Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203402
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114203402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. U., nar. XX.XX.XXXX a
M. U., nar. 29.XX.XXXX, obidve bytom t. č. u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, deti rodičov matky Ing. U. U., bytom Z., B. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou R. s.r.o. so
sídlomZ.,B.X.XXXaotcaZ.U.,t.č.bytomZ.,L.B.2,oúpravustykuotcasmaloletýmideťmi,oodvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2019, č. k. 31P/33/2014-345 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že otec má právo stretávať sa s maloletými
deťmi M. a M. U. po dobru prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý druhý víkend
v mesiaci, vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov má otec
právo stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. každý druhý víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. Otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v stanovenom čase v mieste bydliska
matky. Týmto sa zmenil v časti úpravy styku Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/343/2011-25
zo dňa 31.05.2012. Ďalej rozhodol, že otec je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 661,09 eur na

účet Okresného súdu Trenčín do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Matka je povinná zaplatiť
trovy štátu vo výške 248,60 eur na účet Okresného súdu Trenčín do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
otec dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi M. tak, že bude oprávnený stýkať sa s
maloletými deťmi každý párny týždeň v utorok a v štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepárny
týždeň vždy v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

OkresnýsúdTrenčínUznesenímč.k.31P/33/2014-21zodňa13.03.2014nariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi. Otcovi bolo uložené, aby v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajšom súde návrh vo veci samej na zmenu úpravy styku s
maloletými deťmi. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/41/2014-52 zo dňa 06.05.2014
bolo uvedené uznesenie zmenené tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. a M. každý
nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Otec maloleté deti
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k 30P/343/2011-25 zo dňa 31.05.2012 bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené. Súdom bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti M. a M. U. boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie výživného na každé z detí sumou 200,- € aohľadne styku sa rodičia dohodli tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia.
Z výpovedí rodičov na pojednávaniach súd zistil, že rodičia sa o styku otca s maloletými deťmi nevedia
dohodnúť, majú medzi sebou veľmi zlé, napäté vzťahy, ktoré pretrvávajú ešte z čias rozvodového

konania. Počas konania rodičia menili názory na rozsah úpravy styku otca s maloletými deťmi. Zo
znaleckého posudku č. 108/2017 vypracovaného PhDr. R. V. bolo zistené, že obaja rodičia majú k
maloletým deťom vybudovanú citovú vzťahovú väzbu. Otec je na deti naviazaný, z čoho vyplýva aj
potreba rozšíriť styk s maloletými deťmi. Vzťah s deťmi hodnotí otec ako výborný s tvrdením, že deti sa s
ním chcú stretávať aj u neho spávať. Matka chce zo svojho subjektívneho pohľadu pre deti to najlepšie,

čo je v jej ponímaní je obmedziť, resp. nerealizovať styk detí s otcom. Maloletá M. má vybudovaný
pozitívny citový vzťah k matke, je na ňu naviazaná, ochraňujúca osobu matky ako takej. Na druhej strane
výchovu a konanie matky hodnotí ako direktívne, autoritatívne, len s nízkou možnosťou kompromisov.
K otcovi má M. vybudovaný citový vzťah, avšak je výrazne labilný, instabilný. Znalec je toho názoru, že
v prípade, že by matka na maloleté deti nevyvíjala tak obrovský tlak, tak by maloleté deti boli naklonené
k aktívnemu a pravidelnému stretávaniu sa s otcom vrátane prespávania u neho. Takýmto správaním

matkysačasomvmaloletýchdeťochmôževytvorilneurotizáciasprejavmipsychosomatizácie.Vzáujme
maloletých detí je, aby prespávali u otca, ale tohto času toho nie sú schopné, pretože výrazne odmietavý
postoj matky im to nedovoľuje. Maloleté deti sa dostali do takej situácie, že im nestojí za to, aby
riskovali stratu dôvery a prirodzených výhod zo strany matky. Aj preto prezentujú odmietavý postoj k
osobe otca a stretávaniu sa s ním. Znalec bol toho názoru, že maloleté dosiahli taký stupeň vývinu, že

nie je potrebné, aby pri realizácii styku otca s nimi bola prítomná matka. Je potrebné u nich vytvoriť
pocit istoty, že sa ničoho zlého nedopúšťajú, že sa nemusia báť reakcie matky, keď sa realizuje styk
s otcom. K tomu je potrebná zmena postoja matky. Znalec navrhol realizovať styk otca s maloletými
deťmi každý druhý víkend od piatka do nedele s prespatím. Zo správy zo šetrenia opatrovníka zo
dňa 21.01.2019 bolo zistené, že komunikácia medzi rodičmi je aj naďalej problematická, ich tvrdenia

sú protichodné. Matka nesúhlasí s rozšírením styku oproti úprave v neodkladnom opatrení. Naopak,
navrhuje zúženie tak, aby styk otca bol upravený len jedenkrát do mesiaca od 15.00 hod. do 18.00 hod..
Opatrovník poukázal na to, že na terajšej adrese, kde žije otec so svojou priateľkou, boli prešetrené
pomery. Prostredie, v ktorom sa má otec stretávať s maloletými deťmi, považoval kolízny opatrovník v
súčasnosti na základe prešetrenia pomerov na adrese, na ktorej otec v súčasnosti býva, za vyhovujúce.

Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa; čl. 5, § 25 ods.
1, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd prvej inštancie uviedol,
že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine.

Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách,
a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu
manželov s maloletými deťmi. V danej veci súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov,
ktoré bolo rozvedené hore citovaným rozsudkom. Súdom bola schválená rodičovská dohoda ohľadne
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti Karolína a Katarína

Michalkové boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie
výživného na každé z detí sumou 200,- eur a ohľadne styku sa rodičia dohodli tak, že otec má právo
stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia. Súd mal za preukázané, že rodičia majú medzi sebou
veľmi vážne nezhody, ktoré medzi nimi pretrvávajú z čias rozvodového konania. Ohľadne maloletých
detí nedokážu spolu riadne komunikovať. Matka nerešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote

maloletých detí. U otca nebola zistená žiadna závažná psychopatológia, ktorá by bola v kontraindikácii
sozabezpečovanímstarostlivostiavýchovyomaloletédeti.Maloletédetisakotázkestretávaniasotcom
vyjadrujú tak, aby nesklamali dôveru matky, ich správanie je výsledkom neprimeraného, veľmi silného
tlaku zo strany matky, a preto k tejto otázke nie sú vo svojich postojoch slobodné. Takéto správanie
matky môže ohroziť samotné zdravie maloletých detí, nakoľko znalec uviedol, že môže v maloletých

vytvoriť neurotizáciu s prejavmi psychosomatizácie. Na základe vykonaného dokazovania súd preto
dospel k záveru, že styk otca s maloletými deťmi, tak ako bol upravený, rešpektuje právo otca, ktorému
maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, aby sa na ich výchove podieľal. Takto upraveným
stykom sa bude medzi otcom a deťmi zachovávať prirodzené rodinné puto. Povinnosťou obidvoch
rodičov by malo byť vyvíjať také iniciatívy a správať sa takým spôsobom, aby existujúce napätie medzi

rodičmi nebolo zvyšované a nebolo ohrozované zdravie detí. Na základe vykonaného dokazovania
neboli zistené žiadne vážne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na to, aby stretávanie otca s maloletými
deťmi bolo realizované naďalej v rozsahu doterajšej úpravy styku neodkladným opatrením, resp. bolo by
nevyhnutné tento styk otca s maloletými deťmi zúžiť, tak ako to navrhovala matka. Maloleté deti M. a M.by mali pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovať výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by
mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu
pretrvávajúcich rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení

dobrých citových vzťahov medzi deťmi a rodičom, ktorému neboli deti zverené do výchovy, je daný aj
tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto
rodičom. Rodičia by mali svoje deti nadovšetko milovať a nie ich vlastniť. V predmetnej veci bolo súdom
nariadenéznaleckédokazovanieuznesenímtamojšiehosúduč.k.31P/33/2014-181bolaustanovenáza
znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. P. U., PhD.. Rodičom

bolo uložené zložiť preddavok každému v sume 200,- eur. Uvedený preddavok zložila len matka.
Uznesením tamojšieho súdu č.k. 31P/33/2014-209 bola znalkyni vyplatená znalecká odmena spolu
vo výške 212,48 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Matke bol vrátený preddavok vo výške 200,-
eur uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-232. Keďže otec vykazoval známky nespolupráce,
trovy spojené s týmto doposiaľ vykonaným znaleckým dokazovaním súd považoval za spravodlivé dať
zaplatiť otcovi. V predmetnej veci bol ustanovený uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-239

ďalší znalec PhDr. R. V.. Rodičom bola uložená súdom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania každému sumou 200,- eur. Uvedený preddavok opätovne zložila len matka. Uznesením
tamojšiehosúduč.k.31P/33/2014-295priznanáznaleckáodmenazavypracovanieznaleckéhoposudku
spolu vo výške 897,21 eur. Trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku č. 108/2017 dal súd
zaplatiť každému z rodičov v polovici (otcovi sumou 448,61 eur a matke sumou 248,60 eur, nakoľko tá

zložila na znalecký posudok už preddavok vo výške 200,- eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti má
matka zaplatiť spolu sumu 248,60 eur a otec sumu 661,09 eur (pozostávajúcu z 212,48 eur znaleckú
odmenu za vykonané znalecké úkony Mgr. P. U., PhD. a sumu 448,61 eur za znaleckú odmenu za
vykonané znalecké úkony PhDr. R. V., spolu teda sumu 661,09 eur). Keďže všetky vyššie špecifikované
trovy znaleckého dokazovania boli vyplatené znalcom z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, súd

zaviazal na zaplatenie týchto trov účastníkov, teda rodičov maloletých detí, ktorí obaja pracujú a majú
príjem, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku bolo v prípade tejto veci nevyhnutne potrebné a v
ich záujme. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že počas
celého priebehu konania poukazovala na to, že otec maloletých detí sústavne mení svoje bydlisko,
nemá vyriešenú bytovú otázku, v súčasnosti žije v prenajatom jednoizbovom byte so svojou priateľkou.
Poukázala na skutočnosť, že ide o jednoizbový byt a v prípade, že by maloleté deti u otca prespávali,
spali by na rozťahovacom gauči v jednej izbe spolu s otcom a jeho priateľkou ku ktorej nemajú

vybudovaný žiaden vzťah. Otec tvrdil, že v krátkom čase sa presťahuje do rodinného domu svojej
priateľky v obci P.. Podľa matky však v konaní nebola preukázaná ani existencia samotného domu a nie
tak už tvrdenie otca, že v predmetnom dome budú vytvorené podmienky k realizácii styku s maloletými
deťmi a ani skutočnosti, či otcova priateľka bude súhlasiť, aby bol styk realizovaný v jej rodinnom dome.
Malazato,žesúdprvejinštanciemaltietoskutočnostivkonanískúmať,aažpozistenískutočnéhostavu

veci rozhodnúť. Matka za dôležité považuje aj samotné vyjadrenie maloletej Karolíny, že u otca nechce
prespávať, pričom súd toto vyjadrenie vôbec nebral do úvahy a maloletá má 12 rokov a svoje postoje
a názory dokáže sama formulovať a prejaviť. Taktiež uviedla, že proti otcovi sú v súčasnosti vedené
viaceré trestné stíhania, konkrétne na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6T/82/2015, 8t/105/2014
a na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/8/2015. Mala za to, že otec maloletých

detí nie je dlhodobo schopný si usporiadať svoje osobné pomery tak, aby mohol viesť riadny život a
byť príkladom pre svoje deti. Otec detí v súčasnosti riadne nevyužíva na styk s deťmi ani čas, ktorý
je určený neodkladným opatrením. Pre deti si niekedy vôbec nepríde, alebo prípade neskôr ako ma
určené. Matka bola toho názoru, že otec detí konanie začal najmä z dôvodu akéhosi „vyrovnania si
účtov“ s matkou maloletých detí a nie skutočného záujmu o rozšírenie styku s deťmi. Tomu nasvedčuje

aj to, že prvé nariadené znalecké dokazovanie bolo zmarené z dôvodu nespolupráce otca. Podľa matky
je úprava styku nariadená neodkladným opatrením dostatočná a jej zachovanie je v záujme maloletých
detí. Vzhľadom na uvedené navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec má
právo stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu vždy od
15:00 hod do 18:00 hod. Otec maloleté deti vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka v plnom znení súhlasila so závermi
psychologického vyšetrenia maloletých detí a jeho zisteniami a odporúčaniami, pričom toto odporúča
prespávanie maloletých detí u otca a upozorňuje na až psychické týranie maloletých detí ich matkou.Ďalej uviedol, že matka sama žije s maloletým deťmi v jednoizbovom byte. Otec poukázal na to, že v
súčasnej dobe sa sťahuje spolu s priateľkou do rodinného domu, ktorý je 4. izbový a deti tam majú svoju
vlastnú izbu, ktorú si boli aj pozrieť a spolu riešili aj zariadenie izby. Vlastník nehnuteľnosti je otcova

priateľka, ktorá súhlasí s prespávaním maloletých detí. Otec maloletých detí sa ďalej vyjadril, že vzťah
maloletých detí k jeho priateľke je priateľský a vôbec ju neberú ako cudziu osobu. Mal za to, že matka už
niekoľkokrát klamala na súde. Čo sa týka vyjadrenia maloletej M., otec uviedol, že ako bolo napísané aj v
psychologickom vyšetrení, s ktorého obsahom matka maloletých detí súhlasila, je ovplyvnené samotnou
matkou. V otcovej prítomnosti sa deti tešia do nového domu a síce zo strachom, ale predsa povedia,

že chcú prespávať. Otec ďalej uviedol, že trestné veci voči jeho osobe sú už staré záležitosti z obdobia
kedy podnikal, pričom v tej dobe bol okradnutý zamestnancom a účtovníčkou na ktorú podal trestné
oznámenie. Na základe týchto skutočností aj skrachoval, rovnako tak jeho manželstvo, čo mu matka
maloletých detí nevie odpustiť a chce sa mu pomstiť prostredníctvom detí. Otec tvrdil, že určený čas s
maloletými deťmi využíva naplno. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal najmä zo
znaleckého posudku č. 108/2017 vypracovaného znalcom PhDr. R. V. a zo správ zo šetrenia kolízneho

opatrovníka, pričom dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi tak ako uviedol
vo výroku svojho rozhodnutia, t. j. právo otca stretávať sa s maloletými deťmi po dobru prvých troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý druhý víkend v mesiaci, vždy od soboty od 10.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi
M. a M. každý druhý víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., keďže mal za

to, že takto upravený styk otca s maloletými deťmi rešpektuje jeho právo podieľať sa na ich výchove.

7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko tento
korešponduje so závermi znaleckého posudku. K posúdeniu otázok súvisiacich so starostlivosťou o
maloleté dieťa a s výchovnými predpokladmi rodičov sa vyžadujú odborné znalosti - znalecký posudok z

odboru psychológie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú k maloletým deťom
vybudovanú citovú vzťahovú väzbu. Maloletá M. má k otcovi vybudovaný citový vzťah, ktorý však znalec
hodnotil ako výrazne labilný, instabilný. Vzťah maloletej M. znalec vyhodnotil ako kritický, keďže táto
je neprirodzene až neobjektívne negatívne nastavená voči osobe otca. Znalec ďalej konštatoval, že
matka nerešpektuje výchovnú dôležitosť otca v živote maloletých detí a jej nesúhlas s navrhovanou

úpravou styku otca s maloletými deťmi nie je odôvodnený reálnymi faktormi, ktoré by mohli byť rizikové
pre maloleté deti. Znalec navrhol realizovať styk otca s maloletými deťmi každý druhý víkend od piatka
do nedele s prespatím. Uvedené závery rodičia a ani kolízny opatrovník nenamietali.

8. Odvolací súd poukazuje aj na správy zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín

ako kolízneho opatrovníka a správy z návštev vykonaných v domácnosti otca. Kolízny opatrovník
vyhodnotil prostredie, v ktorom sa má otec stretávať s maloletými deťmi za vyhovujúce. Z tohto dôvodu
nebola dôvodná námietka matky v odvolaní vo vzťahu k tomu, že by prostredie v ktorom otec žije (t. j.
jednoizbový byt) nebolo dostatočné na prespanie maloletých detí. Pokiaľ tiež matka namietala, že súd
nezisťoval pomery v rodinnom dome v obci P. do ktorého sa mal otec podľa jeho tvrdení nasťahovať a

ktorý je vo vlastníctve otcovej priateľky, odvolací súd poukazuje na to, že pred súdom prvej inštancie a
ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by sa otec presťahoval do iného domu (bytu), ktorého
vhodnosťnarealizovaniestykuotcasmaloletýmideťminebolposúdenýsúdomprvejinštancievzhľadom
na závery kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov otca. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie správne vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku. V mimosporovom konaní

je možné predkladať nové skutkové tvrdenia a dôkazy, no ani v odvolacom konaní nebolo preukázané,
že by došlo k zmene pomerov u otca v dôsledku zmeny prostredia v ktorom žije, ktorá by odôvodnila
opätovné prešetrenie týchto pomerov pre rozhodnutie o určení rozsahu styku otca s maloletými deťmi.
Odvolací súd je však toho názoru, že pokiaľ by aj došlo k nasťahovaniu otca do rodinného domu,nemuselo by ísť nevyhnutne o takú zmenu, ktorá by predstavovala dôvod na odlišnú úpravu styku otca
k maloletým deťom ako styk určil súd prvej inštancie. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky
preukázal súhlasné stanovisko jeho priateľky ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti s tým, že otec

môže realizovať styk s maloletými deťmi v tomto rodinnom dome ako aj to, že tieto môžu v predmetnom
dome prespať. Takisto zo stavebného povolenia k predmetnému rodinnému domu sa možno domnievať,
že tento bude poskytovať dostatočné podmienky na to, aby sa styk s maloletými deťmi mohol realizovať
tak ako ho určil súd prvej inštancie. Nakoľko prostredie realizácie styku s maloletými deťmi je dôležitým
faktorom pre posúdenie v akom rozsahu možno styk určiť, t. j. (napr. aj na celý deň vrátane prespania),

v prípade presťahovania otca do nového prostredia, ktoré by bolo nevyhovujúce je vždy možné na
podklade zistených šetrení kolíznym opatrovník žiadať o zmenu rozhodnutia, ktorým bol styk otca s
maloletými deťmi určený. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že matka maloletých detí mala možnosť
na vyjadreniu otca reagovať a prípadne v zmysle ustanovenia § 63 CMP tiež uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

9. Právo na styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené
do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené je tak oprávnený očakávať, že mu styk s
dieťaťom zo strany druhého rodiča bude umožnený. V predmetnej veci boli maloleté deti rozsudkom č.
k. 30P/343/2011-25 zo dňa 31.05.2012, ktorým súd tiež rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí,
na základe schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s

maloletými deťmi bol bez obmedzenia. Ako vyplýva zo znaleckého posudku matka nerešpektuje vzťah
maloletých detí s druhým rodičom a je názoru, že keby sa styk nerealizoval, „tak by sa nič nestalo“.
Ani odmietavý postoj rodiča ktorému boli maloleté deti zverené do svojej starostlivosti však nevylučuje
oprávnenie druhého rodiča takýto styk vyžadovať a realizovať, ktorý je aj vzhľadom na vek maloletých
detí v ich záujme. V takom prípade, ak sa rodičia nedohodnú, je potrebné, aby súd autoritatívne upravil

rodičovské práva a povinnosti, a teda aj styk rodiča s dieťaťom.

10. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z

rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola
táto zásada čo najviac naplnená. Úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná a
odvolací súd nepochybuje, žeby tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme maloletých detí
je nepochybne to, aby tieto mali možnosť vybudovať si rovnako vyvážený vzťah k obom rodičom.
Skutočnosť, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti

matky nesmie byť dôvodom straty kontaktu maloletých detí s otcom.

11. Matka aj v odvolacom konaní poukazovala na to, že proti otcovi sú v súčasnosti vedené trestné
stíhania, z dôvodu ktorého usudzovala, že otec nie je schopný si usporiadať svoje osobné pomery tak,
aby mohol viesť riadny život a byť príkladom pre svoje deti. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ani

prípadné trestné stíhanie proti otcovi, otcovi maloletých detí neupiera jeho právo sa s maloletými deťmi
stýkať. Znalec vo vyššie uvedenom znaleckom posudku konštatoval, že u otca nebola zistená žiadna
psychopatológia, ktorá by ho vylučovala so zabezpečovania starostlivosti a výchovy o maloleté deti.

12. Odvolací súd preto dospel k záveru, že styk otca s maloletými deťmi tak ako ho určil súd prvej

inštancie je v súlade so závermi znaleckého posudku a šetreniami kolízneho opatrovníka, ako aj v
záujmemaloletýchdetí.Pokiaľmatkatvrdila,žeotecnevyužívaaničas,ktorýmubolnastyksmaloletými
deťmi určený v neodkladnom opatrení, tieto tvrdenia v konaní neboli preukázané. Navyše neodkladné
opatrenie v predmetnej veci má dočasnú povahu dokiaľ súd nerozhodne vo veci samej, v rozhodnutí
ktorom môže dôslednejšie preskúmať čas na styk s maloletými deťmi, ktorý bude lepšie vyhovovať

rodičom a bude aj v záujme maloletých detí. Ak by teda otec aj skutočne na plno nevyužíval čas na styk
s maloletými deťmi v zmysle neodkladného opatrenia, uvedené neznamená, že nebude využívať čas
určený v zmysle rozhodnutia vo veci samej.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1
a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporovýchkonaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní
platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).