Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316202233.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne O. Y., rod. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, C., zastúpenej JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1,
Humenné, proti žalovanej W. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o určenie neplatnosti závetu
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanej vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší

súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 9.3.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že závet poručiteľa O.
Y., vyhotovený vo forme notárskej zápisnice je neplatný. Uviedla, že je matkou poručiteľa a žalovaná
je jeho manželkou. Poručiteľ, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný na oddelení klinickej
onkológie Východoslovenského onkologického ústavu, a. s. v Košiciach, kde bol spísaný jeho závet a
to formou notárskej zápisnice zo 16.10.2015. Z obsahu závetu vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej
smrti celý svoj majetok odkázal svojej manželke, žalovanej.

2. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že považuje závet za absolútne neplatný a to podľa ustanovenia
§ 37 ods. 1 OZ a § 479 OZ. Dôvodom neplatnosti by mala byť skutočnosť, že závet nebol vlastnoručne
podpísaný poručiteľom a že poručiteľ nemohol požiadať o spísanie závetu pre svoj zdravotný stav.
V čase hospitalizácie bol poručiteľ v terminálnom štádiu nádorového ochorenia a bola mu aplikovaná
kombinovaná opiátová analgetická liečba a teda bol pod vplyvom silných opiátov. Od 12.10.2015
neprijímal potravu, bol fyzicky a psychicky vyčerpaný, nerozprával a na vonkajšie vnemy nereagoval.
Pod vplyvom opiátov nemohol racionálne uvažovať, nebol schopný správne vnímať a vyhodnotiť situáciu

a v rukách nemal žiadnu silu. Nedokázal udržať pero a preto závet nemohol podpísať osobne. Podpis v
notárskejzápisnicisanezhodujesjehoskoršímipodpismi.Žalobkyňatiežtvrdila,žejejsynsavminulosti
nikdy nezmieňoval o tom, že by v prípade svojej smrti chcel celý svoj majetok zanechať žalovanej.
Žiadala preto, aby súd určil, že závet poručiteľa - jej syna je neplatný.

3. Žalovaná žiadala podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom uviedla, že ju manžel požiadal,
aby zabezpečila notára za účelom spísania závetu, lebo mal v úmysle prenechať jej celý majetok v

prípade jeho smrti. Teda na základe vôle manžela žalovaná zabezpečila notárskeho kandidáta, ktorý
priamo v nemocnici preveril všetky potrebné okolnosti a keď zistil, že poručiteľ je schopný a pripravený,
spísal jeho závet vo forme notárskej zápisnice. Uviedla, že ja keď manželovi boli aplikované lieky na
zmiernenie bolesti, neboli mu podávané v takom množstve, aby ovplyvnili jeho psychiku v tom zmysle,aby nevedel čo robí a nerozmýšľal racionálne. Aj z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že závet urobil
slobodne, z vlastného rozhodnutia a notársku zápisnicu vlastnoručne podpísal. Tvrdenie žalobkyne
o tom, že jej manžel nemal v rukách žiadnu silu a nemohol zápisnicu podpísať je neodôvodnené a

nepravdivé.Malopuchnutérukyapretojehopodpismoholvyzeraťinakakonalistinách,ktorépodpisoval
keď bol zdravý. To, že sa jej manžel pred svojou rodinou nezmieňoval o tom, že v prípade smrti chce
celý majetok odkázať svojej manželke, nerobí závet neplatným.

Ak žalobkyňa neplatnosť závetu odôvodňuje aj tým, že je v rozpore s ust. § 479 OZ, pretože poručiteľ

nevzal do úvahy neopomenuteľných dedičov, tak žalovaná uviedla, že poručiteľ - jej manžel bol bezdetný
a citované ustanovenie rieši iba maloletých a plnoletých potomkov poručiteľa a nie predkov, ktorým je
žalobkyňa.

4. Konanie predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti závetu, teda právneho úkonu, bolo začaté dňa
9.3.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny

záujem na podanej žalobe tým, že ako dedička bola vylúčená z dedičstva po svojom synovi O. Y. a
určením neplatnosti závetu sa zmení jej právne postavenie tak, že bude dediť svoj zákonný podiel.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd teda prejednal podanú žalobu v zmysle ustanovenia

§ 80 písm. c) O. s. p.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä notárskej zápisnice, obsahom
ktorej bol závet poručiteľa, lekárskou správou o jeho zdravotnom stave, vypočul žalobkyňu, žalovanú a
svedkovĽ.Y.,O.Y.,F.U.,H.Č.azabezpečilpísomnúvýpoveďsvedkaMUDr.O.A..Žalobkyňapredložila

do konania ako prostriedok procesného útoku znalecký posudok č. XXX/XXXX Inštitútu forenzných
medicínskych expertíd, s.r.o. Vykonaným dokazovaním boli zistené nasledovné skutočnosti.

6. V konaní bola predložená notárska zápisnica D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX,
napísaná vo Východoslovenskom onkologickom ústave, a. s., so sídlom Rastislavova 43, Košice, dňa

16.10.2015. Zápisnica bola spísaná JUDr. H. Č., notárskym kandidátom povereným k zastupovaniu
notárky JUDr. O. O.. Obsahom zápisnice je závet spísaný p. O.D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č..
XXX, ktorý vyhlásil, že pre prípad svojej smrti celý svoj majetok, hnuteľný aj nehnuteľný, kdekoľvek
sa nachádzajúci, odkazuje svojej manželke W. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XXX, ako
závetnej dedičke v celosti. Prehlásil, že tento závet robí slobodne a z vlastného rozhodnutia, pričom

vyhlásil, že nemá žiadnych neopomenuteľných dedičov podľa § 479 OZ. V zápisnici sa nachádza aj
podpis závetcu a notárskeho kandidáta, ktorý zápisnicu spísal.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ O. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol jej synom.
Pred smrťou bol hospitalizovaný na oddelení klinickej onkológie v Košiciach a posledné dni len ležal,

nerozprávalanereagovalnavonkajšiepodnety.Jedinéslovočohovorilbolo„Ježiš“ainaknereagovalani
na ňu, ani na svojich súrodencov. Po jeho smrti sa začalo dedičské konanie a od notárky sa dozvedela,
že jej syn pred smrťou spísal závet. Notárka povedala, aby sa so žalovanou dohodli a dedili po jednej
polovici, ale žalovaná to odmietla. Odmietla jej dať aj zlaté veci, ktoré jej mala odovzdať, lebo to bolo
želanie syna. Žalobkyňa tvrdila, že podpis v notárskej zápisnici nepatrí jej synovi, lebo sa podpisoval

inak a pri spisovaní závetu nebol prítomný žiaden svedok.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že bola manželkou neb. O. Y. a žalobkyňa je jej
bývalou svokrou. Potvrdila, že jej manžel bol onkologickým pacientom v poslednom štádiu choroby a bol
hospitalizovaný v Národnom onkologickom ústave v Košiciach. Chodila za ním každý deň a poskytovala

mu starostlivosť, lebo ho umývala, holila a kŕmila. Počas hospitalizácie v Košiciach jej manžel viackrát
povedal, aby doviedla notára z C., lebo chcel spísať závet. Ona to odmietla s tým, že manžel sa do C.
ešte vráti. Potom jej povedal, aby zabezpečila notára z Košíc, lebo na to, aby prišiel notár z C. už nie je
čas. Na jeho naliehanie zabezpečila pracovníka notárskeho úradu, ktorý prišiel aj s kolegom priamo na
onkologické oddelenie a to dňa 16.10.2015 v dopoludňajších hodnách a spísali s jej manželom závet.

Ešte predtým sa žalovaná pýtala primára, či takýto úkon je možný a on s tým súhlasil.

9. Podľa žalovanej spisovanie notárskej zápisnice prebiehalo tak, že ona bola ticho a neozývala sa,
pričomnotárskykandidátsamanželapýtal,čiviektoprišielazaakýmúčelom.Manželpovedal,ževie,žeprišielnotáražepriúkonebudeležať,lebosadnúťsiužnevládze.Potommupracovníknotárskehoúradu
prečítal obsah zápisnice a manžel to osobne podpísal. Mal vtedy opuchnuté ruky a preto pracovníkovi
notárskeho úradu sám povedal, že sa nevie podpísať tak ako sa podpisoval vždy, na čo mu pracovník

úradu povedal, že rozhodujúce je, aby to bol jeho osobný podpis. Manžel závet podpísal. Samotný
text notárskej zápisnice bol zaznamenaný do nejakého zariadenia a bol vytlačený v listinnej podobe. Po
odchode pracovníkov notárskeho úradu bol veľmi spokojný, lebo už urobil všetko ako mal.

10. Žalovaná potvrdila, že jej manžel bol v posledných dňoch v nemocnici v takom stave, že sa mu

nechcelo rozprávať, lebo dospel k poznaniu, že sa domov už nevráti a bolo to preňho ťažké. Zvýšili mu
dávku morfia, aby necítil bolesť, ale bolo to až po tom, čo bol spísaný závet, posledné tri dni jeho života.

11. Podľa žalovanej jej manžel vedel, že ak neurobí závet, tak bude dediť aj jeho matka a preto sa
uspokojil, keď odišli pracovníci notárskeho úradu, lebo dosiahol čo chcel. Išlo mu o to, aby dom zostal
jeho manželke, lebo ho stavali spoločne. Uviedla, že s poručiteľom O. Y. mali dlhodobý vzťah, ktorý trval

asi 14 rokov a žili v spoločnej domácnosti, najprv v byte a potom sa rozhodli stavať dom. Dom bol vo
výlučnom vlastníctve jej manžela, lebo predtým pracoval v Anglicku a mal ušetrené peniaze. Manželstvo
uzatvorili až 22.8.2015 v čase, keď bol už chorý, ale sám kúpil obrúčky a vybavil sobáš na úrade, na
ktorý nikto z jeho rodiny neprišiel. Trval na uzavretí manželstva oveľa skôr, ale žalovaná uviedla, že to
odmietala, lebo nechcela narušiť jeho vzťah s matkou.

12. Svedok Ľ. Y.Á. uviedol, že je bratom neb. O. Y., ktorého navštevoval v nemocnici v Košiciach každý
deň, lebo vedel, že ide o posledné dni jeho života. Na deň 16.10.2015 si pamätal veľmi dobre, lebo
popoludní bol za bratom a večer išiel na oslavu, na ktorú bol pozvaný. Brat bol vo veľmi zlom zdravotnom
stave, iba ležal, nekomunikoval, resp. rozprával len nesúvislé vety už 14.10. 15.10. sa jeho stav ešte

zhoršil a spoznal ho možno po dvoch hodinách jeho prítomnosti v nemocnici. 16.10. bol s bratom v
Košiciach možno 2 - 3 hodiny, brat ležal, nekomunikoval a keď otvoril oči, tak povedal slovo „Ježiš“. Mal
opuchnuté ruky a bolelo ho celé telo. Svedok uviedol, že nevie, či jeho brat mohol v rukách udržať pero,
ale sám nejedol, kŕmila ho žalovaná. Tiež nevedel povedať, či jeho brat bol schopný prečítať nejaký text
a nevedel ani to, či brat vnímal, že bol dňa 16.10. pri ňom.

13. Svedok O. Y. rovnako uviedol, že bol bratom neb. O. Y., ktorého v Košiciach navštívil dňa 14.10.2015,
a vtedy sa od primára dozvedel, že zdravotný stav jeho brata je už nezvratný. Dňa 16.10. bol za bratom
v Košiciach spolu s mamou a bratom Ľ.. O. bol v zlom stave, mal opuchnuté ruky a mal veľké bolesti.
Väčšinu času keď pri ňom boli, tak spal. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či ich ako rodinu spoznal,

ani k tomu, či mohol v ruke udržať pero alebo niečo podpísať. Za bratom boli v popoludňajších hodinách
od 14:30 asi do 18:00.

14. Svedkyňa F. U.Č. uviedla, že je bývalou zamestnankyňou UNI Credit Bank Slovakia, a. s., ktorá
finančne z úveru zabezpečovala výstavbu domu pána Y.. Popísala ako za ňou pán Y. prišiel a povedal,

že má vážny zdravotný problém a preto prejednávali možnosti splácania úveru. Pýtal sa jej aj na situáciu
čo by sa stalo s domom v prípade jeho smrti a riešili otázky prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, pretože
banka mala záložné právo. Povedala pánovi Y., že jednou z možností je uzatvorenie darovacej zmluvy a
druhou spísanie závetu. Povedal, že darovacou zmluvou by mala byť nehnuteľnosť prevedená na jeho
dlhoročnú partnerku, s ktorou sa chcel aj zosobášiť.

15. Svedok JUDr. H. Č.Ž. uviedol, že bol notárskym kandidátom u notárky JUDr. O. v G. a mimo iného do
jeho činností patrilo aj spisovanie notárskych zápisníc mimo kancelárie. Uviedol, že na presné okolnosti
spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice s p. O. Y. si nepamätá, lebo takých úkonov robil veľké
množstvo. Preto vo svojej výpovedi popísal len všeobecné skutočnosti ohľadne spísania notárskych

zápisov a závetov.

Uviedol, že ak bol požiadaný o spísanie notárskej zápisnice, tak vždy najprv preveril či ten, kto ju chce
spísať je spôsobilý na právne úkony. Ak mal nejakú pochybnosť, tak vždy položil niekoľko kontrolných
otázok na to, či je človek zorientovaný a či môže byť spísaná notárska zápisnica. Ak takýmto postupom

odstránil pochybnosť a usúdil, že človek je spôsobilý na právne úkony a je spôsobilý spísania právneho
úkonu vo forme notárskej zápisnice, tak to urobil. Ak pochybnosť nebola odstránená, tak notársku
zápisnicu spísať odmietol. Vo všeobecnosti nežiadal lekársky súhlas, ani vyjadrenie lekára k tomu,
aby zápisnica mohla byť spísaná priamo v nemocnici. Zvyčajne príbuzní doniesli lekársku správu ozdravotnom stave, ale hlavne vtedy, ak išlo o psychiatrického pacienta. Ak je v notárskej zápisnici
podpis závetcu, tak to znamená, že ju aj osobne podpísal. Ak by nebol spôsobilý podpísať notársku
zápisnicu, tak by museli byť prizvaní dvaja svedkovia. Určite by nepristúpil k tomu, aby za niekoho

notársku zápisnicu podpísal alebo ju dal podpísať niekomu inému, ak by toho závetca nebol schopný.
Pokiaľ ide o technickú stránku spísania zápisnice uviedol, že notársky kandidát môže so sebou zobrať
prenosné zariadenie, ktoré umožňuje spísať notársku zápisnicu a priamo na mieste ju vytlačiť. Zvyčajne
ide o predtlačené formuláre, do ktorých sa doplnia potrebné údaje. Vylúčil, aby notárska zápisnica, ktorá
obsahuje závet, mohla byť vopred napísaná v kancelárii notárky. Pokiaľ ide o obsah závetu, tak uviedol,

že vo všeobecnosti sa pýtal čo má byť predmetom dedenia a kto má dediť. Vylúčil, aby pri spisovaní
konkrétnej notárskej zápisnice závetca nebol schopný rozprávať, lebo by mu nedal zápisnicu podpísať.
Ten, v prospech koho sa notárska zápisnica spisuje si ju aj prečíta a ak je potrebné, tak on ju obsahovo
vysvetlí. Vylúčil, aby naňho bol robený nejaký nátlak pri spisovaní zápisnice, lebo ak by sa tak stalo, tak
by určite zápisnicu odmietol spísať.

16. Z dôvodu hospodárnosti konania, v súlade s ustanovením § 196 ods. 3 CSP, súd uložil svedkovi
MUDr. O. A.G., aby sa ako svedok vyjadril k otázkam, ktoré mu boli písomne položené. Zároveň bol
svedok náležite procesne poučený. Vo svojej písomnej svedeckej výpovedi z 21.1.2019 uviedol, že
o zámere notárskeho kandidáta spísať závet s p. O. Y. nebol informovaný a že ako klinický onkológ
nie je kompetentný posúdiť psychický stav pacienta v čase podpísania závetu. Potvrdil, že v deň

spísania závetu t. j. 16.10.2015 užíval opiátové analgetiká. Na oddeleniach zdravotníckeho zariadenia
Východoslovenský onkologický ústav, a. s. nie sú zavedené pravidlá, ani prax, ako postupovať pri
spisovaní notárskych zápisníc obsahujúcich závet. Vo všeobecnosti platí, že pacienta môže navštíviť
počas návštevných hodín ktokoľvek.

17. Žalobkyňa predložila do konania znalecký posudok č. XXX/XXXX Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz, s.r.o., ktorý je znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia.

Zo záverov posudku vyplýva, že nie je možné preukázať, že by nebohý p. O. Y. v čase spísania závetu
dňa 16.10.2015 nebol schopný uvedomiť si svoje konanie, alebo nebol schopný ovládať svoje konanie

a teda, že by v tom čase trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým na spísanie
závetu.

Možnosť, že by neb. O. Y. v čase spísania závetu trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila
nespôsobilým na spísanie závetu možno na základe predložených dokumentov pripustiť len v teoretickej

rovine, ako jednu z možných alternatív (a to najmä s ohľadom na informácie nachádzajúce sa vo
výpovediach žalobkyne a bratov nebohého s tým, že znalec nesmie hodnotiť takéto dôkazy).

18. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol, že podaná žaloba nie je dôvodná.

19. Žalobkyňa žiadala určiť, že právny úkon - závet je neplatný podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, § 479
OZ a na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že závet by mal byť neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi.

20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Súd posúdil dôvody neplatnosti podľa horeuvedených ustanovení OZ, tak ako ich namietala
žalobkyňa.22. Zistil, že právny úkon - závet nie je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 OZ, lebo nebolo
preukázané, aby spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice nebolo p. O. Y. urobené slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne.

Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom
môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho
účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie

takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. V danom prípade bol právny úkon
urobený vo forme notárskej zápisnice notárskym kandidátom, ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne
vylúčil možnosť, aby on alebo ktokoľvek iný pri spisovaní zápisnice robil na p. O.D. Y. akýkoľvek nátlak,
či už vo forme fyzického donútenia alebo protiprávnej vyhrážky. Naopak, žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že ju manžel opakovane žiadal, aby zabezpečila notára, lebo chcel spísať závet. Aj výpoveď
svedkyne F. U. potvrdila, že p. O. Y. ešte počas svojho života chcel urobiť právny úkon, ktorým by

svoj rodinný dom previedol na svoju dlhoročnú partnerku (teraz manželku - žalovanú), lebo skúmal
možnosti uzatvorenia buď darovacej zmluvy alebo závetu. Nič na tom nemení skutočnosť, že neb. O.
Y. neoboznámil svoju rodinu počas svojho života so zámerom previesť rodinný dom na svoju manželku,
lebo to nebolo jeho povinnosťou a nevyplýva to ani z ustanovení právneho poriadku. Teda súd uzatvoril,
že právny úkon - spísanie závetu bol urobený zo strany závetcu slobodne.

Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne
následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že p. O. Y.
mal záujem spísať závet vo forme notárskej zápisnice, tak ako je to uvedené vyššie, pričom žalovaná vo
svojej výpovedi ešte podotkla, že po spísaní závetu sa mu uľavilo, lebo urobil všetko ako mal. Nemožno

konštatovať, že by išlo o neplatný právny úkon z dôvodu, že nebol urobený vážne.

Rovnako tak nemožno konštatovať, aby išlo o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že nie je určitý a
zrozumiteľný, lebo právny úkon bol urobený vo forme notárskej zápisnice, ktorú spísala na to určená
osoba a to notársky kandidát. Z obsahu zápisnice jednoznačne vyplýva, že závet chcel spísať p. O. Y.

a chcel odkázať celý svoj majetok svojej manželke ako závetnej dedičke v celom rozsahu.

23. Je potrebné konštatovať, že závet nemôže byť neplatný podľa ustanovenia § 479 OZ, lebo ide o
ustanovenie,ktorériešisituáciuneopomenuteľnýchdedičov,ktorýmisúpotomkoviaporučiteľa.PánO.Y.
bol bezdetný a teda nemal neopomenuteľných dedičov. Žalobkyňa je jeho matkou a teda jeho predkom,

a nie potomkom.

24. Žalobkyňa tvrdila, že právny úkon by mal byť neplatný, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
to bližšie nešpecifikovala.

Občiansky zákonník pojem dobré mravy nedefinuje, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých
etickýchakultúrnychpravidielvspoločnostivšeobecneuznávaných.Činnosťnamierenúprotiuvedeným
pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Keďže poručiteľ určil za závetnú dedičku svoju manželku, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.
Z výpovede žalovanej vyplynulo, že s manželom žili v spoločnej domácnosti zhruba 14 rokov, na jeho
naliehanie uzatvorili manželstvo v čase, keď už o svojej chorobe vedel a mal záujem sa o svoju manželku
postarať v tom zmysle, aby zostala bývať v rodinnom dome, ktorý spoločne postavili. Súd nezistil žiadne

konanie zo strany závetcu, ktoré by vzbudzovalo pochybnosť o tom, že je v súlade s dobrými mravmi.
To, že žalobkyňa ako matka poručiteľa nie je spokojná s výsledkom dedičského konania, lebo existuje
závetný dedič, nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Nemožno vyvodzovať konanie závetcu ako rozpor s dobrými mravmi len na základe skutočnosti, že

závet bol spísaný krátko pred jeho smrťou v čase, keď bol vážne onkologicky nemocný. Z dokazovania
vyplynulo, že takýto úkon mal v pláne urobiť už v čase, keď skúmal možnosti prevodu vlastníckeho práva
k rodinnému domu kvôli záložnému právu banky. To, že závet spísal krátko pred smrťou nemožno vžiadnom prípade vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, lebo závetnou dedičkou sa stala
manželka závetcu, o ktorú sa chcel postarať.

25. Súd skúmal príslušný právny úkon aj podľa § 38 ods. 2 OZ, hoci to žalobkyňa nenamietala, lebo súd
nie je viazaný právnym posúdením veci stranou sporu.

Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

Právne úkony môžu byť neplatné z dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche aj bez toho, aby bolo
treba,abytátoosobabolapozbavenáspôsobilostinaprávneúkony.Vtakomtoprípadeideoobmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave,
kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Skutočnosť, či osoba
konala v stave duševnej poruchy sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone. Čas preskúmania

duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa
ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyžaduje však bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu
nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

Samotná žalobkyňa predložila do konania znalecký posudok č. 241/2019, pričom úlohou znalca bolo

posúdenie otázky, či O. Y. vzhľadom na pokročilé štádium onkologického ochorenia a následnú liečbu, v
čase spísania závetu, malo toto ochorenie vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti a či bol alebo nebol
spôsobilý na spísanie závetu.

Zo záverov posudku vyplýva, že nie je možné preukázať, že by O. Y. v čase spísania závetu nebol

schopný uvedomiť si svoje konanie alebo nebol schopný ovládať svoje konanie, teda že by v čase
spísania závetu trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým na tento úkon. Znalec
túto možnosť pripustil len ako teoretickú, pričom uviedol, že nie je oprávnený hodnotiť iné dôkazy
vykonané v konaní.

Teda samotným znaleckým skúmaním nebolo preukázané, aby O. Y. v čase spísania notárskej
zápisnice, ktorá obsahovala závet, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť. Neplatnosť právneho úkonu z toho dôvodu by však musela byť bezpečne a nespochybniteľne
preukázaná. Nestačí podozrenie alebo pochybnosť jeho najbližších rodinných príslušníkov o tom, že v
čase spísania závetu nemohol posúdiť následky svojho konania. Tak žalobkyňa ako aj bratia neb. O.

Y. vo svojich výpovediach len popisovali jeho stav niekoľko dní pred spísaním závetu a v deň spísania
závetu. Ani jeden z nich sa však jednoznačne nevyjadril tak, že závetca nebol schopný vnímať úkon -
spísanie závetu alebo že by nebol schopný sa podpísať. Poukazovali len na to, že s nimi nekomunikoval
a že mal opuchnuté ruky. Samotné toto tvrdenie však nemôže dať bezchybný záver o tom, že daný
právny úkon bol perfektný. Pokiaľ ide o podpis závetcu, neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že závet

vlastnoručne podpísal, lebo ten bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, ktorú osobne podpísal pred
príslušným pracovníkom notárskeho úradu. Samotný JUDr. Č., ktorý tento úkon urobil - spísal notársku
zápisnicu, sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril tak, že ak by mal čo i len najmenšiu pochybnosť o
spôsobilostizávetcu,notárskuzápisnicubynespísal.Tiežuviedol,žeakbyjunemoholosobnepodpísať,
bolo by potrebné zabezpečiť dvoch svedkov. Takýto vážny dôkaz akým je podpísanie závetu v notárskej

zápisnici za prítomnosti notárskeho kandidáta, nemôže byť vyvrátený tvrdením rodinných príslušníkov
o tom, že závetca mal opuchnuté ruky a teda či vôbec mohol v ten deň písať. Bolo preukázané, že
notárska zápisnica bola spísaná priamo na onkologickom oddelení v dopoludňajších hodinách, ale
rodinní príslušníci ho navštívili až popoludní, kedy jeho zdravotný stav mohol byť iný. Samotná žalovaná
uviedla,žejejmanželbolvposlednýchdňochapatický,nechcelosamukomunikovať,lebozrejmedospel

k záveru, že jeho zdravotný stav je už nezvratný. Pokiaľ ide o účinok liekov, ktoré mu boli podávané,
znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok mal k dispozícii lekárske záznamy a po ich naštudovaní
konštatoval, že nie je možné preukázať, aby podávanie týchto liekov malo na p. Y. taký vplyv, aby
nedokázalposúdiťnásledkysvojhokonaniaalebosvojekonanieovládnuť.Znalectosícepripustil,alelen
v teoretickej rovine, pričom poukázal na iné dôkazy, ktoré súd vykonal. Vyhodnotením týchto dôkazov,

výpoveď žalobkyne - matky neb. O. Y. a jeho bratov ako svedkov, nebolo preukázané, aby závetca
v čase spísania závetu nemohol posúdiť následky svojho konania. Takáto skutočnosť by musela byť
preukázanáodbornýmvyjadrenímaleboznaleckýmposudkomzoblastimedicíny,lebožiadenlaik,tobôž
nie najbližší rodinný príslušník nemôže z medicínskeho hľadiska posúdiť vplyv podávaných liekov narozpoznávaciu a vôľovú stránku toho, kto právny úkon robí. Je nepochybné, že snaha žalobkyne o
určenie neplatnosti závetu je motivovaná tým, že v prípade, ak závet bude platný, bude z dedenia po
svojom synovi vylúčená. Rovnakým spôsobom odôvodnila naliehavý právny záujem na podanej žalobe,

keď uviedla, že sa zmení jej právne postavenie, lebo ako zákonná dedička v druhej dedičskej skupine
zdedí po synovi zákonný podiel.

26. Keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že závet neb. O. Y. je neplatným
právnym úkonom, žalobu zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, lebo
súd podanú žalobu zamietol, preto jej bola priznaná plná náhrada trov konania vo vzťahu k žalobkyni,
ktorá úspech v konaní nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.