Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204211
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118204211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: N. H., R.. XX.XX.XXXX,
D. V. XX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, IČO: 31 954 448,
so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.157,06 Eur o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/70/2018-78 zo dňa 08.apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 700,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V III. výroku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tunajšom súde 19.04.2018 si
žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.157,06
eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
10C/53/2016, v ktorom si uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný,
v oboch uplatňovaných nárokoch. Ako spotrebiteľ si teraz uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich

spotrebiteľských práv, pretože svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní a požaduje finančné
zadosťučinenie vo výške 2.157,06 eur.
2.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní nebolo
preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcu. Od
uvedeného momentu, t. j. od vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, neboli zo strany zamestnávateľa
vykonané žiadne ďalšie zrážky zo mzdy. Žalovaný poprel výšku požadovaného nároku a spôsob jeho
určenia.Zpodanejžalobyniejezistiteľnážiadnaskutočnosť,nazákladektorejbolauvedenápožiadavka

určená. Ďalej uviedol, že posledná veta ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. nie je právnou
normou samou o sebe, ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej základe nie je
možné zakladať žiadny nárok, pretože podmienka, úspešné uplatnenie porušenia práva, musí súvisieť
s konkrétnym súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takétorozhodnutie vydané nebolo a rozsudok sp. zn. 10C/53/2016 nie je rozhodnutím o úspešnom uplatnení
porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné
zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým

odstupom. Ak má finančné zadosťučinenie podľa žalobcu plniť satisfakčnú funkciu, potom je pochybné,
čo má kompenzovať (akú ujmu), ak ju žalobca zjavne sám ani nevnímal takým spôsobom, aby k jej
uplatneniu pristúpil okamžite, alebo v bezprostrednej časovej súvislosti po vydaní rozhodnutia vo veci
alebo dokonca v danom konaní. Žalobcom požadovaná suma je zjavne neprimeraná, keďže dosahuje
sumu bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia. Zákonný pojem

„primeranosť" sa podľa názoru žalovaného spája nielen s výškou zadosťučinenia, ale aj s jeho vznikom
a existenciou. Z tvrdení žalobcu či už v žalobe, alebo v konaní nie je možné určiť, aké mimoriadne
okolnosti by mali odôvodňovať postup žalobcu pri uplatňovaní takejto požiadavky, a v čom by teda mal
byť za takýchto okolností daný prvok „primeranosti."
2.3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
2.4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.
Okresný súd Prešov rozsudkom z 23.05.2017, sp. zn. 10C/53/2016 určil, že bod. 8.1 a 8.4 Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zároveň zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.157,06 eur s
príslušenstvom. Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutie potvrdil. V predmetnej veci si žalobca

uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.157,06 eur v súlade s ustanovením §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Súd

má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovaným je to, že v zmluvnom vzťahu
žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a do zmluvy zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže žalovaný preukázateľne
porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto
obsahovala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. a žalobca sa úspešne domohol

vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, dôsledkom takéhoto
porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda
dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné
zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 700,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu

zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v
dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ
finančnej služby závadne konal. Súd pritom zobral do úvahy aj to, že žalobca bol dôchodca a mohol
finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, použiť na uspokojenie svojich životných

potrieb.
2.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“). Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom
výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Žalovaný v
odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, a to pokiaľ ide o výšku

priznaného nároku a tiež aj pokiaľ ide o základ priznaného nároku. Z napádaného rozsudku nie je
zrejmé ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím. Z
napádaného rozsudku nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v
súvislosti s podanou žalobou. Z rozsudku nevyplýva, že by súd jej splnenie konštatoval, mal preukázanéa v odôvodnení vôbec označil právo alebo povinnosť ustanovenú zákonom a osobitnými predpismi,
ktoré/ktorá bolo porušené. Napádaný rozsudok neobsahuje označenie žiadnej skutočnosti vyplývajúcej
z vykonaného dokazovania alebo z jeho úvahy, ktorou by bola odôvodnená suma 700,- eur. Nedostatok

odôvodnenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia zásadným spôsobom odporuje zákonu. Nie
je z neho zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť. Z pojmu „primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu
je daná možnosť a povinnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho
zásahu,prípadnestanoviťďalšiekritériápreposúdeniekaždéhoprípadu.Žalovanýnavrhol,abyodvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, žalobu zamietne a žalovanému priznal právo na náhradu trov

právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Zároveň si žalovaný uplatnil
nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v
plnom rozsahu.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie

podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou

by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie
odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky

zákonník má povahu osobitného predpisu.

11. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vznikáspotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods.
5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z..

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia Zákona o ochrane
spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorýmisúúspešnéuplatnenieporušeniaprávalebopovinnostíustanovenýchzákonomč.250/2007Z.z.,
alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi
ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie,
pretosúdunemusiabyťpredloženédôkazyoexistenciiujmy,pretožestačí,aktáujmatuje.Odvolacísúd
osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax,
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie, sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k žalobcovi, a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu
osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne

pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku
sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.

14. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc, musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ, má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinností stanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má
právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

16. V konaní bolo preukázané porušenie práv spotrebiteľa, za ktoré možno považovať aj to, že žalovaný

poskytol žalobcovi na základe Zmluvy úver vo výške 1.320,- eur, z ktorých mu žalovaný na účet poukázal
len 991,20 eur. Sumu 196,02 eur si ponechal ako odplatu za službu podľa bodu 8. Zmluvy a sumu 132,08
eur si započítal na splátku skoršieho úveru. Ako spotrebiteľ žiadnu službu nevyužil, hoci za ňu vopred
zaplatil. Popritom žalobcovi bol žalovaným automaticky poskytnutý revolving vo výške 636,60 eur a ďalší
vo výške 636,60 eur, pričom žalobca uhradil žalobcovi celkovo 4.421,46 eur. Je potrebné zdôrazniť, že

žalobca si svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaním vedenom
na Okresnom súde Prešov vo veci sp. zn. 10C/53/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove
vo veci sp. zn. 5Co/130/2017, v ktorom sa domohol svojich práv pri úspešnom uplatnení porušenia
jeho práva ustanoveného osobitným predpisom a bol úspešným žalobcom, keď prvoinštančný súd v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu vyhovel jeho žalobe a na základe vyššie uvedeného konania pri

poskytovanírevolvingovéhoúveruuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie
vo výške 2.157,06 eur s príslušenstvom.

17. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť

prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo, alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona číslo 250/2007 Z.z..18. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorej ochrany sa žalobca úspešne domáhal na

všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Nemožno sa preto stotožniť
s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že došlo k porušeniu
práv ustanovených za účelom ochrany žalobcu ako spotrebiteľa.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o

splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

20. Čo sa týka námietky, že súd nekonkretizoval dôvody, podľa ktorých sumu finančného zadosťučinenia
určil, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu charakterizoval na základe
konkrétnych okolností prípadu, že priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je
primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým

je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
Bez stanovenia kritérií výšky finančného zadosťučinenia a naplnenia účelu - poskytnúť žalobcovi ako
spotrebiteľovi satisfakciu, odvolaciemu súdu sa nejaví súdom stanovená výška primeraného finančného
zadosťučinenia ako neprimeraná.

21. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd
uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).