Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Pc/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819205412.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore navrhovateľky: I. M., M..
Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. G. X. I. XX/XX, D. T. U. proti odporcovi: Š. M., T.. XX.X.XXXX, U. H. G. X. I.
XX/XX, D. T. U., zast. Mgr. František Chochol, advokát, AK Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou
o rozvod manželstva, t a k t o
r o z h o d o l :
Súd manželstvo I. M., M.. Y., nar. XX.X.XXXX a manžela Š. M., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
17.10.1991 vo Vranove nad Topľou, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranov nad
Topľou, vo zväzku 11, ročník 1991, na strane 108, pod por.č. 167 rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom s odôvodnením,
že na začiatku manželstva mali klasické manželstvo s bežnými problémami a manželskými
nedorozumeniami, avšak v priebehu niekoľkých rokov došlo k postupnému úplnému citovému
ochladeniu. Potom, čo deti vyrástli, s manželom ju nič nespájalo. Vzájomne sa odcudzili a iba trpeli
vzájomné spolužitie pod jednou strechou. Navzájom sa nerozprávajú, bežná komunikácia sa obmedzila
iba na hádky a urážky, čo spôsobovalo, že bola v neustálom strese a napätí. Celý chod domácnosti
spočíval na nej, manžel jej nikdy s ničím nepomohol. Po práci musela nakúpiť, navariť, upratať a vykonať
všetky práce v domácnosti a za odmenu ju čakala tichá domácnosť, prípadne hádka s urážkami. Z
uvedeného dôvodu pred niekoľkými mesiacmi opustila spoločnú domácnosť, keďže sa spolužitie stalo
neznesiteľným. Doma sa zdržiavala čo najmenej. S odporcom nemá žiadne spoločné záujmy, vzájomne
vôbec nekomunikujú, netrávia žiaden svoj voľný čas, viac ako 4 roky intímne nežijú. Niekoľko rokov má
každý svoj vlastný život. Nič ich nespája a preto podala návrh na rozvod manželstva, keďže manželstvo
už neplní svoj účel niekoľko rokov. K manželovi ochladli jej city, nechce sa k nemu vrátiť.
2. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa
3.9.2019 bol odporcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol mu určený advokát Mgr.
František Chochol. V písomnom vyjadrení k návrhu právny zástupca odporcu uviedol, že účastníci
uzavreli manželstvo po krátkej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti, z ktorého pochádzajú
3, tohto času plnoleté deti, pričom tohto času ešte jeden zo synov N. M. je študentom II. ročníka
nadstavbového štúdia G. S.M. D. D. T. U.. S dôvodmi na rozvod manželstva odporca nesúhlasí, pretože
pravým dôvodom návrhu je manželkina mimomanželská známosť. Manželka v minulosti opakovane
opúšťala spoločnú domácnosť. Už v roku 1997 podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom uviedla, že
nadviazala dôvernú známosť s iným mužom a chce s ním žiť. V tom istom roku bola manželka zaviazaná
platiťnavtomčasemaloletýchsynovvýživné.Unavrhovateľkytonebolojedinelýincident,pretožepočas
ich vzájomného spolužitia mala viaceré „avantúry“, no odporca chcel vždy zachovať rodinu pokope aodpustil jej. Navrhovateľka naposledy opustila domácnosť 1.5.2019 opäť, kedy odišla bez slova a vzala
si všetky financie a úspory. Opustenie domácnosti zo strany navrhovateľky bola posledná kvapka a voči
manželke stratil akúkoľvek dôveru. Od momentu, keď navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť spolu
nekomunikujú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Za danej situácie predstavuje manželské
spolužitie iba formálny zväzok bez reálneho obsahu. Preto s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
3. V konaní navrhovateľka súdu predložila sobášny list, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa 17.10.1991, obaja ako slobodní.
4. Z vyžiadaných správ prvoinštančný súd zistil zo právy Mesta Vranov nad Topľou, že navrhovateľka je
zamestnaná, odporca je invalidný dôchodca. Manželstvo uzavreli v roku 1991, z ktorého sa im narodili 3
deti, ktoré sú tohto času plnoleté a samostatné. Navrhovateľka sa vyjadrila, že s odporcom sa navzájom
odcudzili, 4 roky intímne nežijú. Odišla zo spoločnej domácnosti a 5 mesiacov žije s priateľom. Nechce
obnoviťmanželskéspolužitie.Odporcasavyjadril,žemanželstvoneplnísvojufunkciu,manželkazobrala
úspory a odišla k priateľovi. Nie je to prvý muž, s ktorým ho podvádzala.
5. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou, oddelenie poriadkovej
polície, odporca nemá vedené žiadne trestné stíhanie ani konanie voči priestupku. Navrhovateľka nemá
vedené žiadne trestné stíhanie. 3.3.2017 sa dopustila priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990
a to krádežou tovaru v obchode.
6. Z rozsudku tunajšieho súdu vyplýva, že rozsudkom sp.zn. P/83/97 zo dňa 11.7.1997 súd zaviazal
matku, v tom čase navrhovateľku, platením výživného na v tom čase maloletého Š. M., T.. XX.XX.XXXX
sumou mesačne 700,- Sk a na v tom čase maloletého I. M., T.. X.XX.XXXX mesačne sumou 500,- Sk,
počnúc dňom 1.8.1997. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vyživovacia povinnosť matky voči
deťom bola stanovená z dôvodu, že sa stávalo, že matka neprispievala na pravidelnú výživu detí.
7. Súd vykonal ďalšie dokazovanie vypočutím účastníkov konania.
8. Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva
a súhlasí aj v plnom rozsahu s vyjadrením právneho zástupcu odporcu k rozvodu. Potvrdila, že zo
spoločnejdomácnostiodišlavaprílitohtoroku.Ododporcuodišlazdôvodu,žehonemárada,ničknemu
necíti a intímne spolu nežijú. Odporcovi to uviedla, avšak on to nijako neriešil. Odporca s ňou odmieta
intímne žiť od roku 2000, kedy sa narodilo tretie dieťa. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti odporcu
na túto skutočnosť upozorňovala. Vylúčila však, že by opakovane opúšťala spoločnú domácnosť.
Zdôvodnila to tým, že ona má prácu, kedy začína pracovať aj o druhej hodine ráno, taktiež do práce
chodila aj cez víkendy. Ak si aj niekedy vyšla vonku, bolo to s kamarátkou, u ktorej aj prespala. K návrhu
na rozvod manželstva, ktorý podala ešte v roku 1997 uviedla, že mala v tom čase priateľa, nebola to
žiadna vážna známosť. Po prvom návrhu na rozvod manželstva sa im ešte narodil ďalší, tretí syn. Tohto
času má mimomanželskú známosť, s ktorou mieni zotrvať dlhšie vo zväzku.
9. Odporca súdu uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože manželka má mimomanželské
známosti. To považuje aj za dôvod odchodu manželky zo spoločnej domácnosti a podanie návrhu na
rozvod manželstva. Podľa jeho vedomostí, mimomanželské známosti mala navrhovateľka v roku 1997,
taktiež aj 10 rokov dozadu a taktiež aj teraz. Nesúhlasil s dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti, a to že s manželkou spolu intímne nežili, pretože on navrhovateľku ľúbil, avšak bolo jej
lepšie s druhým. Inú príčinu rozvratu manželstva medzi nimi nepozná. Pred odchodom zo spoločnej
domácnosti navrhovateľka mu nič nepovedala, iba si zobrala svoje osobné veci a peniaze.
10. Právny zástupca odporcu uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva sú mimomanželské známosti
navrhovateľky, ktorá už aj v roku 1997 pri prvom podanom návrhu na rozvod manželstva uviedla, že má
inú mimomanželskú známosť, a chcela žiť so svojím priateľom.
11. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 18.9.201 vyplýva, že navrhovateľka
sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva, pretože z jej pohľadu manželstvo neplní svoju funkciu
dlhodobo. V minulosti podala návrh na rozvod manželstva, keď ešte boli deti maloleté, ale vtedy
manželstvo nebolo rozvedené. V súčasnosti sú už synovia dospelí, preto sa rozhodla znovu podať návrh
na rozvod manželstva. V máji t.r. opustila spoločnú domácnosť. Žije v domácnosti s iným partnerom, sktorým plánuje svoju budúcnosť. Odporca za súčasných okolností s rozvodom súhlasí, bude to najlepšie
riešenie pre všetkých. Z jeho pohľadu nemá význam a zmysel zotrvávať vo vzťahu, v ktorom ho
manželka neustále odmieta. Ani jeden z manželov nevidí nijaké možnosti obnovenia manželského
spolužitia. Vzhľadom na priebeh stretnutí s manželmi v poradni, jednoznačné postoje manželov k
rozvodu a spolužitiu, oddelené domácnosti, mimomanželský pomer navrhovateľky, psychológ RPPS
nemá reálne možnosti pozitívne ovplyvniť nefunkčný manželský vzťah.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Súd pri posudzovaní mieri rozvratu vzťahov medzi manželmi, prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdmalzato,žemanželstvoúčastníkovkonaniavtomtoštádiu
neplní svoju funkciu v zmysle Zákona o rodine a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd
zistil, že v čase konania o rozvod manželstva vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nemožno
očakávať,predovšetkýmodnavrhovateľky,ktorátentonávrhnarozvodmanželstvapodala,apredôvody
návrhunarozvodmanželstvaa vzhľadomnajejkonanie,abydošlokobnoveniumanželskéhospolužitia.
18. Podľa Zákona o rodine manželia majú spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že tieto funkcie manželstva nie sú zachované a to predovšetkým tým, ako
uviedlanavrhovateľkavosvojejvýpovedi,aajodporca,žetohtočasunavrhovateľkamámimomanželskú
známosť, čím porušila svoju povinnosť byť si v manželstve verní. Opustila spoločnú domácnosť za
účelom, že chce žiť s novým priateľom. Navrhovateľka dôvody tohto svojho konania odôvodňovala tým,
že odporca s ňou odmietol intímne žiť, na čo ho údajne upozorňovala, avšak odporca s tým nechcel nič
robiť. Je síce pravdou, že jednou stránkou manželského spolužitia je aj intímny spoločný život. Ak na
strane navrhovateľky je taká potreba a odporca túto potrebu odmieta, navrhovateľka svojím konaním
naplnenie tejto stránky života hľadala u iných priateľov. To vyústilo k tomu, že si našla inú známosť.
Odporca však dával do pozornosti súdu, že takéto správanie sa navrhovateľky nie je ojedinelé, že sa to
opakovalo aj v minulosti. Súd potvrdzuje, že toto konanie navrhovateľky musí byť opakované, pretože
už aj v minulosti podala návrh na rozvod manželstva, a to v roku 1997, kde ako dôvod podania návrhu
na rozvod manželstva bolo uvedené, že navrhovateľka má inú známosť. Navrhovateľka to v súčasnosti
popiera, avšak súd musel vychádzať z tohto návrhu, pretože ho podala sama navrhovateľka. Táto
skutočnosť nemení na veci ani to, že následne po tomto návrhu na rozvod manželstva sa im narodilo
tretie dieťa. Ak nastali akékoľvek nedorozumenia a potreby počas manželského života, je potrebné, aby
tieto problémy akéhokoľvek charakteru boli riešené oboma účastníkmi konania. Z konania navrhovateľky
a z jej postoja, kedy túto stránku života si riešila inak mimomanželskou známosťou, vyplýva, že manželia
nenašli nejaké riešenie, ktoré by vyhovovalo obom účastníkom konania.
19. Preto súd z dôvodu, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, teda manželia spolu nežijú,
spoločne nehospodária, nepomáhajú si, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nepreukazujú voči sebe
rešpektovanie dôstojnosti, súd má zato, že manželstvo neplní žiadnu z funkcií a manželstvo účastníkov
konania rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v tom, že na strane oboch účastníkov konania
nedošlo k takému riešeniu danej situácie, že by boli naplnené všetky požiadavky navrhovateľky na
spoločný manželský život. Túto situáciu však navrhovateľka riešila v rozpore s dobrými mravmi ato počas manželského života, kedy túto stránku života, ktorú jej nevedel zabezpečiť odporca, riešila
mimomanželskými známosťami. Dôvody rozvratu manželstva teda súd videl v príčine, že manželia
nevedeli spolu komunikovať, riešiť danú situáciu a manželka si danú situáciu sama poriešila tak, že
odišla zo spoločnej domácnosti a našla si mimomanželskú známosť. Vzhľadom na vyššie uvedené preto
súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd mal zato, že účastníci konania majú plnoleté deti
a teda nebude vážne narušená už výchova maloletých detí, aj keď jeden zo synov odporcu je ešte
študentom nadstavbového ročníka, avšak ide o už plnoleté dieťa. Manželstvo je dobrovoľný zväzok, a
nikoho nemožno nútiť aby žil v manželskom zväzku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku navrhovateľka nemôže podať odvolanie, pretože po jeho vyhlásení vzdala práva
odvolania. .
Proti tomuto rozsudku odporca môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.