Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222300
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116222300.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

RAVAFOLs.r.o.,sosídlomŠkolská5,96301Krupina,IČO:43888046,zastúpený:WERNER&ANGER,
s.r.o. so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 865 435, proti žalovanému: I.. T. Q., M..
XX.XX.XXXX, Q. W. W. XXX, XXX XX, zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32,
010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 25.843,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.772,77 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur od 05.11.2013 do 22.12.2014 vo výške 2.920,24 Eur, zo
sumy 27.127,65 Eur od 23.12.2014 do 26.03.2015 vi výške 663,70 Eur, zo sumy 26.913,57 Eur od

27.03.2015 do 29.06.2015 vo výške 665,47 Eur zo sumy 26.699,49 Eur od 30.06.2015 do 28.09.2015
vo výške 632,28 Eur, zo sumy 26.485,41 Eur od 29.09.2015 do 28.12.2015 vo výške 627,31 Eur, zo
sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo sumy 26.057,25 Eur od
01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016
vo výške 642,75 Eur, zo sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo
sumy 25.843,17 Eur od 30.06.2016 do 29.09.2016 vo výške 618,82 Eur, zo sumy 25.629,09 Eur od
30.09.2016 do 30.12.2016 vo výške 613,69 Eur, zo sumy 25.415,01 Eur od 31.12.2016 do 31.03.2017

vo výške 601,95 Eur, zo sumy 25.200,93 Eur od 01.04.2017 do 27.06.2017 vo výške 577,20 Eur, zo
sumy 24.986,85 Eur od 28.06.2017 do 29.09.2017 vo výške 611,32 Eur a zo sumy 24.772,77 Eur od
30.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením spoločnosťou BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zaniká
v tom rozsahu povinnosť plnenia žalovaného.

Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73
Eur za deň 04.11.2013 zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.09.2016 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 25.843,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne. Svoj
nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 31 617 794 (ďalej

len „BCI, a.s.“) dňa 30.11.2012 (ďalej len „Zmluva o dielo“) vykonal žalobca pre spoločnosť BCI, a.s.
dielo - výrobu a montáž svetelnej reklamy - špecifikované v čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo, ďalej vykonal
dodávku a montáž reklamných zariadení pre OC B. U.T. špecifikované v objednávke č. XXXXXX/XXX zo
dňa 06.05.2013. Žalobca všetky povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo uzatvorených so spoločnosťouBCI, a.s. splnil riadne a včas. Následne vystavil spoločnosti BCI, a.s. na úhradu cien diela faktúru č.
XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 a faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 30.09.2013 vo
výške699.000Kč.Dňa30.11.2012spoločnosťBCI,a.s.uhradilasumu9.000euradňa14.12.2012sumu

6.525 eur, obe uhradené k faktúre č. XXXXXXX, ako aj dňa 22.12.2014 suma 214,08 eur, ktorá bola
vo výške 175 eur použitá na úhradu faktúry č. XXXXXXX a zvyšná časť vo výške 39,08 eur na faktúru
č. XXXXXXX, ktorá bola uhradená čiastkovými splátkami po 214,08 eur dňa 26.03.2015, 29.06.2015,
28.09.2015, 28.12.2015, 31.03.2016 a 29.06.2016, spolu 17.023,56 eur. Suma 500,- eur k faktúre č.
XXXXXXX bola uplatnená v konaní XXCb/XXX/XXXX vedenom na OS Žilina a ku dňu podania žaloby

zostala neuhradená suma 25.843,17 eur k faktúre XXXXXXX, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Z dôvodu neuhradenia špecifikovaných súm a vzhľadom na ubezpečenie spoločnosti BCI, a.s. o úhrade
dlhu, uzavreli žalobca a spoločnosť BCI, a.s. Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013
(ďalej len „Dohoda“), v ktorej sa spoločnosť BCI, a.s. ako dlžník a žalobca ako veriteľ v zmysle čl. II. ods.
2. dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh uvedený v čl. I. ods. 1 Dohody do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia.
V čl. I. ods. 3 bolo dojednané, že dlžník uhradí veriteľovi cenu diela uvedenú v čl. 1 ods. 2 Dohody v

lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie tejto ceny veriteľom. Podľa ust. čl. III. ods. 5 Dohody
podpísaníštatutárnizástupcoviadlžníkapodľaust.§546anasledujúceObčianskehozákonníkavyhlásili
(t.j. predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť,
že záväzok dlžníka uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Uvedené vyhlásenie potvrdili svojimi podpismi
na zmluve. Žalovaný sa tak v Dohode v celom rozsahu zaviazal k ručeniu za dlh spoločnosti BCI, a.s.

Nakoľko spoločnosť BCI, a.s. napriek uzatvoreniu Dohody fakturovanú cenu diela vo výške 27.841,73
eur neuhradila, žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa na plnenie výzvou z 23.10.2013, ktorú žalovaný
prevzal dňa 28.10.2013, čo vyplýva zo spisu a z rozhodnutia XXCb/XXX/XXXX. Nakoľko spoločnosť
BCI, a.s. a ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili, dňa 04.11.2013 podal žalobca voči spoločnosti BCI, a.s.
a voči žalovanému žalobu na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., IČO: 35 979 011, so sídlom v

Bratislave, ktorého právomoc bola daná rozhodcovskou doložkou dohodnutou v čl. III. ods. 7. Dohody.
Stály rozhodcovský súd uznesením zo 04.02.2014 rozhodol, že v časti žaloby proti žalovanému I.. T. Q.
nemáprávomocrozhodovaťakonaniezastavilavčastižalobyvočispoločnostiBCI,a.s.konanieprerušil
z dôvodu povolenia reštrukturalizácie spoločnosti BCI, a.s. Žalobca má za to, že znenie čl. III. ods. 5
Dohody je dostatočne jasné a konkrétne na to, aby bolo nezameniteľné, že na základe tohto ustanovenia

sa žalovaný zaviazal ako ručiteľ z Dohody. Pokiaľ by žalovaný nebol oboznámený, že na základe tohto
ustanovenia mu vznikne povinnosť ručenia, nebol by Dohodu podpísal, nakoľko text tohto ustanovenia
je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky náležitosti pre platnosť tohto
právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného, že Dohodu a v nej obsiahnuté ručiteľské vyhlásenia podpisoval
v mene spoločnosti ako jej štatutárny orgán a nie ako fyzická osoba, neobstojí. Uvedené tvrdenie by

neobstálo ani za predpokladu, že by sa na Dohode nachádzali len podpisy štatutárnych orgánov, bez
akéhokoľvek popisu, čo ustálil svojou judikatúrou aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok 2Obo
182/99).Vprejednávanejvecijesituáciajasnejšia,nakoľkovpodpisovanejčastiDohodybolopripodpise
žalovaného uvedené jeho meno, ako aj obchodné meno spoločnosti BCI, a.s. a funkcia fyzickej osoby v
tejto spoločnosti. Žalovaný Dohodu podpísal jednak ako štatutárny orgán spoločnosti BCI, a.s. a rovnako

aj ako fyzická osoba ručiteľ, nakoľko sa k tomuto úkonu vyhlásením v ustanovení čl. III. ods. 5. Dohody
výslovne zaviazal. Nakoľko v podpisovanej časti Dohody bolo výslovne uvedené meno žalovaného, je
jasné, kto Dohodu podpísal, ako aj to, že ju podpísal zároveň ako štatutárny orgán spoločnosti, aj ako
fyzická osoba ručiteľ. V opačnom prípade, pokiaľ by to nebola vôľa obidvoch zmluvných strán, nemalo
by ust. čl. III. ods. 5. Dohody zmysel a žalovaný by ho pripomienkoval a z Dohody by bolo vypustené.

Nakoľko sa tak nestalo, žalovaný bol s textom Dohody v celom rozsahu oboznámený a súhlasil s ním.
Uvedomoval si taktiež aj ručenie, ku ktorému sa zaviazal, keď svojim podpisom potvrdil vyhlásenie
uvedené v ust. čl. III. ods. 5. Podpisom Dohody, ktorá obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie, žalovaný
potvrdil, že so znením Dohody súhlasí. Dohoda osobitne obsahuje ust. čl. III. ods. 2., kde zmluvné strany
vyhlásili, že Dohodu si riadne prečítali, t.j. žalovaný si prečítal aj ust. čl. III. ods. 5. Dohody, obsahu

Dohody porozumel a uvedomujúc si svoje záväzky vyplývajúce z Dohody, ju vlastnoručne podpísal, čím
celý text Dohody potvrdil. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci
zo dňa 17.05.2012 sp. zn. XXCob/XX/XXXX. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje iba časť jeho
pohľadávky, a to vo výške 25.843,17 eur v zmysle faktúry č. XXXXXXX. Spolu so žalobou predložil
faktúry, objednávku, dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, pokus o zmier, výzvu na splnenie ručiteľského

záväzku, rozhodnutie rozhodcovského súdu, rozsudok OS Žilina č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX.

2. Žalobca po podaní žaloby zobral žalobu v časti 642,24 eur a následne v časti 428,16 eur, teda spolu
v časti 1.070,40 eur späť, s čím žalovaný súhlasil.3. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2017, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Medzi stranami bolo nesporné, že spoločnosť BCI, a.s. ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ dňa
06.08.2012 platne uzatvorili Zmluva o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX, ktorá medzi stranami konania
nebola sporná s poukazom na § 151 CSP a na základe ktorej boli vystavené faktúry, o ktorej jednej z nich
už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní XXCb/XXX/XXXX vedenom na tunajšom súde. Taktiež medzi

stranami konania bolo nesporné vykonanie diela žalobcom na základe objednávky spoločnosti BCI,
a.s. pod č. XXXXXX/XXX zo dňa 06.05.2013, akceptovaná dňa 07.05.2013 (žalobca ju označoval ako
zmluvu o dielo 2). Objednávka bola na stavbu OC U.: Dodávka a montáž reklamných zariadení pre OC
U. - B., cena celkom 699.000 Kč. Termín dodania 20.06.2013. (l.č. 6) Žalobca danú objednávku potvrdil
písomne obratom. (l.č. 6 druhá strana) Predmetom konania je istina na základe uvedenej objednávky.
Objednávku nikto nespochybňoval, ako ani vykonanie diela, ako ani povinnosť zaplatiť, čo vyplýva aj z

Dohody o uznaní. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, preto súd poukazuje na § 151
CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa nepovažujú za
nesporné.

5. Žalobca vystavil dňa 17.09.2012 faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 na sumu

13.500 eur bez DPH, resp. 16.200 eur s DPH na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX za
svetelnú reklamu B. U.. (l.č. 5 obsahu spisu)

6. Žalobca vystavil dňa 16.07.2013 faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 30.09.2013 (č.l. 5 spisu)
na sumu 699.000,- Kč, resp. 26.874,28 eur (s uvedením kurzu) na základe objednávky č. XXXXXX/XXX

za dodávku a montáž reklamných zariadení pre OC B. U. zo dňa 06.05.2013 akceptovanú žalobcom
dňa 07.05.2013.

7. Súd mal preukázané, že dňa 10.07.2013 bola uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade
podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka (l.č. 7) medzi zmluvnými stranami veriteľom spoločnosťou

RAVAFOL s.r.o. (žalobca) a dlžníkom spoločnosťou BCI, a.s. Z čl. I. vyplýva, že veriteľ eviduje voči
dlžníkovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške istiny 12.803 eur titulom neuhradenia, resp. čiastočného
neuhradenia faktúry č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 v sume 675,- eur a faktúry č.
XXXXXXX s dátumom splatnosti 09.04.2014 v sume 12.128,- eur (čl. I. ods. 1). Z čl. I. ods.2 vyplýva,
že veriteľ má zároveň voči dlžníkovi nárok na uhradenie ceny diela vo výške 699.000 CZK bez DPH, ku

ktorej bude pripočítaná sadzba DPH v zmysle platných právnych predpisov, a to diela, ktorého vykonanie
si dlžník ako objednávateľ objednal u veriteľa ako zhotoviteľa objednávkou č. XXXXXX/XXX. V zmysle
čl. I. bod 3 dlh dlžníka uvedený v ods. 1 čl. III. Dohody je ďalej označovaný ako „Dlh“ a záväzok dlžníka
uhradiť veriteľovi cenu diela uvedenú v ods. 2. čl. I. Dohody, t.j. sumu 699.000 CZK bez DPH ako aj
príslušnú sadzbu DPH, je ďalej označovaný len „Cena“ a Dlh a Cena sú ďalej spolu označované aj ako

„Záväzok“. V zmysle čl. II Dohody dlžník podpisom Dohody v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka
potvrdil, že v celom rozsahu a bez námietok uznáva dlh uvedený v čl. I. ods.1. Dohody a veriteľ a dlžník
sa zároveň dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh do 30 dní odo dňa uzatvorenia tejto Dohody a cenu
uvedenú v čl. I. bod 2. Dohody v lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie ceny veriteľom.

8. Podľa čl. III. ods. 5. Dohody: „Podľa ust. § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka podpísaní
štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlasujú (teda tak predseda predstavenstva, ako aj podpredseda
predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že Záväzok dlžníka (teda tak Dlh, ako aj
Cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Toto vyhlásenie potvrdzujú svojimi podpismi na tejto Zmluve“.
Za citovaným odsekom 5. čl. III. Dohody je perom dopísané: „nesúhlasím s osobným plnením“ a

nečitateľný podpis. V pravom dolnom rohu na strane 2 Dohody je pod označením Dlžník: uvedené
BCI, a.s. U.. F. Y. predseda predstavenstva a v riadku nad tým je nečitateľný podpis, ďalej je pečiatka
spoločnosti BCI, a.s. a pod ňou je uvedené BCI, a.s. I.. T.M. Q., podpredseda predstavenstva a v riadku
nad tým je opätovne nečitateľný podpis.

9. Žalobca listom zo dňa 23.10.2013 vyzval dlžníka na zaplatenie (l.č. 8 spisu) a žalovaného vyzval
listom na splnenie ručiteľského záväzku zo dňa 23.10.2013. (l.č. 9) Doručenie danej výzvy vyplýva z
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2016, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX, podľa ktorého výzva
bola doručená dňa 28.10.2013, podľa čoho bolo určené aj omeškanie v danom rozhodnutí. Rozsudoknadobudol právoplatnosť po tom, ako bol odvolacím súdom potvrdený. Doručenie nebolo namietané
počas celého konania až do skončenia rozhodnutia dátum doručenia bol tvrdený aj žalobcom, a až
potom na dotaz súdu voči právnemu zástupcovi žalovaného to bolo účelovo bez relevantného dôvodu

a bez ďalšieho spochybnené s tým, že je na žalobcovi, aby to preukázal. Súd poukazuje na to, že
daná skutočnosť ohľadom doručenia vyplýva nepochybne a jednoznačne aj z uvedeného právoplatného
rozhodnutia a nebol dôvod pochybovať o hodnovernosti daného údaju tak posúdeného a preukázaného
v uvedenom rozhodnutí..

10. Súd sa oboznámil aj s uznesením P. D. P. U. I., P..D..G.. F. Q. č.k. XXX/XXXX-D.-XX zo dňa
04.02.2014, podľa ktorého konanie voči žalovanému zastavil a že v časti žaloby voči nemu nemá
právomoc rozhodovať. (l.č. 10)

11. Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žalobcovi
nevznikol voči nemu nárok na zaplatenie akejkoľvek časti ceny diela. Zo znenia Dohody je nepochybné,

že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s., za ktorých konali a túto Dohodu
podpísali ich štatutárni zástupcovia, a to za žalobcu D. F. a za spoločnosť BCI, a.s. U.. F. Y. a I.. T.M. Q..
Žalovaný ako fyzická osoba sa žiadnym spôsobom nezaviazal na plnenie z tejto Dohody. Uvedené je
vraj zrejmé aj z označenia účastníkov v záhlaví Dohody a v podpisovej časti Dohody. Pokiaľ v zmysle ust.
čl. III. bod 5. Dohody sa mali štatutárni zástupcovia spoločnosti BCI, a.s. zaviazať, že uspokoja žalobcu,

pokiaľ ho neuspokojí dlžník spoločnosť BCI, a.s. a toto vyhlásenie mali potvrdiť svojimi podpismi na
Dohode, tak súhlas žalovaného ako fyzickej osoby s uvedeným plnením spolu s jeho vlastnoručným
podpisom na Dohode absentuje. Podstatnými náležitosti vyhlásenia o ručení sú jednak vyjadrenie osoby
prijímajúcej ručiteľský záväzok, že veriteľovi splní určitý, vo vyhlásení vymedzený záväzok dlžníka,
pokiaľ ho nesplní dlžník a zároveň vlastnoručný podpis osoby preberajúcej ručiteľský záväzok vedľa

označenia osoby s uvedením mena a priezviska v prípade fyzickej osoby, resp. obchodného mena
v prípade právnickej osoby. Absencia niektorej z obligatórnych náležitostí ručiteľského vyhlásenia
spôsobuje jeho neplatnosť. Nakoľko v Dohode podľa názoru žalovaného absentuje jeho vyhlásenie
a nebol jej účastníkom, ako aj jeho podpis ako fyzickej osoby, resp. ako ďalšieho účastníka Dohody,
žalovaný nemohol prevziať ručiteľský záväzok, že uspokojí žalobcu v prípade, ak ho neuspokojí dlžník

spoločnosť BCI, a.s. Ustanovenie čl. III. ods. 5. Dohody preto nespôsobilo vo vzťahu k žalovanému
následky vyžadované zákonom na to, aby bol žalovaný z tejto Dohody platne zaviazaný plniť žalobcovi
namiesto dlžníka. Žalovanému tak nevznikli z Dohody žiadne povinnosti, nakoľko ju podpísal iba ako
člen štatutárneho orgánu dlžníka spoločnosti BCI, a.s., ktorý bol voči žalobcovi jediným zaviazaným,
čo spôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v tomto konaní. Žalovaný

zároveň poukázal na reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi, t.j., voči spol. BCI, a.s., čo má
vraj za následok posunutie lehoty splatnosti.

12. Súd mal zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 06.12.2013, č.k. XR/X/XXXX
zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 12.12.2013, bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného

konania voči spol. BCI, a.s. a uznesením zo dňa 19.12.2013 súd povolil reštrukturalizáciu a uznesením
zo dňa 01.07.2014 bol povolený reštrukturalizačný plán. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.07.2014. V zmysle daného plánu spol. BCI, a.s. bola povinná žalobcovi hradiť dlžnú istinu v
štvrťročných splátkach, pričom podľa reštrukturalizačného plánu daná spoločnosť bola povinná vykonať
prvú splátku do 31.12.2014 a poslednú do 30.09.2019. Súd mal uvedené skutočnosti zistené z

pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XR/X/XXXX.

13. Medzi stranami bolo nesporné, že ku dňu rozhodnutia bola spoločnosťou BCI, a.s. zaplatená suma
v celkovej výške 1.070,40 eur, na základe čoho v danej časti žalobca zobral žalobu späť, o čom súd
následne rozhodol.

14. Medzi stranami teda bolo nesporné platné uzavretie Zmluvy o dielo, ako aj čiastočná úhrada, avšak
sporným zostala otázka platnosti ručiteľského vyhlásenia.

15. Súd poukazuje, že súdu, ako aj stranám konania bolo známe, že na Okresnom súde Žilina č.k.

XXCb/XXX/XXXX sa viedlo konanie medzi stranami totožnými so stranami tohto konania a predmetom
sporu bolo zaplatenie sumy 500,- eur z faktúry č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 na
sumu 13.500 eur bez DPH, resp. 16.200 eur s DPH na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-
XXX, vychádzajúce tiež z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013. Žalovaný aj v tomkonaní namietal platnosť predmetného ručiteľského vyhlásenia. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa
14.01.2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny, pričom ručiteľské vyhlásenie
bolo posúdené ako platné. Daný rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený rozhodnutím zo dňa

07.12.2016,č.k.XXCob/XXX/XXXX.(l.č.42-52)Súdpoznamenáva,žepredmetomtohosporubolaistina
vyplývajúca z toho istého ručiteľského vyhlásenia žalovaného.

16. Súd mal zistené, že v čase uzatvorenia Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 bol
predsedom predstavenstva spol. BCI, a.s. - U.. F.Í. Y. a podpredsedom predstavenstva bol žalovaný. Je

nepochybné, že predseda predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. pri podpisovaní textu Dohody uviedol,
že má výhradu k jeho osobnému ručeniu. Takúto výhradu však žalovaný neurobil. Tvrdenie žalovaného,
že keby podpisoval Dohodu ako druhý, teda za predsedom predstavenstva, tak by tiež dal tú výhradu, je
irelevantné, nakoľko z ničoho nevyplýva, kto má podpisovať ako prvý a pokiaľ výhradu chcel dať, mohol
ju vykonať rovnako, ako to vykonal predseda predstavenstva.

17. Žalovaný tiež tvrdil, že z Dohody nevyplýva, že by jej účastníkom bol aj žalovaný, či už v označení
účastníkov Dohody v úvodnej časti, ale predovšetkým na konci, nakoľko absentuje jeho podpis ako
fyzickejosoby.Podpisručiteľajepritomjednouzozákladnýchnáležitostíprevzatiaručiteľskéhozáväzku.
Nakoľkotátonáležitosťabsentuje,prevzatieručiteľskéhozáväzku,resp.predmetnáDohodajevovzťahu
k žalovanému bez akýchkoľvek účinkov. Zo znenia Dohody vraj nevyplýva vôľa žalovaného ako fyzickej

osoby prevziať ručenie za splnenie záväzku dlžníka a rovnako chýba aj jeho podpis.

18. Žalobca s argumentáciou žalovaného o tom, že nebol zmluvnou stranou danej Dohody ako fyzická
osoba a preto nedošlo ani k ručiteľskému vyhláseniu jeho osoby, nesúhlasil, pričom poukázal aj na názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj tunajšieho súdu v inom konaní, ktoré konštatovali, že

skutočnosť, že nie je výslovne uvedený v záhlaví zmluvy, nie je prekážkou, nakoľko osoba ručiteľa bola
konkretizovaná jasne, určite a zrozumiteľne. Uviedol, že má za to, že žalovaný vedel, čo podpisuje a
s osobným ručením súhlasil.

19. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, táto časť

zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou

zákona podľa predchádzajúcich odsekov ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenomosobitnýmzákonom.

21. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí,
ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok
splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

24. Predmetom konania v prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo
výške 25.843,17 (pred čiastočným späťvzatím) a následne (po späťvzatí) sumy 24.772,77 eur spolu s
príslušenstvom titulom ručiteľského záväzku žalovaného za záväzok obchodnej spoločnosti BCI, a.s.
na uhradenie ceny diela na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX účtovanej faktúrou
č. XXXXXXX v celkovej sume 27.166,73 eur v spojení s Dohodou o uznaní dlhu a jeho úhrade zo

dňa 10.07.2013, kedy ručiteľský záväzok žalovaného mal vzniknúť na základe ručiteľského vyhlásenia
obsiahnutého v čl. III. ods. 5. tejto Dohody. Existencia hlavného zabezpečeného záväzku spoločnosti
BCI, a.s. uhradiť žalobcovi cenu diela realizovaného na základe Zmluvy o dielo v zmysle objednávky
spol. BCI, a.s., účtovanú faktúrou č. XXXXXXX, nebola v konaní sporná. Súd poukazuje na to, že zmluvuodielonebolopotrebnéosobitnedokazovaťzdôvodujejpreukázaniavkonaníXXCb/XXX/XXXX,taktiež
z dôvodu uznania záväzku dlžníka, t.j. spol. BCI, a.s. a taktiež aj s poukazom na to, že medzi stranami
konania nebola sporná, preto súd poukazuje aj na § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia

strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Vzhľadom na postavenie žalobcu a spoločnosti BCI, a.s. ako subjektov záväzkového vzťahu
založeného Zmluvou o dielo a predmet ich záväzkov, súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi
žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s. ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Vzhľadom na uvedené v súlade s ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa Obchodným
zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov spoločnosti BCI, a.s.
Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsiahnuté
v čl. III. ods. 5. Dohody odkazuje na ust. § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Ust. § 261
ods. 4 Obchodného zákonníka má v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka charakter
kogentného ustanovenia, ktorého aplikáciu zmluvné strany nemôžu dohodou vylúčiť. Nesprávne

uvedenie zákonného ustanovenia v ručiteľskom vyhlásení obsiahnutom v čl. III. ods. 5. Dohody však
nemá vplyv na platnosť samotného ručiteľského vyhlásenia.

26. V zmysle § 303 Obchodného zákonníka záväzok ručiteľa vzniká na základe jeho písomného
vyhlásenia adresovaného veriteľovi, že veriteľa uspokojí, pokiaľ dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok.

Žalobca existenciu ručiteľského záväzku žalovaného odvodzoval z ust. čl. III. ods. 5. Dohody o uznaní
dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013.

27. Žalovaný v konaní namietal platnosť ručiteľského vyhlásenia, nakoľko predmetnú Dohodu podpísal
iba ako jeden z dvoch členov štatutárneho orgánu spoločnosti BCI, a.s., čo je zrejmé aj z označenia

účastníkov v záhlaví predmetnej Dohody a v jej podpisovej časti, avšak jeho podpis na predmetnej
Dohode ako v postavení fyzickej osoby ručiteľa absentuje, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému
vzniku jeho ručiteľského záväzku za záväzky obchodnej spoločnosti BCI, a.s. z predmetnej Dohody
vyplývajúce.

28. Súd posúdil, že Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 je platne uzatvorená medzi
žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou BCI, a.s. ako dlžníkom, obsahom ktorej je právny úkon uznania
dlhu spoločnosti BCI, a.s. voči žalobcovi tak, ako je tento špecifikovaný v čl. I. ods. 1. Dohody, okrem
iného záväzku na zaplatenie neuhradenej časti sumy 699.000 CZK bez DPH špecifikovanej v bode 2
a 3 článku I. Dohody.

29. Podľa ods. 5 článku III Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade: „Podľa ustanovenia § 546 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlasujú (teda tak
predseda predstavenstva ako aj podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi
povinnosť, že záväzok dlžníka (teda tak dlh ako aj cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Toto

vyhlásenie potvrdzujú svojimi podpismi na tejto Zmluve“.

30. Súd posúdil, že dané ustanovenie čl. III., ods.5. Dohody je ručiteľským vyhlásením podpredsedu
predstavenstva obchodnej spoločnosti BCI, a.s. voči žalobcovi, že v prípade, že spoločnosť BCI, a.s.
nesplní svoje záväzky definované v čl. I. Dohody, berú na seba voči žalobcovi povinnosť tieto záväzky

uspokojiť. Z hľadiska obsahu ide o dostatočne určité a zrozumiteľné ustanovenie, ktoré spĺňa všetky
náležitosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.

31. V konaní nebolo sporné, že Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, súčasťou ktorej v čl. III. ods.5.
je aj ručiteľské vyhlásenie tak, ako bolo citované vyššie, žalovaný ako podpredseda predstavenstva

spoločnosti BCI, a.s. pod celým textom Dohody, vrátane čl. III. ods.5., podpísal. Žalovaný svojim
podpisom pod textom Dohody prejavil vôľu ako osoba konajúca v mene dlžníka BCI, a.s., ktorý bol
zmluvnou stranou Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, a rovnako ako osoba v postavení podpredsedu
predstavenstva obchodnej spoločnosti dlžníka BCI, a.s. preberajúca ručiteľský záväzok za záväzky
dlžníka v zmysle čl. III. ods. 5. predmetnej Dohody. Z Dohody vyplýva, že predseda predstavenstva

dlžníka spoločnosti BCI, a.s. s ručiteľským vyhlásením obsiahnutým v čl. III. ods.5. Dohody nesúhlasil,
ktorá skutočnosť bola aj za znením uvedeného ustanovenia poznamenaná. Takýto prejav vôle zo strany
žalovaného vo vzťahu k čl. III. ods.5. Dohody z vykonaného dokazovania nevyplynul.32. Vzhľadom na samotné znenie čl. III ods.5. Dohody, z obsahu ktorého vyplýva, že ručiteľské
vyhlásenie uskutočňuje podpísaný štatutárny zástupca dlžníka, súd považuje za značne formalistické,
pokiaľ by pre platnosť ručiteľského vyhlásenia bolo potrebné, aby žalovaný ako štatutárny zástupca

dlžníka (podpredseda predstavenstva) predmetnú Dohodu (listinu) podpísal dvakrát, a to jedenkrát
výslovne ako podpredseda predstavenstva dlžníka - zmluvnej strany Dohody a jedenkrát ako
podpredseda predstavenstva dlžníka preberajúci ručiteľský záväzok. Osoba preberajúca ručiteľský
záväzok v zmysle č. III ods. 5 Dohody bola definovaná práve jej vzťahom k dlžníkovi (štatutárny zástupca
- predseda a podpredseda predstavenstva) a žalovaný majúci toto postavenie, sa pod textom Dohody

obsahujúcej jeho ručiteľské vyhlásenie, podpísal.

33. Súd nespochybňuje námietku žalovaného, že ako fyzická osoba nebol účastníkom (zmluvnou
stranou) Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade uzatvorenej dňa 10.07.2013 medzi žalobcom a dlžníkom
BCI, a.s. Záväzok žalovaného však nevznikol titulom predmetnej Dohody, ale titulom jeho ručiteľského
vyhlásenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v článku III ods.5

Dohody a je pokrytý prejavom vôle žalovaného, keď sa pod textom Dohody ako podpredseda
predstavenstva dlžníka BCI, a.s. podpísal. Vo vzťahu k prijatým záverom súd podporne poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 87/2007, z právnej vety ktorého
vyplýva: Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis
za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň

konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku
zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis
osobitne za každého z nich.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že na základe čl. III ods. 5. Dohody o

uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 obsahujúceho ručiteľské vyhlásenie žalovaného, došlo
k platnému vzniku ručiteľského záväzku žalovaného za záväzky dlžníka obchodnej spoločnosti BCI,
a.s. tak, ako sú tieto definované v čl. I. predmetnej Dohody. V konaní pritom nebolo preukázané, že by
predmetný záväzok bol splnený zo strany dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s., ktorá bola vyzvaná
na jeho úhradu výzvou zo dňa 23.10.2013, ako aj podaním návrhu na začatie konania na P. D. P. U. I.,

P..D..G.. dňa 06.11.2013 tak, ako to vyplýva z uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 04.02.2014.

35. Pokiaľ žalovaný namieta platnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie podpisu žalovaného,
ako aj z dôvodu absencie slobody a vážnosti prejavu vôle, súd uvedené považuje len za účelovú obranu.

36. Súd vypočul žalovaného, ktorý potvrdil, že ako podpredseda predstavenstva dlžníka podpísal danú
Dohodu, pričom uviedol, že keby vedel, že p.Y., ktorý podpísal listinu až po ňom, dopísal nesúhlas
k ručiteľskému vyhláseniu, tiež by tak reagoval, pričom pri uznaní sa nespomínalo aj ručiteľstvo. -
Súd v jeho tvrdeniach konštatuje rozpor, keďže na jednej strane žalovaný tvrdí, že nemal vedomosť
o ručiteľskom vyhlásení, ale zároveň tvrdí, že keby p.Y. podpisoval dohodu pred ním, tak by tiež

tak reagoval, ako reagoval p.Y., ktorý doplnil nesúhlas s ručiteľským vyhlásením. Žalovaný uviedol,
že danú dohodu pred podpísaním si prečítal, nepamätal si, či diskutovali o nej pred podpisom.
Na to právny zástupca žalovaného mu položil otázku, ktorá bola neštandardná a upozorňujúca a
zároveň navádzajúca, keď dokument prečítal do konca, či čítal aj ručiteľské vyhlásenie, na čo žalovaný
samozrejme už odpovedal, že nie. Avšak súd túto jeho odpoveď vzhľadom na položenie otázky a na

predchádzajúce jeho vyjadrenie, posúdil za nehodnovernú a účelovú, keďže predtým jednoznačne bez
zaváhaniauviedol,žedokumentsiriadneprečítalapodpísal.Dokoncanadotazsúdunavysvetleniejeho
rozporného tvrdenia uviedol ďalšiu verziu, a to, že nevydedukoval z toho, že ide o ručiteľské vyhlásenie.
Zároveň uviedol, že ako podpredseda predstavenstva danú dohodu čítal do konca. Teda na jednej
strane uviedol, že celú dohodu prečítal, potom uviedol, že ju neprečítal do konca a následne uviedol,

že prečítal danú dohodu, ale nevydedukoval to ako ručiteľské vyhlásenie. Súd zároveň poukazuje na
to, že ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté v 5.bode z 8, teda potom by žalovaný nečítal takmer polovicu
zmluvy, keby bola pravdivá jeho odpoveď, avšak súd ju nevyhodnotil ako pravdivú v tej časti, keďže
žalovaný najprv pred súdom po poučení riadne uviedol, že zmluvu prečítal a podpísal. Tvrdenie, že
z toho nevydedukoval ručiteľské vyhlásenie, tiež súd posúdil za účelové tvrdenie, a to s poukazom

na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na to, že pôvodne (a to aj v konaní XXCb/XXX/XXXX), tvrdil,
že ručiteľské vyhlásenie je neplatné pre absenciu jeho podpisu ako fyzickej osoby, čo považoval za
hlavný dôvod neplatnosti Dohody. Súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný, resp. jeho právny zástupca tvrdil,
že je nelogické, aby žalovaný preberal na seba ručiteľstvo, keď vedel, že v 11/2013 mu funkcia vpredstavenstve zanikne, súd považuje za špekulatívne takéto tvrdenie, argumentáciu, nakoľko či zotrvá
ďalej vo funkcii, je irelevantné, pričom dohoda predsa bola uzavretá dňa 10.07.2013, keď žalovaný bol
riadnym členom jeho predstavenstva - jeho podpredsedom a z pozície tejto funkcie musel pristupovať

s určitou obozretnosťou a starostlivosťou pri výkone svojej funkcie a pokiaľ podpisoval Dohodu, ktorej
obsahom bolo aj ručiteľské vyhlásenie, nemožno v tej časti na neho prihliadať ako na jednoduchého
bez náležitého vzdelania a bez schopnosti posúdiť ručiteľské vyhlásenie, teda pri takom výklade ako
podpredseda predstavenstva by rozumel Dohode o uznaní, ale ako fyzická osoba by nerozumel, a to ani
ručiteľskému vyhláseniu obsiahnutú v Dohode, ktorú podpísal nepochybne minimálne ako podpredseda

predstavenstva, teda ako štatutárny orgán akciovej spoločnosti. Takýto prístup, takéto posúdenie, je
absurdné.

37. Súd poukazuje, že ručiteľské vyhlásenie vzniká na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka.
Ustanovenie čl. III ods. 5. Dohody možno považovať za takéto jednostranné vyhlásenie žalovaného
adresované žalobcovi ako veriteľovi, ktoré obsahuje prejav vôle žalovaného uspokojiť záväzok dlžníka

v prípade, ak ho dlžník neuspokojí. Vzhľadom na uvedený charakter ručiteľského vyhlásenia ako
jednostranného právneho úkonu dlžníka, je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného v
tom smere, že samotný žalovaný ako fyzická osoba nebol účastníkom Dohody zo dňa 10.07.2013. Súd
poukazujeajnasamotnéjazykovévyjadrenieručiteľskéhoprehlásenia,zktoréhojezrejmé,žepovinnosť
uspokojiť záväzok dlžníka na seba preberajú štatutárni zástupcovia dlžníka, a to tak predseda ako aj

podpredseda predstavenstva, čo potvrdzujú svojimi podpismi na predmetnej Dohode. Je evidentné,
že takýmto jazykovým vyjadrením samotný žalovaný prehlásil, že ručiteľský záväzok preberá osobne
ako podpredseda predstavenstva, teda ako fyzická osoba odlišná od dlžníka, čo potvrdzuje svojím
podpisom. Neobstojí ani argumentácia žalovaného v tom smere, že na predmetnej Dohode jeho podpis
ako fyzickej osoby absentuje. Žalovaný bol ako ručiteľ v Dohode označený odkazom na svoje postavenie

podpredsedu predstavenstva a ako podpredseda predstavenstva Dohodu aj podpísal. Nie je na mieste
vyžadovať, aby žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka predmetnú Dohodu, ktorá zároveň obsahuje jeho
jednostranný právny úkon v podobe ručiteľského vyhlásenia ako fyzickej osoby, podpisoval dvakrát,
pričom jeden podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie podpredsedu predstavenstva dlžníka
a druhý podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie ručiteľa - fyzickej osoby. Súd zároveň v tejto

spojitosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V/87/2007 publikovaný v časopise
Zo súdnej praxe 1/2011, v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský
záväzok,obsahujeibajedenpodpiszasituácie,žezáväzokobchodnejspoločnostizabezpečujeručením
jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna
osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na

zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“

38. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k jeho podpisu ako fyzickej osoby ručiteľa na Dohode,
súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline XXCob/XX/XXXX, v ktorom súd rozhodoval
v obdobnom prípade, taktiež súd poukazuje na rozhodnutie KS v Žiline XXCob/XXX/XXX, kedy súd

rozhodovalaposudzovalotomistomručiteľskomvyhlásenímedzistranamikonaniaaposúdiltototožne,
ako aj v tomto konaní bolo posúdené. Súd sa teda v inom konaní už vysporiadaval s predmetným
ručiteľským vyhlásením vo vzťahu k inej faktúre špecifikovanej v Dohode a súd ho posúdil za platné.
Pokiaľ žalovaný namieta, že vyhlásenie nespĺňa požiadavku určitosti, súd poukazuje na to, že spôsob,
akým má byť záväzok identifikovaný, zákonodarca nedefinuje, preto ju možné vykonať akýmkoľvek

spôsobom, ktorý je jednoznačný a ktorý záväzok definuje nezameniteľným spôsobom. Vymedzenie
záväzku je preto potrebné posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho vymedzenie v Dohode, ale aj s
prihliadnutím na obsah faktúry. Táto faktúra odkazuje na objednávku totožne uvedenú aj v Dohode a
daný záväzok je riadne a zrozumiteľne a určito vymedzený v článku I danej Dohody. Súd má za to, že
pre dostatočnú a zrozumiteľnú identifikáciu predmetného záväzku postačuje jeho identifikácia odkazom

na faktúru, v ktorej je predmet záväzku objektívne a nezameniteľným spôsobom identifikovaný odkazom
na objednávku a predmet zmluvy - dodávka a montáž reklamných zariadení pre OC B. U. na základe
obj. XXXXXX/XXX vo výške 699.000 CZK, čo je zhodné aj so špecifikáciou v Dohode. Zvolený spôsob
identifikácie predmetného záväzku je spôsobilý nezameniteľným spôsobom identifikovať vymedzený
záväzok, čím je naplnená požiadavka určitosti záväzku v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. V tejto

súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR, v zmysle ktorého pre identifikáciu určitého záväzku
postačuje, ak je možné prostredníctvom obsahu faktúry označenej v uznaní záväzku identifikovať určitý
záväzok. (29Cdo 3664/2011).39. Pokiaľ žalovaný poukazoval na povolenie reštrukturalizačného plánu spol. BCI, a.s., v rámci ktorého
daná spoločnosť bola povinná splatiť poslednú splátku do 30.09.2019, uvedené nemá vplyv na dlh a
omeškanie ručiteľa v danom prípade. Povolenie reštrukturalizačného plánu nemá teda vplyv na toto

konanie a súd môže konať bez ďalšieho. S poukazom však na to, že žalovaný je v pozícii ručiteľa, súd
vyslovil vo výroku, že plnením v rozsahu spoločnosťou BCI, a.s. zaniká v danom rozsahu povinnosť
plnenia žalovanému, a to z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému plneniu. Je nutné zdôrazniť, že BCI, a.s.
je v pozícii dlžníka a žalovaný v pozícii ručiteľa, ktorému nezaniká záväzok prípadnou reštrukturalizáciou
a pod. dlžníka.

40. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo pohľadávky titulom
zákonného úroku z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy, súd
poukazuje na obsah ručiteľského záväzku žalovaného tak, ako tento vyplýva z čl. III. ods. 5. Dohody,
kedy žalovaný prevzal ručiteľský záväzok za záväzok dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s. uhradiť
Dlh ako aj Cenu tak, ako sú tieto definované v čl. I. Dohody. Podľa obsahu ručiteľského vyhlásenia sa

však ručiteľský záväzok žalovaného nevzťahoval na príslušenstvo ručením zabezpečenej pohľadávky.
Omeškanie žalovaného tak mohlo nastať len vo vzťahu k ručiteľskému záväzku zaplatiť „Dlh“ uplatnený
v konaní, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na splnenie ručiteľského záväzku
(č.l. 9 spisu), ktorú podľa nerozporovaného tvrdenia žalovaný prevzal dňa 28.10.2013, pričom vo
výzve bola poskytnutá lehota na plnenie 7 dní od doručenia, teda žalovaný sa dostal do omeškania

uplynutím poskytnutej lehoty, t.j. 05.11.2013 a žalobcovi vzniklo právo požadovať popri plnení aj úroky
z omeškania uplatnené v ustanovenej sadzbe. Pokiaľ žalovaný tvrdí o predĺžení lehoty splatnosťou
vzhľadom na reštrukturalizačný plán dlžníka, toto nemá vplyv pre dané konane. Podstatné pre toto
konanie a pre posúdenie omeškania žalovaného je, kedy sa s plnením dostal do omeškania ručiteľ -
žalovaný. Je nepochybné, že dlžník sa dostal do omeškania skôr, avšak reštrukturalizačným plánom mu

boliposkytnutésplátky,ktorýmisavšakneposúvasplatnosťakotaká,alejeurčenásplatnosťjednotlivých
splátok reštrukturalizačným plánom, čo nemá vplyv na skutočný začiatok omeškania dlžníka, či ručiteľa.
Keďže podľa výzvy doručenej žalovanému dňa 28.10.2013, mal žalovaný plniť do 7 dní od doručenia,
t.j. do 04.11.2013, súd preto priznal úroky z omeškania od 05.11.2013, a to pri zohľadnení jednotlivých
úhrad a preto úroky sú priznané zo súm vždy ponížené o konkrétnu úhradu a od nasledujúceho dňa po

úhrade tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia a z predložených listín, čo nebolo rozporované.

41.Súdpoukazujenato,ževpriebehuceléhokonanianebolonamietanéarozporovanédoručenievýzvy
nazaplatenie,ktorénepochybneajednoznačnevyplývazprávoplatnéhorozhodnutiazodňa14.01.2016
č.k. XXCb/XXX/XXXX. Uvedené začal namietať právny zástupca žalovaného až na výslovný dotaz súdu

v tomto konaní po skončení dokazovania a z dôvodu daného dotazu po zrušení uznesenia o skončení
dokazovania. Právny zástupca bez relevantného vysvetlenia kategoricky uviedol, že to spochybňuje a
je vecou žalobcu, aby to preukázal, avšak súd poukazuje na zásadu hospodárnosti a efektívnosti a
rýchlosti konania, keďže jednak daná skutočnosť nebola vôbec spochybňovaná počas celého konania
až do dotazu súdu a jednak daná skutočnosť vyplýva z rozhodnutia v konaní XXCb/XXX/XXXX, ktoré

nadobudloprávoplatnosťaktoréhostranoubolajžalovaný,danáskutočnosťtiežnebolaspochybňovaná
a v konaní bola riadne preukázaná. Súd preto nepovažoval za dôvodné toto opätovne dokazovať v tomto
konaní vzhľadom na všetky okolnosti, keď záver súdu by to nezmenilo. Zároveň však súd zdôrazňuje
že konanie na súde je vedené od 05.09.2016 a po celý čas konania nebol žalovaným namietaný dátum
doručenia výzvy na zaplatenie, ako ani samotné doručenie. Dátum doručenia žalovaný namietol až na

výslovný dotaz súdu v závere konania v závere pojednávania konaného dňa 10.11.2017 a s poukazom
na § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoje spochybnenie dátumu doručenia výzvy na zaplatenie ako

prostriedok procesného útoku, či procesnej obrany v zmysle § 149 CSP, neuplatnil včas, a preto súd na
to neprihliadal v zmysle § 153 ods.2 CSP.

42. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil

svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo
výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.43. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu žalobcu tak, ako bolo uvedené.

Súd však zamietol úroky z omeškania za deň 04.11.2013, keďže daným dátumom uplynula poskytnutá
lehota na plnenie žalovanému a do omeškania sa dostal až nasledujúcim dňom. Súd však poukazuje na
to, že žalobca si uplatnil úroky tak, že za jednotlivé obdobia podľa jednotlivých úhrad ich vyčíslil, pričom
dané vyčíslenie zodpovedá skutočnému vyčísleniu po prípadnom zaokrúhlení a hoci žalobca si uplatnil
úroky aj za 04.11.2013 (04.11.2013-22.12.2014), vyčíslenie v eurách zodpovedá výške za obdobie od
05.11.2013, preto výšku súd nemenil, iba zmietol za deň 04.11.2013.

45. Podľa § 733 Obchodného zákonníka ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a
dlžník podľa zmluvy uzavretej s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy
má svoj záväzok plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma
menami platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v mieste,

kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

46. Vzhľadom na to, že faktúra bola na sumu 699.000 CZK, čo vyplýva aj z Dohody, súd posúdil, že
prepočet na menu Euro bol v súlade s ust.§ 733 Obchodného zákonníka.

47. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa čl. 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

50. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalobcovi v rozsahu 100%,

nakoľko bol úspešný takmer v celom rozsahu, keďže v časti, v ktorej súd zamietol, bol iba uplatnený deň
04.11.2013 na úroky omeškania, avšak podľa výpočtu úrokov z omeškania žalobcom, žalobca si uplatnil
úroky z omeškania za obdobie od 05.11.2013, teda správne. Pravdepodobne došlo k pochybeniu, keď
uviedol dátum 04.11.2013, hoci úroky vypočítal za obdobie od 05.11.2013, teda neúspech v danej časti
bollennepatrnýaneboldôvodznižovaťrozsahtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúd

v zmysle § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Súd zároveň poznamenáva, že o späťvzatí súd rozhodne/rozhodol dopĺňacím rozsudkom, nakoľko po
vynesení rozhodnutia zistil, že opomenul o tom rozhodnúť.

51. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).