Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206982
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814206982.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: X. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. D. XXXX/XX, X., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom
so sídlom Y. XX, X. proti žalovanému: Ing. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, X.,
zastúpenému JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom E. XXX, v konaní o zaplatenie

1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.
k. 2C/93/2014-130 zo dňa 16. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur spolu s
5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy, počnúc od 04. 10. 2014 do zaplatenia. Zároveň mu

uložil zaplatiť žalobcovi na trovách konania 663,24 eur a zaplatiť štátu trovy konania vo výške 458,16
eur na účet súdu vedený v štátnej pokladnici.

2. Po vykonanom dokazovaní zastal názor, že bolo preukázané poskytnutie pôžičky žalobcom
žalovanému vo výške 1.000,- eur. I vypočutí svedkovia zhodne potvrdili vedomosť o tom, že žalobca
žalovanémupôžičkuposkytol,dokoncasvedokE.bolpriamymsvedkomodovzdaniapeňazížalovanému

a potvrdil, že túto skutočnosť mu sám žalovaný oznámil. Výpovede svedkov súd považoval za
zhodné s obsahom zápisu o finančnej pôžičke zo dňa 22. 02. 2012, pričom i zo záverov znaleckého
posudku vyplývalo, že podpis na tomto zápise je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom
žalovaného. Ak potom žalovaný nepreukázal, že by na poskytnutú pôžičku uhradil nejakú čiastku, ustálil,
že dlžnú sumu nevrátil, dostal sa do omeškania, a preto vyhovel žalobe žalobcu i ohľadne uplatneného
úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol s poukazom na úspech žalobcu v spore, účelnosť ním

vynaložených trov konania.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie tak žalobca, ako i
žalovaný.

4. Žalovaný v dôvodoch odvolania uviedol, že skutočne žalobca mu v minulosti požičal viackrát finančné

prostriedky,nebolotovšaknazákladepísomnéhodokladu.Poprel,žebysožalobcompodpisovalnejakú
zmluvu o pôžičke. Pokiaľ i žalobca predložil súdu kópiu listiny údajne podpísanú žalovaným, poprel, že
by sa jednalo o jeho podpis. Napokon i znalkyňa uviedla, že je možné uvažovať o tom, že doklad o
pôžičke zo dňa 22. 02. 2012 je kompiláciou dvoch samostatných polovíc papiera. Uviedla, že predmetom
znaleckého skúmania je kópia parafovitého podpisu, a i keď kópie podpisov nepatria z pohľadu
písmoznaleckej teórie a praxe medzi nespracovateľné, ide o ťažko spracovateľné javy za predpokladu,

že kópia podpisu sa zhoduje s originálom. Napokon uvedené vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku,
ktorý podľa znalkyne platí len za predpokladu, že sa kópia listiny zhoduje s originálom, pričom originállistiny s overovaným podpisom nebol súdu a ani znalkyni predložený. Znalkyňa v časti popisujúcej
falšovanie podpisu inou osobou poukazuje na to, že môže ísť o falšovanie pomocou priesvitku,
napodobenie podpisu alebo vymyslený podpis, napriek tomu sa nezaoberala možnosťou vyhotovenia

podpisu, ktorý bol predmetom znaleckého dokazovania cez listinu napodobňujúc ho pisateľom priamo
po pôvodnom podpise, napr. preložením listiny cez podpísanú listinu, napodobenie podpisu, ktoré môže
mať totožné znaky prvej orientácie, ako aj uhlové a slučkové prvky a rozdiel by sa mohol zistiť len
v tzv. písacom tlaku. Uvedeným sa znalkyňa nezaoberala, ani nemohla, nakoľko neexistuje originál
listiny, z ktorej mala byť vyhotovená kópia založená do súdneho spisu. Závery znalkyne o vysokej

miere pravdepodobnosti podpisu žalovaného na listine zamestnanca sú spochybnené, nezodpovedajú
skutočnostianemôžubyťpresúdzáväzné.Anijedenzosvedkovnepotvrdil,žebybolpodpísalžalobcovi
nejakú listinu. Svedok E. vypovedal o tom, že niekedy prevzal od žalobcu peniaze, nevie však akú sumu
a že mu odmietol podpísať nejaký papier. Svedok E. vypovedal, že u žalobcu videl sms správu, obsahom
ktorej bolo požičanie a vrátenie peňazí. Podľa neho k požičaniu peňazí mohlo dôjsť v rokoch 2012
alebo 2013. Svedkyňa H. uviedla, že vie o tom, že žalovanému boli pôžičky peňazí poskytnuté viackrát.

Nebola priamym svedkom ich požičiavania. Ak súd rozhodol nie na základe dôkazov, ale „vysokej miery
pravdepodobnosti“ o tom, že na kópii predloženej listiny je podpis žalovaného, tak nerozhodol správne,
ale v rozpore s objektívne zisteným a preukázaným stavom, v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.
Žiadal, aby odvolací súd buď rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alebo zmenil napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasil s rozhodnutím prvoinštančného
súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania, keď žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia
pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu a k tomu prislúchajúci režijný paušál, náhradu cestovných
výdavkov a stratu času za úkony právnej služby vykonané 18. 09. 2014, 05. 11. 2014, 15. 01. 2015, 22.

04. 2015, 24. 06. 2015, 08. 03. 2016 a 16. 03. 2016, nepriznal mu však odmenu právneho zástupcu a k
tomu prislúchajúci režijný paušál a náhrady za úkony nahliadnutia do spisu vykonané 17. 04. 2015, 22.
06. 2015, 10. 07. 2015, 14. 08. 2015, 16. 09. 2015, 23. 09. 2015, 09. 10. 2015, 29. 01. 2016, 08. 03.
2016. V tejto súvislosti poukazoval na znenie § 13a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom
znení s tým, že pokiaľ i úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu alebo oboznámenie sa so spisom -

nie je vo vyhláške o odmenách advokátov uvedený, je oprávnený uplatniť si v zmysle tohto zákonného
ustanovenia odmenu právneho zástupcu za nahliadnutie do spisu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej
odmeny a k tomu prislúchajúci režijný paušál, náhradu cestovných výdavkov a stratu času. Taktiež
nesúhlasil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu
za úkon právnej služby označený ako písomné podanie protistrany týkajúce sa veci samej zo dňa 18.

09. 2014 a za úkon ďalšej porady s klientom, ktorý bol vykonaný 03. 11. 2014, 12. 01. 2015, 20. 04.
2015, 23. 06. 2015, 07. 03. 2016 a 15. 03. 2016. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania zmeniť a priznať mu ním uplatňované trovy konania a právneho
zastúpenia v celej uplatnenej výške.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) C. s. p. v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného
dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec ani správne právne neposúdil.
Naviac, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď sám na jednej strane tvrdí, že zmluva o pôžičke
je reálna zmluva, jej podstatnou náležitosťou okrem určenia predmetu pôžičky a povinnosti dlžníka
vrátiť veci rovnakého druhu je aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a na

druhej strane neoznačil jediný dôkaz, z ktorého považoval za preukázané tvrdenie žalobcu v podanej
žalobe a v priebehu celého konania o tom, že 22. 02. 2012 prenechal žalovanému peniaze v sume
1.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach po 100,- eur. Pokiaľ i
poukazoval na výpovede svedkov E., H. a E., ani jeden z nich i napriek tomu, že potvrdili, že v minulosti
žalobca viackrát požičal žalovanému finančné prostriedky, dokonca niektorí z nich tiež požičali finančné

prostriedkyžalovanému,nepotvrdilodovzdaniepeňazížalobcomaichprevzatiežalovanýmvpredmetný
deň. Pokiaľ prvoinštančný súd vychádzal zo zápisu o finančnej pôžičke z 22. 02. 2012, súdna znalkyňa
síce v znaleckom posudku uviedla, že podpis žalovaného na listine o pôžičke zo dňa 22. 02. 2012 je
s vysokou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom žalovaného, na druhej strane však dodala, žetento záver znaleckého posudku platí len za predpokladu, že sa kópia listiny zhoduje s originálom a
originál predmetnej listiny súdu predložený nebol.

8. Svedkyňa H. do výpovede uviedla, že predmetný zápis o pôžičke z 22. 02. 2012 jej bol predložený
k nahliadnutiu vedúcim, t.j. žalobcom dva mesiace po tom, ako žalovaný ukončil pracovný pomer u
žalobcu. Žalobca jej povedal, že požičal žalovanému 1.000,- eur, avšak nevidela, že by sa bol podpisoval
nejaký papier, taktiež nevidela, že by sa boli vyplácali nejaké peniaze, ani aká suma mala byť poskytnutá
ako pôžička. Svedok E. na pojednávaní uviedol, že bol priamym svedkom toho, že žalobca odovzdával

žalovanému peniaze, nevidel však akú sumu, videl len ako mu odovzdáva peniaze. Taktiež mu dával
na podpis nejaký papier, ktorý žalovaný odmietol podpísať, neuviedol však ani čas, kedy malo k
odovzdávaniu peňazí dôjsť a ani sumu, ktorá bola predmetom uvedenej pôžičky. Svedok E. uviedol, že
o existencii predmetnej pôžičky sa dozvedel zo sms správy, ktorú mu ukázal žalobca, pri odovzdávaní
peňazí nebol, keď malo dôjsť k pôžičke, žalovaný u žalobcu už nepracoval, pracoval niekde inde.

9. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
nebolipreukázanéjehotvrdeniaaztohodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia

tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Ide o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca
v konaní tvrdil, že požičal žalovanému určitú finančnú čiastku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca tieto skutočnosti hodnoverne nepreukázal, a to ani zápisom
ofinančnejpôžičkez22.02.2012,nakoľkovysokúmierupravdepodobnostipravostipodpisužalovaného
by súdna znalkyňa mohla potvrdiť iba za predpokladu, že by sa predložená kópia listiny zhodovala s
originálom a jej originál žalobca súdu nepredložil.

11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne i vec nesprávne právne posúdil.
Pokiaľ žalobca doručil odvolanie proti rozsudku prvoinštančného súdu čo do výroku o trovách
prvostupňového konania, vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu tak

vo veci samej, ako i vo výroku o trovách prvostupňového konania, nepovažoval za potrebné osobitne
preskúmavať správnosť rozsudku prvoinštančného súdu i vo výroku o trovách prvostupňového konania,
nakoľko o týchto rozhodne prvoinštančný súd opätovne v konečnom rozhodnutí o veci samej.

12. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)