Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113218252.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: A.. X.. A. T. P.., nar. XX.
XX.XXXX, bytom N. I. XXX/X, XXX XX U. proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
v Trenčíne, so sídlom Študentská 2, 911 01 Trenčín, IČO: 31 118 259, práv. zastúpený Mgr. Karolom
Vlasákom, advokátom, so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín o určenie neplatnosti výpovede a
náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa konečnou žalobou domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného
zo dňa 5.2.2013, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 6.2.2013 je neplatná a pracovný pomer trvá,
zaplatenia náhrady mzdy od 22.7.2013 ( čl. 560 spisu ) vo výške určenej súdom do právoplatného
rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady trov konania. Uviedol, že

u žalovaného pracoval počnúc dňom 1.10.2002 na základe pracovnej zmluvy č. X/XXXX na dobu
neurčitú. Dňa 29.6.2012 bola uzatvorená medzi stranami dohoda o zmene pracovnej zmluvy počnúc
od 1.7.2012, predmetom dohody bola zmena pracovných podmienok v bode 4, ktorým sa zmenil
dohodnutý druh práce na a/ výkon funkcie vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste docent v
odbore politológia a b/ na základe schválenia v Akademickom senáte TnUAD a menovacieho dekrétu
výkon funkcie prorektora pre investície, stratégiu a rozvoj do odvolania, najdlhšie však do 17.3.2014

a v bode 5/ sa zmenilo miesto výkonu práce na Trenčín, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
v Trenčíne. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 24.7.2012 sa bod 4 od 1.8.2012 do 30.4.2013
doplnil o pracovné činnosti vykonávané zamestnancom pri realizácii projektu OPV-2009/1.2./01-SORO
"Digitalizácia TnUAD: Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania a skvalitneniu študijných programov v
súlade so zmluvou o NFP na hlavný pracovný pomer na pozícii: 4.1.41. Recenzent č.2 univerzitných
predmetov". V rozpore s pracovnou zmluvou a dohodami o jej zmene mu žalovaný listom zo dňa
1.10.2012 dal výpoveď pre nadbytočnosť podľa ust. § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce z dôvodu

nadbytočnosti, ktorú dňa 12.10.2012 písomne odvolal. Dňa 6.2.2013 mu bola žalovaným doručená
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 5.2.2013, z dôvodu podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka
práce z dôvodu nadbytočnosti, ktorá je predmetom žaloby. Vo výpovedi bolo uvedené, že na
základe rozhodnutia rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne č. X/XXXX o znížení
počtu zamestnancov TnUADv súčasti Katedra politológie sa dňom 15.2.2013 ruší pracovné miesto
vysokoškolského učiteľa vo funkcii docent, na ktorom bol žalobca zaradený ; ďalej sa vo výpovedi

uvádza, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov politológie z dôvodu poklesu študentov tejto katedry
a prehodnotenia aktuálnych požiadaviek na rozsah činnosti katedry politológie a z nich vyplývajúcej
potreby práce. Žalovaný uviedol, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratšípracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, že nemá pre žalobcu ani
inú vhodnú prácu a od 16.2.2013 ani nevyžaduje jeho prítomnosť na pracovisku až do skončenia
jeho pracovného pomeru. Žalovaný však hneď následne dňa 14.2.2013 vypísal výberové konanie na

pracovné miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii docent v študijnom odbore 3.1.1. Sociológia na
katedre sociálnych a humanitných vied, teda na jeho miesto a vo výberovom konaní žalobca prijal
nového zamestnanca ( p. C.) počas plynutia jeho výpovednej doby. Takto žalovaný postupoval napriek
ust. § 61 ods.3 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva povinnosť zamestnávateľa, že počas 2 mesiacov
nesmie znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru naň iného

zamestnanca. Z uvedených skutočností je zrejmé, že výpovedný dôvod u žalobcu nejestvoval a nie je
pravda, že by žalovaný nemal pre neho inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť. Žalovaný teda
nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede vyplývajúcu z ust. § 63 ods.2 Zákonníka práce , pretože
ak mal voľné miesto a žalobcovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. Žalobca poukázal
na to, že bol z práce "zámerne vyhodený" v polovici rozbehnutého akademického roka 2012/2013 a
poukázal na stanovisko k jeho výpovedi od doc. X.. N. H., P..; garanta študijného programu Európske a

globálne štúdie študijného odboru 3.1.6. Politológia TnUAD. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu č.
X/XXXX s dohodami o je zmene zo dňa 29.6.2012 a 24.7.2012, výpoveď z 1.10.2012 a jej odvolanie z
12.10.2012, menovací dekrét, skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 5.2.2013, stránku z
internetu, kde bolo vypísané sporné výberové konanie.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalovaným skončili pracovný pomer dňa 31.5.2013,

ktorýbolzaloženýpracovnouzmluvouzodňa30.9.2002vznenídodatkovzodňa29.6.2012a24.7.2012.
Výpoveď žalobca prevzal do vlastných rúk dňa 6.2.2013 a 3- mesačná výpovedná
doba v zmysle ust. § 62 ods.7 a § 62 ods.3 písm.b/ Zákonníka práce začala plynúť dňa 1.3.2013
a skončila sa dňa 31.5.2013. Podľa ust. § 76 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce a znenie kolektívnej
zmluvy TnUAD žalobcovi bola vyplatená mzda za 7 mesiacov. Ku skončeniu pracovného

pomeru došlo z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ust. § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce a
žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v dohodnutom
mieste výkonu práce a nemal pre žalobcu ani inú vhodnú prácu a preto mu oznámili, že od 16.2.2013
nevyžadujújehoprítomnosťnapracoviskuaždoskončeniapracovnéhopomeru. Žalovanýkuskončeniu
pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom pristúpil na základe príkazu rektora č. X/XXXX zo dňa

21.12.2012, v ktorého bode 2. určil povinnosť vykonať podrobnú analýzu uzatvorených pracovných
pomerov a následne navrhnúť opatrenia na efektívne a hospodárne využitie pracovnej sily. Na základe
vykonanej analýzy vedúci Katedry politológie navrhol žalovanému zrušiť pracovné miesto docenta
katedry politológie ku dňu 1.2.2013 z dôvodu zníženia počtu študentov uvedenej katedry. V nadväznosti
na príkaz rektora č. X/XXXX zo dňa 21.12.2012 a návrhu vedúceho Katedry politológie zo dňa 16.1.2013

rozhodol rektor rozhodnutím č. X/XXXX zo dňa 18.1.2013 o zrušení /okrem iného/ i
pracovného miesta docent, začleneného organizačne na Katedre politológie TnUAD ku dňu 15.2.2013.
Potom žalovaný v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce požiadal ako zamestnávateľ predsedu ZO OZ
vykonávajúci svoju činnosť u žalovaného o zvolanie zasadnutia za účelom prerokovania skončenia
pracovného pomeru okrem iných zamestnancov aj žalobcu, z dôvodu nadbytočnosti. Zasadnutie ZO

OZ sa uskutočnilo dňa 1.2.2013 a v písomnom uznesení z bodu 3.2. vyplýva, že výbor prerokoval
skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre nadbytočnosť, bez pripomienok. Žalobca sa žalobou
domáhalneplatnostivýpovedespoukazomnaust.§61ods.3Zákonníkapráce,ktorébolopodľažalobcu
porušené tým, že dňa 14.2.2013 žalovaný vypísal výberové konanie na miesto vysokoškolského učiteľa
vo funkcii docent v študijnom odbore 3.1.1.-sociológia a teda podľa žalobcu na jeho miesto žalovaný

prijal nového zamestnanca počas plynutia výpovednej lehoty žalobcu. Žalovaný s takýmto názorom
nesúhlasil, pretože na základe účastníkmi nespochybňovanej pracovnej zmluvy a v zmysle jej dodatkov
žalobca vykonával od 1.7.2012 pre žalovaného prácu vo funkcii vysokoškolského učiteľa na funkčnom
mieste docent v odbore politológia a to až do skončenia pracovného pomeru. Nakoľko výberové
konanie, na ktoré žalobca poukazuje sa týkalo obsadenia pracovného miesta vysokoškolského učiteľa

vo funkcii docent v študijnom odbore sociológia, nemohol sa žalovaný dopustiť porušenia ustanovenia §
61 ods.3 Zákonníka práce a tvrdenie, že výpovedný dôvod ( nadbytočnosť) neexistoval, sa nezakladá
na pravde. Na základe uvedených skutočností mal za to, že došlo ku platnému skončeniu pracovného
pomeru so žalobcom za dodržania všetkých zákonom stanovených povinností. Predložil ako dôkazy
Príkaz rektora č. X/XXXX, návrh na zrušenie pracovného miesta, rozhodnutie rektora č. X/XXXX, list

č. XXX/R/XXXX zo dňa 29.1.2013, uznesenie z rokovania výboru Základnej organizácie odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 1.2.2013.
3. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2017 č.k. 14Cpr/6/2013-391 súd
žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Krajský súd v Trenčíne uznesenímč.k.5CoPr/6/2017-421 zo dňa 25.04.2018 na odvolanie žalobcu rozsudok súdu I. inštancie zrušil
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení súd II. inštancie uviedol, že
v danej veci žalobca okrem iného tvrdil, že nie je daná príčinná súvislosť medzi jeho nadbytočnosťou a

organizačnými zmenami, vedúcimi k ukončeniu jeho pracovného pomeru so žalovaným, nakoľko celé
konanie v súvislosti s tzv. organizačnými zmenami a samotná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože skutočným cieľom žalovaného bolo pomstiť sa žalobcovi za jeho konanie ako prorektora voči
ľuďom blízkym rodine novozvoleného rektora organizácie žalovaného. Z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že sa súd prvej inštancie

s touto námietkou zaoberal a vyporiadal, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie neposudzoval platnosť
výpovede z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce aj z hľadiska, či takýto
pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s čl. 2 vetou druhou a § 13 ods. 3 Zákonníka práce; R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/42/2010 ).

4. Ďalej súd II. inštancie uložil súdu I. inštancie opätovne posúdiť platnosť výpovede z pracovného
pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to aj z hľadiska, či takýto pracovnoprávny
úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi, pričom sa vyporiada aj s podstatnými námietkami žalobcu,
teda aj s námietkou, že okrem prác na katedre politológie vykonával aj práce podľa bodu B pracovnej
zmluvy na hlavný pracovný pomer na pozícii 4.1.41 Recenzent č.2 univerzitných predmetov a výpoveď

daná žalobcovi z organizačných dôvodov nepokrývala pracovný výkon pod bodom B pracovnej zmluvy,
ako aj s námietkou, že išlo o výpoveď danú vedecko-pedagogickému zamestnancovi TnUAD s právom
pôsobiťnapôdeuniverzitydodovŕšenia70rokovveku,akoiďalšímipodstatnýminámietkamianásledne
vo veci opätovne rozhodne, s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne

zdôvodní.
5. Súd I. inštancie sa dôsledne riadil závermi odvolacieho súdu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, povereného zamestnanca žalovaného, oboznámil Zápisnicu z rokovania výboru Základnej
organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 23.1.2013, program
Rokovania tohto výboru z 11.1.2013, uznesenie z rokovania výboru Základnej organizácie odborového

zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 23.1.2013, zápis z výberového konania
na obsadenie pracovného miesta na Katedre sociálnych a humanitných vied Fakulty sociálno-
ekonomických vzťahov TnUAD z 12.3.2013, vedeckopedagogickú charakteristiku žalobcu, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 10.12.2013, pracovné zmluvy K.. K. K., N.. T. K., N.. W. J., N.., X.. W. T., zoznam
pracovníkov prihlásených do sociálnej poisťovne, od 1.1.2013 do 30.4.2013, oznámenie o odchode

žalobcu do predčasného starobného dôchodku, potvrdenie zo sociálnej poisťovne z 30.5.2013 a
rozhodnutie sociálnej poisťovne z 12.6.2013, dlhodobý zámer TnUAD na roky 2012 až 2020, doklady o
vzdelanížalovaného,písomnévyjadreniažalovanéhoadokladypreukazujúcejehospôsobilosťnavýkon
práce a zoznam publikačnej činnosti, oboznámil správu z 5.5.2017, že žalovaný nemal voľné pracovné
miesta a neuzatvoril ku dňu podania výpovede žiadne pracovné zmluvy. Doplnil dokazovanie výsluchom

navrhovaných svedkov doc. N.. N.. J. S., N.. a A.. X.. S. H. N.. , oboznámil písomné vyjadrenie žalobcu
doručeného súdu zo dňa 4.9.2018, zo dňa 6.11.2018 a 3.12.2018, správu o činnosti Akademického
senátu Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka za rok 2012, vyjadrenie žalovaného zo 17.12.2018,
záverečné vyjadrenie žalovaného.
6. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na účelovosť konania žalovaného pri podaní výpovede.

Výpovedný dôvod podľa § 63 ods1 b/ ZP považuje žalobca za vykonštruovaný a v tejto súvislosti
poukazuje na bod 4 Zápisnice výboru ZO odborového zväzku z 23.01.2013, kde sa uvádza, že
treba riešiť pracovno-právne vzťahy s jednotlivými zamestnancami, ktorí poškodzovali dobré meno
žalovaného ako X.. J., X.. J., p. H., žalobca a ďalší. Poprel, že by bol nadbytočný, pretože má
potrebné vzdelanie na výkon práce vo funkcii docent v študijnom odbore sociológia a všetky úlohy,

ktoré mu vyplývali z pôvodnej pracovnej zmluvy žalovaný plnil aj v súčasnosti, čiže tieto trvajú.
Poukázal na to, že má vzdelanie ekonomického zamerania - kvalifikácia Ing., má filozofické vzdelanie
z filozofie a je kandidátom filozofických vied s medzinárodným diplomom a mám ďalší stupeň VŠ
ako vedecko-pedagogický docent a aj technické vzdelanie. Prešiel 2x výberovým konaním, robil
garanta 10 vedných disciplín a to aj v odbore 311 - sociológia; o čom svedčí aj obsah pôvodnej

výpovede, ktorú mu dal dňa 01.10.2012 prof. X.. S. C. a z obsahu vyplýva, že aj takúto funkciu
zastával. Pôsobil na fakulte priemyselných technológií, neskôr sa z Púchova premiestnil do Trenčína a je
kvalifikovaným pedagógom pre výučbu, ekonomických, filozofických a sociologických vedných disciplín
na akreditovaných študijných odboroch. Ak by nebol zaradený, spôsobilo by to problémy pri akreditácii vodbore politológia, pretože MŠ SR skúma počet príslušných pedagogických pracovníkov, či sú schopní
vykonávať kvalitnú výučbu v konkrétnom odbore a pokiaľ by ich nebolo dostatok, MŠ SR neudelí v
predmetnom odbore akreditáciu. On bol súčasťou tohto akreditovaného programu a stále je garantom v

akreditovaných programoch v odbore politológia a to u 2 študijných programov politológia, bakalárske a
inžinierske štúdium + denná a diaľková forma štúdia a európske a globálne štúdie. Pokiaľ ide o funkciu
prorektora, tej sa musel pod nátlakom vzdať dňa 19.12.2012, kedy podpísal abdikáciu a bol z funkcie
odvolaný. O tom, že sa vykonáva ďalšie výberové konanie na funkciu docent v odbore sociológia,
sa dozvedel neskoro, do tohto výberového konania sa neprihlásil, lebo nemohol, pretože v tom čase

prebiehalo skončenie pracovného pomeru so žalovaným. Žalovaný mu od 14.2.2013 zablokoval prístup
na intranet TnUAD ako aj vstup do systému AIS, čím sa stal oznam o výberovom konaní pre žalobcu
nedostupným. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal aj iné miesta, ktoré mu mal ponúknuť s tým, že dňa
04.02.2013 boli prijatí do pracovného pomeru so žalovaným rôzne osoby a to: W. T., K.. K. K., N.. K. a
W. J.. Dožadoval sa predloženia analýzy pracovných pomerov, využitia pracovných síl a efektívnosti ich
práce pri stanovenom týždennom fonde pracovného čau v trvaní 37,5 hodiny a konkrétnej analýzy, na

základe ktorej mal byť nadbytočný. Dožadoval sa predloženie menného zoznamu osôb, ktoré žalovaný
prihlásil od 16.1.2013 do 6.2.2013 na zdravotné a sociálne poistenie spolu s predloženými pracovnými
zmluvami a dožadoval sa vypočutia svedkov W.. C. K. N.., X.. K. C. N.., doc. X.. N. H. P.. a doc. N..
N.. J. S. a doc. X.. S. H. na dôvody jeho výpovede. Na základe zoznamu prihlásených zamestnancov
označil za miesta, ktoré mu mal žalobca ponúknuť ako voľné pracovné, miesta nasledovných osôb: A.

N., S. N., K. K., H. J., X. S., W. F., D. F., S. Z., O. A., S. J., V. H., Q. K. a tvrdil, že mu mali ponúknuť
prácu vedeckého pracovníka na plný úväzok, resp. ho mali prijať na miesto docenta v odbore sociológia
bez výberového konania.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že rektor ako štatutár mal oprávnenie rozhodnúť s ktorými
zamestnancami ukončí pracovný pomer, pričom v danom prípade bolo treba riešiť situáciu ohľadne

zamestnancov, pretože rektor zodpovedá ministrovi za hospodárenie žalovaného a nakladanie s
finančnými prostriedkami. Na základe zistenia počtu študentov a rozhodnutia Doc. S. bol daný návrh
na zníženie počtu zamestnancov a miesto, ktoré sa rušilo na katedre politológie nebolo jediné. Na
základe návrhu Doc. S. a jeho rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov na katedre politológia bolo
rozhodnuté rozhodnutím 1/2013 o znížení počtu zamestnancov a rozhodnutím 2/2013 bolo zrušené

miesto, na ktorom pôvodne pracoval žalobca. Toto zrušenie miesta nemá nič spoločného s akreditáciou
jednotlivých odborov, toto by sa malo riešiť inde, pričom postup pri obsadzovaní pracovných miest, je
daný zákonom a internými predpismi. Z týchto predpisov vyplýva, že VŠ miesta sa môžu obsadzovať
výlučne výberovým konaním pokiaľ ide o VŠ učiteľov, docentov a profesorov a vedúcich zamestnancov
nadobu5rokovpričomajsamotnýžalobcataktoabsolvoval2výberovékonania.Tietovýberovékonania

sú následne zverejňované na web stránke a médiách a o tomto sa dozvedel zrejme aj žalobca. V
čase keď bola daná výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru, žalovaný nemal pre neho žiadne voľné
miesto a musel rešpektovať rozhodnutie rektora. Žalovaný má 4 fakulty, pričom výberové konanie, ktoré
bolo vypísané po výpovedi danej žalobcovi sa týkalo uvoľneného miesta docenta v študijnom odbore
sociológia pôvodne obsadenom p. Doc. C., ktorý mal kvalifikáciu v odbore avšak pôsobil na čiastočný

pracovný úväzok, ktorý mu mal končiť 30.06.2013. Preto v predstihu boli zverejnené podmienky na
výberovékonaniedňa14.02.2013,natotojehomiesto,nakoľkoA..C.malpodľazákonapracovnýpomer
na dobu určitú a mala mu uplynúť 5 ročná doba. Preto bolo vypísané výberové konanie s predstihom, aby
sa toto jeho miesto obsadilo pred uplynutím jeho pracovného úväzku podľa § 77 ods. 4 vysokoškolského
zákona. Toto miesto nebolo možné ponúknuť žalobcovi a tento sa na toto miesto nemohol dostať nijak

inak, len tým, že sa fyzicky prihlási do tohto výberového konania a bude sa uchádzať o miesto Doc. C..
Iná možnosť predĺženia jeho pracovného pomeru počas výpovednej doby nebola možná, žalobcovi toto
miesto nebolo možné ponúknuť, lebo sa obsadzuje výlučne výberovým konaním. Žalovaný poukázal
na to, že výpoveď bola riadne prerokovaná so zástupcami odborov. Títo nemali voči výpovedi žiadne
výhrady. Iné voľné miesto okrem tohto, zodpovedajúce kvalifikácii žalobcu nemali. Žalovaný poukázal

na to, že pracovníci K.. K. K. a N.. K. boli prijatí ako asistenti na fakultu Sociálno-ekonomických
vzťahov bez výberového konania na čiastočný pracovný úväzok, K.. K. K. na 40% úväzok a N.. T. K.
na 75% pracovný úväzok a pracovné zmluvy boli s nimi uzavreté od 4.2.2013 do 10.5.2013, teda boli
dohodnuté ešte pred doručením výpovede žalobcovi a do ukončenia výpovednej doby. Pracovník N..
W. J. N.. ako odborný asistent na katedre Politológie má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, do

1.9.2017 na základe úspešnosti vo výberovom konaní, ktoré sa konalo dňa 29.6.2012, teda dávno pred
vypovedaním pracovnej zmluvy žalobcovi. Pracovník X.. W. T. ako odborný asistent na fakulte Sociálno-
ekonomických vzťahov pracoval v uvedenej funkcii bez výberového konania na 40% úväzok, na základe
pracovnej zmluvy na dobu určitú a to od 4.2.2013 do 17.5.2013 a následne ako vedúci oddelenia správymajetku na základe výberového konania riadne zverejneného, opäť na dobu určitú od 10.6.2013 do
9.6.2014. Vzhľadom na reálne trvanie pracovných pomerov uvedených zamestnancov prichádzala do
úvahy ako iná relatívne vhodná práca pre žalobcu iba pracovná pozícia vedúceho oddelenia správy

majetku vykonávaná X.. W. T. a obsadzovaná na základe výberového konania, ktorého sa žalobca
nezúčastnil, hoci mal možnosť, nakoľko výberové konanie bolo riadne zverejnené na webovej stránke
žalovaného.
X. Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce ( účinného v čase podania výpovede) pracovný pomer možno
skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

9. Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce ( účinného v čase podania výpovede) zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.
10. Podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce ( účinného v čase podania výpovede) zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté

ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
11.Podľa§42Zákonníkapráce(č.311/2001Z.z.účinnéhovčasevznikupracovnéhopomeru) pracovný
pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno
písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
12. Podľa § 43 ods.1 Zákonníka ( účinného v čase vzniku pracovného pomeru) práce v pracovnej

zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh
práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma (opis pracovných činností), b) miesto výkonu práce (obec a
organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú
dohodnuté v kolektívnej zmluve.
13. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce ( účinného v čase vzniku pracovného pomeru) zamestnávateľ v

pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné
termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
14. Podľa § 77 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z v znení nesk. predpisov obsadzovanie pracovných miest
vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým
konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie

docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa.
Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak
ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na
jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí
byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.

15. Podľa § 77 ods.4 zák.č. 131/2002 Z.z. ( účinný v čase podania výpovede) vysokoškolský učiteľ
môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na
päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pričom celkový
čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta,
vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor", a ak ide o funkciu

profesora, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "profesor", získava právo na
pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto
funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.
16.Podľa§142ods.1,2Zákonníkapráce(účinnéhovčasepodaniavýpovede)akzamestnanecnemôže
vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke

surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými
príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho
priemernéhozárobku.Akzamestnanecnemoholvykonávaťprácuprenepriaznivépoveternostnévplyvy,
poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.
17. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ( účinného v čase podania výpovede) ak nemohol zamestnanec

vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
18. V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že žalobca pracoval u žalovaného na
základepracovnejzmluvyč.X/XXXXnaposledy akodocentvodborepolitológiasmiestomvýkonupráceTrenčín, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Žalovaný 18.1.XXXX rozhodnutím
rektora č. X/XXXX o znížení počtu zamestnancov na rektoráte TnUAD rozhodol o organizačnej zmene,
spočívajúcej okrem iného aj v zrušení 1 pracovného miesta docenta, ktoré je organizačne začlenené

na Katedre politológie TnUAD, s účinnosťou od 15.2.2013. Výpoveď žalobcovi bola na žiadosť
rektora TnUAD č.p. 146/R/2013 zo dňa 29.1.2013 dňa 1.2.2013 prerokovaná Základnou organizáciou
odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD bez pripomienok a dňa 5.2.2013 bola
žalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu
nadbytočnosti. Výpoveď žalobca prevzal dňa 6.2.2013 do vlastných rúk.

19. Žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2002 č. T./F. X/XXXX
na dobu neurčitú od 1.10.2002 ( bod 2 zmluvy) s miestom výkonu práce ( bod 5) Fakulta
priemyselnýchtechnológiísosídlomvPúchove adohodnutýmdruhompráce(bod 4)docentna katedre
riadenia priemyselných systémov na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulte
priemyselných technológií so sídlom v Púchove. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. X/XXXX zo
dňa 29.6.2012 sa zmenil bod 4 pracovnej zmluvy ( dohodnutý druh práce) takto: dohodnutým druhom

práce je : A/ výkon funkcie vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste docent v odbore politológia ,
ktorého náplňou je najmä : -garantovanie kvality a rozvoja bakalárskych študijných programov v odbore
politológia kvalita produkcie, prispievanievýskumnou, organizačnou a pedagogickou činnosťou k
rozvoju poznania v danom študijnom odbore , vedenie prednášok a seminárov , hodnotenie študentov
vrátaneskúšanianaštátnychskúškach,vedeniedoktorandov,vedenieaoponovaniezáverečnýchprác,

tvorba študijných materiálov - výskumná a vývojová činnosť a zverejňovanie jej výsledkov , vedenie
výskumných tímov, organizovanie vedeckých podujatí a B/ Na základe schválenia v Akademickom
senáte TnUAD a menovacieho dekrétu výkon funkcie prorektora pre investície , stratégiu a rozvoj
do odvolania, najdlhšie však do 17.3.2014, ktorého náplňou je najmä : -činnosť v oblasti investičnej
výstavby a verejného obstarávania , rozvojových projektov -práca s verejnosťou a ďalšia činnosť

charakterizovaná v organizačnom poriadku rektorátu. Bod 5 ( miesto výkonu práce) sa zmenilo na
Trenčín, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy
č. X/XXXX zo dňa 24.7.2012 sa zmenil bod 4, ( druh práce) ktorý sa od 1.8.2012 do 30.4.2013
doplnil o pracovné činnosti vykonávané zamestnancom pri realizácii projektu OPV-2009/1.2/01-SORO
„ Digitalizácia TnUAD: Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania a skvalitnenie študijných programov “

v súlade v súlade so zmluvou o NFP na hlavný pracovný pomer na pozícii : 4.1.41 Recenzent 2
univerzitných predmetov. V ostatných ustanoveniach zostala pracovná zmluva nezmenená.
XX. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že medzi stranami bola od počiatku uzatvorená iba jedna
pracovnázmluvač.X/XXXX,ktorásameniladvomadodatkami zodňaXX.X.XXXXaXX.X.XXXXvbode
X ( dohodnutý druh práce) a v bode X ( miesto výkonu práce). Zmena bodu X. pracovnej zmluvy č. X/

XXXX teda nepredstavuje založenie nového pracovného pomeru, ale iba zmenu pôvodne dojednanej
pracovnej náplne , teda konkretizáciu pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu
práce v pracovnej zmluve. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákonníka práce je zrejmé, že
pracovnoprávny vzťah sa zakladá výlučne pracovnou zmluvou a končí sa ukončením pracovnej zmluvy
ako celku a nie ukončením jednotlivých pracovných náplní ( bez ich špecifikácie ) jedným zo spôsobov

uvedených v § XX ods. X Zákonníka práce formou dohody, výpovede, okamžitým skončením alebo
skončením v skúšobnej dobe. Žalobca dostal výpoveď z pracovnej zmluvy č. X/XXXX vrátane jej X
dodatkov a teda aj bodu B/ z Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a
činnosť pod bodom B/ je bez najmenších pochybností iba zmenou dohodnutého druhu práce v pôvodnej
pracovnej zmluve ( bodu X) , pretože to vyplýva zo samotného textu tejto Dohody. Bod B/ Dodatku teda

predstavuje iba pracovnú náplň a nie novú pracovnú zmluvu.
21. Podľa ustálenej judikatúry súdov k predpokladom pre výpoveď danú zamestnávateľom
zamestnancovi patrí podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce to, že o zmene úloh zamestnávateľa,
jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo
o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie,

podľa ktorého sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným, a že je tu príčinná súvislosť medzi
nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t. j. že sa zamestnanec stal práve
v dôsledku takéhoto rozhodnutia nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ i naďalej môže zamestnancovi
prideľovať prácu, avšak jeho práca nie je v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom

k rozhodnutiu o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pre záver, či bolo prijaté
takéto rozhodnutie o organizačnej zmene, nie je významné, ako zamestnávateľ svoje rozhodnutie
označil. Podstatné je, či rozhodnutie zamestnávateľa sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, jehotechnického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách, alebo či podľa svojho obsahu alebo účelu smerovalo k inému cieľu. Ak
rozhodnutie zamestnávateľa bolo skutočne prijaté na dosiahnutie zmeny úloh zamestnávateľa, jeho

technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných
organizačných zmien, bol splnený hmotnoprávny predpoklad pre platnú výpoveď z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa boli od začiatku
sledované iné než uvedené ciele, a že teda zamestnávateľ v skutočnosti len predstieral prijatie takéhoto
rozhodnutia, je treba dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté. Na tomto závere nič

nemení to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je právnym úkonom podľa § 34
Občianskeho zákonníka, a že ho nemožno preskúmavať z hľadiska platnosti podľa zásad v ustanovení
§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 15 a nasl. Zákonníka práce, nejedná sa tu totiž
o takýto prieskum, ale o posúdenie, aké rozhodnutie bolo prijaté, a či ide o rozhodnutie významné z
hľadiska § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
22. Preskúmanie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce

súdom sa teda musí sústrediť na tri základné otázky, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu
technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je
daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné
zmeny, nadbytočnosť zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo
štruktúrnym zložením zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností postihuje

zamestnávateľa. O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh
zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej zamestnávateľ chce regulovať počet svojich
zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie
tak, aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom

zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral
prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z
predpokladovvýpovednéhodôvodu,čomôžemaťdopadnaplatnosťvýpovedezhľadiskarešpektovania
vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými

mravmi. O organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje
zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma
a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti
predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliada aj na čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny
príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými

mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2008, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2010).
23. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd
určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 5.2.2013, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
6.2.2013 je neplatná a pracovný pomer trvá a zaplatenia náhrady mzdy od 22.7.2013 do právoplatného

rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že nie je daná príčinná
súvislosť medzi jeho nadbytočnosťou a organizačnými zmenami, vedúcimi k ukončeniu jeho pracovného
pomeru so žalovaným; že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia §
63 ods. 2 Zák. práce, ktoré splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede; že pohnútkou
žalovanéhobolozbaviťsazpomstyžalobcu;žecelékonanievsúvislostistzv.organizačnýmizmenamia

samotná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi, pretože skutočným cieľom žalovaného bolo pomstiť sa
žalobcovi za jeho konanie ako prorektora voči ľuďom blízkym rodine novozvoleného rektora organizácie
žalovaného. Ako dôvody pomsty žalovaného uvádzal , že v čase, keď bol prorektorom ( do 19.12.2012)
bol okolnosťami prinútený k abdikácii a odvolaný z tejto funkcie , predsedal etickej komisii žalovaného
a riešil aj viaceré sťažnosti študentov z Fakulty priemyselných technológií , ktorí ho ako prorektora

požiadali o pomoc pri riešení závažných podozrení zamestnancov žalovaného z brania úplatkov ,
požadovania peňazí v hotovosti za udelenie kreditov študentom , vyhrážania sa študentom vyhodením
zo štúdia atď. a tieto isté osoby riešené etickou komisiou žalovaného sa angažovali aj na pôde
odborovej organizácie a akademických senátov ako aj v novom vedení žalovaného na jeho vyhodenie.
Poukázal na to, že dňa 14.2.2013 mu žalovaný zablokoval prístup na intranet ako aj vstup do systému

AIS a znemožnil mu prístup na pracovisko a preto si nemohol plniť ďalšie povinnosti kontrahované
na pôde žalovaného do konca roku 2013, aj mimo nej doma aj v zahraničí a žalovaný mal využívať
aj jeho know -how.24. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o účelovosti výpovede ( pomsta za jeho činnosť v etickej komisii)
a predložil súdu Správu o činnosti Akademického senátu TnUAD za jednotlivé mesiace v roku 2012,
v ktorom sa ani jediným slovom nespomína problematika , uvádzaná žalobcom ako latentný dôvod

jeho výpovede. Pokiaľ by skutočne došlo k udalostiam ohľadne korupcie a vyhrážok študentom,
jednalo by sa o závažný trestný čin, o ktorom bola každá osoba, majúca o ňom vedomosť povinná
informovať orgány činné v trestnom konaní. Minimálne by sa takáto závažná skutočnosť prejednávala
na zasadnutiach Akademického senátu TnUAD. Podľa záznamu zo zasadnutia Akademického senátu
z 12/2012 bol žalobca z funkcie prorektora odvolaný dňa 19.12.2012 a následne začiatkom roka 2013

dostal výpoveď. Nakoľko žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza skutočný dôvod výpovede , ktorý sa
mal udiať za obdobie, keď bol prorektorom , je zrejmé, že uvedená udalosť by sa musela odohrať v roku
2012, avšak v Správach o činnosti sa nikde takáto závažná udalosť nespomína, ktorá by sa v prípade
jej pravdivosti určite spomenutá bola.
25. Súd vypočul svedkov navrhnutých stranami a to rektora A.. X.. S. H., N.. , ktorý nepotvrdil skutočnosti
uvádzané žalobcom a za dôvody výpovede ( ktorú dal žalobcovi on sám) označil výlučne o 1 mil. nižší

prídel finančných prostriedkov na univerzitu než predtým; v rámci racionalizačných opatrení v roku 2013
bol ukončený pracovný pomer s viacerými zamestnancami. Predtým, než sa pristúpilo k zníženiu počtu
zamestnancov, situácia sa prebrala s vedúcimi katedier a vedúcimi fakúlt , ktorí predložili analýzy počtu
študentov , rozpracované projekty a pod. a na základe týchto skutočností a návrhov bolo pristúpené
ku skončeniu pracovných pomerov v súlade zo zákonom. Svedok poprel, že by sa v dokumentoch

od vedúcich katedier a vedúcich fakúlt predkladaných svedkovi ako dôvody výberu zamestnanca
na skončenie pracovného pomeru uvádzali informácie svedčiace o osobnej pomste , námietky na
neodbornosť žalobcu ,prípadné iné kritériá svedčiace o inom zámere než boli racionalizačné opatrenia.
Svedok poprel, že by existoval predpis, ktorý by umožňoval žalobcovi pôsobiť na pôde univerzity do
70 rokov veku, miesto sa obsadzovalo výberovým konaním na 5 rokov a po jeho uplynutí sa muselo

výberové konanie zopakovať.
26. Svedok Doc. N.. N.. J. S., N.. , vedúci katedry politológie uviedol, že nemá vedomosť o tom, že
by dôvodom výpovede danej žalobcovi boli iné kritériá než pokles počtu študentov a pridelených
finančných prostriedkov. Svedok poprel, že by mal informácie o petícii študentov týkajúcej sa brania
úplatkov , peňazí kešom alebo vyhrážkami vyhodením a poprel, že by mal vedomosť o stanovisku

odborovej organizácie, že sa majú riešiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami poškodzujúcimi
meno univerzity, medzi ktorými mal byť aj žalobca. Svedok poprel, že by sa výpoveďou danou žalobcovi
sledovali iné než racionalizačné dôvody.
27. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce (zákona č.
311/2001 Z.z.) a zároveň podmienkou platnosti výpovede z tohto dôvodu je existencia organizačnej

zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z
uvedeného dôvodu je splnenie povinnosti vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods.
2 Zák. práce. V danom prípade bola organizačná zmena preukázaná rozhodnutím rektora č. X/XXXX
o zrušení 1 miesta docenta na Katedre politológie TnUaD, ktorý je oprávneným za žalovaného konať

v pracovnoprávnych vzťahoch. Toto jeho rozhodnutie ani okolnosti, ktoré mu predchádzali súd nie
je oprávnený skúmať a preto súd nevykonal dokazovanie analýzou pracovných pomerov, využitia
pracovných síl a efektívnosti ich práce pri stanovenom týždennom fonde pracovného času v trvaní
37,5 hodiny a konkrétnej analýzy, na základe ktorej mal žalobca nadbytočný. Súd nevypočul žiadnych
svedkov, ktorí mali dokazovať efektivitu využitia pracovnej sily žalobcu a spochybniť kritériá použité

žalovaným pri rozhodovaní, s ktorým zo zamestnancov ( docentov) bude v dôsledku zníženia stavu o
1 miesto skončený pracovný pomer výpoveďou, pretože kritériá ako aj konečný výber prepusteného
zamestnanca je výlučne rozhodnutím (kompetenciou) zamestnávateľa, ktoré nepodlieha súdnemu
prieskumu. V danom prípade bola výpovedným dôvodom nadbytočnosť podľa § 63 ods.1 písm.b/
Zákonníka práce. Výpoveď daná žalobcovi bola riadne prerokovaná odborovým orgánom a to bez

pripomienok, výpovedný dôvod nebo dodatočne menný a výpoveď bola riadne žalobcovi doručená do
vlastných rúk. V tejto časti súd žiadne porušenie zákona ani konanie svedčiace porušovaní „dobrých
mravov v konaní nezistil“. V konaní sa nepodarilo ani výsluchom navrhnutých svedkov preukázať,
že by dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou danom žalobcovi žalovaným boli iné, než
racionalizačné opatrenia ( nedostatok pridelených financií + pokles počtu študentov). Súd nenašiel

nijaké zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo žalobcovi bez výberového konania pracovať u
žalovaného do 70 rokov veku.
28. Citované ustanovenie § 63 ods. 2 Zák. práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa,
ktorejsplneniejehmotnoprávnoupodmienkouplatnostivýpovedezpracovnéhopomeru.Ideopovinnosťzamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu.
Musí predniesť ponuku tzv. vhodnej práce, ktorá spĺňa predovšetkým priestorové a vecné kritérium.
Požiadavky priestorového kritéria splní zamestnávateľ vtedy, keď zamestnancovi ponúkne prácu v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Na rozdiel od priestorového kritéria nie je
zamestnávateľ pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom pracovnej zmluvy. Inou vhodnou
prácousarozumieprácazodpovedajúcazdravotnémustavu,schopnostiamapokiaľmožnoajkvalifikácii
zamestnanca.Jednásatedaoprácu,ktorújezamestnanecvzhľadomnasvojzdravotnýstav,schopnosti
a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Zamestnávateľ by mal byť schopný v rámci ponuky zabezpečiť prísun

práce aj po uplynutí časového úseku, ktorý zodpovedá výpovednej dobe. Z judikatúry totiž vyplýva, že
zamestnávateľ nemôže úspešne uplatňovať, že zamestnanec odmietol vykonávať inú prácu, ktorú mu
ponúkol, pokiaľ mu ju ponúkol len na čas výpovednej doby ( judikát R 79/1972). Okrem toho výkon
tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle
ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať ( rozsudok NS SR z 31.8.2010 sp.zn. 4Cdo 222/2009).

29. Žalobca sa domáhal predloženia menného zoznamu osôb, ktoré žalovaný prihlásil v čase od
16.1.2013 do 6.2.2013 na zdravotné a sociálne poistenie, spolu s predloženými pracovnými a inými
zmluvami, za účelom zistenia, či žalovaný prijal do pracovného pomeru iba osoby, ktoré uviedol o
svojom písomnom vyjadrení. Žalovaný predložil iba menný zoznam, pracovné zmluvy a obdobné zmluvy
poskytnúť odmietol. Pre splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 46 ods. 2 ( po účinnosti

Zákonníka práce č. 311/2011 Z.z. § 63 ods.2 ZP) Zákonníka práce nie je potrebné, aby ponúkol
zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre neho vhodné. Stačí, ak zamestnávateľ
ponúkne zamestnancovi len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých u zamestnávateľa
voľných pracovných miest, ktoré by boli pre zamestnanca vhodné v zmysle § 37 ods. 4 Zákonníka práce.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 46/2000)

30. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí
zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. Ak zamestnanec v rámci procesnej obrany tvrdí, že ku dňu
výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné pracovné miesta, splnenie bremena tvrdenia
na strane zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli

ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom
označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr. predložením
pracovnej zmluvy), je však aj v takomto prípade na zamestnávateľovi ( rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 Cdo 138/2012 z 30.9.2013) V danom prípade žalobca splnil dôkazné bremeno tým, že
označil ako voľné pracovné miesta, ktoré sa mu mali ponúknuť ako pracovné miesto docenta v odbore

sociológia obsadené Doc. C., P.. a miesta obsadené X.. W. T., K.. K. K., N.. T. K. a W. J.. Za
voľné pracovné miesto sa podľa judikatúry ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 222/2009
zo dňa 31.8.2010), ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi ponúknuť a je hmotnoprávnou
podmienkou platnosti výpovede je ponuka smerujúca k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu,
čo vylučuje možnosť ponúknuť žalobcovi ako voľné miesto vysokoškolského o učiteľa vo funkcii

docent v študijnom odbore 3.1.1. sociológia na Katedre sociálnych a humanitných vied, obsadzované
z vôle zamestnávateľa vo výberovom konaní, vypísané dňa 4.2.2013 a riadne zverejnené na oficiálnej
webovej stránke TnUAD, pretože toto miesto vysokoškolského učiteľa žalovaný nemienil obsadiť inak,
než uchádzačom úspešným vo výberovom konaní, do ktorého sa žalobca mohol prihlásiť, pokiaľ mal
za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ponuková povinnosť bola splnená oznámením o vyhlásení

výberového konania ( rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoPr/9/2012 zo dňa
5.3.2014) na webovej stránke žalovaného, ktoré bola dostupná každému, kto má prístup k počítaču s
prístupom na internet. Tvrdenia žalobcu, že sa o výberovom konaní na toto miesto nemohol dozvedieť,
lebo mal v práci zablokovaný intranet neobstojí, lebo informácie boli zverejnené vo verejnej počítačovej
sieti, o čom svedčí výpis z oficiálnej stránky žalovaného o tomto výberovom konaní, ktorý predložil

samotný žalobca, čo vylučuje jeho tvrdenie, že o výberovom konaní nevedel, resp. sa nemal možnosť
o ňom dozvedieť. Žalovaný nemohol žalobcovi ponúknuť ani miesto odborného asistenta na katedre
Politológie, obsadené N.r. W. J., PhD., pretože tento mal pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do
1.9.2017 na základe úspešnosti vo výberovom konaní , ktoré sa uskutočnilo dňa 29.6.2012, teda pred
podaním výpovede žalobcovi. Za voľné pracovné miesta nebolo možné považovať ani miesta K.. K. K.

a N... T. K. a X.. W. T., pretože voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť
pracovníkovi pred podaním výpovede, nie je miesto uvoľnené iba dočasne, napr. počas pracovného
voľna poskytnutého inému pracovníkovi z dôvodu jeho dôležitej prekážky v práci, resp. pracovné miesto
voľné len počas výpovednej doby (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 1994, 4Cdo 12/94) atieto miesta boli dojednané na skrátený pracovný úväzok a len na dobu určitú od 4.2.2013 do 10.5.2013 ,
ako aj v prípade X.. W. T. od 4.2.2013 do 17.5.2013 a následne u tohto pracovníka bolo miesto vedúceho
oddelenia správy majetku od 10.6.2013 do 9.6.2014 obsadzované riadne zverejneným výberovým

konaním a žalobcovi nič nebránilo sa do tohto výberového konania prihlásiť, ak na toto miesto spĺňal
kvalifikačné predpoklady.
31. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal ku dňu podania výpovede aj iné voľné pracovné miesta menej
kvalifikovaných pracovníkov, ktoré mu mal ponúknuť na základe predloženého zoznamu zamestnancov,
prihlásených v určitom období do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Zamestnanec však splní bremeno

tvrdenia len vtedy, ak označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli v dobe podania výpovede v
mieste výkonu jeho práce voľné. Nepostačuje, ak len všeobecne uvedenie počet voľných pracovných
miest, ktoré boli pred podaním výpovede v rámci celej organizácie zamestnávateľa evidované. V
procesnej situácii, kedy zamestnávateľ tvrdil, že žiadne voľné pracovné miesto nebolo k dispozícii,
bolo na zamestnancovi, aby označil konkrétne voľné pracovné miesta v mieste výkonu jeho práce,
čo neurobil. Žalobca len na základe zoznamu náhodne vybral niektorých zamestnancov prihlásených

v rozhodnom období do sociálnej poisťovne, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný využil svoje
právo v ust. § 319 CSP a odmietol poskytnúť súčinnosť predložením pracovných zmlúv a iných
dôkazovopracovnýchpomerochďalšíchzamestnancov,označenýchžalobcomlennazákladezoznamu
prihlásených pracovníkov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Súd za danej dôkaznej situácie mal
existenciu ďalších vhodných voľných miest u žalovaného v čase podania výpovede za nepreukázanú.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že boli splnené všetky hmotnoprávne predpoklady pre skončenie
pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou pre nadbytočnosť. Štatutár žalovaného -rektor rozhodol o
organizačnej zmene, spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov č. 2/2013 zo dňa 18.1.2013 a nebolo
preukázané, že si žalovaný pred skončením pracovného pomeru nesplnil ponukovú povinnosť, pretože
žiadne pracovné miesto, ktoré by bolo voľné v čase podania výpovede, žalovaný nemal k dispozícii. V

tejto časti súd nezistil žiadne porušenie zákona.
32. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bolo porušovanie „dobrých mravov“ žalovaným, ktoré
malo spočívať v tom, že od 14.2.2013 nebolo žalobcovi umožnené pracovať, vyučovať jeho predmet
sociosynergetika, vyučovať študentov, pretože nebol vpustený do budovy , nemal prístup k počítačovej
sieti a pod.; súd poukazuje na znenie textu výpovede z pracovného pomeru zo dňa 5.2.2013, z ktorého

obsahu ( odsek 4) je zrejmé, že žalovaný uviedol, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a
preto nevyžaduje jeho prítomnosť na pracovisku od 16.2.2013 do skončenia pracovného pomeru s tým,
že mu bude vyplatená až do skončenia pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby do 31.5.2013
náhrada mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Takže postup žalovaného vyplýval z
ukončenia pracovného pomeru, tento jasne a v písomnej podobe dal zamestnancovi najavo, že pre

neho vhodnú prácu nemá, nebude si plniť svoje povinnosti vyplývajúcej z pracovnej zmluvy č. X/XXXX
vrátane jej dodatkov ako celku a poskytne za toto obdobie náhradu mzdy, ktoré bola nepochybne za
celé obdobie ( vrátane 14.2.2018 do 31.5.2013 ) vrátane odstupného aj zaplatené, keďže žalobca žaluje
nárok na náhradu mzdy až od 22.7.2013. To, čo považuje žalobca za porušovanie dobrých mravov je
v skutočnosti Zákonníkom práce predpokladaný následok -prekážka v práci na strane zamestnávateľa

( tzv. prestoje), pre ktoré zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa dojednanej pracovnej zmluvy, so
zákonnou povinnosťou poskytnúť za tohto obdobie náhradu mzdy. Z vyššie uvedených dôvodov
súd opätovne žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil žiadne konanie žalovaného , ktoré by
vykazovalo znaky porušovania dobrých mravov.
33. Súd poukazuje ust. § 390 C.s.p. a na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 5/2018 z 5.6.2018 v zmysle,

ktorého rozhodnutie súdu I. inštancie je možné odvolacím súdom zrušiť iba raz.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a žalovanému, ktorý bol v spore
opätovne úspešný v plnom rozsahu priznal náhradu trov konania 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.