Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201609
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119201609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: O. V.C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š.
XXX,zastúpenéhoMgr.MatúšMacko,advokát,sosídlomvoSvidníku,Karpatská84/10,IČO:50424777,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, so sídlom zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.6.2019, č. k. 11Csp/13/2019-48, zhodou hlasov členov
senátu, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutejčasti,t.j.vovýrokochpodbodmiI.aIII.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny. “

2. Na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvej inštancie skutkový stav tak, že dňa 28.1.2014
bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa 25.3.2017
Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov vydal pod sp.zn.
91/09/16 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.445,15 Eur,

zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne, úrokov z omeškania, nákladov z spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky a trov konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku mal súd prvej inštancie
za preukázané, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním uplatnenú sumu, pričom vychádzal z výšky
úveru 1.500,- Eur a zohľadnil aj započítanie pohľadávky žalovaného titulom poplatku vo výške 215,75
Eur,ktorýbolzapočítanýdovýškyúveru.UvedenýrozsudoknapadolžalobcanaOkresnomsúdePrešov,
ktorý rozsudkom č.k.16Cr/2/2017-67 z 8.3.2018 tento rozhodcovský rozsudok zrušil. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Cr/2/2017-67 je zrejmé, že súd vyhodnotil

úverovú zmluvu medzi stranami sporu ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom jej súčasťou bola aj Dohoda o
poskytnutí služby, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/140/2013 z 4.9.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 7Co/307/2014 z 9.9.2015 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súd taktiež dospel k záveru, že zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú povinné náležitostiuvedené v § 9 ods. 2 písm. c) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho je táto zmluva
bezúročná a bez poplatková. V predmetnom rozhodnutí taktiež súd poukázal na nález Ústavného súdu
ČR sp.zn. II.ÚS 2164/10 z 1.11.2011, v zmysle ktorého pre platnú rozhodcovskú doložku sa vyžadujú

transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu, pričom v predmetnom prípade si rozhodcovský súd určila
spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., čo vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského
súdu.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančné zadosťučinenia je porušenie
práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Porušenie týchto
práv však nemusí byť konštatované vo výroku rozhodnutia. Keďže Okresný súd Prešov v rozsudku č.k.
16Cr/2/2017-67 z 8.3.2018 v odôvodnení konštatoval viaceré porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa,
resp. povinností žalovaného ako dodávateľa voči spotrebiteľovi, mal za preukázané splnenie podmienok

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, z ktorého vyplýva, že jediným predpokladom
pre priznanie finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, čo znamená, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z daného porušenia a nevyžaduje sa, aby bola privodená konkrétna

ujma. Za najzávažnejšie porušenie povinností dodávateľa súd vyhodnotil konanie žalovaného, ktorým
si uplatnil nárok na odplatu poplatku v zmysle Dohody za poskytnutie služby, ktorá v uvedenom čase
už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia
vychádzal súd zo skutočnosti, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda neuvádzala všetky predpoklady potrebné

na výpočet RPMN, čo vedie k bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, avšak uvedenej
skutočnosti pripisoval súd iba čiastočný význam, keďže podľa jeho názoru sa nejednalo o závažné
porušenie práv žalobcu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že primerané finančné
zadosťučinenie sa má poskytovať vo výške vzniknutého alebo hroziaceho bezdôvodného obohatenia,
z dôvodu, že by to viedlo k neprimeranému obohacovaniu zo strany spotrebiteľov. V súvislostí s

uvedeným poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/17/2018. Uviedol, že účelom
predmetného inštitútu je satisfakcia pre spotrebiteľa, preto v prejednávanom prípade zohľadnil výšku
poplatku predstavujúceho neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výške 300,- Eur a túto sumu považoval
za postačujúce zadosťučinenie pre naplnenie spomínanej funkcie. O trovách konania rozhodol v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak z výšky prisúdenej sumy, keďže táto závisela od úvahy
súdu.

4. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v rozsahu priznaného primeraného finančné
zadosťučinenia vo výške 300,- Eur ako aj voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, namietajúc

porušenieprávanaspravodlivýproces,inúvadukonania,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalovaného súd prvej inštancie rozhodol
o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu na základe toho, že tento sa musel domáhať ochrany
svojich práv žalobou v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cr/2/2017, avšak čo sa týka samotnej výšky
priznaného zadosťučinenia, v uvedenom rozsahu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Podľa

názoru žalovaného však odôvodnenie neobsahuje jedinú skutočnosť, pre ktorú by bola suma 300,- Eur
primeraná a dôvodná. Žalovaný uviedol, že výška primeraného zadosťučinenia je síce vecou úvahy
súdu, avšak nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuzamietneažalovanémupriznáprávonanáhradu
trov konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu protistrany, napriek súdom doručenej výzve, nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabulisúduajwebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešoveadospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

7. Rozsudok vo veci odvolací súd vyhlásil na verejnom zasadnutí podľa § 219 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP,
o konaní ktorého súd upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.

8. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného
rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku pod sp.zn. 16Cr/2/2017 z titulu porušenia práv žalobcu

ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto

súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút
primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany.

10. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna
právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
nazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k samotnému nároku ako aj k výške priznaného zadosťučinenia za nedôvodnú. Z

rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Cr/2/2017-67 zo dňa 8.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.4.2018, má odvolací súd za preukázané, že žalobca si úspešne uplatnil voči žalovanému právo
na ochranu spotrebiteľa v dôsledku používania neprijateľnej zmluvnej podmienky dodávateľom a jej
uplatňovania v spore medzi stranami predmetného sporu v čase, kedy zmluvné dojednanie bolo
vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca má vzhľadom na uvedené podľa zákonom o

ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne
daný.

12. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.
5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu

výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

13. Bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa,
odvolací súd je toho názoru, že je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných
nemajetkových újm v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých

dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľných spôsobom.

14. Za primeranú rozsahu a povahe porušenia práv žalobcu, v danom prípade považuje odvolací súd
symbolickú sumu 300,- Eur, keďže porušenie práv spotrebiteľa spočívalo v uplatnení nároku žalovaného
nazaplateniepoplatkuzaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokvovýške

215,75 Eur, ktorú žalovaný požadoval od žalobcu, napriek tomu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú
pokutu, a zároveň okrem iného žalovaný porušil svoje povinnosti na ochranu práv spotrebiteľa, keď sa
domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 1.445,15 Eur v rozhodcovskom konaní, napriek tomu, že zmluva
o úvere bola bezúroková a bezpoplatková, pričom žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25Eur a žalobca žalovanému uhradil sumu 1.930,39 Eur, v dôsledku čoho sa musel žalobca domáhať
ochrany svojich práv.

15. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma
zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca v dôsledku konania žalovaného bol nútený domáhať
sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do
bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu,

nepríjemných pocitov a iné. S poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška
súdom prvej inštancie priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam
prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie
žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

16. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd

uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

17. Čo sa týka odvolacej námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a
ktorý je spôsobilý vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však
žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd
predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na
skutočnosť, že odvolací súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a s tým
súvisiace nesplnenie podmienok na platné postúpenie bankového úveru na žalobcu, ostatné námietky
žalobcu považoval za irelevantné.

19. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade
trov konania, kedy úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, preto odvolací súd napadnutý rozsudok aj v časti náhrady
trov konania ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1tak,žeúspešnémužalobcovivodvolacomkonanípriznalnáhradutrovodvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).