Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6615214377.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu PRAEDIUM ENVIRO, s.r.o.,
so sídlom Fabianka 2025/1, 984 01 Lučenec, IČO: 45 261 067, zastúpeného JUDr. Renáta Endrödyová,
advokátka, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, IČO: 42 195 284, proti žalovanému O. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. O. X, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Erika Golská, advokátka, so sídlom
T.G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 37 956 647, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100
%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 624 845 ako
nájomcom, s ktorým žalobca uzatvoril dňa 05.12.2011 podnájomnú zmluvu.

2. V žalobe žalobca uviedol, že nájomná zmluva so spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. bola
uzatvorená na dobu určitú v trvaní 10 rokov do 01.01.2017. Dňa 11.04.2014 doručila žalovaná
výpoveď nájomnej zmluvy so spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., pričom na výpovedi je uvedený

dátum 15.08.2012 a dátum skončenia nájmu je určený k 01.01.2014. Napriek tomu, že žalovaná
mala uzatvorenú nájomnú zmluvu pôvodne so spoločnosťou PRAEDIUM, spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom Fabianka 2025/5, 984 01 Lučenec, ktorá počnúc dňom 20.12.2011 zmenila
obchodný názov a sídlo na BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., Hlavná 23, 986 01 Fiľakovo, žalovaná svoju
výpoveď datovanú dňa 15.08.2012 adresovala ešte na meno spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s
ručením obmedzeným, so sídlom Fabianka 2025/5, 984 01 Lučenec. Žalobca nemá vedomosť o
tom, že by v tomto čase bola žalovaná aj skutočne doručila túto výpoveď spoločnosti PRAEDIUM,

s.r.o., vtedy už BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. na jej novú adresu Hlavná 23, Fiľakovo. Až dňa 11.04.2014
odovzdala žalovaná túto výpoveď p. S., bývalému konateľovi spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorý však už v uvedenom čase nebol konateľom ani spoločníkom, vtedy už
premenovanej spoločnosti BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal žalobca za to,
že žalovaná nikdy svoju výpoveď nájomcovi nedoručila a zároveň ani nemala zákonný ani zmluvný
dôvod na vypovedanie zmluvy, preto je táto výpoveď podľa žalobcu neplatná. Naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti tejto výpovede žalobca odôvodnil jeho neistým právnym postavením bez
takéhoto určenia, keďže žalobca má v súčasnosti poľnohospodárske pozemky, ktoré dala žalovaná
pôvodne do nájmu spoločnosti BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. (predtým PRAEDIUM, spoločnosť s ručenímobmedzeným), v podnájme. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal na uvedené pozemky z PPA
dotácie. Medzičasom prenajala žalovaná pozemky inému nájomcovi, bez toho, aby predtým platne
ukončilanájomnúzmluvuspôvodnýmnájomcom.NovýnájomcatiežPPApožiadalodotáciunauvedené

pozemky. Vzhľadom k tomu, že na tú istú pôdu žiadajú o dotáciu dvaja rozdielni nájomcovia, PPA
pozastavila dotácie k uvedenej pôde do doby, kým nebude preukázané, ktorý zo žiadateľov bol v čase
podania žiadosti oprávneným nájomcom uvedených pozemkov.

3. Žalovaná s podanou žalobou žalobcu nesúhlasila. Vo vyjadrení zo dňa 14.01.2016 uviedla, že

dňa 19.08.2006 ako prenajímateľ uzatvorila nájomnú zmluvu s nájomcom - obchodnou spoločnosťou
PRAEDIUM s.r.o., so sídlom Fabianka 2025/5, 984 01 Lučenec, IČO: 36 624 845, zastúpenou F.
S. - konateľom. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej o veľkosti
vlastníckeho podielu 1/1 zapísané podľa výpisu z KN v k.ú. F., Obec F., Okres F. na LV č. XXXX.
Nájomný pomer bol dojednaný na dobu určitú v trvaní 10 rokov. Podľa žalovanej je tvrdenie žalobcu o
tom, že nájomnú zmluvu žalovaná uzatvorila so spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. ako nájomcom

nepravdivé, pretože v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 19.08.2006 spoločnosť s obchodným
menom BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. ani neexistovala. V priebehu trvania nájomného vzťahu medzi
žalovanou a žalobcom došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti PRAEDIUM, s.r.o. na iného
spoločníka, v dôsledku čoho táto spoločnosť zmenila svoje obchodné meno na BÁTORI SLOVAKIA,
s.r.o., zmenila aj svoje sídlo, taktiež aj spoločníka a konateľa. O tejto skutočnosti však nájomca

žalovanú nikdy neinformoval, hoci mu táto povinnosť vyplývala z čl. V. bodu 7 nájomnej zmluvy,
v zmysle ktorého bol nájomca povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť prenajímateľovi
všetky zmeny, ku ktorým došlo po uzatvorení tejto nájomnej zmluvy a ktoré sa týkajú identifikácie
nájomcu, napr. zmena názvu, sídla, bank. spojenia, vstup do likvidácie, konkurzného konania a
pod. Pri zanedbaní tejto povinnosti bol prenajímateľ oprávnený určiť pokutu do výšky 50 % ročného

nájomného. Žalovaná zároveň poznamenala, že nesplnením si oznamovacej povinnosti nájomca zmaril
jej právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktoré právo jej vyplývalo z ust. § 12 ods. 6 zákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Ak počas nájmu pozemku
na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods.

1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho
nájomcu, prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah
zaniká po zbere úrody.“ Keďže po dobu 6 mesiacov od prevodu obchodného podielu v spoločnosti
nájomcu žalovaná nemala ani najmenšiu vedomosť o tejto skutočnosti, zákonná lehota uplynula bez
toho, aby žalovaná mohla svoje právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy využiť. Nájomca žalovanú o

jeho interných zmenách nielenže neinformoval, ale aj po prevode obchodného podielu v spoločnosti a
s tým súvisiacej zmene spoločníka a konateľa, so žalovanou naďalej za nájomcu jednal Ladislav S.,
hoci už nebol spoločníkom ani konateľom nájomcu, čím nemala ani najmenší dôvod predpokladať, že
došlo k nejakým zmenám. Nielenže nájomca nikdy neoznámil žalovanej zmenu názvu, sídla, spoločníka
a konateľa, ale nikdy jej neoznámil ani skutočnosť, že pozemky v jej výlučnom vlastníctve prenechal

do podnájmu iného právnemu subjektu - obchodnej spoločnosti PRAEDIUM ENVIRO, s.r.o., ktorá je
v tomto konaní žalobcom. Tým si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 10 ods. 3 prvej a
druhej vety zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Nájomca je
oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a čas podnájmu je nájomca

povinný prenajímateľovi oznámiť do 30 dní.“ Za najzávažnejšie porušenie povinností nájomcu žalovaná
považovala to, že nájomca neplatil nájomné riadne a včas. Zo začiatku trvania nájomného vzťahu s
platením problémy neboli, aj keď nájomcu musela na zaplatenie nájomného často vyzývať z dôvodu
jeho omeškania. Na vysvetlenie uvádzala, že zaplatenie nájomného sa domáhala telefonicky u F. S., s
nikým iným vo veciach nájmu žalovaná nekonala. Naproti tomu F. S. riešil otázky súvisiace s nájmom

aj s jej bratom K. U.. Ako dôvod omeškania s platením nájomného F. S. takmer vždy uvádzal dočasne
nepriaznivú finančnú situáciu, pričom po čase F. S. zameškané nájomné zaplatil, avšak poukázala
na to, že spolu s peniazmi priniesol aj výdavkové doklady, na ktorých bol uvedený dátum úhrady
nájomného nezodpovedajúci skutočnosti (vždy to bol skorší ako reálny dátum). Keď ho na to žalovaná
upozornila, F. S. tvrdil, že je to tak z dôvodu „aby mu to sedelo v účtovníctve.“ Takže podľa dokladov

o úhradách nájomného nájomca nebol s platením nájomného v omeškaní, aj keď realita bola iná. Za
obdobie rokov 2010 a 2011 nájomca nájomné vôbec neuhradil v lehote splatnosti, hoci ho žalovaná
na úhradu opakovane vyzývala. V roku 2012 bola už situácia neúnosná. S bratom K. U. sa žalovaná
dohodla, že vzniknutý stav budú s nájomcom riešiť ukončením nájomného vzťahu. Za týmto účelominiciovali stretnutie s F. S. v mieste bydliska brata žalovanej K. U. na ul. S. v F., kde F. S. znovu
vyzvali na úhradu dlžného nájomného za obdobie rokov 2010 a 2011, avšak úhrady nájomného sa
nedomohli. Z uvedeného dôvodu žalovaná F. S. oznámili, že s ním ukončuje nájomný vzťah, s čím F.

S. súhlasil. Dohodli sa, že nájomca si v roku 2012 môže pozbierať úrodu z prenajatých pozemkov. Tým
žalovaná považovala nájomný vzťah s nájomcom za vyriešený, keďže nájomný vzťah v zmysle nájomnej
zmluvy zo dňa 19.08.2006 bolo možné ukončiť oznámením prenajímateľa a aj dohodou (čl. VI. nájomnej
zmluvy).

4. Po porade s právnikom a v snahe predísť problémom bolo žalovanej poradené, aby ukončenie
nájomného vzťahu bolo riešené písomnou formou. Keďže F. S. už nereagoval na pokusy žalovanej
o stretnutie a podpis dohody o ukončení nájomného vzťahu, žalovaná vyhotovila dňa 15.08.2012
písomnosť pod názvom „výpoveď“ a odoslala ju nájomcovi. Avšak zásielka sa žalovanej vrátila ako
nedoručená, pričom rovnako dopadla aj jej snaha o opakované doručenie. Od uvedeného času
bola komunikácia s F. S. problematická, osobnému stretnutiu sa vyhýbal. Až dňa 11.04.2014 sa jej

podarilo s F. S. stretnúť, na ktorom stretnutí bol prítomný aj brat žalovanej K. U.. V uvedený deň
bola F. S. odovzdaná písomnosť pod názvom „výpoveď“ vypracovaná dňa 15.08.2012. Vzhľadom k
tomu, že žalovaná považovala nájomný vzťah s nájomcom za ukončený, uzavrela nájomnú zmluvu s
novým nájomcom, ktorý mal právo užívať nehnuteľnosti v jej vlastníctve od 01.02.2014. F. S. to však
nerešpektoval a dňa 05.05.2014 dal postriekať úrodu jačmeňa jarného sladovníckeho, ktorý však už

zasial nový nájomca na prenajatých pozemkoch, čím došlo k jeho zožltnutiu a vyschnutiu. Za uvedený
skutok bol F. S. obvinený z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona. Ešte v priebehu trestného konania sa žalovaná s F. S. stretli, pričom vtedy sa vyjadril,
že už nechce žiadne problémy v súvislosti s nájmom, uznal tiež, že ešte v roku 2012 prisľúbil ukončenie
nájomného vzťahu po zbere úrody a požiadal žalovanú, či s ním neuzatvorí novú nájomnú zmluvu.

Žalovaná jeho návrh odmietla, nakoľko sa pre ňu stal nedôveryhodným. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutkové okolnosti žalovaná mala za to, že žaloba je žalobcom podaná účelovo a navrhla, aby ju súd
po vykonanom dokazovaní ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobca podal dňa 08.11.2016 k vyjadreniu žalovanej vlastné vyjadrenie, v ktorom pokiaľ ide o

nezrovnalosti ohľadne identifikačných údajov nájomcu uviedol, že spoločnosť BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o.
a spoločnosť PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným je totožný subjekt, u ktorého dňom
20.12.2011 došlo k zmene obchodného mena a až do svojho zániku vystupovala spoločnosť pod
obchodným menom BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., preto ju tak v žalobe žalobca aj označil, s tým, že
zároveňajuviedol,žespoločnosťpredtýmvystupovalapodobchodnýmmenomPRAEDIUM,spoločnosť

s ručením obmedzeným. Žalovaná teda nepoprela, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy spoločnosť
vystupovala pod obchodným menom PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným, avšak pre
korektné označenie nájomcu v čase podávania žaloby bolo potrebné uviesť v žalobe posledný obchodný
názov, pod ktorým táto spoločnosť vystupovala, nakoľko v zmysle ust. § 9 ods. Obchodného zákonníka,
je obchodným menom obchodnej spoločnosti názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

Keďže posledné zapísané obchodné meno spoločnosti, ktoré táto používala až do svojho zániku dňa
24.10.2014 je BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., takto ju v súlade s už vyššie citovaným ustanovením § 9 ods.
2 Obch. zákonníka v texte žaloby žalobca aj označoval, okrem petitu žaloby, kde sa uvádza obchodný
názov PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným, nakoľko takýto názov spoločnosti je uvedený
aj v právnom úkone, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáha.

6. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že ju nájomca nikdy neinformoval o zmenách v spoločnosti, najmä
o zmene jeho obchodného mena, sídla, spoločníka a konateľa spoločnosti, hoci mu to ukladá zmluvné
dojednanie obsiahnuté v čl. V. bode 7 nájomnej zmluvy, žalobca sa k tejto okolnosti nevedel vyjadriť,
nakoľko ide o zmluvné dojednanie zaväzujúce nájomcu, ktorý nie je stranou sporu a keďže tento

medzičasom zanikol, už ním ani nemôže byť. Žalobca sa však domnieval, že žalovaná musela mať
informáciu o tom, že osoba nájomca sa zmenila, keďže každoročne prijímala nájomné na základe
príjmových pokladničných dokladov, na ktorých už ako platiteľ nájomného nebol uvedený nájomca, s
ktorým pôvodne uzatvárala nájomnú zmluvu. Žalobca mal informáciu o tom, že ústne o zmenách v
spoločnosti informoval žalovanú aj bývalý konateľ a spoločník nájomcu p. F. S.. To isté platí aj vo vzťahu

k oznámeniu o prenechaní pôdy do podnájmu, kde zákon nevyžaduje písomnú formu tohto oznámenia.
Tvrdenie žalovanej, že nesplnením oznamovacej povinnosti dojednanej v čl. V. bod 7 nájomnej zmluvy,
nájomca zmaril žalovanej právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy vyplývajúce jej z ustanovenia § 12
ods. 6 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku alesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon“), podľa žalovaného
nie je pravdivé. Oznamovacia povinnosť obsiahnutá v čl. V. bode 7 nájomnej zmluvy bola dojednaná
medzi žalovanou a nájomcom ako zmluvná povinnosť, ktorej nesplnenie malo mať za následok možnosť

žalovanej uplatniť voči nájomcovi dohodnutú zmluvnú pokutu, avšak nemohlo mať nijaký vplyv na právo
žalovanej odstúpiť od nájomnej zmluvy podľa ust. § 12 ods. 6 zákona, ktoré vstúpilo do účinnosti až
dňom 01.09.2009 (t.j. tri roky po uzatvorení nájomnej zmluvy), a podľa ktorého môže prenajímateľ
odstúpiť od nájomnej zmluvy do šesť mesiacov odo dňa predaja podniku, väčšinového podielu, väčšiny
majetkových podielov alebo väčšiny akcií nájomcu. Toto právo prenajímateľa zákon neviaže na splnenie

nijakej oznamovacej povinnosti zo strany nájomcu. Prenajímateľ má dostatočný časový priestor ( 6
mesiacov od predaja), aby sa o skutočnostiach zakladajúcich jeho právo na odstúpenie od nájomnej
zmluvy dozvedel aj inak ako z oznámenia nájomcu, keďže väčšinou ide o verejne dostupné informácie,
najmä čo sa týka prevodu väčšinového obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, čo
je celkom bežne a ľahko dostupná informácia aj z internetového výpisu z obchodného registra. Čo sa
týka tvrdenia žalovanej ohľadne neplatenia nájomného zo strany nájomcu, žalobca mal za to, že ide o

účelové tvrdenia, ktoré nijak dôkazne žalovaná nepodložila. Súdu nepredložila jediný dôkaz o tom, že
by si nájomca nebol plnil riadne svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné, dokonca sama uvádza, že
podľa pokladničných dokladov bolo nájomné uhrádzané včas.

7. Z hľadiska právneho posúdenia veci považoval žalobca poukázal na to, že nájom poľnohospodárskej

pôdy upravuje zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (označovaný vyššie v texte ako zákon) a
Občiansky zákonník (OZ), ktoré sú medzi sebou vo vzťahu lex generalis (OZ) a lex specialis (zákon),
pričom lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Zákon v ustanovení § 1 až
6 obsahuje úpravu nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely a v druhej časti, v ustanoveniach § 7 až

14 obsahuje úpravu nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Nájomná
zmluva uzatvorená medzi žalovanou a nájomcom dňa 19.08.2006 priamo neobsahuje dojednanie o
tom, či ide o nájom pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku a preto bude
vecou právneho posúdenia, či súd, vychádzajúc z celkového obsahu a účelu zmluvy, bude aplikovať
na vzťah nájomcu a žalovanej ustanovenia druhej časti zákona. Ak by totiž súd dospel k záveru, že

sa nejedná o nájom pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, je nadbytočná
v ďalšom argumentácia opierajúca sa o ust. § 7 až 14 zákona a vzťah bude potrebné posudzovať
výlučne podľa ust. § 1 až 6 zákona a ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. V zmysle
ust. § 1 ods. 1 zákona, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje
ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa

to vzťahuje na podnájom. V zmysle ust. § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený dať
prenajatúvecdopodnájmu,akzmluvaneurčujeinak.Vzmysleust.§666ods.2Občianskehozákonníka,
ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím dojednanej doby, na ktorú
sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Na základe § 679 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe
užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo
že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od
zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného,
a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné

rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

8. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je podľa žalobcu zrejmé, že nájom dojednaný na dobu
určitú sa končí až uplynutím dojednanej doby a zákon neumožňuje takto dojednaný nájom skončiť
výpoveďou. Keďže ide o dispozitívne ustanovenia zákona, dohodou strán je možné ukončiť nájom

dojednaný na dobu určitú aj inak ako uplynutím dojednanej doby. Pred uplynutím dojednanej doby nájmu
zákon dáva možnosť prenajímateľovi od nájomnej zmluvy odstúpiť, avšak len za splnenia taxatívne
vymenovaných podmienok (ak nájomca dá veci do podnájmu v rozpore so zmluvou; ak nájomca napriek
písomnej výstrahe užíva prenajatú vec takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo mu
hrozí značná škoda; ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho

nájomného, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec
vypratať). Ani o jeden z uvedených prípadov sa však v danej veci nejedná, preto k odstúpeniu od zmluvy
zo strany žalovanej ani nedošlo. V nájomnej zmluve zo dňa 19.08.2006 si zmluvné strany dojednali pre
žalovanú ako prenajímateľa možnosti predčasného ukončenia nájmu takto: čl. VI. bod 2. zmluvy: „nájomsa skončí oznámením nájomcu, alebo prenajímateľa, výpoveďou, a to vždy jeden rok po oznámení po
zbere úrody:
Prenajímateľ môže nájom vypovedať, ak:

- nájomca podstatne zmenil druh pozemku bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa
- nájomca nenakladá s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára
- nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšej splátky nájomného.“
9. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná ako prenajímateľ mohla vypovedať nájomnú zmluvu
pred uplynutím dojednanej doby nájmu len v prípadoch predpokladaných zmluvným dojednaním čl.

VI. bodu 2 nájomnej zmluvy a v takom prípade by sa nájom skončil jeden rok po oznámení po zbere
úrody. Žalovaná však súdu nepredložila jediný dôkaz o tom, že by bola oprávnená nájomnú zmluvu
zo dňa 19.08.2006 vypovedať z dôvodov uvedených v čl. VI. bode 2 nájomnej zmluvy, resp. že by
čo i len jeden z týchto dôvodov na vypovedanie zmluvy existoval. Pokiaľ aj tvrdila, že nájomca bol
sústavne v omeškaní s platením dohodnutého nájomného, nepredložila súdu o tom jediný dôkaz, podľa
nej samotnej o tom nesvedčia ani výdavkové doklady na základe ktorých prijímala nájomné a ktoré

sama podpisovala a tiež nepredložila súdu dôkaz o tom, že nájomca nezaplatil nájomné ani do splatnosti
ďalšieho nájomného a to ani napriek jej výzve. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že dňa
15.08.2012 vyhotovila písomnosť pod názvom „výpoveď“ a odoslala ju nájomcovi, pričom zásielka sa jej
vrátila ako nedoručená. Žalovaná neuviedla na akú adresu zásielku adresovala a ani nepredložila súdu
dôkaz o tom, že ju skutočne odoslala. Podľa jej ďalšieho vyjadrenia sa jej túto výpoveď podarilo až dňa

11.04.2014 odovzdať p. F. S.. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že výpoveď
žalovanej datovaná dňa 15.08.2012 je neplatná.

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.03.2017 reagovala na vysvetlenie žalobcu ohľadom nesprávne
uvedenej skutočnosti týkajúcej sa právneho subjektu nájomcu, s ktorým žalovaná dňa 19.08.2006 v

právnom postavení prenajímateľa uzatvorila nájomnú zmluvu. Žalobca namiesto správneho subjektu
nájomcu v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným
uvádza ako nájomcu, s ktorým bola nájomná zmluva uzatvorená, obchodnú spoločnosť BÁTORI
SLOVAKIA, s.r.o. s odôvodnením, že sa jedná o totožný subjekt. S takouto zámenou v označení
nájomcu však podľa žalovanej nemožno súhlasiť, pretože v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa

19.08.2006 spoločnosť pod obchodným menom BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. právne neexistovala, ale
v príslušnom obchodnom registri bola zapísaná len obchodná spoločnosť PRAEDIUM, spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá vystupuje v právnom postavení nájomcu v zmysle nájomnej zmluvy zo
dňa 19.08.2006. Je nesporné, že odo dňa 20.12.2011 došlo v príslušnom obchodnom registri k zápisu
zmien obchodnej spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným spočívajúcich v zmene

jej obchodného mena na BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., v zmene sídla spoločnosti, v zmene spoločníka,
výške jeho vkladu, ako aj v zmene štatutárneho orgánu spoločnosti, z čoho možno vyvodiť záver, že
uvedené zmeny boli dôsledkom prevodu obchodného podielu v dotknutej spoločnosti. Jednoznačne
však z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 19.08.2006 je označenie
obchodnej spoločnosti BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. ako nájomcu nesprávne. Pokiaľ žalobca vo svojom

písomnom vyjadrení tvrdil, že žalovaná mala mať vedomosť o vyššie uvedených právnych zmenách v
subjekte nájomcu, o ktorých zmenách ju podľa tvrdenia žalobcu mal informovať aj spoločník a konateľ
nájomcu pán Ladislav S., tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaná po celú dobu trvania nájmu
jednala výlučne s pánom F. S. ako zástupcom nájomcu, pričom nikdy sa ani len slovkom nezmienil,
že došlo k prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s ručením

obmedzeným a že od 20.12.2011 nie je spoločníkom ani konateľom tejto spoločnosti. Podľa výpisu
z obchodného registra počnúc uvedeným dátumom 20.12.2011 pán F. S. už nemal s obchodnou
spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. právne nič spoločné, nakoľko spoločnosť už mala nového
spoločníka aj konateľa. On však naďalej vo vzťahu k žalovanej ako prenajímateľovi vystupoval ako
nájomca, dokonca aj k spomínaným oneskoreným úhradám nájomného došlo zo strany pána S. takým

spôsobom, že žalovanej predložil „antidatované“ výdavkové doklady vystavené priamo osobou F. S.
ako platiteľa. S prepojením všetkých vzájomných súvislostí žalovaná mala za to, že pán F. S. ju v čase
prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným
úmyselne nechával v presvedčení, že v právnom subjekte nájomcu nedošlo k zmenám, a to zrejme v
snahe, aby z jej strany nebolo realizované právo na odstúpenie od predmetnej nájomnej zmluvy, ktoré

žalovanej prináleží v zmysle ust. § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Pokiaľ bola žalovaná zo strany pána S. úmyselne udržiavaná v presvedčení,
že u nájomcu sa nič nezmenilo, nebol dôvod, aby si uvedený právny subjekt preverovala vo verejnedostupných registroch obchodných spoločností, ako to žalobca na svoju obranu v písomnom vyjadrení
namieta. Žalovaná dala do pozornosti súdu skutočnosť, že F. S. po prevode obchodného podielu v
spoločnosti nájomcu vystupoval naďalej ako nájomca nielen voči žalovanej ako prenajímateľovi, ale aj

voči tretím osobám, keďže reálne aj keď proti vôli žalovanej s predmetom nájmu nakladal aj v roku 2014
a to tým spôsobom, že mal na predmete nájmu poškodiť úrodu jačmeňa jarného sladovníckeho tým,
že ho dal postriekať agrochemickým postrekom Cosmix, čím došlo k jeho zožltnutiu a vyschnutiu ku
škode nového nájomcu K. D. v sume 4.400,- Eur, za ktoré konanie bol F. S. trestne stíhaný pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V uvedenom trestnom

konaní pán S. vypovedal, že predmet nájmu obrábal od roku 2006 a ešte v decembri 2013 dotknutú
pôdu pooral. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že to bolo v období po zmenách v spoločnosti nájomcu,
kedy už F. S. právne nemal so subjektom nájomcu podľa výpisu z príslušného obchodného registra nič
spoločné, avšak reálne sa v pozícii nájomcu naďalej snažil vystupovať.

11. Pokiaľ ide o právne posúdenie skutkových okolností, ktoré sú predmetom súdneho konania

medzi žalobcom a žalovanou, je nesporné, že zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov je považovaný za lex specialis v porovnaní s ustanoveniami § 663 a § 648
Občianskehozákonníkaobsahujúcimivšeobecnúprávnuúpravunájomnejzmluvyvpozíciilexgeneralis.
Nemožno však súhlasiť s tvrdením žalobcu, že na daný skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka a to použijúc jednu zo základných zásad pochádzajúcu ešte z čias rímskeho
práva, v zmysle ktorej lex specialis derogat legi generali, t. j. ak existuje právny predpis, ktorý upravuje
určité skutkové okolnosti konkrétnejšie, tento má prednosť pred právnou úpravou všeobecnejšou,
samozrejme za predpokladu, že sa jedná o právne predpisy rovnakej právnej sily. Z uvedeného
princípu jednoznačne vyplýva záver, že na konkrétne skutkové okolnosti tohto súdneho konania je

potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 504/2003 Z.z o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12. Žalovaná ďalej upozornila na skutočnosť, že rovnako ako právna úprava súdneho konania platná

a účinná v čase začatia súdneho konania v roku 2015, aj súčasná právna úprava civilného sporového
konania v ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ako jednu z obsahových náležitostí
žaloby vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení či tu právo je alebo nie je (s
výnimkou prípadu, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalovaná mala za to,
že žalobca v podanej žalobe a ani vo svojom následnom písomnom vyjadrení nepreukázal existenciu

naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v
podanej žalobe tvrdil, že naliehavým právnym záujmom je získanie dotácií z PPA, o ktoré požiadal,
toto tvrdenie nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobcu, nakoľko dotácie na predmet nájmu boli
vyplatenénovémunájomcovi,ktorývovzťahukplatiteľovidotáciíjenespornýmnájomcomatiežreálnym
užívateľom predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ boli dotácie na pôdu už vyplatené, je

nereálne, aby boli duplicitne vyplatené vo vzťahu k tým istým pozemkom voči žalobcovi. Na základe
uvedených skutkových okolností žalovaná zastáva názor, že naliehavý právny záujem, tak ako to tvrdil
žalobca, v konkrétnom prípade nie je daný.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.03.2019 uviedol, že žalobou zo dňa 02.10.2015 sa domáha určenia

neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, ktorú nájomnú zmluvu uzatvorila žalovaná ako prenajímateľ
so spoločnosťou PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným (v skratke s.r.o.) , so sídlom
Fabianka 2025/5, Lučenec ako nájomcom dňa 19.08.2006. Predmetom uvedenej nájomnej zmluvy
bol prenájom poľnohospodárskej pôdy spolu o výmere 10,0589 ha. Dňa 05.12.2011 došlo k prevodu
celého obchodného podielu v spoločnosti nájomcu, teda PRAEDIUM, s.r.o. z F. S. na S. C., a tiež k

zmene obchodného mena, sídla ako aj konateľa spoločnosti PRAEDIUM, s.r.o. a to tak, že spoločnosť
zmenila obchodné meno z PRAEDIUM, s.r.o. na BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o., sídlo sa zmenilo z Fabianky
2025/5, Lučenec, na Hlavná 23, Fiľakovo a konateľom sa od 05.12.2011 stal S. C., teda nový spoločník
spoločnosti. Dňa 05.12.2011 uzatvoril nájomca (už pod obchodným menom BÁTORI SLOVAKIA,
s.r.o. ) podnájomnú zmluvu so žalobcom - spoločnosťou Praedium Enviro, s.r.o., predmetom ktorej bol

podnájompoľnohospodárskejpôdyprenajatejnazákladenájomnejzmluvyzodňa19.08.2006popísanej
v bode 1. (pozn. : chyby v označení zmluvných strán nespôsobujú neplatnosť tejto zmluvy).
Nájomná zmluva popísaná v bode 1. bola uzatvorená na dobu určitú, v trvaní 10 rokov, pričom začiatok
nájmu bol stanovený na deň 01.01.2007 a koniec nájmu na 31.12.2016. V zmysle čl. VI „Skončenienájmu“ bodu 2. uvedenej nájomnej zmluvy sa nájom končí oznámením nájomcu alebo prenajímateľa,
výpoveďou a to vždy jeden rok po oznámení po zbere úrody. Prenajímateľ v zmysle uvedenej zmluvy
môže nájom vypovedať, ak:

a) Nájomca podstatne zmenil druh pozemku bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa,
b) Nájomca nenakladá s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára,
c) Nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšej splátky nájomného
(nájomné za kalendárny rok bolo podľa nájomnej zmluvy splatné vždy do 15.12. príslušného
kalendárneho roka).

Dňa 11.04.2014 žalovaná doručila F. S. (teda nie nájomcovi, v tom čase spoločnosti BÁTORI SLOVAKIA,
s.r.o. na adrese Hlavná 23, Fiľakovo) výpoveď nájomnej zmluvy popísanej v bode 1., s tým, že na
uvedenej výpovedi je uvedený dátum 15.08.2012 a dátum skončenia nájmu je určený k 01.01.2014.
Dôvody výpovede v uvedenej písomnej výpovedi žalovaná neuviedla. Keďže nájomná zmluva popísaná
v bode 1. bola uzatvorená na dobu určitú, v trvaní 10 rokov, nájom podľa uvedenej zmluvy sa mal skočiť
až dňa 31.12.2016. Pred uplynutím dojednanej doby nájmu bola oprávnená žalovaná vypovedať túto

zmluvu len z dôvodov uvedených v zmluve (príp. zákone). Keďže žalovaná vypovedala nájomnú zmluvu
bez uvedenia dôvodu, nedoručila ju riadne nájomcovi a následne ju ešte aj antidatovala, považuje
žalobca túto výpoveď za neplatnú.

14. V súvislosti s výpovedným dôvodom treba uviesť, že žalovaná tvrdí, aj keď to v písomnej výpovedi

neuviedla, že s nájomcom bola ťažká komunikácia (čo nie je výpovedným dôvodom) a tento neplatil
riadne a včas dohodnuté nájomné. Ak by sa teda bola rozhodla žalovaná dať nájomcovi výpoveď z
nájomnej zmluvy pre nezaplatenie nájomného, mohla by takto postupovať podľa nájomnej zmluvy len
vtedy, ak by nájomca nezaplatil nájomné, napriek jej výzve, ani do splatnosti ďalšieho nájomného.
Žalovaná v tomto smere však zatiaľ nijakým spôsobom súdu nepreukázala, že by jej nájomca za niektorý

roknájmuskutočnedlhovalnájomnéatotonezaplatilanidosplatnostiďalšiehonájomnéhoazároveň,že
na úhradu tohto dlžného nájomného nájomcu vyzvala. V prílohe žalobca predložil súdu doklad o úhrade
nájomného za rok 2012, ktoré od žalobcu, teda už podnájomníka, žalovaná prevzala dňa 31.08.2012.
Ak mala v tom čase žalovaná za to, že toto nájomné nie je zaplatené nájomcom, potom vyvstáva otázka,
prečo ho od podnájomníka prijala. Na druhej strane, pre nezaplatenie nájomného za rok 2012 mohla

žalovaná vypovedať nájomnú zmluvu až po uplynutí lehoty splatnosti ďalšieho nájomného, teda po 15.
decembri 2013 (najskôr teda 16.12.2013), pričom výpovedná lehota by v takom prípade podľa nájomnej
zmluvy uplynula až o rok, po zbere úrody, teda najskôr 16.12.2014. V tom čase však už nájomca
neexistoval, nakoľko spoločnosť BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. (predtým PRAEDIUM, s.r.o.) zanikla dňa
24.10.2014, kedy bola ex offo vymazaná z obchodného registra.

15. Ďalšie tvrdenie žalovanej, že nájomca (t.j. pôvodne spoločnosť PRAEDIUM, s.r.o.) jej neoznámil
zmeny v obchodnej spoločnosti, považuje žalobca za účelové, použité len pre to, aby žalovaná
namietala, že nemohla využiť svoje právo podľa § 12 ods. 6 zák.č. 504/2003 Z.z., odstúpiť od nájomnej
zmluvy, je pre právne posúdenie uvedenej veci irelevantné, nakoľko v zmysle ustanovenia § 12 ods.

6 zák.č. 504/2003 Z.z. platného v čase kedy zmeny v spoločnosti nájomcu nastali (t.j. 05.12.2011),
nebolo povinnosťou nájomcu tieto zmeny v spoločnosti žalovanej oznamovať. Ustanovenie § 12 ods. 6
vtedy platného zák.č. 504/2003 Z.z. hovorilo, že „Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely
dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka,
k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, prenajímateľ môže

do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody.“
Teda zákon neukladal nájomcovi povinnosť oznamovať prenajímateľovi zmeny v spoločnosti, a ani v
súčasnosti platné znenie zákona to neukladá, pretože s účinnosťou od 01.05.2018 bolo toto ustanovenie
zákona sprecizované tým spôsobom, že „ Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde
k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k

predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, je nájomca povinný
túto skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území
sa pozemok nachádza. Prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa zvesenia oznámenia podľa
prvej vety ukončiť nájomný vzťah; nájomný vzťah v takom prípade zaniká po zbere úrody. Ak si nájomca
nesplní povinnosť podľa prvej vety, šesťmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa prenajímateľ

o skutočnosti podľa prvej vety dozvedel.“ Pre úplnosť žalobca dodal, že v nájomnej zmluve zo dňa
19.08.2006 si zmluvné strany túto povinnosť osobitne dohodli v Článku V. bode 7. nájomnej zmluvy,
avšak právnym následkom nesplnenia tejto povinnosti zo strany nájomcu nebolo právo prenajímateľa
vypovedať nájomnú zmluvu, ale právo prenajímateľa požadovať do nájomcu zaplatenie dohodnutejzmluvnej pokuty. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že výpoveď nájomnej
zmluvy je neplatná, a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že nájomca medzičasom zanikol, pretože
tento nie je stranou tohto sporu.

16. V závere vyjadrenia žalobca zdôraznil, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
a to z toho dôvodu, že bez takéhoto určenia je jeho postavenie právne neisté, predovšetkým vo
vzťahu k poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktorá mu odo dňa uzatvorenia podnájomnej zmluvy so
spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. poskytovala finančnú podporu formou jednotnej a doplnkovej

platbynapreukázateľneužívanúaobhospodarovanúplochupoľnohospodárskejpôdy.Žalovanánapriek
tomu, že platne neukončila nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou
spoločnosťou PRAEDIUM, s.r.o. dňa 19. 08. 2006, prenajala pôdu, ktorá bola predmetom tejto zmluvy,
tretej osobe. Z rozhodnutia poľnohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa
12.06.2015 okrem iného vyplýva, že za obdobie roka 2014 nebola priznaná žalobcovi dotácia na ním
užívanú a obhospodarovanú pôdu v plnej výške, pretože na základe administratívnej (krížovej) kontroly

bolo zistené, že na časť dielu pôdneho bloku C. XXXX/X požiadala o poskytnutie podpory v roku 2014
aj B. D., Q. osada XXX, XXX 01 F., ktorá predložila PPA nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu
uzavretú medzi žalovanou ako prenajímateľom a K. D., Q. X. XXX, F. ako nájomcom. Z uvedeného
dôvodu poľnohospodárska platobná agentúra znížila žalobcom deklarovanú výmeru pre jednotnú platbu
na plochu o výmeru 10,31 ha a túto môže dodatočne priznať žalobcovi len v prípade, ak by sa v

konaní pred súdom preukázalo, že žalobca mal v čase rozhodnutia PPA právo užívania k pôde. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko
bez takéhoto určenia mu nemôže byť na plochu pôdy, ktorú mal v podnájme od spoločnosti BÁTORI
SLOVAKIA, s.r.o. priznaný nárok na poskytnutie finančnej podpory za túto pôdu za rozhodné obdobie.

17.Žalovanávovyjadrenízodňa18.07.2019uviedla,žežalobcavosvojomvyjadreníuviedolinformácie,
ktorésanezhodujúsprávnymstavom.Predovšetkýmžalobcauvádza,žekprevoduobchodnéhopodielu
a k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti PRAEDIUM, spoločnosť s ručením obmedzeným
na BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. došlo dňa 05.12.2011. S týmto žalovaná nesúhlasila, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka, účinky prevodu väčšinového obchodného podielu

nastávajú zápisom do obchodného registra. Uvedené zmeny spoločnosti, týkajúce sa prevodu
obchodného podielu, zmeny obchodného mena a sídla spoločnosti a v neposlednom rade aj zmeny
v osobe konateľa spoločnosti, boli do obchodného registra zapísané dňom 20.12.2011, kedy nastala
účinnosť uvedených zmien. K uzatvoreniu podnájomnej zmluvy však došlo dňa 05.12.2011, pričom
v právnom postavení prenajímateľa je uvedená obchodná spoločnosť BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. so

sídlom Hlavná 23, Fiľakovo, za ktorú na základe plnej moci mal konať F. S.. Avšak v deň uzatvorenia
podnájomnej zmluvy, t. j. dňa 05.12.2011 spoločnosť pod obchodným menom BÁTORI SLOVAKIA,
s.r.o. ešte právne neexistovala, sídlo spoločnosti uvedené ako Hlavná 23, Fiľakovo je taktiež právne
irelevantné, pretože táto zmena ešte nebola účinná. Rovnako aj osobou oprávnenou na konanie za
spoločnosť dňa 05.12.2011 nemohol byť F. S. na základe plnej moci, predpokladá sa že plnej moci

udelenejsplnomocniteľomS.C.,pretožeS.C.bolakoštatutárnyorgán-konateľspoločnostizapísanýdo
OR SR až od 20.12.2011, teda dňa 05.12.2011 nemohol splnomocniť inú osobu na vykonanie právneho
úkonu za spoločnosť. Z vyššie uvedeného je teda podľa žalovanej zrejmé, že zmluvu o podnájme dňa
05.12.2011 uzatvoril na strane prenajímateľa v čase uzatvorenia zmluvy neexistujúci subjekt, v dôsledku
čoho v zmysle predmetnej zmluvy podnájomný právny vzťah nemohol vzniknúť. Dňa 05.12.2011

spoločnosť BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. v zmluve o podnájme označená ako prenajímateľ, pričom správne
označenie má byť nájomca, keďže uvedená spoločnosť nemala vo vzťahu k predmetu podnájmu, t. j.
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, nájomné právo. Toto nájomné právo spoločnosť BÁTORI
SLOVAKIA, s.r.o. nadobudla len dňom 20.12.2011, kedy došlo k účinnosti prevodu obchodného podielu,
zmene obchodného mena a sídla zápisom do obchodného registra. Teda dňa 05.12.2011 spoločnosť

BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. nemohla postúpiť na podnájomcu - spoločnosť PRAEDIUM ENVIRO, s.r.o. -
právo podnájmu, keďže sama nemala nájomné právo k predmetu podnájmu. V zmysle tohto právneho
posúdenia zmluvou o podnájme podnájomný vzťah určite nemohol vzniknúť. V prípade, ak sa súd
prikloní k právnemu posúdeniu vzniku podnájomného vzťahu v zmysle zmluvy o podnájme zo dňa
05.12.2011, je podľa žalovanej potrebné podnájomný vzťah posúdiť v súvislosti s existenciou nájomného

vzťahu, ktorý je voči akcesorickej povahe podnájomného vzťahu určujúcim faktorom. Akcesorita a úzke
spojenie podnájomného vzťahu s nájomným vzťahom sa prejavuje jednak v aspekte jeho obsahu a
jednak v aspekte jeho trvania. Pokiaľ ide o determináciu podnájomného vzťahu s nájomným vzťahom
čo do obsahu, vychádza z právnej zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet.Prejavuje sa v tom, že rozsah práv a povinností prevedených na podnájomcu, ktorý má odvodené právo
od nájomcu, nesmie prekročiť rozsah práv a povinností, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy pre nájomcu.
Podnájomcovi z podnájomnej zmluvy teda nemôže vzniknúť viac práv, ako má nájomca. Akcesorita

podnájomného vzťahu voči nájomnému vzťahu čo do jeho trvania znamená, že podnájom nemôže
vzniknúť bez existencie hlavného nájomného vzťahu a podnájom zaniká najneskôr zánikom hlavného
nájomného vzťahu, na ktorý je viazaný. To platí aj pre prípad absolútneho zániku nájmu. Túto právnu
teóriu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 317/2009 zo dňa 30.11.2009.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami dala žalovaná súdu do pozornosti, že dňom 24.10.2014

bola obchodná spoločnosť BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. vymazaná z obchodného registra, t.j. došlo k jej
zániku. Keďže uvedená obchodná spoločnosť v dôsledku zmien účinných dňom 20.12.2011 vystupovala
ako nájomca vo vzťahu k žalovanej v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 19.08.2006, dňom zániku danej
spoločnosti došlo aj k zániku nájomného vzťahu so žalovanou. S poukazom na akcesorickú povahu
podnájomného vzťahu, právnym následkom zániku nájomného vzťahu bol aj zánik podnájomného
vzťahu podnájomcu - žalobcu, rovnako dňom 24.10.2014. Žalobca svoju žalobu o určenie neplatnosti

výpovede nájomnej zmluvy podal na Okresnom súde Lučenec dňa 02.10.2015, teda takmer rok po
zánikunájomnéhoapodnájomnéhovzťahu.Včasepodaniažalobyžalobcanebolaktívnelegitimovaným
právnym subjektom na jej podanie, pretože nemohol mať v tom čase žiaden právny záujem na podaní
takej žaloby, keďže mu už podnájomné právo rok neprináležalo, preto nemožno v jeho prípade podľa
žalovanej pochybnosti o neexistencii naliehavosti právneho záujmu, ktorá je podmienkou podania

určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Preto žalovaná považovala
naďalej podanú žalobu za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.

18. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.07.2019, na ktorom boli osobne prítomné obidve strany
sporu. V priebehu pojednávania strany sporu opätovne zopakovali skutočnosti uvedené v žalobe a

jednotlivých vyjadreniach, zároveň bol na pojednávaní vypočutý aj svedok navrhnutý žalovanou K. U.,
ktorý sa vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa nájomného vzťahu uzavretého medzi F. S. a žalovanou,
resp. firmou Praedium a žalovanou. Podľa vyjadrenia svedka, v roku 2006 žalovaná podpísala nájomnú
zmluvu s pánom S., pričom prvé roky bola spolupráca s menovaným nájomcom bezproblémová, potom
ako keby sa odmlčal, niekoľkokrát sa mu žalovaná snažila dovolať, avšak nedvíhal telefón alebo sa

vyhovoril na chorobu a pod. Neskôr v máji 2012 bol pán S. so žalovanou v domácnosti svedka na adrese
S. X, kde mu spoločne so žalovanou oznámili ukončenie nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti sa pán
S. vyjadril, že ústna dohoda o ukončení nájmu je tiež dohoda, že ju berie a akceptuje a že si vyrovná
podlžnosti. Neskôr žalovanej a svedkovi poradili, aby dali nájomcovi výpoveď aj písomnou formou. Preto
následne doručovali pánovi S. aj písomnú výpoveď z nájmu. S menovaným pánom sa v roku 2014

stretli v bare XL pri OD Prior, kde si pán S. výpoveď osobne prevzal, čo potvrdil podpisom. Pán S.
žalovanej zaplatil dlžné nájomné asi v roku 2014. Následne žalovaná so svedkom na Mestskom úrade
zistili, že pán S. nezaplatil ani daň a pod. vrátane exekúcií. Neskôr sa pán S. vyjadril, že by chcel naďalej
nehnuteľnosť užívať a pokiaľ by si žalovaná našla nejakého nového nájomcu, bude robiť všetko preto,
aby nehnuteľnosť naďalej užíval. Čo sa týka podpisovania dokladov o príjme nájomného, pán S. podľa

svedka dával žalovanej podpisovať čisté príjmové doklady bez žiadnych dátumov. Po nahliadnutí PPD
zo dňa 31.08.2012 - výdavkový doklad svedok udáva, že podpis je podobný ako jeho, avšak nie je to
jeho podpis. Podľa udania svedka, nájomca, s ktorým mala žalovaná uzatvorenú zmluvu, bol neseriózny
človek, a preto s ním v nájomnom vzťahu nechcela viac pokračovať.

19. Ustanovenie § 137 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) upravujem, už
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Pokiaľ ide o žalobcom uvedený žalobný návrh smerujúci k určeniu neplatnosti výpovede nájomnej

zmluvy, podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o, podľa písmena c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písmena d) určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základnýmprocesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa
takouto žalobou vecne. Teda súd musí mať v každom štádiu konania preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacie žaloby majú podľa právnej teórie, ako aj záverov

rozhodovacej praxe opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia.
Určovací návrh má teda charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty
žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné otázky medzi stranami
sporu a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

21. Predmetom sporu je určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou
ako prenajímateľkou a nájomcom spoločnosťou Praedium s.r.o., IČO: 36 624 845, neskôr BÁTORI
SLOVAKIA, s.r.o. Medzi nájomcom BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. a žalobcom bola dňa 05.12.2011 uzavretá
podnájomná zmluva. Žalobkyňa nájomnú zmluvu vypovedala dňa 11.04.2014. Nájomca spoločnosť
BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. bola podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica

dňa 24.10.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra. Žalobca PRAEDIUM ENVIRO, s.r.o.
(podnájomca) žiadal súd, aby určil neplatnosť výpovede z nájmu danej žalovanou, nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky výpovede.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/317/2009 zo

dňa 30.11.2009, ktorý vymedzil podnájom ako nájom nájomného práva. Podnájom predstavuje od
nájomcu odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu a je vo vzťahu k nájmu vzťahom
akcesorickým. Nemôže vzniknúť, ak jeho predmet nie je už v nájme a zaniká najneskôr s nájmom. Avšak
to platí pre prípad absolútneho zániku nájmu, nie pri zmene subjektov, napr. v dôsledku prechodu nájmu
podľa § 706 Obč. zákonníka alebo prevodu predmetu nájmu.

23. Vychádzajúc z predmetného rozhodnutia, keďže žalobca nie je právnym nástupcom nájomcu, je v
prejednávanej veci zo skutkových zistení zrejmé, že zánikom nájomcu bez právneho nástupcu nájom
zanikol dňa 24.10.2014 a zároveň týmto dňom zanikol aj podnájom. Tento právny následok zániku nájmu
(súčasný zánik podnájmu) nastal bez ohľadu na to, či výpoveď nájomnej zmluvy daná žalovanou bola

daná platne, nakoľko aj prípadným vyhlásením neplatnosti výpovede, nájomná zmluva zanikla zánikom
nájomcu, a teda už v čase podania žaloby (dňa 02.10.2015) nájomný vzťah medzi prenajímateľom
(žalovanou) a nájomcom spoločnosťou BÁTORI SLOVAKIA, s.r.o. neexistoval. Z uvedeného dôvodu
mal súd za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede
nájomnej zmluvy, nakoľko nájomný vzťah a rovnako aj podnájomný vzťah absolútnym zánikom nájomcu

dňa 24.10.2014 zanikol. Keďže nájomný ako aj podnájomný vzťah v čase podania žaloby na súde
neexistoval, nemohol mať žalobca už v čase podania žaloby naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti výpovede z nájmu. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

27. Keďže žalovaná mala v konaní plný úspech, priznal jej súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade
s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
28. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.