2014 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR.

17. K námietke žalovaného, že nemal vedomosť o existencii ručiteľského vyhlásenia, ktoré prehliadol,
a že na jeho strane absentovala vážnosť prejavu vôle prevziať ručenie za dlžníka, žalobca zdôraznil, že
žalovaný neprejavil vôľu a už vôbec nie písomne nepodpísať listinu nazvanú ako Dohoda o uznaní dlhu
a jeho úhrade v pozícii ručiteľa, a to na rozdiel od p. Y., predsedu predstavenstva dlžníka, ktorý vôľu

prejavil písomne dopísaním textu: nesúhlasím s osobným plnením, a to napriek skutočnosti, že otázka
ručenia je začlenená do osobitného bodu dohody a k odlíšeniu tohto textu prispelo aj doplnenie textu p.
Y.. Jediným logickým vysvetlením je záver, že žalovaný o ručení vedel a vedel, že podpisom sa zaviaže
aj ako ručiteľ. Tento záver bol potvrdený aj na pojednávaní dňa 10.11.2017, kde žalovaný uviedol, že
sa v celom rozsahu riadne oboznámil so znením dohody o uznaní dlhu a jeho tvrdenie v odvolaní, že

nemal vedomosť o existencii ručiteľského vyhlásenia, preto nie je pravdivé. Žalobca sa v tomto smere
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že k podpisu dohody o uznaní dlhu a jeho
úhrade vrátane ručiteľského vyhlásenia došlo na základe výslovnej požiadavky žalobcu a splnenie tejto
podmienkybolopredpokladompokračovaniaprácnadielevzmyslezmluvyodielo,kdežalobcovivzniklo
právoplnenieodoprieťaždodoby,keďboloposkytnuté,resp.zabezpečenévzájomnéplneniedlžníkana

zaplatenie ceny diela. Záväzok dlžníka dať zábezpeku mal byť plnený práve zabezpečením spôsobilými
ručiteľmi.18. K otázke určitosti zabezpečeného záväzku poukázal žalobca na jedinečnú kombináciu čísiel faktúr,
čísla objednávky, dátumov splatnosti, neuhradených súm a ceny diela a tiež skutočnosť, že žalovaný bol
podpredsedom predstavenstva dlžníka. Nie je preto možné mať žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný

mal vedomosť o tom, aké záväzky sú predmetom ručenia a že tieto boli v rámci dohody o uznaní
dlhu špecifikované určitým spôsobom. K otázke určitosti uznávaného záväzku vyššie súdy uzavreli, že
predmetný pojem je potrebné vykladať tak, že ide o identifikáciu záväzku takým spôsobom, aby ho
nebolo možné zameniť s iným záväzkom. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trnave a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR.

19. K doručeniu výzvy na zaplatenie spoločnosti BCI a.s. ako pôvodnému dlžníkovi žalobca uviedol,
že je rozpor medzi tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní, v zmysle ktorého mal na pojednávaní
spochybniť doručenie výzvy na zaplatenie adresovanej pôvodnému dlžníkovi, a tvrdením na tomto
pojednávaní, kde bolo spochybňované doručenie výzvy na zaplatenie ručiteľského záväzku adresovanej
žalovanému ako ručiteľovi. Žalobca tak žiadal na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadať s

ohľadom na to, že nebol uplatnený do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým sa dokazovanie
končí. Otázku (ne)doručenia žiadnej z výziev počas súdneho sporu žalovaný nenamietal. Námietku
nedoručenia výzvy adresovanej žalovanému ako ručiteľovi uplatnil žalovaný až na pojednávaní dňa
10.11.2017, a preto okresný súd danú situáciu správne vyhodnotil, keď na tento prostriedok procesnej
obrany neprihliadal. Odhliadnuc od týchto rozporov žalobca uviedol, že obidve výzvy, tak výzva

pôvodnému dlžníkovi ako aj výzva adresovaná žalovanému ako ručiteľovi, boli doručené a aj keby
neboli doručené, bolo by nevyhnutné pozerať na ne, ako na doručené, a to s ohľadom na to, že
ich doručenie nebolo potrebné. Tieto výzvy je potrebné považovať za doručené aj s prihliadnutím
na doručenie žaloby žalovanému, a to vrátane žaloby v tomto konaní, žaloby v predchádzajúcom
konaní a incidenčnej žaloby v rámci reštrukturalizácie dlžníka, pričom napr. podľa rozsudku NS SR

sp.zn. 4Obo 248/98 je doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka
aj ručiteľa, splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za
výzvu na zaplatenie pohľadávky možno považovať aj prihlášku v rámci reštrukturalizácie dlžníka aj
incidenčnú žalobu žalobcu, pričom pohľadávka bola uznaná samotným dlžníkom, ako aj správcom
v rámci reštrukturalizácie dlžníka. Samotný dlžník dobrovoľne pohľadávku plní v rozsahu určenom

reštrukturalizačným plánom, a preto doručenie akejkoľvek ďalšej výzvy by už bolo úplne nadbytočné.
Okrem toho samotné ručenie žalovaného sa nachádza v dohode o uznaní dlhu, ktorá je uznaním
splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Podľa § 306 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka
vyzvanie dlžníka ani nebolo potrebné, keďže ho žalobca ako veriteľ nemohol uskutočniť a súčasne bolo
nechybné, že dlžník svoj záväzok v pôvodnej výške a splatnosti nesplní, nakoľko v dôsledku povolenia

reštrukturalizácie na jeho majetok prišlo vo vzťahu k dlžníkovi, nie však vo vzťahu k žalovanému ako
k ručiteľovi, ku kráteniu pohľadávky a odkladu lehoty splatnosti. Okresný súd tak postupoval správne,
keď mal za preukázané, že žalobca doručil výzvu na zaplatenie spoločnosti BCI a.s. ako pôvodnému
dlžníkovi aj žalovanému. K námietke ohľadom duplicitného priznania totožného úroku z omeškania
žalobca uviedol, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, a preto žalobca navrhol, aby okresný súd vydal

opravné uznesenie.

20. Vo vzťahu k odvolaniu, ktoré podal žalovaný voči dopĺňaciemu rozsudku, žalobca uviedol, že
žalobu zobral čiastočne späť po tom, ako zo strany dlžníka došlo k úhrade splátok plnením v zmysle
reštrukturalizačného plánu. Žalobca pritom nemohol zvoliť iný postup, napr. žalovať čiastku zníženú o

splátky dlžníka, keďže nemohol predpovedať, kedy dôjde k vydaniu rozsudku a či a aká výška splátok
bude ku dňu vydania rozsudku zo strany dlžníka splnená. Túto skutočnosť tak nie je možné dávať na
ťarchu žalobcovi, ktorý v čase podania žaloby požadoval len uhradenie k tomu dňu splatnej čiastky,
na zaplatenie ktorej mal voči žalovanému nárok. Náhrada trov konania by tak mala ísť na ťarchu
žalovaného,ktorýnaprieksvojmusplatnémupeňažnémuzáväzkutentovočižalobcovinesplnilažalobca

tak bol nútený nárok uplatniť podaním žaloby. Žaloba žalobcu vrátane výšky požadovanej pohľadávky
bola pritom podaná dôvodne. Žalobca tak mal úspech v rozsahu celej žalovanej čiastky a čiastočné
zastavenie konania bolo spôsobené plnením dlžníka, ktorý je spoločnosťou majetkovo a personálne
prepojenou so žalovaným, a nie na ťarchu žalobcu, ktorý bol len nútený reagovať na splátky uhradené
dlžníkom. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu a dopĺňací rozsudok okresného súdu potvrdiť.

21. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podaným odvolaniam žalovaný písomne nereagoval.22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami

a dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.772,77 Eur s
úrokom z omeškania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami a dopĺňacím
rozsudkom v časti výroku, ktorým bol návrh žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietnutý,
krajský súd odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Krajský súd zároveň rozsudok okresného súdu v

spojení s opravnými uzneseniami a dopĺňacím rozsudkom vo výroku o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 % a dopĺňací rozsudok okresného súdu vo výroku o priznaní
náhrady trov konania týkajúcej sa zastavenej časti žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100% zrušil
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v
tejto časti na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/112/2018,
14Cob/113/2018-698 zo dňa 22.1.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa
vyššie uvedeného uznesenia dňa 24.1.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

25. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

26. Vo vzťahu k výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku rozsudku
okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami a dopĺňacím rozsudkom, ktorým bol návrh žalobcu
v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietnutý, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa
ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a analogicky aj
na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn.

1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaný podal
odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výroku, ktorým bol vo zvyšnej
časti návrh žalobcu zamietnutý. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia tento
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu nevyznel v neprospech žalovaného, a teda týmto výrokom

žalovaný nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania
nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto jeho odvolanie odmietnuté
podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
neoprávnenou osobou.

27. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.31. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami a
dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.772,77 Eur s

úrokom z omeškania a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je
žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré
už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade
skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu

SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd

poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval

správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

32. Žalovaný v podanom odvolaní zopakoval námietku absencie jeho podpisu ako fyzickej osoby -
ručiteľa na Dohode z dôvodu, že žalovaný ako fyzická osoba nebol účastníkom tejto Dohody. Krajský
súd z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 (č.l. 7 spisu, ďalej aj len Dohoda) zistil, že

jej účastníkom bol žalobca ako veriteľ a spoločnosť BCI, a.s., Žilina ako dlžník. Podľa článku III ods. 5
tejto Dohody ...„podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlasujú (teda tak predseda predstavenstva,
ako aj podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči Veriteľovi povinnosť, že Záväzok Dlžníka
(teda Dlh ako aj Cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí Dlžník“ a toto vyhlásenie potvrdzujú svojimi podpismi
na tejto zmluve.

33. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na charakter ručiteľského záväzku ako
záväzku, ktorý vzniká na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka. Ustanovenie čl. III ods. 5
Dohody možno považovať za takéto jednostranné vyhlásenie žalovaného adresované žalobcovi ako
veriteľovi, ktoré obsahuje prejav vôle žalovaného uspokojiť záväzok dlžníka v prípade, ak ho dlžník

neuspokojí. Vzhľadom na uvedený charakter ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného právneho
úkonu dlžníka, je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného v tom smere, že samotný
žalovaný ako fyzická osoba nebol účastníkom Dohody zo dňa 10.07.2013. Krajský súd poukazuje aj
na jazykové vyjadrenie ručiteľského prehlásenia, z ktorého je zrejmé, že povinnosť uspokojiť záväzok
dlžníka na seba preberajú štatutárni zástupcovia dlžníka, a to tak predseda ako aj podpredseda

predstavenstva, čo potvrdzujú svojimi podpismi na predmetnej Dohode. Je tak evidentné, že takýmto
jazykovým vyjadrením žalovaný prehlásil, že ručiteľský záväzok preberá osobne ako podpredseda
predstavenstva, teda ako fyzická osoba odlišná od dlžníka, čo potvrdzuje svojim podpisom. Neobstojí
ani argumentácia žalovaného, že na predmetnej Dohode jeho podpis ako fyzickej osoby absentuje.
ŽalovanýbolakoručiteľvDohodeoznačenýodkazomnasvojepostaveniepodpredsedupredstavenstva

a ako podpredseda predstavenstva Dohodu aj podpísal. V zhode so súdom prvej inštancie je odvolací
súd názoru, že nie je na mieste vyžadovať, aby žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka predmetnú
Dohodu, ktorá zároveň obsahuje jeho jednostranný právny úkon v podobe ručiteľského vyhlásenia ako
fyzickej osoby, podpisoval dvakrát, pričom jeden podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie
podpredsedu predstavenstva dlžníka a druhý podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie ručiteľa

- fyzickej osoby. V zhode so súdom prvej inštancie v tomto smere krajský súd odkazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V/87/2007 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe 1/2011,
v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba
jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý
je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v

procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť
jej podpis osobitne za každého z nich“.34. Ohľadom námietky žalovaného vo vzťahu k nedostatku jeho podpisu ako fyzickej osoby ručiteľa
na Dohode krajský súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v podobe rozsudku v
predchádzajúcom konaní medzi žalobcom a žalovaným sp.zn. 13Cob/137/2016 zo dňa 07.12.2016 a

tiež rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/37/2012 zo dňa 17.5.2012, v ktorom Krajský súd v
Žiline rozhodoval v obdobnom prípade, v ktorom konateľ, uvedený v záhlaví zmluvy ako osoba konajúca
za právnickú osobu, zároveň podpisom prevzal ručenie ako fyzická osoba, keď svojim podpisom
súčasne prehlásil, že preberá ručiteľský záväzok. Krajský súd uvedeným rozsudkom potvrdil rozsudok
okresného súdu, ktorým bol titulom ručenia zaviazaný na plnenie konateľ ako fyzická osoba práve na

základe jeho podpisu, ktorým zároveň podpísal aj za právnickú osobu. Krajský súd ako súd odvolací
zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry súdov nevyplýva pre všeobecné
súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu
je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutie I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov

verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa
hlavne a predovšetkým zakladá dôvera fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci.
Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, Pl. ÚS 21/00, Pl. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery

všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil dôvod na odklon od záverov prijatých vo vyššie

uvedených rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline, ani na odklon od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Obdo V/87/2007.

35. Vo vzťahu k otázke ne/určitosti vymedzenia zabezpečovaného záväzku poukazuje krajský súd na čl.
I bod 1 Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013, ktorý identifikuje pohľadávku žalobcu

vo výške 12.803,- Eur ako neuhradený zostatok faktúr vystavených žalobcom pod číslom 2012343 a
číslom 2013031. V čl. I ods. 2 predmetnej Dohody je konštatovaný nárok veriteľa na uhradenie ceny
diela objednaného objednávkou č. 110137/016 vo výške 699.000,- CZK bez DPH. V čl. I ods. 3 Dohody
je záväzok, ktorý je jej predmetom, definovaný ako dlh dlžníka podľa čl. I ods. 1 Dohody a zároveň
ako záväzok dlžníka uhradiť cenu diela uvedenú v čl. I. ods. 2 nasledovne: „Dlh a Cena ďalej spolu

aj Záväzok“. V čl. I ods. 2 je tak v spore uplatnená pohľadávka veriteľa označená v relevantnej časti
odkazom na nárok na uhradenie ceny diela objednaného objednávkou č. 110137/016 vo výške 699.000,-
CZK bez DPH. Z tejto definície záväzku potom vychádza článok III ods. 5 tejto Dohody, ktorým podpísaní
štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlásili, že berú na seba voči Veriteľovi povinnosť, že Záväzok Dlžníka
(teda Dlh ako aj Cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí Dlžník. Záväzok dlžníka, ohľadom ktorého prebral

žalovaný ako ručiteľ povinnosť jeho úhrady v prípade, ak tento záväzok voči veriteľovi neuspokojí dlžník,
je tým definovaný odkazom na faktúru identifikovanú jej číslom, dátumom splatnosti a neuhradeným
zostatkom.

36. Vo vzťahu k určitosti označenia záväzku krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že spôsob,

akým má byť záväzok identifikovaný, zákonodarca nedefinuje. Identifikáciu záväzku preto možno
vykonať akýmkoľvek spôsobom, ktorý je jednoznačný a ktorý záväzok definuje nezameniteľným
spôsobom. Krajský súd je toho názoru, že pre dostatočnú a nezameniteľnú identifikáciu predmetného
záväzku v Dohode o uznaní dlhu a jeho úhrade postačuje jeho identifikácia vymedzením záväzku,
ktorý je predmetom ručiteľského vyhlásenia žalovaného, odkazom na nárok na uhradenie ceny

diela objednaného objednávkou č. 110137/016 vo výške 699.000,- CZK bez DPH. Zvolený spôsob
identifikácie predmetného záväzku odkazom na zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo a dojednanú cenu diela
je spôsobilý nezameniteľným spôsobom identifikovať vymedzený záväzok, čím je naplnená požiadavka
určitosti záväzku v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.

37. Rovnako odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného ohľadom vážnosti
jeho vôle pri podpise Dohody s tým, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie prehliadol z nepozornosti.
Vo všeobecnosti platí, že právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu tohto
právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcelsvojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú právne normy.
Nevážnosť vôle konajúceho je spravidla zrejmá pri prejave vôle, ktorý bol urobený žartom, zjavným
preháňaním, pri hre, na javisku alebo v prípade predstierania vôle. Krajský súd konštatuje, že ak by

druhej strane, teda v tomto prípade žalobcovi, nebolo zrejmé, že na strane žalovaného pri uzatváraní
dohody absentuje vážnosť jeho vôle, žalobca by takýto prejav vôle akceptoval a právny úkon by na
základe tohto prejavu vôle vznikol, tak je potrebné chrániť dôveru žalobcu. V opačnom prípade by sa
ktokoľvek mohol odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna, čím by došlo k spochybneniu právnej istoty
účastníkov zmluvných vzťahov. V prejednávanom prípade zo skutkových okolností nevyplýva záver, v

zmysle ktorého by bolo možné konštatovať, že prejav vôle žalovaného pri uzatváraní dohody nebol
vážny. Žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.11.2017 (zápisnica založená na
č.l. 363-371 spisu) na otázku právneho zástupcu žalobcu, či čítal danú dohodu o uznaní pred tým,
ako ju podpísal, odpovedal, že určite áno. Okresný súd vecne správne konštatoval neštandardný a
navádzajúci charakter otázky právneho zástupcu žalovaného, či keď žalovaný tento dokument čítal, či
čítal aj ručiteľské vyhlásenie, na čo žalovaný odpovedal, že nie. V zhode so súdom prvej inštancie tak

krajský súd toto vyjadrenie žalovaného s prihliadnutím na jeho predchádzajúce vyjadrenie, že dohodu
čítal, posúdil ako nedôveryhodné a účelové, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu odpoveď žalovaného na
otázku žalobcu, či ako podpredseda predstavenstva nečítal zmluvu do konca, keď žalovaný uviedol:
„ja som predsa uviedol, že som to čítal“. V podrobnostiach ohľadom vyslovených záverov súdu prvej
inštancie k tejto otázke odkazuje krajský súd na odôvodnenie okresného súdu v ods. 36 odvolaním

napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

38. V podanom odvolaní žalovaný spochybnil odkaz súdu prvej inštancie na predchádzajúce konanie
vedené medzi tými istými sporovými stranami pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 38Cb/152/2014
s tým, že v aktuálne vedenom konaní a v tomto predchádzajúcom konaní sa uplatňovali odlišné nároky.

Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/152/2014-69 zo dňa
14. januára 2016 (č.l. 48 spisu) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/137/2016 zo dňa
7.12.2016 (č.l. 42 spisu), ktorým bol uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdený, uvádza, že aj v
tomto predchádzajúcom konaní bola ako rozhodujúca riešená predovšetkým otázka existencie platného
ručiteľského vyhlásenia žalovaného, obsiahnutého v predmetnej dohode o urovnaní. V danom konaní

bola konštatovaná platnosť tohto ručiteľského záväzku, keď námietky žalovaného ohľadom nedostatku
jeho podpisu ako ručiteľa na predmetnej dohode a námietky vo vzťahu k neurčitosti vymedzenia
zabezpečovaného záväzku neboli vyhodnotené ako dôvodné. Tieto závery tak bez pochýb možno
vztiahnuť aj na prebiehajúce súdne konanie. V predchádzajúcom súdnom konaní na základe tej istej
dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému ako ručiteľovi

titulom neuhradeného záväzku dlžníka BCI a.s. v zmysle zmluvy o dielo č. 24/110123/12/01-135 a
odkazom na faktúru č. 2012343. V aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní je na základe tej istej
dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade uplatnený voči žalovanému ako ručiteľovi záväzok, ktorý dlžníkovi
vznikol voči žalobcovi na základe zmluvy o dielo, ktorého vykonanie si dlžník ako objednávateľ
objednal u žalobcu objednávkou č. 110137/016. Krajský súd v tomto smere zvýrazňuje, že zo strany

žalovaného samotná existencia tohto záväzku dlžníka voči žalobcovi z uvedenej objednávky nebola
spochybnená. Obdobne tak v predchádzajúcom súdnom konaní dlžník nespochybňoval existenciu
peňažnejpohľadávkyžalobcuvočidlžníkovivzmyslefaktúryč.2012343.Predmetompredchádzajúceho
aj aktuálneho súdneho konania tak boli výlučne námietky žalovaného týkajúce sa existencie či
neexistencie jeho postavenia ručiteľa vo vzťahu k záväzkom dlžníka spoločnosti BCI a.s. voči žalobcovi

ako veriteľovi a keďže existencia týchto záväzkov vo vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom spochybnená
nebola, v predchádzajúcom ani aktuálnom súdnom konaní otázky ohľadom existencie či výšky týchto
pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi neboli riešené. V obidvoch súdnych konaniach sa tak riešila totožná
právna otázka, či na základe dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade má žalovaný postavenie ručiteľa v
zmysle čl. III. bod 5 tejto dohody, teda či ručiteľ je povinný uhradiť záväzok dlžníka v prípade, ak veriteľa

neuspokojí dlžník. Okresný súd preto vecne správne poukázal na závery plynúce z právoplatného
rozhodnutia okresného súdu v konaní sp.zn. 38Cb/152/2014 v spojení s rozhodnutím krajského súdu.

39. Podľa názoru krajského súdu nemôžu obstáť ani námietky žalovaného v podanom odvolaní,
že žalovaný mal na pojednávaní konanom dňa 10.11.2017 spochybniť doručenie výzvy adresovanej

pôvodnému dlžníkovi. Krajský súd v tomto smere poukazuje na zápisnicu z pojednávania pred okresným
súdom zo dňa 10.11.2017 (č.l. 363-371 spisu), z ktorej vyplýva, že po zrušení uznesenia o skončení
dokazovania boli právni zástupcovia sporových strán okresným súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k
doručeniu výzvy na splnenie ručiteľského záväzku. Právny zástupca žalovaného následne spochybnildátum doručenia tejto výzvy zistený z konania sp.zn. 38Cb/152/2014 s tým, že je dôkazným bremenom
žalobcu preukázať, kedy bola výzva na plnenie žalovaným prevzatá. Výzvu adresovanú pôvodnému
dlžníkovi na plnenie ako podmienku pre vznik možnosti domáhať sa nároku voči ručiteľovi spomenul

právny zástupca žalovaného v rámci svojho vyjadrenia na tom istom pojednávaní, ako ďalšiu podmienku
pre možnosť uplatnenia nároku vyplývajúceho z hmotného práva (č.l. 366 spisu). Čo sa týka otázky
uplatnenia výzvy žalobcu ako veriteľa voči spoločnosti BCI a.s. ako dlžníkovi, poukazuje krajský súd
na skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu okresného súdu. Z tohto je nepochybné, že žalobca
svoj nárok na plnenie voči spoločnosti BCI a.s. ako dlžníkovi riadne uplatnil v reštrukturalizačnom konaní

(č.l. 114 spisu), kde uplatnená pohľadávka je uvedená ako zistená vo výške 0,00 Eur, pričom zároveň
je v reštrukturalizačnom pláne uvedené, že ohľadom tejto pohľadávky bola podaná incidenčná žaloba
(č.l. 269 spisu). Okrem toho v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dlžník BCI a.s. na základe
reštrukturalizačného plánu túto pohľadávku voči žalobcovi spláca do výšky určenej reštrukturalizačným
plánom, teda do výšky 15 % tejto pohľadávky, pravidelnými štvrťročnými splátkami. Možno preto
konštatovať, že pohľadávka zo strany žalobcu bola voči spoločnosti BCI a.s. ako dlžníkovi riadne

uplatnená, a to opakovane jednak v rámci reštrukturalizačného konania a jednak podaním incidenčnej
žalobyatútopohľadávkudlžníkBCIa.s.vočižalobcovispláca.Obdobnenemôžeobstáťaninámietka,že
zo strany žalobcu nebol na plnenie tohto záväzku vyzvaný žalovaný ako ručiteľ. Za takúto výzvu možno
nepochybne aj v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať okrem iného žalobu, na základe ktorej bolo
začaté toto aktuálne prebiehajúce súdne konanie, ktorou žalobca voči žalovanému ako ručiteľovi uplatnil

predmetný nárok na plnenie. Z uvedeného preto nemôžu obstáť odvolacie námietky žalovaného, že by
nebolo preukázané doručenie výzvy na zaplatenie pôvodnému dlžníkovi BCI a.s., resp. žalovanému ako
ručiteľovi.

40. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto namieste rozsudok okresného súdu v spojení

s opravnými uzneseniami a dopĺňacím rozsudkom v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.772,77 Eur spolu s úrokom z omeškania potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

41. Krajský súd vo vzťahu k výroku rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami

a dopĺňacím rozsudkom, ktorým výrokom okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, a vo vzťahu k výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým okresný súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania týkajúcej sa zastavenej časti voči žalovanému v rozsahu 100 %, uvádza,
že v tejto časti je odvolací prieskum krajského súdu daný jednak odvolaním podaným žalovaným
výslovne voči výroku o trovách konania v dopĺňacom rozsudku okresného súdu a tiež v zmysle ust. § 379

CSP vo vzťahu k rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami a dopĺňacím rozsudkom,
kedy výrok o trovách konania v tomto rozsudku okresného súdu je závislý od rozhodnutia o vyhovujúcom
výroku vo veci samej, napadnutom odvolaním žalovaného.

42. Krajský súd vo vzťahu k týmto výrokom súdu prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie o trovách

konania rozhodoval dvomi samostatnými výrokmi, keď v rozsudku v spojení s opravnými uzneseniami
a dopĺňacím rozsudkom rozhodoval o trovách konania s prihliadnutím na úspech žalobcu vo veci a s
prihliadnutím na nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania, kde okresný súd úroky požadované za
deň 4.11.2013 zamietol. Zároveň okresný súd výrokom dopĺňacieho rozsudku samostatne rozhodoval o
trovách konania v zastavenej časti, a to na základe vyhodnotenia otázky zavinenia zastavenia konania

v tejto časti. Krajský súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania poukazuje na ust. §
262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Okresný súd v dôsledku opomenutia rozhodnutia o zastavení
konania v časti rozhodol vo veci jednak rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami a jednak
dopĺňacím rozsudkom, pričom v každom z týchto rozsudkov uviedol samostatný výrok o náhrade trov

konania. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že z dikcie ustanovení Civilného sporového poriadku
vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania primárne rozhoduje podľa pomeru
úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), ktorá zásada rozhodovania podľa pomeru úspechu vo veci je
doplnená zásadou zavinenia v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. V rámci rozhodovania o trovách konania
je pritom namieste rozhodnúť jedným výrokom, v ktorom súd zohľadní tak otázku úspechu či neúspechu

sporových strán v konaní o veci samej, ako aj prípadnú otázku zavinenia zastavenia konania v časti.
Nebol preto správny postup súdu prvej inštancie, ktorý osobitným výrokom rozhodoval o trovách konania
v zastavenej časti. Zároveň okresný súd v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku bez opory v spisom
materiáli uviedol, že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi časť jeho pohľadávky. O trováchkonania bude potrebné okresným súdom opätovne rozhodnúť za komplexného vyhodnotenia úspechu
žalobcu a žalovaného v konaní v celosti so zohľadnením a vyhodnotením otázky zavinenia zastavenia
konania v časti, a to jedným výrokom, ktorým súd vyporiada celý nárok na náhradu trov konania. V

rámcirozhodovaniaotrováchkonaniasaokresnýsúdvyporiadaajsodvolacíminámietkamižalovaného,
ktoré boli uplatnené v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania obsiahnutom v dopĺňacom
rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil k zrušeniu rozsudku okresného súdu v spojení
s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o náhrade trov konania a rovnako k
zrušeniu dopĺňacieho rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania v zastavenej časti.

Okresný súd v rámci opätovného rozhodnutia o trovách konania rozhodne aj o trovách spojených s týmto
odvolacím konaním.

43. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.