Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215214462
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215214462.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. P. M. a členov senátu U.. N.
O. a U.. H. H. v právnej veci žalobcu: G. a.s., M. 4, F., G.: XX XXX XXX zastúpeného advokátkou P..
N. Q., K. X. D. cesta X/A, W. proti žalovanému: B. spol. s r.o., P. cesta XX/B, O., G.: XX XXX XXX
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouQ.&F.s.r.o.,Q.XX,O.,G.:XXXXXXXXozaplatenieXX.XXX,XX
eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.1.2016 č. k.

30Cb/172/2015-53, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
XX.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške X.% ročne z dlžnej sumy XX.XXX,XX eura od
X.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov

konania vo výške X.XXX,XX eura, z toho titulom zaplateného súdneho poplatku X.XXX,- eur a titulom
náhradytrovprávnehozastúpeniaX.XXX,XXeuraapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky XX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, žalobca a žalovaný uzavreli
- dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako

dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške XX.XXX,- eur a dlžník sa zaviazal platiť úroky pôžičky vo výške
X% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia.
- dňa XX.X.XXXX uzavreli sporové strany Dohodu o započítaní pohľadávok, v ktorej je v čl. I uvedené,
že žalobca má proti žalovanému pohľadávku vo výške XXX.XXX,- eur (z dôvodu zmluvy o pôžičke zo
dňa X.X.XXXX vo výške XXX.XXX,- eur a zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX vo výške XX.XXX,- eur)
a túto pohľadávku žalobcu započítali s pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi vo výške X.XXX.XXX,-

Sk s tým, že rozdiel pohľadávok je v prospech žalobcu vo výške X.XXX.XXX,XX Sk.
- dňa XX.X.XXXX žalobca a žalovaný podpísali Uznanie záväzku a dohodu o započítaní, podľa ktorej
celková výška záväzkov žalovaného voči žalobcovi činí XXX.XXX,XX eura a záväzok žalobcu voči
žalovanému je vo výške XX.XXX,- eur, tieto vzájomné pohľadávky a záväzky započítali s tým, že dlh vo
výške XXX.XXX,XX eura mal žalovaný zaplatiť žalobcovi najneskôr do XX.XX.XXXX.
- dňa X.X.XXXX uzavreli sporové strany Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, v

ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške XX.XXX,XX eura a súčasne započítal svoju
pohľadávkuprotižalobcovivsumeXX.XXX,-eurstým,žežalobcovijepovinnýzaplatiťXX.XXX,XXeura.

3. Súd prvej inštancie posúdil nárok uplatnený žalobou podľa § 261 ods. 1 a ods. 9, § 323 ods. 1, §
407 ods. 3, § 358, § 264 ods. 1, § 365 vety prvej, § 369 ods. 1 a § 369c Obchodného zákonníka,
§ 657 a § 558 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a mal za preukázané, že žalovanýnevrátil žalobcovi pôžičku v sume XX.XXX,XX eura. Konštatoval, že uzavreté dohody o započítaní a
uznania záväzkov medzi účastníkmi konania sú platné, nie sú uzavreté v rozpore so zákonom, dohody
uzavreli oprávnené subjekty a týkajú sa veci, ktoré nevylučujú takéto dohody, tieto sa nepriečia dobrým

mravom, a preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu s 9% úrokom z omeškania
ročne od X.X.XXXX, lebo takýto úrok je v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. Úroky
priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku žalovaného (XX.XX.XXXX) tak, ako
vyplýva z Uznania záväzku a dohody o započítaní z XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že tieto
skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné a žalovaný v konaní nespochybňoval výšku svojho

záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že uznania záväzkov a dohody o započítaní
sú absolútne neplatné, súd prvej inštancie poukázal na obchodné zvyklosti medzi sporovými stranami,
ktoré dlhodobo od roku XXXX do roku XXXX vzájomne uznávali a nespochybňovali uzavreté zmluvy
o pôžičkách, dohody o započítaní pohľadávok a uznania záväzkov. Poukázal na nadväznosť dohôd o
započítaní záväzkov, resp. uznaní záväzkov, ich časovú súvislosť a nadväznosť v nich uvádzaných súm,
z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že účastníci týchto právnych úkonov vedeli čo podpisujú,

ako sa dohodli do budúcna, sumy sú jasné, zrozumiteľné a určité. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
nepovažoval za potrebné vypočuť konateľov sporových strán tak, ako to navrhoval právny zástupca
žalovaného za účelom objasnenia absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov, pretože mal za to,
že posúdenie otázky absolútnej neplatnosti zmlúv a dohôd prislúcha ex offo súdu a v danom prípade
takéto skutočnosti nenastali.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eura, ktoré pozostávajú z náhrady
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume X.XXX,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
X.XXX,XXeura.Trovyprávnehozastúpeniasúdprvejinštanciepriznalpodľa§10ods.1a§13avyhlášky

č. 655/2004 Z.z. a pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie protistrane, podanie žaloby) po XXX,XX eura + DPH a režijného paušálu 3x po X,XX eura +
DPH. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. trovy konania mal žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaný
odôvodnil odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ a písm. f/ O. s. p., lebo súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, Dohodu

o započítaní pohľadávok uzavreli dňa XX.X.XXXX, spísali dňa XX.X.XXXX uznanie záväzku a dohodu
o započítaní a uzavreli dohodu o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok dňa X.X.XXXX a
žalobou v predmetnej veci sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia sumy XX.XXX,XX eura z
dôvodu nevrátených pôžičiek poskytnutých v rokoch XXXX až XXXX. Neúplné zistenie skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie odôvodnil nevykonaním navrhnutých dôkazov. Poukázal na to, že právny

zástupcu žalovaného namietal absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými žalovaný uznal svoje
záväzky voči žalobcovi, lebo neboli uzavreté slobodne a vážne a na preukázanie týchto skutočností
navrhol vypočuť konateľov sporových strán. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol tento návrh žalovaného
na vykonanie dokazovania s poukazom na predložené listinné dôkazy, žalovaný zastával názor, že
jedine navrhovaným výsluchom možno spoľahlivo zistiť, či dohody o uznaní záväzku, resp. dohody o

započítaní boli urobené slobodne, vážne a bez omylu. Žalovaný mal tiež za to, že súd je povinný ex
offo skúmať tieto právne úkony z hľadiska ich neplatnosti predovšetkým individuálne, pričom súd prvej
inštancie sa uspokojil s ich hodnotením iba po stránke ich vzájomnej súvislosti. Tvrdil, že skutočnosť, že
žalovaný nenamietal platnosť úkonov urobených od roku XXXX, nemôže mať žiadny vplyv na platnosť
napadnutých úkonov. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odôvodnil žalovaný

nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 264 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že hierarchia
prameňov obchodného práva, ktoré možno aplikovať na obchodnoprávne vzťahy, je daná v ustanovení
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v poradí 1. Obchodný zákonník, 2. predpisy občianskeho práva, 3.
obchodné zvyklosti a 4. zásady, na ktorých spočíva Obchodný zákonník. Z uvedeného podľa žalovaného
vyplýva, že obchodné zvyklosti nemožno brať v tomto prípade do úvahy, lebo všeobecná právna úprava

platnosti právnych úkonov sa nachádza v Občianskom zákonníku a osobitná úprava je zakotvená v
Obchodnom zákonníku. Zdôraznil, že ustanovenie § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odvoláva na
zvyklostizachovávanévšeobecnevpríslušnomobchodnomodvetvíanienazvyklostimedzijednotlivými
podnikateľmi.6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie bolo žalobcovi doručené X.X.XXXX.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania žalobcom dňa XX.X.XXXX za

účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

9. Od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý
platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470
ods. 1 C. s. p.).

10. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie,
znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods. 2 veta prvá C. s. p.).

11. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

12. Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie peňažnej sumy ako zostatku
dlhu zo skorších pôžičiek, ktorý žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky, ale v lehote na plnenie

neuhradil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - uznania dlhu žalovaným
a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov sporových strán, ktoré súd prvej inštancie
považoval za nepochybné a nespochybniteľné, a preto ako nadbytočný zamietol návrh žalovaného na
výsluch konateľov sporových strán v súvislosti s námietkou žalovaného, že ide o absolútne neplatné
právne úkony pre nedostatok slobody a vážnosti zo strany žalovaného.

13. Z judikatúry súdov vyplýva, že ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, prihliada súd aj bez návrhu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím

dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,
neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. - rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

14. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nie je teda
viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán v tom smere, že by bol povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. V predmetnej veci však žalovaný spochybnil v konaní žalobcom predložené listinné dôkazy
tvrdením, že ide o absolútne neplatné právne úkony. Súd prvej inštancie nielenže nezisťoval konkrétne

dôvody žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti predložených listín, ale zamietol aj návrh žalovaného
na vykonanie dôkazu, ktorý by mal (podľa tvrdenia žalovaného) absolútnu neplatnosť právnych úkonov
preukázať.

15. Súdna prax dospela k záveru, že dôkaz, ktorý účastník na preukázanie svojho tvrdenia označil, nie

je potrebné vykonať zásadne len vtedy, ak jeho prostredníctvom nepochybne nemôžu byť rozhodné
skutočnosti preukázané. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej veci zamietol návrh
žalovaného na výsluch konateľov sporových strán však tento predpoklad nespĺňajú, pretože ani súdu
prvej inštancie neboli známe žalovaným tvrdené konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti právnych
úkonov, nemohol ich preto ani posudzovať a urobiť záver, že ani vypočutie konateľov sporových strán

na platnosti predložených listinných dôkazov nič nezmení.

16. Vzhľadom na uvedené, ak sa súd prvej inštancie nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou
absolútnej neplatnosti právnych úkonov a nevykonal navrhované dokazovanie na zistenie dôvodnostitejto námietky, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho záver o platnosti žalobcom predložených listín
a tým aj záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy je predčasný, a
preto nesprávny.

17. Dôvodné je aj odvolanie žalovaného, pokiaľ namietal nesprávne právne posúdenie obchodných
zvyklostí súdom prvého stupňa. Obchodné zvyklosti sú zmluvnými stranami fakticky dodržiavané
pravidlá, ktoré sa nejakým spôsobom vyvíjali, ustálili a sú všeobecne akceptované bez toho, aby bolo
požadované ich zakotvenie v právnom predpise, pričom sa posudzujú k určitému územiu, odvetviu a ku

konkrétnemu prípadu. Pri určovaní práv a povinnosti zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné
zvyklosti, ak sú zachovávané v príslušnom obchodnom odvetví (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka)
alebo ide o obchodné zvyklosti, na ktoré sa prihliada podľa zmluvy, ktorá na ne odkazuje alebo sú v
zmluve priamo opísané (§ 264 ods. 2 Obchodného zákonníka).

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie neodkazuje

na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, ale na obchodné
zvyklosti medzi sporovými stranami. Aj keby medzi sporovými stranami sa vzhľadom na ich dlhoročné
obchodné vzťahy vyvinula zvyklosť usporiadať vzájomné vzťahy po určitom období dohodou, ktorej
predmetom bolo písomné uznanie záväzkov dlžnou zmluvnou stranou alebo dohodou o započítaní
vzájomných pohľadávok a záväzkov, to ešte neznamená, že ide o dohody nespochybniteľné, ktoré

by vylučovali právo niektorej zmluvnej strany namietať ich absolútnu neplatnosť. Žalovaným tvrdená
absolútna neplatnosť právnych úkonov je nepochybne podstatná skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie v predmetnej veci, preto pokiaľ žalovaný tvrdil, že sporovými stranami uzatvorené
dohody sú absolútne neplatné a navrhoval na preukázanie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie, súd
bez vykonania týchto dôkazov a ich posúdenia nemôže prijať záver o tom, že ide o platné právne úkony

alebo že ide o právne úkony neplatné.

19. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil, pretože súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné

napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vypočuť konateľov sporových strán, prípadne
vykoná aj ďalšie dôkazy, ak to sporové strany navrhnú a súd prvej inštancie bude ich vykonanie
považovať za podstatné pre náležité objasnenie veci, vykonané dôkazy vyhodnotí postupom podľa §

191 C. s. p. jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadne pritom na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo. V odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil.

21. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§
396 ods. 3 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).