Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200147
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715200147.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDR.
Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcov: 1/. S. W.. K., R.. XX. X. XXXX, X/ K.W.
K., R.. X. X. XXXX, V. D. B.. X. K. XX, N., proti žalovaným: 1/. K. D., R.. XX. XX. XXXX, X/ O. D., R.. XX.
X. XXXX, V. D. B.. X. K. XX, N., obaja zast. advokátom JUDr. Mariánom Chovancom Trnavská cesta č.
60, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 17. júna 2016 č. k. 10C/16/2015-99, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a konanie
sa z a s t a v u j e.

Žalovaným sa priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným
domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov a to
konkrétne zdržať sa obťažovania žalobcov zatekaním dažďovej vody z bytu vo vlastníctve žalovaných
Č.. XX na XX. N. D. A. I.. Č.. XXXX nachádzajúceho sa na ul. X. K. C. N. do bytu vo vlastníctve
žalobcov Č.. XX na XX. podlaží toho istého bytového domu. Žalobcom 1/, 2/ súd prvej inštancie uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 513,08 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2/ V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Vykonaným dokazovaním najmä
vyhodnotením obrazovej dokumentácie z ohliadky bytu navrhovateľov a odporcov možno spoľahlivo
uzavrieť, že navrhovatelia v minulosti vykonali stavebné úpravy, ktorými čiastočne deštrukčne zasiahli

do obvodového múru (opláštenia) bytového domu tým, že odstránili okná a balkónové dvere ako aj časť
obvodového múru bytového domu. Ďalej navrhovatelia stavebne vybudovali zasklenie otvorených častí
balkónu, obmurovali predné a bočné pôvodné steny balkónu a na podlahu balkóna položili dlažbu. Zo
skutkového opisu navrhovateľov ďalej vyplýva, že zásah do ich vlastníckeho práva mal byť spôsobený
zatekaním dažďovej vody z priestoru balkóna odporcov do priestoru balkóna navrhovateľov a holubím
trusom. Odporcovia nie sú pôvodcami (zdrojom) zatekania dažďovou vodou, táto voda prirodzene

dopadá na plochu balkóna a prirodzene z tohto balkóna odteká. Rovnako to platí aj o znečistení holubím
trusom. Z obrazovej dokumentácie vyplýva, že tvrdené zatekanie vody sa prejavuje u navrhovateľov v
priestore pôvodného balkóna v hornej obvodovej časti a časti pôvodného osadenia okien a balkónových
dverí. Nemožno preto s odkazom na charakter balkóna ako spoločnej časti domu tvrdiť, že zateká
do bytu navrhovateľov. Negatívne prejavy holubieho trusu na ohliadke neboli zaznamenané, možno
predpokladať ich prejav na sklenej výplni okien na balkóne navrhovateľov, či ako rozpustená súčasť

zatekajúcej vody. Je potrebné zdôrazniť, že na balkóne, ktorý užívajú odporcovia, súd nezistil žiadne
dodatočné úpravy, ktoré by zmenili technickú funkčnosť balkóna, ani zjavne neprirodzený sklon podlahybalkóna. Aj laicky možno vyhodnotiť, že konštrukcia balkóna na bytovom panelovom dome je prichytená
o obvodový múr domu oceľovými kotvami, pričom medzi týmito časťami sa nachádza technický odstup,
dilatácia, zabezpečujúca priestor potrebný pri zmenách vlastností materiálu (v dôsledku zmien teploty),

z ktorých je bytový dom zhotovený. Odtok vody z balkóna je riešený jej voľným odtekaním cez pozdĺžny
otvor pod spodnou hranou čelného ohraničenia balkóna. Zároveň aj keď je položená dlažba na balkóne
až po obvodový múr, nemožno mať za to, že sa pod dlažbou nenachádza spomenutá dilatačná medzera,
cez ktorú prirodzene výnimočne môže pretiecť voda, pričom týmto spôsobom má odtiecť vždy iba na
spodný balkón, tak ako na neho dopadá rovnako dažďová voda. Teda bez stavebných úprav vykonaných

navrhovateľmi by žiadna voda logicky nemala spôsobovať zatekanie v priestoroch bytu navrhovateľov.
Tým, že navrhovatelia stavebne zasiahli to obvodového múru bytového domu, tým znemožnili objektívne
posúdiť, či by aj pri nevykonaní stavebných úprav do bytu navrhovateľov zatekalo. Avšak pre súd je
logicky prijateľné, že by za týchto okolností do bytu navrhovateľov (teda cez obvodový múr, či cez hranu
okien)nezatekalo.Vyššieopísanýmkonanímnavrhovateliavykonalirekonštrukciubytovéhodomupodľa
§ 2 ods. 11 ZoVB, pretože vykonali zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a

príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch. V konaní nebolo
zistené, že by navrhovatelia mali oprávnenie podľa § 182/1993 Z. z. na jej vykonanie a preto podľa § 11
ods. 2 ZoVB sú ako vlastníci bytu v dome povinní odstrániť závady a poškodenia, ktoré na spoločných
častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu sami spôsobili. Právo nakladať so spoločnými
časťami domu oprávňuje každého spoluvlastníka disponovať svojím podielom, ale len v nerozlučnej

spojitosti s dispozíciou týkajúcou sa vlastníctva bytu, najmä nemožno podiel na spoločných častiach
osobitne obmedziť alebo zaťažiť. Vlastník bytu nemôže bez schválenia stavebne technických úprav,
ktorými sa reálne zmení charakter časti spoločných častí domu takým spôsobom, že sa z nich stane byt
alebo nebytový priestor, určovať, čo je a čo nie je súčasťou spoločných častí domu. Z uvedeného potom
plynie záver, že odporcovia ako vlastníci bytu Č.. XX nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní, ktorého

skutkovým základom je stav, ktorý má pôvod v spoločnej časti bytového domu, pričom zároveň zatekanie
vody, či znečisťovanie zo spoločnej časti domu nie je v dôsledku činnosti žiadneho z odporcov. Zároveň
je však potrebné zopakovať, že podľa hodnotenia súdu navrhovatelia nekonali v súlade so zákonom,
z výsledku takéhoto ich konania odvodzujú porušenie svojho práva. Inak povedané sú navrhovatelia
bezprostrednými pôvodcami stavu, ktorý ich obmedzuje a ktorému sa bránia. Takémuto domnelému

porušeniuprávasúdbysúdnemoholposkytnúť právnuochranu.Súdpretozuvedenýchdôvodovžalobu
zamietol.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 C.s.p.

3/ Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4/ Podaním z O 17.5.2018 (č.l. 127) vzali žalobcovia žalobu späť s týmto odôvodnením: „Počas trvania
sporu urobili žalovaní účinné opatrenia na zamedzenie úniku dažďovej vody do bytu žalobcov, ako aj
opatrenia na zabránenie znečisťovania bytu žalobcov, z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli zobrať svoj

návrh na začatie konania - Žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva v
zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v celom rozsahu späť.“

5/ Žalovaní sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili, hoci výzva na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby bola ich
právnemu zástupcovi doručená dňa 16.9.2019.

6. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred skôr, ako toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd postupoval v zmysle § 370 ods. 2 druhá veta C.s.p.,
späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

7. Späťvzatie žaloby, zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania nemení nič na tom, že
v konaní bolo preukázané, že samotní žalobcovia svojou činnosťou a to nepovolenými stavebnými
úpravami v predmetnom bytovom dome zavinili stav, v ktorom videli zásah do ich vlastníckeho práva a
ktorý ich viedol k podaniu žaloby. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na str. 4, 5 a 6 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Preto nemožno urobiť záver o tom, že by zastavenie konania zavinili svojím

správaním sa žalovaní. Naopak, zastavenie konania zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby. Vzhľadom
na to odvolací súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa §
256 ods. 1 C.s.p. a žalovaným priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).