Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Srogončík
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513246465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1513246465.16
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu:
Slovak Restaurants, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Gajova č. 11, IČO: 36 862 541, zast.: LEGAL & CORP,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Gajova č. 11, proti žalovanému: B. L., bytom: K., C.
3, zast. B.. Marcel K., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom: Bratislava, Vajnorská č. 8/A, o zaplatenie
13 987,49 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 27.12.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 13
987,49Eurzdôvodu,žedňa18.04.2013bolavykonanákontrolafinančnýchprostriedkovvpokladniciach
prevádzkach herní, za ktoré žalovaný zodpovedal ako vedúci herne a bol zistený rozdiel vo výške 5
847,49 Eur a žalovaný ďalej nezúčtoval prevzaté zálohy vo výške 8 140 Eur. Zistené finančné rozdiely
žalobca uplatňoval z titulu schodku, prípadne z titulu náhrady škody, ktorá vznikla objednaním 400 kg
kávy, pričom žalovaný na to súhlas nemal.
2. V priebehu pojednávania žalobca zobral žalobu z časti späť vo výške 4 387,01 Eur a uplatňoval od
žalovaného sumu 9 600,48 Eur, keď žalobca neuznal doklady o nákupe 400 kg kávy, čo v peňažnom
vyjadrení predstavovalo sumu 9 600,48 Eur.
3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť tvrdiac, že na herniach, kde bol vedúci, nemal žiadny finančný
rozdiel a pridelené finančné prostriedky použil dovoleným spôsobom, a to aj na nákup tovaru, ako aj na
vyplatenie výhier v prevádzkach, kde bol vedúci.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov M. U., A. K., doplnením
dokazovania opätovným výsluchom svedkyne A. K., oboznámením sa s pracovnou zmluvou, dohodou
o hmotnej zodpovednosti, vnútropodnikovou smernicou o pracovných povinnostiach zamestnanca v
pracovnej pozícii vedúci herne zo dňa 25.02.2012, faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXX, záznamom
ovykonanejkontrolezodňa18.04.2013,uznesenímOkresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruBratislava
IV č. k. ČVS: ORP304/OEK-B4-2013 a zistil:
5. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 31.05.2017 č. k. 11CoPr/6/2015 zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie zo dňa 30.03.2015 v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave opätovne
vyhodnotil výsledky doterajšieho dokazovania a doplneného dokazovania a zistil:6. Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 v pracovnej
pozícii vedúci prevádzky. Z pracovnej zmluvy čl. 8 písm. c) a d) okrem iného vyplýva, že zamestnanec
sa zaväzuje riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými mu zamestnávateľom, strážiť a ochraňovať
majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, hrozbu škody ihneď oznámiť zamestnávateľovi a vykonať
nutné opatrenia na ich zabránenie. Ďalej sa konštatuje, že zamestnanec je povinný vyúčtovať prevzaté
finančné prostriedky poskytnuté zamestnávateľom na úhradu nákladov.
7. Strany sporu uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.02.2012. Z vnútropodnikovej
smernice o pracovných povinnostiach zamestnancov v pracovnej pozícii vedúci herne vyplývajú
povinnosti pre vedúceho herne, teda pre žalovaného a nedodržanie tejto smernice sa považuje za
porušenie pracovnej disciplíny.
8. Z predloženého záznamu zo dňa 18.04.2013, ktorý bol spísaný v súvislosti s kontrolou na herniach,
kde bol vedúci žalovaný, vyplýva, že bol zistený rozdiel v celkovej výške 5 847,49 Eur. V súvislosti
s touto kontrolou žalobca tvrdil, že neboli predložené všetky doklady, na základe ktorých by mohol
zúčtovať celkové rozdiely, čo sa aj v priebehu konania preukázalo a až po pojednávaní konanom
dňa 13.10.2014 žalovaný predložil ostatné doklady, na základe ktorých žalobca upravil petit žaloby a
uplatňoval pohľadávku vo výške 9 600,48 Eur, keď neuznal dve faktúry zo dňa 09.04.2013 za dodanie
kávy v množstve 400 kg, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 9 600,48 Eur. Žalobca tvrdil, že
žalovaný nebol oprávnený zrealizovať nákup kávy v takomto rozsahu, čo odôvodňoval tým, že bežná
mesačná spotreba kávy na jednu prevádzku zamestnávateľa je 30 kg. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný
bez predchádzajúceho súhlasu a bez vedomia zamestnávateľa nakúpil toto množstvo kávy. V tejto
súvislostibolopodanéajtrestnéoznámenievsúvislostisnákupomtejtokávy,ktorévšakbolouznesením
Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava IV č. k. ČVS:ORP304/OEK-B4-213 odmietnuté z
dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 213 ods. 1, 2 Tr. zák. Z vykonaného
dokazovania, a vyplýva to hlavne z predložených faktúr, že žalovaný dodal žalobcovi 400 kg kávy a
vystavil faktúry 09.04.2013 z dátumom splatnosti 10.04.2013 na celkovú sumu 9 600,48 Eur, ktorá
bola aj vyplatená. Z dokazovania vplynulo, že žalovaný okrem toho, že pracoval v pozícii vedúci herní,
zásoboval herne kávou a iným tovarom na základe objednávok.
9. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal oprávnenie objednať a uhradiť tak veľké množstvo dodanej
kávy, ktoré zostalo na prevádzkach a podľa žalobcu si kompenzoval prípadné odstupné pri skončení
pracovného pomeru a jeho konanie bolo účelové. V tejto súvislosti poukazoval na to, že káva bola
objednaná a uhradená 19.04.2013, inventarizácia bola 18.04.2013 a práve predtým na porade bol
žalovaný upozornený na veľké čerpanie nákladov na občerstvenie. Ak takto žalovaný konal, konal v
rozpore s pokynom žalobcu.
10. Žalovaný naopak tvrdil, že k dodávke kávy došlo na základe riadnej objednávky a táto bola prevzatá,
pričom káva bola objednávaná na všetky prevádzky žalobcu a žiadnym spôsobom nebol stanovený
limit na objednávky. Pokiaľ ide o množstvo dodanej kávy, táto sa objednávala na základe dohody so
žalobcom, konkrétne s p. V., teda nešlo o svojvoľné konanie. Káva v množstve 400 kg bola dodaná
09.04.2013, nie 19.04.2013, a pokiaľ ide o celkové množstvo kávy, toto by bolo v rámci jedného roka
spotrebované na všetkých prevádzkach. Ďalej tvrdil, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o manku,
teda ako o rozdiele medzi fyzickým a účtovným stavom, keď káva sa fyzicky na sklade nachádzala a ak
by sa malo hovoriť o škode, muselo by sa preukázať, či vôbec škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá.
Žalovaný ďalej konštatoval, že pracovný pomer bol ukončený 18.04.2013. Na pracovnom stretnutí, ktoré
sa malo konať začiatkom apríla, oznámil žalobcovi, že ak z firmy odíde, čo mu bolo na tomto stretnutí
naznačené, neodíde bez odstupného a žalobcom mu bolo odporúčané, aby sa to realizovalo cestou
nákupu kávy a o tejto skutočnosti mal mať vedomosti vedomosť pracovníčka K..
11. Žalobca naopak poukazoval na to, že prax bola taká, pokiaľ ide o nákup kávy, že na základe
objednávky vedúcich prevádzok žalobca zabezpečoval objednávky, keď mal vlastnú firmu, a túto kávu
distribuoval na jednotlivé prevádzky.
12. Svedkyňa M. U., ktorá pracuje ako vedúca herne, uvádzala, že ona objednávala tovar pre herňu,
okreminéhoajkávu,ktorúsiobjedávalaužalovaného,alenieakovedúcehoherne,aleodsubjektu,ktorý
podniká v tejto oblasti. Na základe zrealizovanej objednávky zaplatila protihodnotu objednaného tovaru.Svedkyňa ďalej uviedla, že v roku 2013 sa začali viacej sledovať prevádzkové náklady a bolo tlačené
k tomu, aby zásoby materiálové boli maximálne na jeden mesiac. V tomto období nebol stanovený
limit na prevádzkové náklady a zásoby, až následne boli vypracované tabuľky pre každú herňu, kde
bolo stanovené, aké môžu byť náklady na tú ktorú herňu. To už bolo v čase, keď žalovaný u žalobcu
nepracoval.
13. Svedkyňa A. K., ktorá od marca 2012 pracovala u žalobcu vo funkcii prevádzkový manažér a z jej
funkcie vyplývala povinnosť chodiť na jednotlivé prevádzky a zabezpečovala rôzne veci, okrem iného
aj objednávala pre jednotlivé prevádzky tovar, množstvo záviselo od požiadavky vedúceho herne. To
sa týkalo len kávy, tieto objednávky dávala žalovanému, s ktorým spolupracovala aj predtým, ako bol
zamestnaný u žalobcu, ako aj následne, keď bol vedúcim herne. Na základe tejto objednávky sa mu
oznamovalo, komu a v akom množstve sa má káva dodať. Neskoršie si túto činnosť zabezpečovali
samotní vedúci herní a kávu si objednávali u žalovaného. Vedúcich herní si sami určovali množstvo
kávy, ktoré chcú dodať, pričom nebol stanovený limit, pretože množstvo kávy záviselo od návštevnosti
a veľkosti herni. Svedkyňa ďalej uviedla, že na porade 08.04.2013, ktorej sa zúčastnila, došlo k
nedorozumeniu medzi žalovaným a p. M., ktorá mu vyčítala rôzne veci. Porady sa zúčastnil aj žalovaný a
vyjadril sa, že nebude znášať tieto výčitky, pretože herňa, kde bol vedúci, dosahovala dobré výsledky a z
porady odišiel. Za ním odišiel aj p. V., z miestnosti vyšla aj svedkyňa, mimo tejto miestnosti sa rozprávali
asvedkyňapočula,žesarozprávalioodstupnomakáve,nevedelauviesť,ževakejsúvislosti.Následne,
keď sa p. V. vrátil do miestnosti, oznámil, že žalovaný bude pracovať u žalobcu ešte dva týždne.
Svedkyňasanevedelavyjadriť,čimedzižalobcomažalovanýmboladohodaonákupenadštandardného
množstvakávy.Vtejtosúvislostiuviedla,žežalobcasajejpýtal,zaakýdlhýčassamôžespotrebovať400
kg kávy, na čo mu odpovedala, že za mesiac sa dá spotrebovať 4-5 kg kávy na jednu prevádzku a 400
kg by sa dalo spotrebovať za 10 mesiacov. Svedkyňa bola v domnení, že táto otázka bola v súvislosti s
tým, že počula rozhovor o odstupnom a káve. Svedkyňa ďalej potvrdila, že dňa 18.04.2014 sa zúčastnila
kontroly, pri nej boli zistené chýbajúce peniaze, čo bolo zdôvodňované tým, že hodnota týchto peňazí
sa rovná hodnote nakúpenej kávy. Svedkyňa ďalej uviedla, že po vykonanej kontrole zo dňa 18.04.2014
a po vykonanom zápise odišla do kancelárie žalobcu, kde sa malo vykonať vyúčtovanie, to jest malo ísť
o doklady za celý mesiac, zo strany žalobcu doklady prevzaté neboli z dôvodu, že tam boli aj doklady
týkajúce sa kávy. Svedkyňa ďalej potvrdila, že limity na jednotlivé prevádzky neboli stanovené, tieto sa
stanovili až po tom, keď sa stala riaditeľkou p. M. a ďalej potvrdila, že od žalobcu vedúci prevádzok
dostali príkaz neobjednávať kávu od žalovaného.
14. Na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného bola opätovne vypočutá svedkyňa A. K., ktorá
uviedla nasledovné: na porade, ktorá sa konala dňa 08.04.2013 vyšla z tejto miestnosti za účelom
prinesenia nejakých materiálov, ktoré mala vo svojej kancelárii, na chodbe stáli a rozprávali sa p. V. a
p. L. a od nich stála 1,5-2 metre a počula, o čom sa rozprávajú. Rozprávali sa o skončení pracovného
pomeru a p. V. povedal p. L., že bude končiť pracovný pomer a forma odstupného bude vyriešená
tým, že pán L. dodá isté množstvo kávy, ktoré bude kompenzovať odstupné. Na porade boli vytýkané
p. L. isté nedostatky, s čím p. L. nesúhlasil a p. V. na porade povedal, že p. L. končí vo firme o 2-3
týždne, keď sa nájde nejaká náhrada. Na otázku, či pri rozhovore na chodbe bola medzi p. V. a p. L.
nejaká nervozita, svedkyňa uviedla, že nie, že nervozita bola v priebehu porady. Na otázku, čo riešila
svedkyňa s p. V. po porade zo dňa 08.04.2013, uviedla, že p. V. jej v jeho kancelárii povedal, aby
pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru, časovo to bolo vymedzené s posunutím o 2-3 týždne.
Pri tomto stretnutí sa bavili aj o odstupnom, resp. forme, ako sa to vyrieši, a pri tejto príležitosti sa jej
p. V. pýtal, aké množstvo kávy sa dá spotrebovať a o množstve sa rozprával p. V. s p. L. na chodbe
a svedkyňa uviedla, že toto množstvo kávy sa dá spotrebovať za 8-10 mesiacov, pričom záruka kávy
bola 1,5 roka. P. V. jej povedal, aby zavolala p. L., aby prišiel podpísať dohodu o skončení pracovného
pomeru.Dohoduoskončenípracovnéhopomerupripravilasvedkyňa,dôvoduvedenýnebolap.L.prišiel
podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Svedkyňa ďalej potvrdila, že na stretnutí s p. V. sa
prepočítavalo množstvo kávy, ktorým by sa vykompenzovalo odstupné. Svedkyňa ďalej uviedla, že p.
V. jej dal pokyn na objednanie 400 kg kávy a toto množstvo svedkyňa objednala u p. L.. Pokiaľ ide o
spôsob úhrady dodaného množstva kávy, spôsob úhrady mal byť taký, že to malo ísť z peňazí, ktoré sú
dávané prevádzke na úhradu nákladov. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, že prečo došlo k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru s p. L., keď predtým sa dohodlo na dohode o skončení pracovného
pomeru. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bola požiadaná p. V., aby pomlčala
o dohode ohľadom objednávky kávy medzi p. L. a p. V. buď na súde alebo polícii uviedla, že áno, že
bola požiadaná p. V., aby túto dohodu nekonkretizovala. Rozpornosť výpovedí svedkyne na pojednávanídňa 09.03.2015 a 29.01.2018 svedkyňa vysvetľovala tým, že v čase vypočutia na súde 09.03.2015
bola ešte zamestnankyňou žalobcu, bola pod istým tlakom. Teraz, keď už nie je zamestnankyňou,
nebola pod tlakom a jej výpoveď je pravdivá tak, ako ju uviedla 29.01.2018. Poukazovala na to,
že na otázky odpovedala tak, ako boli kladené, teda nešlo sa do konkrétností. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, aby svedkyňa vysvetlila rozpor z pojednávania dňa 09.03.2015, kde jej bola položená
otázka, či medzi žalobcom a žalovaným bola nejaká dohoda o nákupe nadštandardného množstva
kávy, svedkyňa vtedy uviedla, že nemá takú vedomosť, na pojednávaní 29.01.2018 uviedla, že takto
vypovedala z dôvodu, že bola pod tlakom zamestnávateľa a p. V. jej povedal, aby sa to nekonkretizovalo
na súde a ani na polícii. Svedkyňa ďalej konštatovala, že obidve výpovede sú pravdivé, pričom pri prvej
výpovedi bola pod tlakom zamestnávateľa, teraz už nie je, pričom otázky na pojednávaní 29.01.2018
boli konkrétnejšie, v čase prvej výpovede bola tehotná, chodila po súde a polícii, čo nemalo na ňu dobrý
dopad. Svedkyňa ďalej uvádzala, že na polícii bola vypočutá dvakrát, vedela, že o čom bude vypovedať,
keď malo ísť o spreneveru peňazí, čo sa zistilo pri odovzdávaní agendy p. L.. Svedkyňa uviedla, že
ona nikdy nepripomenula p. V. dohodu zo dňa 08.04.2013. svedkyňa ďalej uviedla, že pri kontrole zo
dňa 18.04.2013, kde bolo zistené manko, sa p. L. vyjadril tak, že tento rozdiel je káva a tá káva je
kompenzácia za rozdiel vo vyúčtovaní. Tento postup p. V. prijať nechcel. Svedkyňa ďalej uviedla, že t. č.
sa nekontaktuje s p. L., a nebola kontaktovaná p. L. pred pojednávaním v roku 2015 a ani v roku 2018.
15. Žalobca na pojednávaní dňa 09.03.2015 potvrdil, že káva v množstve 400 kg sa zrejme nachádza
v priestoroch herní, kde bol vedúci žalovaný, bol daný zákaz kávu ponúkať, pretože ju nepovažuje za
kávu jeho. Pokiaľ ide o iné prevádzky, tam bol vydaný zákaz objednávať kávu u žalovaného.
16.Súdvrámcidokazovaniasazaoberalotázkouskončeniapracovnéhopomeružalobcusožalovaným,
čo nepriamo súvisí s uplatnením náhrady škody. P. V. vypovedal na polícii dňa 30.05.2013, že zistené
nedostatky v práci p. L. boli prejednávané na porade dňa 12.04.2013, zrejem malo ísť o dátum
08.04.2013,ap.V.konštatoval,žesasnímtelefonickydohodolnaukončenípracovnéhopomerudohodu
kudňu18.04.2013stým,žedo18.04.2013buderiadnevykonávaťfunkciuprevádzkara.Tátoskutočnosť
je uvádzaná aj v trestnom oznámení zo dňa 23.04.2013. Pri opätovnom výsluchu p. V. v trestnom konaní
zo dňa 29.01.2014 p. V. opätovne konštatuje, že sa dohodli na skončení pracovného pomeru a vypracuje
sa dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorá mala byť podpísaná 18.04.2013. Ďalej v tejto výpovedi
skonštatoval, že s p. L. bol skončený pracovný pomer okamžite, čo odôvodňoval protiprávnym konaním
práve v súvislosti s nákupom 400 kg kávy. Rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru
odmietol prevziať žalovaný dňa 24.04.2013 a týmto dňom bol aj odhlásený v Sociálnej poisťovni.
17. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.
18.Podľa§179ods.2Zákonníkaprácezamestnaneczodpovedáajzaškodu,ktorúspôsobilúmyselným
konaním proti dobrým mravom.
19. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
20. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.
21. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
22. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.23. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu zamietol. Z dokazovania vyplynulo, a to
bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe objednávky žalovaný doručil žalobcovi 400 kg kávy,
za dodávku tejto kávy bolo uhradených 9 600,48 Eur, čo bolo preukázané faktúrami, keď tieto boli
vytavené 09.04.2013 s dátumom splatnosti 10.04.2013. Ďalej bolo nesporné, že množstvo kávy, ktoré
bolo objednané, zostalo na prevádzke žalobcu, pričom tento túto kávu nepovažoval za svoju a teda
nebola poňatá do stavu zásob. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že išlo o neobvyklé množstvo kávy,
keď v priemere sa mesačne spotrebovalo asi 30 kg kávy, pričom kávu si objednávali jednotliví vedúci
prevádzok herní a neobjednávala sa káva na všetky prevádzky.
25. Spornou teda zostala otázka, či došlo k dohode o objednaní tohto množstva kávy medzi p. V.
a p. L., keď tu tvrdenia boli rozdielne, keď žalobca tvrdil, že takto žalovaný postupoval svojvoľne a
žalovaný tvrdil, že tak postupoval na základe dohody v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Súd
vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania pokiaľ ide o formu skončenia pracovného pomeru tak, že
ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou k 18.04.2013, čo vyplýva z výpovede svedkyne K.,
ako aj samotného p. V., ako aj p. L.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k okamžitému skončeniu
pracovnéhopomerupodľažalobcumalodôjsťk24.04.2013,hocipredtýmbolpracovnýpomerskončený.
Pokiaľ ide o možnosť odstupného, táto by prichádzala do úvahy len v prípade dohody o skončení
pracovného pomeru, keď že ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým vyjadrujú súhlas obe strany, pri
okamžitom skončení pracovného pomeru odstupné vyplácané nemôže byť, pretože na to nie je zákonný
dôvod, tým viac, ak k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza pre porušenie pracovnej
disciplíny. Súd vychádza z toho, že žalovaný nekonal svojvoľne, keď tu predchádzala dohoda, čo potvrdil
aj sám žalobca, potvrdil to žalovaný, ako aj svedkyňa K., ktorá na pojednávaní dňa 29.01.2018, že
dňa 08.04.2013 na základe pokynu p. V. pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru, pri tomto
stretnutí sa bavili o odstupnom, resp. forme, že ako sa to vyrieši a rozprávali sa o množstve kávy, ktorá
sa dá spotrebovať. Podľa jej vyjadrenia p. L. prišiel podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru,
dôvod tam uvedený nebol. Množstvo kávy mala objednávať p. K. na pokyn p. V. u p. L.. Súd sa v tomto
smere zaoberal hodnovernosťou výpovede svedkyne A. K., ktorá nevypovedala zhodne na pojednávaní
dňa 09.03.2015 a 29.01.2018, rozpor vysvetlila tým, že v čase 09.03.2015 bola ešte zamestnankyňou
žalobcu, bola pod istým tlakom, teraz ten tlak odpadol, keď už u žalobcu nie je zamestnaná. Súd uveril
tvrdeniu svedkyne K. aj s poukazom na skutočnosť, že už na pojednávaní dňa 09.03.2015 uviedla,
že počula rozhovor na chodbe medzi p. V. a L., keď obsah rozhovoru sa týkal odstupného a kávy, čo
rovnako potvrdila aj na pojednávaní dňa 29.01.2018, avšak na neskoršom pojednávaní konkrétnejšie
uvádzala obsah započutého rozhovoru. Zároveň svedkyňa zhodne na pojednávaní dňa 09.03.2015
ako aj 29.01.2018 uviedla, že sa jej p. V. pýtal, že za aký dlhý čas sa dá spotrebovať 400 kg kávy,
a svedkyňa uviedla, že si túto otázku dala do súvisu s rozhovorom, ktorý započula o odstupnom a
káve, takže jej výpoveď nemožno považovať za nehodnovernú, ako tvrdil žalobca, avšak s poukazom
na to, že svedkyňa bola v minulosti zamestnancom žalobcu, mohla vzniknúť reálna obava o stratu
zamestnania, keď na pojednávaní dňa 29.01.2018 svedkyňa uviedla, že p. V. ju inštruoval, že ako má
na súde a na polícii vypovedať. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania tak, že káva bola
objednaná a dodaná na základe dohody, teda nie svojvoľne, čo potvrdila svedkyňa K., že malo ísť
o dohodu o skončení pracovného pomeru, to potvrdil p. V., ako aj žalovaný, pričom to má aj logickú
súvislosť s vyriešením skončenia pracovného pomeru a riešenie nasledovného odstupného, aj keď
nešlo o štandardnú formu. Pri tomto vyhodnotení dokazovania ak žalovaný neporušil žiadnu povinnosť,
nemôže niesť zodpovednosť titulom náhrady škody tak, ako to uplatňoval žalobca, keď neboli naplnené
ustanovenia Zákonníka práce uvedené v § 179 a 182.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.27. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.