Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205132
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118205132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

Q. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Bytča, dieťa matky: R. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, t.č. bytom A. XXXX, D., a
otca: K. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. - H. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 € mesačne od 1.3.2018, a to do 15. dňa

mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.3.2018 do 31.10.2019
v sume 970 € do 31.1.2020 k rukám matky.

Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/455/2015 - 55 zo dňa 24.8.2016 v časti
úpravy výživného na mal dieťa.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 €

mesačne od 1. 3. 2018 s odôvodnením, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré
navštevuje materskú školu a býva často choré, pričom otec prispieva na jeho výživu len dosiaľ určeným
výživným a o dcéru sa zaujíma len príležitostne.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že sa pomery nezmenili, aby mohlo dôjsť
k zvýšeniu výživného. Naproti tomu poukázal na to, že uznesením súdu bol na jeho osobu vyhlásený
konkurz pre nedostatok majetku a neschopnosť splácať svoje záväzky.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení
zákonov:

4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu
výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 8C/455/2015 - 55 zo dňa 24.8.2016. Výživné bolo určené v sume 100 € mesačne. V tom

čase bolo dieťa v útlom veku, bolo v starostlivosti matky a nemalo žiadne zdravotné ťažkosti. Matka
nepracovala(práveukončilastrednúškolu)aotecbolvykonávalživnostenskúčinnosť,pričommalďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. J..

10) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré prirodzene vyrástlo a nastúpilo

do materskej školy a došlo aj k zvýšeniu príjmu otca. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu
doterajšej úpravy výživného.

11) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom

povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe

samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym

spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

12) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,

neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na
plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal.
detí parazitovať.13) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa
výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v

takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

14) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby

mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a
to z nasledovných dôvodov:

15) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti
sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely
sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený
zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej

činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie,
prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť
dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený
zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy,
kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný

zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare,
apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov
rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj
oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá
životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa

dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu,
že sa neuspokojí vôbec.

16) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej
vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s

predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je
strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe,
či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnakoječastomožnénamietaťichúčelnosťaprimeranosť;akživotnejúrovnidieťaťanezodpovedajú,
súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo

rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý
rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá
zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne
nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo
určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť

druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe
predloženýchdôkazov,musívychádzaťzvlastnejpraxeasvojeúvahyooprávnenýchvýdavkochdieťaťa
korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

17) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o

rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

18)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov
a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitýúzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké
rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie

a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva
(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ
zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na

zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu
výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích
povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či
povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý
už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie,
a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti

povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide
teda tiež o podstatnú okolnosť.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

19) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento
je zamestnaný ako vodič kamiónu od 1.4.2018 s tým, že práce vykonáva najmä v zahraničí (Nemecku).
Z tohto zamestnania dosiahol priemernú čistú mzdu 467 € v období od 04/2018 - 12/2018 a 522 €
v období 1/2019 - 09/2019, pričom poberal aj cestovné náhrady v priemernej výške 753 € v období
04/2018 - 12/2018 a vo výške 714 € v období 1/2019 - 09/2019. Z cestovných náhrad si otec hradí len

stravovanie, ubytovanie je zabezpečené v kamióne a iné náklady v súvislosti s prácou v zahraničí nemá.
V rozhodnom období mal teda otec celkový príjem 1220 - 1236 €.

20) Na majetok otca bol dňa 31.10.2018 vyhlásený konkurz, nakoľko mal nesplatené úvery vo výške cca
6tisíceurakoajdlhynaodvodochdosociálnychazdravotnýchfondov;ztýchtobolvkonkurznomkonaní

oddlžený a spláca len trovy konkurzu vo výške 500 € v mesačných splátkach po 15 €. Živnostenské
podnikanie ukončil 7.4.2018.

21) Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a súrodencami. Má dobrý zdravotný stav, pričom
nevlastní žiadne úspory ani majetok a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. J., ktorá bola určená

rozhodnutím súdu vo výške 150 €.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

22) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom maloletej, ktorá nastúpila do materskej školy v

septembri 2017; počas školského roka bývala často chorá a trpí aj na ekzém. V súčasnosti predškolské
zariadenie nenavštevuje.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky

23) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá je aktuálne nezamestnaná bez nároku na podporu
v nezamestnanosti, pričom posledný pomer musela ukončiť z dôvodov na strane zamestnávateľa
(nevyplatenie mzdy). Matka iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty a bytové potreby
si zabezpečuje spolu so svojím priateľom v nájomnom byte s mesačnými nákladmi 328 €.

Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)

24) Od posledného určenia výživného uplynuli 3 roky, maloletá podstatne za toto obdobie vyrástla,
začala navštevovať materskú školu (aj keď aktuálne má dochádzku prerušenú), a tým sa zvýšili jej
potreby. Súčasne u otca došlo k zvýšeniu príjmu vrátane zlepšenia majetkových pomerov, keďže bol v

rámci insolvenčného konania oddlžený. Je teda dôvod na zvýšenie výživného.

25) Pri zvýšení výživného súd vychádzal najmä z dosahovaných príjmových pomerov otca, ktoré
predstavujú 1200 € mesačne. Aj keď príjem z väčšej časti pozostáva z cestovných náhrad, je celkomzrejmé, že zároveň tieto kompenzujú dohodnutú nižšiu mzdu, ktorá celkom zjavne nezodpovedá
potenciálu otca a situácii na trhu práce. Ide o štandardné správanie sa na v rámci uvedeného povolania,
ktoré je súdu známe z jeho praxe, nakoľko cestovné náhrady sú vyňaté z daňovej aj odvodovej

povinnosti. Súd pri určení príjmu, z ktorého sa má výživné určiť, prihliadol k tomu, že otec z cestovných
náhradnehradížiadnezvýšenévýdavky,pretožeubytovaniemázabezpečenévdopravnomprostriedku,
pričom náklady na stravovanie sú v Nemecku len mierne vyššie ako na Slovensku; to je súdu známe
z vlastnej praxe i verejných zdrojov na internete (napr. https://www.superplat.eu/blog/ceny-potravin-v-
nemecku-marec-2019).

26) Za primerané pri dvoch vyživovacích povinnostiach možno považovať rozsah vyživovacej povinnosti
vo výške min. 25 % z čistého mesačného príjmu (z 1 200 €), teda spolu min. 300 € mesačne. Na mal. J.
je už určené výživné 150 €, preto na mal. LX. pripadá suma 150 € mesačne, pričom takto určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam otca.
Uvedené výživné bude kompenzovať aj to, že otec maloletej vôbec neposkytuje vecné plnenia nad

rámec výživného, ani sa s ňou nestretáva, a maloletej zabezpečuje bytové potreby matka, ktorá
vzhľadom na vek dieťaťa aj naďalej voči nej vykonáva i intenzívnu osobnú starostlivosť.

27) Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od marca 2018, v ktorom mesiaci matka návrh na zvýšenie
výživnéhopodala.Súdmazato,žematkaniejepovinnápreukazovaťdôvodyvhodnéosobitnéhozreteľa

za tých niekoľko dní uvedeného mesiaca, ktoré predchádzali podaniu návrhu. Navyše už v tom čase
boli pomery zmenené a to najmä na strane maloletej.

28) Pre úplnosť súd dodáva, že v poručenských veciach nie je viazaný návrhom účastníkov, ktorí i tak v
priebehu konania často svoje návrhy v petite menia bez ďalšieho (rozhodnutia o zmene návrhu), preto

výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti považoval za nadbytočný.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

29) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

30) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

31) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval (s výnimkou mesiaca október
2019, keď uhradil 130 €), za zročné obdobie od 1. 3. 2018 do 31. 10. 2019 mu vznikol nedoplatok na

zvýšenom výživnom v sume 970 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným
výživným za uplynulé obdobie 20 mesiacov (20 mesiacov x 50 € - 30 €). Keďže rozsudky odsudzujúce
na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné (bez ohľadu na podané odvolanie). Súd dopĺňa, že
podľa citovaného ustanovenia splátky je možné povoliť len pokiaľ ide o opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, pričom v tomto prípade ide o zameškané výživné, ktorého zročnosť už nastala.

Doba na plnenie je vzhľadom na majetkové pomery otca opísané vyššie primeraná.

32) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
33) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení
výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

34) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.